Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202176
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116202176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: P.. N. M., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. P. XX, XXX XX F., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému spoločnosťou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o.,
so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 858,84 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 19C/34/2016-87 zo dňa 9.11.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/34/2016-108

zo dňa 10.4.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 858,84 eura s 8,5 %
úrokmi z omeškania od 4.2.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
Opravným uznesením č.k. 19C/34/2016-108 zo dňa 10.4.2018 výrok rozsudku č.k. 19C/34/2016 - 87 z
9.11.2017 opravil tak, že správne má znieť:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 858,84 eura s 8,05 %
úrokom z omeškania ročne od 3.3.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu podanou 3.2.2016 domáhala voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 858,84 eura, pričom svoj návrh odôvodnila
tým, že žiadosťou zo dňa 12.1.2009 požiadala žalovaného o aktiváciu Splátkovej karty Quatro. Žalovaný
následne dňa 15.1.2009 žalobkyni potvrdil predmetnú žiadosť so schváleným úverovým rámcom
27.000,- Sk (896,24 eura) a pevnou mesačnou splátkou 900,- Sk (29,87 eura) pod číslom zmluvy
XXXXXXXX.

Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným, dodávateľom
finančnej služby.Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ).

Konkrétne podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať:
-konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),
-ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods.2 písm. h) ZoSÚ),
-výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),

-ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods.
2 písm. j) ZoSÚ),
-priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok
(§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ).

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l).
Podľa § § ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania vyššie uvedené náležitosti neobsahuje.

Z predmetnej karty Quatro celkovo vyčerpala finančné prostriedky vo výške 1.776,69 eura a žalovanému
žalobkyňa zaplatila 2.983,81 eura. Žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 858,84 eura.
O skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS dňa 11.1.2016.
Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú

spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, mal za to, že zmluva, ktorá bola
uzatvorená medzi ním a žalobkyňou je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky nevyhnutné
náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Tvrdenie žalobkyne o jeho údajnom úmysle bezdôvodne sa

obohacovať na jej úkor, uviedol, že ho považuje za absurdné, dôkazne nepodložené. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k platbám uskutočneným pred dátumom 3.2.2013, nakoľko žaloba bola
podaná na súde 3.2.2016 premlčaniu podliehajú všetky (údajné) nároky žalobkyne (jednotlivé platby
vykonané žalobkyňou) datované pred dátumom 3.2.2013.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 15.1.2009 bola vypísaná formulárová žiadosť o aktiváciu

splátkovej karty Quatro, pričom za žalovaného túto činnosť zaobstarával Consumer Finance Holding, a.
s. vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, v oddieli Sa, vo vložke č. 10315/P. Podľa tejto
formulárovej žiadosti splátková karta Quatro mala byť poskytnutá žalobkyni ako štátnej zamestnankyni
s tým, že úverový rámec podľa bodu II mal predstavovať 27.000,- Sk, t.j. 896,24 eura a štandardná
mesačná splátka 900,- Sk t.j. 29,87 eura.

Podľa bodu IV tejto formulárovej žiadosti zároveň touto žiadosťou žiadala žalobkyňa o vyplatenie dlhu na
starejkarteGEMoneyč.ú.:XXXXXXXXXX/XXXXasumunavyplateniedlhu17.373,47Sk(576,69eura).
Žalobkyňa podpísala túto žiadosť 12.1.2009, za žalovaného na základe plnomocenstva bola zmluva
podpísaná 15.1.2009.
Listom zo dňa 20.1.2009 žalovaný oznámil žalobkyni Schválenie žiadosti o splátkovú kartu Quatro

potvrdzujúci list, v ktorom jej uvádza, že jej žiadosť o schválenie splátkovú kartu Quatro bola
schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy. Zároveň potvrdil, že dlh na jej karte GE Money bol vyplatený
bezhotovostným prevodom vo výške 576,69 eura a parametre karty sú nasledovné: úverový rámec
896,24 eura, štandardná mesačná splátka 29,87 eura, aktuálna mesačná úroková sadzba je 1,60 %,
aktuálna ročná úroková sadzba 19,20 %. Úverové poistenie typ B, termíny splátok mali byť 1. - 15. deň

