Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201527
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Benčíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118201527.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: C. C.,
L.. XX.XX.XXXX, Ť. XXXX/XX J., XXX XX J., o vymoženie pohľadávky vo výške 15 773,40 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom Exekútorského úradu

Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške
406,50 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.12.2017 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 15 773,40 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 352/11/16 zo dňa 22.12.2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny
súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 23.04.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Ing. Juraj Korim, so sídlom Exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01
Vranov nad Topľou, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.

3. Dňa 09.06.2018 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na

zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný si prevzal upovedomenie o začatí
exekúcie dňa 02.05.2018. Návrh na zastavenie exekúcie povinný podal najskôr prostredníctvom emailu
dňa 10.05.2018 a dňa 15.05.2018 prostredníctvom pošty, t. j. v zákonnej lehote.

4. Povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý súdnemu exekútorovi doručil povinný prostredníctvom emailu žiadal o

zastavenie exekúcie z dôvodu, že nesúhlasí s úrokmi zo strany oprávneného. Uvádzal, že sa v tomto
prípade jedná o úžeru. Tvrdil, že dlžná suma mnohonásobne prevyšuje výšku poskytnutej pôžičky.
Povinný bol toho názoru, že sa v tejto veci nepostupuje v súlade so zákonom z toho dôvodu, že
mu nebola poskytnutá možnosť podať odvolanie a začalo sa vo veci konať. Taktiež uvádzal, že
bol povinnému zablokovaný účet. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý doručil súdnemu
exekútorovi prostredníctvom pošty uvádza, že rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná

ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo táktorá voľba konkrétne znamená. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil na
formulárovom tlačive a túto už len hotovú predložil povinnému na podpis. Zo samotnej konštrukcie

rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku a táto podmienka nebola
individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že od povinného vyžaduje, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Povinný tvrdí, že takúto podmienku je potrebné z
pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú
podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Teda znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom a tým mu znemožňuje domôcť sa svojho práva a
stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Následne ak sa dodávateľ rozhodne
žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je
nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel
vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky-
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

5. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Ku tvrdeniu povinného, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou uvádza v prvom
rade, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky
týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom

exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základom konaní zákonom stanoveným spôsobom
(žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať
tieto dôvody v základom konaní nevyužil. K tvrdeniam povinného týkajúce sa rozhodcovskej doložky,
že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je absolútne neplatná oprávnený uvádza, že toto
tvrdenie je skutkovo a právne nedôvodné. Medzi oprávneným a povinným je vzťah obchodnoprávny,

pretože Zmluva o revolvingovom úvere č. 230322-73571 zo dňa 31.12.2015 (ďalej len ,,Zmluva“)
nie je zmluvou spotrebiteľskou. Preto nie je možné ani rozhodcovskú zmluvu považovať za zmluvu
uzatvorenú so spotrebiteľom, a nie je prípustné na daný zmluvný vzťah aplikovať právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že ju povinný uzatváral ako podnikateľský subjekt.
Pred uzatvorením Zmluvy povinný predložil oprávnenému Osvedčenie o živnostenskom oprávnení

vydané Okresným úradom Bardejov dňa 22.10.2014, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických
osôb typu B za rok 2014 a 2015, z ktorých vyplývajú príjmy povinného zo živnosti a súčasne vyplnil
žiadosť o PROFI úver, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania úveru
uviedol ,,prevádzkový“. Vyššie uvedené dokumenty mohol oprávnený získať od povinného pri rokovaní o
uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t. j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného.

Oprávnený uvádza, že všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému
poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. Tvrdenia povinného
oprávnený považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov voči oprávnenému.
Ďalej oprávnený navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
rozsahu 100 % a vo výške 406,50 Eur vrátane DPH (2 úkony- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

tohto vyjadrenia zo sumy 15 773,40 Eur vo výške 192,20 Eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada
nákladov vo výške á 11,05 Eur vrátane DPH).

