Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/3184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214226290
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Petra Tokarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214226290.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova
25, Bratislave, IČO: 35942436 proti povinnému: S. H., J.. XX.XX.XXXX, XXX O. V., G. XPX G. vedenej
na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Južná trieda
93, Košice pod č. Ex 17069/2014 o vymoženie pohľadávky vo výške istiny 203,26 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Exekúciu č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to v časti istiny vo výške 88,28 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom dňa 24.09.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ladislava
Kováča, PhD. vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 203,26 Eur
s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov DÔVERY

zdravotnej poisťovne, a.s., č. 1422642872 zo dňa 03.08.2014.
Dňa 01.10.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciespolusprílohami,nazákladektorejmusúdvydalpoverenieč.5803/148920zodňa10.10.2014.

Dňa 18.03.2015 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu námietky povinnej proti
exekúcii. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že dňa 14.02.2014 osobne navštívila pobočku Dôvery

zdravotnej poisťovne, a.s., kde odovzdala kópiu ukončenia pracovného pomeru ku dňu 11.02.2014
a žiadala odhlásenie zo zdravotného poistenia, nakoľko 15.02.2014 odišla zo Slovenskej republiky.
Povinná vo svojich námietkach tvrdí, že všetky zmeny týkajúce sa odchodu osobne nahlásila v Dôvere
zdravotnej poisťovni, a.s. a dodala všetky dokumenty týkajúce sa nového poistenia ako aj nového
zamestnania prostredníctvom e- mailu. Povinná teda nevidí dôvod, prečo Dôvera zdravotná poisťovňa,
a.s. vymáha sumu za obdobie, kedy už povinná nebola na Slovensku poistená. Na základe uvedených

skutočností povinná žiada o zrušenie exekúcie, nakoľko si splnila všetky zákonom stanovené povinnosti.

Oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi svoje vyjadrenie k námietkam povinného, v ktorom uviedol, že
predmetný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, nakoľko oprávnený v čase pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neevidoval predložené relevantné doklady k ukončeniu poistného vzťahu

povinnej.
Oprávnený tvrdí, že relevantné doklady preukazujúce poistenie v zahraničí povinná do zdravotnej
poisťovne zaslala e- mailom zo dňa 26.01.2015, teda až dodatočne, oneskorene, v čase kedy bol
výkaz nedoplatkov č. 1422642872 uplatnený v návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného
oprávnenýpodalnaexekútorskýúradnávrhnazastavenieexekúcievčasti88,28Eurzodňa05.02.2015.
Oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 124,98 Eur.Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky

proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté
platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov
založenýchvspise,akoajnámietokpovinnéhoprotiexekúciizistil,žepovinnýpodalnámietkyvzákonom
stanovenej 14-dňovej lehote.

Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej

vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa
vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu
zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého

exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody,
pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Nakoľko povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by spôsobovali zánik

vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná
a oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v jeho neuhradenej časti, súd námietky
povinného ako nedôvodné zamietol.

Podľa ust. § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o

zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak a) sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne

rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri
exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia
sa zastaví len čiastočne.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených
zistil, že oprávnený predpísal povinnému výkazom nedoplatkov č. 1422642872 dlžné poistné vo výške
203,26 Eur za obdobie 02/2014 do 05/2014. Keďže povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
exekučného titulu dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča
dňa 24.09.2014 návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 203,26 Eur s prísl..

Po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (dňa 10.10.2014) oprávnený
súdnemu exekútorovi dňa 19.03.2015 oznámil, že navrhuje zastavenie exekúcie v časti istiny vo výške
88,28 Eur z dôvodu dodatočne a oneskorene predložených dôkazov od povinnej. Výška pohľadávky k
dnešnému dňu predstavuje sumu 124,98 Eur.

Podľa zákona exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie
exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu. Najželanejším spôsobom jeho
skončenia je dobrovoľné splnenie toho, čo povinnému ukladá vykonateľný exekučný titul. Ustanovenie§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku, ak sú iné dôvody ako sú uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba

rozlišovať aj to, či dochádza k zastaveniu exekúcie ako celku alebo iba čiastočne.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné
konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda
toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného

oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd
zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu
rešpektovať.

Vzhľadom na to, že v danom prípade oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný dodatočne a

oneskorene predložil relevantné dôkazy, a teda zostatok vymáhanej pohľadávky je 124,98 Eur, možno
konštatovať, že oprávnený vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 88,28 Eur späť,
súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 57 ods. 3 Exekučného
poriadku čiastočne zastavil, a to v časti istiny vo výške 88,28 Eur, pričom v exekúcii sa bude pokračovať
za účelom vymoženia zvyšnej časti pohľadávky vo výške 124,98 Eur spolu s trovami exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.