Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200693
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817200693.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravejk a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. D., C.. XX.XX.XXXX,
S. T. XXX/XX, A., o vymoženie 72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a povinného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov and Topľou č.k. 11Er/93/2017-12 zo dňa 27.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie povinného.

II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že
nevylučuje súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., exekútorský úrad Bratislava z vykonávania
exekúcie a druhým výrokom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia odôvodnil tým, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa
22.10.2013 na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Asociácii pre Arbitráž sp. zn. O. XXXXX/XX zo dňa 10.03.2016, pričom rozhodcovská zmluva

nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom
súde. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná, neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc spor
rozhodovať.

2. Proti uzneseniu, a to proti výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie povinný. Žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach.

3. Proti uzneseniu, a to proti výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia podal v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na
správnezistenýskutkovýstavnesprávneaplikovalprávnypredpis.Nazistenýskutkovýstavsúdsprávne
aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného

titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona

o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav súdom
prvej inštancie, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovskádoložka. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské
zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe

uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, §
243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania.

5. Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza:
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie

exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

6. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a

rozhodcovskej zmluvy (22.10.2013) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

7. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010. Rozhodcovský rozsudok bol
založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda
nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE
66/2012, 6CoE 256/2012).

9. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a
individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu

odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva je
spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

10. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.

3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa

nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.11. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

13. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
tiež C-40/08 Asturcom).

14.Spoukazomnaust.§73ods.3zákonač.335/2014Z.z.a§44ods.3Exekučnéhoporiadkuúčinného
do 31.03.2017 pre rozpor rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi (§ 53 Občianskeho zákonníka)
nie je možné v predmetnej veci súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonane exekúcie.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so

zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať

predložený rozhodcovský rozsudok.

17. Vo vzťahu k odvolaniu povinného odvolací súd uvádza:

V zmysle § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (§ 243h

Exekučného poriadku), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 121 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty
určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec

lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými
prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

19. Podľa § 362 ods. 1 až 4 Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o
súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde

príslušnom na podanie odvolania.

20. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.21. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo povinnému doručené dňa
29.11.2017.

22. Písomné vyhotovenie uznesenia doručeného povinnému obsahuje správne poučenie o tom, že proti
výroku I. uznesenie nie je prípustné a proti výroku II. uznesenia je odvolanie prípustné a možno ho podať
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde.

23. Zákonná 15 - dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu v časti výroku o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP povinnému uplynula dňa 14.12.2017
(štvrtok, bežný pracovný deň). Odvolanie podal povinný dňa 08.02.2018. So zreteľom na uvedené
odvolací súd konštatuje, že odvolanie povinného bolo podané oneskorene.

24. Za daného stavu odvolací súd v súlade s ustanovením § 386 písm. a) CSP odmietol odvolanie
povinného, ktoré bolo podané oneskorene.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).