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitnéhopredpisu,prektorýsúuznaniealebovýkoncudziehoexekučnéhotituluneprípustné,ibažeho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenieexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané 2) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne

nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,
čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna
právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou.

17. Exekučný súd skúmal spotrebiteľský charakter Zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez
ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je
potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu
predloženej Zmluvy, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom v danom konkrétnom prípade vyplýva, že povinný ako dlžník je v nej označený obchodným
menom, miestom podnikania, identifikačným číslom povinného ako podnikateľského subjektu (IČO)a číslom živnostenského registra. Povinný tak v Zmluve vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ,
pričom zo samotnej Zmluvy nevyplýva, že by povinný uzatváral predmetnú zmluvu mimo rámca svojej
podnikateľskej činnosti, teda na iné účely ako na účely svojho podnikania. Exekučný súd uvádza, že v

predmetnej Zmluve, konkrétne v čl. 1.1. je uvedené, že povinnému sa peňažné prostriedky poskytujú na
účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Podnikateľské oprávnenie povinného vyplýva z priloženého
Živnostenského listu zo dňa 22.10. 2014, kedy povinnému vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej
činnosti. Z obsahu Zmluvy, ako aj z ďalšieho spisového materiálu tak exekučný súd nemá za preukázaný
spotrebiteľský status povinného pri uzavieraní a plnení Zmluvy, a preto exekučný súd zastáva právny

názor, že za týchto okolností nemožno použiť ustanovenia príslušných predpisov o spotrebiteľských
zmluvách a ani výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

18. Exekučný súd uvádza, že skutočnosť či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, skúma iba pri spotrebiteľských vzťahoch. Nakoľko v tomto
exekučnom konaní nejde o vzťah spotrebiteľský, súd nie je oprávnený skúmať neplatnosť resp. platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekučný
súd však nad rámec svojej činnosti uvádza, že aj keby sa v predmetnej veci jednalo o spotrebiteľský
charakter uzatvorenej Zmluvy, tak tá spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a v žiadnom prípade
na ňu nemôže byť aplikovaná smernica o neprijateľných zmluvných podmienkach. Exekučný súd sa

napriek nespotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu oboznámil detailne s obsahom predložených
listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej
zmluvy č. 230322-73571 zo dňa 31.12.2015 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre
exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy,

nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina je navyše označená aj výrazne
ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému
zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s
obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho
vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných

dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy
zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a
povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto
koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne s dlžníkom dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto zmluvu

neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade
takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah.
Zobsahupredmetnejrozhodcovskejzmluvyvýslovnevyplýva,že„uzatvorenierozhodcovskejzmluvynie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že

o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. Rozhodcovskej
zmluvy). V bode 3. tejto Rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením
tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne
zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z
obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere

Rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich
kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. Rozhodcovskej zmluvy).

19. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v
čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére

jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na
druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru exekučného súdu dostatočne
kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní
aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. Rozhodcovskej zmluvy) tak bolo
povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky

a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na
podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v
jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom
v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovomúvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú
rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje,
aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá má

za následok neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere od samého počiatku.

20. Exekučný súd záverom uvádza, že ďalšie skutočnosti namietané povinným nemali povahu privodiť
zastavenie exekúcie. Čo sa týka namietanej výšky exekúcie a úrokov súd poukazuje na skutočnosť, že
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia

vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra
2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani
rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je
rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd.“

21.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,súdposúdilpodaniepovinnéhoakonedôvodnéaprirozhodovaní
zistil, že tu nie je dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a preto v súlade s citovaným
ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý

z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli

dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu
týchto trov právnemu zástupcovi oprávneného, pozostávajúcich v celkovej výške 406,50 Eur za 2 úkony
právnej služby (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného nazastavenie exekúcie zo sumy 15 773,40 Eur vo výške 192,20 Eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada
nákladov vo výške á 11,05 Eur vrátane DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.