Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205143
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,protižalovanému:E.T.,F..XX.XX.XXX,T.U.XXX,XXX
XX R. F. Q., o zaplatenie 832,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.10.2017, č. k. 3Csp/17/2016-40 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok .

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol,

cit.:

„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 7.2.2008 zmluvu o úvere
č.XXXXXXX.Žalovanémubolposkytnutýbezúčelovýúvervovýške464,71Eur,ktorýsazaviazalzaplatiť
v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur, počnúc 12.3.2008. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne
a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, sa dňa 17.5.2008 stal dlh splatným. Žalobca
podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle

úver vôbec nesplácať. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 2T/114//2012-133 zo dňa
2.7.2012 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa §222 ods. 1
Trestného zákona podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal žalobcu ako poškodeného so
svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Predmetný trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.7.2012.

3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 39, 420 ods. 1, 3, § 106

ods. 1, 2, § 112 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa súd právne uzavrel, že predmetom sporu je nárok žalobca na náhradu škody, ktorá má
pôvod v spotrebiteľskej úverovej zmluve. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, súd aplikoval na
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právnu úpravu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka (čo satýkadĺžkypremlčacejdoby)austanoveniaosobitnýchpredpisovnaochranuspotrebiteľa.Zúradnejmoci
prihliadol na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania podľa § 5b zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v deň vyhlásenia rozsudku na verejnom zasadnutí, teda

dňa 2.7.2012, získal vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na základe uvedeného začala
plynúť subjektívna premlčacia doba od 3.7.2012 a táto uplynula dňa 3.7.2014. Žalobca podal žalobu na
súd prvej inštancie dňa 12.7.2016, teda až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. V zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti, preto
nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1,2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že charakter záväzkovo právneho
vzťahu zo zmluvy o úvere nie je právne významný, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu

na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úveru ako takej, a teda nakoľko žalovaný
nevzniesol námietku premlčania, nebolo možné na ňu prihliadať z úradnej povinnosti a teda aplikovať
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Galanta sp.zn. 17C/277/2016 zo dňa 13.4.2017, v zmysle ktorého nemožno spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu, nakoľko došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a poskytnutím ochrany

žalovanému ako spotrebiteľovi by došlo k jeho neprimeranej ochrane.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. V danom prípade niet akýchkoľvek pochybností, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody má
svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.2.2008. V predmetnej veci
má žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve; ide teda o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým
občianskoprávnym vzťahom a v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej

právnejúpravyrovnakýchinštitútov(premlčanie,odstúpenieodzmluvy),natietovzťahyaplikovaťprávnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná aj v zákone č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere (spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, § 3 citovaného zákona).12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové

podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanými rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia
uvedený nebol. Vzhľadom na postavenie žalovaného, spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda

bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

14. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého

súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

15. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v

rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

16. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu 10-ročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/114/2012 žiadne právo na
náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Žalobca bol odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody
na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k
2T/114/2012-133 zo dňa 2. 07. 2012. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07. 2012. Od 02.

07. 2012 teda žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom
konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.18. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej

doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

19. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
02.07.2012, kedy bola rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou schválená dohoda o vine
a treste, č. k. 2T/114/2012-133 zo dňa 02. 07. 2012. Žalobu v predmetnej veci žalobca podal
na prvoinštančnom súde dňa 12.7.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel

o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v
ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú
úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia
§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania,
teda v konkrétnom prípade, či súd prvej inštancie procesným postupom zistil skutkový stav podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku a či na takto zistený skutkový stav aplikoval platné a účinné
právne predpisy. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
ustálil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a správne postupoval, keď

uplatnený nárok na náhradu škody žalobcu posúdil aj z hľadiska premlčania v zmysle ust. § 5b zákona č.
250/2007Z.z.,citovanéustanoveniebolovčasevydanianapadnutéhorozsudkuplatnéaúčinné,apreto
nebol daný dôvod, aby ho súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu neaplikoval.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,

ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách
konania, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný, žiadne preukázateľne trovy mu nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najneskôr podľa § 262 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej
inštancie o výške trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by

bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).