kalendárneho mesiaca.
Podľa výpisu zo splátkovej karty Quatro od 15.1.2009 do 30.11.2011 žalobkyňa čerpala sumu vo výške
1.776,69 eura a uhradila 2.635,53 eura.
ZprehláseniaZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSvyplynulo,žesažalobkyňanazdruženie
obrátila so žiadosťou, že potrebuje poradiť s úvermi, do sídla združenia dostavila sa v roku 2015, pričom

po zabezpečení podkladov sa uskutočnili opakované stretnutia, posledné 11.1.2016.
Hodnotiac zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že žalobou uplatnený nárok bol
dôvodný. Tým, že žalobkyňa 12.1.2009 vypísala žiadosť o aktiváciu splátkovej karty, ktorá bola za
banku podpísaná 15.11.2009, nemohlo v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka dôjsť k platnémuuzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 zákona č.
258/2001Z.z.Pokiaľbyajkuzavretiuplatnejpísomnejzmluvydošlo,tátoneobsahujeviacerénáležitosti,
konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny

splátok úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa, priemernú hodnotu RPMN.
Všetky zistené skutočnosti podľa súdu svedčia o tom, že žalovaný ako dodávateľ finančnej služby
hrubo porušil všetky ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške
rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a výškou úveru 858,84 eura. Keďže žalobkyňa
vyzvala žalovaného na vydanie obohatenia v žalobe, ktorá žalovanému bola doručená 2.3.2016, tento

sa do omeškania dostal dňom 3.3.2016. Súd mal za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným
dôvodnou nebola, nedošlo k uplynutiu subjektívnej lehoty, a čo sa týka 10-ročnej premlčacej lehoty
a úmyslu žalovaného, mal za to, že žalovaný nepochybne vedel, že porušuje ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. v podstatných náležitostiach zmluvy a že existuje spotrebiteľská legislatíva v Občianskom
zákonníku a že spotrebiteľ je slabšou stranou sporu. Bolo jeho povinnosťou takto k nemu aj pristupovať.
Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v

zmluvnom vzťahu, čo dokladá jeho nepriamy úmysel, preto k námietke premlčania neprihliadol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy - § 4 a na ustanovenia
zákona Občianskeho zákonníka - § 451 ods. 1 a 2, § 107.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 a § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Rozsudok je podľa žalovaného založený na zmätočnom, nejasnom a v konečnom dôsledku nesprávnom
skutkovom a právnom posúdení. Súd svoje závery odôvodnil neplatnosťou zmluvy o úvere s
konštatovaním, že žalobkyňa vypísala žiadosť o aktiváciu splátkovej karty 12.1.2009 a táto bola
za banku podpísaná 15.11.2009, preto nie je možné zistiť, z akého dôvodu odôvodnil súd svoj
záver o neplatnosti úverovej zmluvy. Zmluva o úvere bola za banku podpísaná 15.1.2009 a nie

15.11.2009 ako uvádza súd. Nie je možné identifikovať, v čom vidí súd prvej inštancie neplatnosť
uzavretia zmluvy. Pokiaľ súd záver o neplatnosti zmluvy odôvodňuje tým, že medzi účastníkmi nebola
dohodnutá výška úrokovej sadzby, ide o údaj nesprávny, zavádzajúci, tento údaj, na čo žalovaný
poukázal už vo vyjadrení k žalobe, nachádzal sa v zornom poli žalobkyne pri podpisovaní zmluvy o
úvere, nakoľko bol uvedený v indikatívnom výpočte RPMN, nachádzajúcom sa priamo pod podpismi

účastníkov zmluvy o úvere. Samotná žalobkyňa podpisom žiadosti potvrdila, že bola oboznámená
v výškou štandardnej úrokovej sadzby. Súd vyhlásením zmluvy o úvere za neplatnú postupoval v
rozpore s ust. § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý jasne hovorí o tom, že pokiaľ je
spotrebiteľovi poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, je zmluva o úvere platnou. Je preto zrejmé,
že vyhlásenie zmluvy o úvere za neplatnú zo strany súdu prvej inštancie je založené na mylných

skutkových a právnych záveroch. Pokiaľ mal súd za to, že je namieste použiť 10-ročnú premlčaciu
lehotu, odôvodňujúc to tým, že žalovaný dlhodobo pôsobí na finančnom trhu, považuje žalovaný tieto
tvrdenia za absurdné, z procesného hľadiska nepreukázané a dôkazne nepodložené. Žalobkyňa svoje
tvrdenia o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nijak počas konania nepodložila, svoje dôkazné
bremeno neuniesla. Nedostatky konania súdu prvej inštancie spôsobujú porušenie práva žalovaného

na spravodlivé súdne konanie. Podľa žalovaného rozsudok je prakticky nepreskúmateľný. Žiadal preto,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnil na úradnej tabuli, ako
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru

o tom, že odvolanie žalovaného bolo neopodstatnené.5. Odvolacia argumentácia žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnosti zistenia
skutkového stavu súdom prvej inštancie a nesprávnosti právneho posúdenia sporu súdom prvej
inštancie.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje riadne
z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj správne

právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Názor žalovaného o nespreskúmateľnosti
rozsudku nemá racionálny základ, odvolací súd sa stotožnil o odôvodnením rozsudku súdom prvej
inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného preto len dodáva:

9. Z listín zo spisu vyplýva, že žalobkyňa podpísala žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro dňa
12.1.2009, za žalovaného bola žiadosť podpísaná 15.1.2009. V tejto súvislosti je možné súhlasiť s
tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní, že v rozsudku je nesprávne uvedený dátum podpisu žiadosti
za žalovaného. Odvolací súd však uvedené považuje za pisársku chybu pokiaľ súd napísal 15.11.2009
a správne má byť 15.1.2009, čo však nemení nič na podstate toho, že stranami podpísaný dokument, ak

homážalovanýzazmluvu,niejezáväzkovýmvzťahom,ktorýbyspĺňalobsahovénáležitostivyžadované
zákonom tak, ako ich súd prvej inštancie popísal v bode 14. svojho rozsudku, dôsledkom čoho je to, že
žalovaným poskytnutý úver žalobkyni je úverom bezúročným a bezpoplatkovým.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny je taktiež záver súdu prvej inštancie, pokiaľ mal za to, že
žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde včas, a že v danom prípade

je potrebné vychádzať z objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty.
Pre začiatok plynutia 3-ročnej, prípadne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo 14.8.2007, sp. zn. 30Cdo/2758/2006).
Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna
premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z
čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa
samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním.

Žalovaný ako subjekt podnikajúci na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje svoje služby, preto je možné od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu bude sa správať
poctivo a že bude poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úveru, čo je jeho
povinnosťou.
V zmysle § 2 ods. 1 Zákona č. 1/1993 Zb. O zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o

všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná. Je preto dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením
zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere priamo v zmluve nastane zákonom
predpokladaná sankcia, t.j., že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z

úveru ani iné poplatky a pre prípad, že tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený,
čo svedčí o jeho nepriamom úmysle. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci je možné uzavrieť,že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný minimálne od času, keď
podpísal žiadosť žalobkyne o aktiváciu splátkovej karty Quatro, teda bol daný aj v čase, kedy došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala včas v rámci plynutia 10-ročnej
objektívnej premlčacej doby. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela 12.1.2016, čo žalovaný ani
nerozporoval, teda žalobu podala aj v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže právo
žalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohateniapremlčanénebolo,súdprvejinštanciesprávneuzavrel,
že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bol daný a jeho rozhodnutie je správne.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania, odzrkadľujúce
výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 CSP v spojení v §
255 ods. 1 CSP. Z rozhodnutia vyplýva, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná. Zo spisu

však vyplýva to, že v odvolacom konaní bola pasívna, k odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa listín zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho
konania ani nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania za situácie, keď oprávnenej strane (v tomto prípade žalovanému v 2. rade) žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
sporového konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu hlasovaním v pomere 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.