Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116225611.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej I. O., L.. X.XX.XXXX, P. J. G., P..
Č.. G., G. Y. XX, o zaplatenie 1.970,93 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp/191/2016 - 69 zo dňa 14.9.2017

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100 % vo výške, ktorá bude stanovená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 12.12.2016 domáhal

toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 1.970,93 eura spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške
986,16 eura, kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 183,75 eura, úrokmi z omeškania vo výške
8 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.11.2006 do zaplatenia, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8
% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 986,16 eura od 22.11.2016 do zaplatenia, žiadajúc taktiež,
aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žalobca v žalobe uviedol,
že so žalovanou uzavrel dňa 22.12.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej

jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaná podmienky, za ktorých jej boli peňažné
prostriedky poskytnuté nedodržala, splnenie tejto povinnosti má jej uložiť súd.
Súd konštatoval, že žalovaná na pojednávaní uviedla, že nespochybňuje uzatvorenie zmluvy a ani
žalobcom predložené údaje o úhradách za úver. Úver prestala pravidelne splácať po tom, ako stratila
zamestnanie.Vprípade,žejejbudeurčenápovinnosťzaplatiťžalobcoviurčitúsumu,žiadalaopovolenie
zaplatiť dlh v splátkach najviac po 30 eur.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu uzatvorená bola zmluva, nároky z ktorej
uplatnil žalobca žalobou. Úroková sadzba poskytnutého úveru predstavovala 12,90 % ročne, výška
splátky bola 29,90 eura, termín konečnej splatnosti 17.10.2022, počet splátok 120, RPMN 15,80 %,
priemerná RPMN 19,08 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná žalobcovi zaplatiť bola 3.826,80
eura. Žalovaná od poskytnutia úveru do dátumu zosplatnenia 21.11.2016 uhradila 93,69 eura, na istinu
bola zarátaná čiastka 29,07 eura a na úrok suma 64,62 eura. K zaplateniu tak na istine zostala suma

1.970,93 eura. Posledná platba žalovanej vo výške 3,99 eura bola uskutočnená dňa 15.2.2013. Pred
zosplatnením úveru žalobca žalovanej zaslal dve upomienky. Žalobcom uplatnený úrok 986,16 eura
predstavuje dohodnutý zmluvný úrok, ktorý žalovaná nezaplatila do predčasného zosplatnenia. Úrok z
omeškania vo výške 183,75 eura je úrokom z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej
splatnosti.
Súd konštatoval, že žalovaná bola prvýkrát v omeškaní so splácaním pravidelnej splátky už v decembri

2012, kedy neuhradila druhú štandardnú mesačnú splátku a následne v januári 2013 uhradila dve
splátky. Vo februári 2013 uhradila 3,99 eura a potom už žiadnu sumu. Žalobca začal žalovanej účtovaťúroky z omeškania a poplatky za správu úverového účtu, za upomienky a za výzvu na predčasné
splatenie úveru, ktoré však žalobou neuplatnil. Súd, zaoberajúc sa obchodnými podmienkami žalobcu,
poukázal na bod 2.8 podmienok. Podľa neho tým, že žalovaná neplatila riadne anuitné splátky od

februára 2013, nastala zmena okolností na jej strane, t.j. na strane klienta. Keďže splátky neboli
uhrádzané od februára 2013 a neboli uhradené ani do troch mesiacov po lehote ich splatnosti, mohol
žalobca podľa bodu 2.9.1 obchodných podmienok vyhlásiť predčasnú splatnosť už 16. mája 2013. Urobil
tak však až 21.11.2016, teda takmer 3 a pol roka po porušení zmluvných povinností žalovanou. Podľa
súdu mal žalobca zároveň v súlade s obchodnými podmienkami možnosť okamžite od zmluvy odstúpiť

alebo zmluvu vypovedať. Úver tak mohol byť zosplatnený k 16.5.2013, resp. zmluva by bola k tomuto
dátumu ukončená. Nečinnosť žalobcu považoval súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto
žalobu zamietol, prihliadajúc z úradnej povinnosti na premlčanie nároku žalobcu.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 3 ods. 1, § 100
ods. 1, § 101, podľa ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2

písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami Civilného sporového poriadku - § 251, § 255 ods. 1,
2, § 262 ods. 1, 2.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, argumentujúc taktiež, že neboli dodržané procesné
podmienky. Pokiaľ mal súd za to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, poukázal na to,
že nie je pravdou, že by bol nečinný a čakal by so zosplatnením pohľadávky zámerne. Odopretie
zákonného práva na predčasné zosplatnenie žalobcovi nemôže byť v súlade so zákonom, znamenalo
by to porušenie princípu ochrany porušených práv v zmysle čl. 2 CSP a porušenie ústavného práva

na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca taktiež mal za to, že súd prvej
inštancie nedodržal procesný postup, nakoľko v konaní prebehlo 14.9.2017 pojednávanie, na ktorom
boli prítomné obidve procesné strany. Žalovaná, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, dlh uznala,
na základe čoho žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie v zmysle § 282 CSP, súd však na tento
návrh neprihliadol a návrh žalobcu zamietol, čím nedodržal procesný postup.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná nielen na tvrdenie o porušení

procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa žalobcu nereflektoval na ním tvrdené uznanie
žalobou uplatneného nároku, ale aj na tvrdenie o odopretí jeho zákonného práva na zosplatnenie úveru.
Podľa žalobcu tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie a zároveň
neboli splnené procesné podmienky.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.

8. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil predovšetkým na konštatovaní nečinnosti, resp.
oneskorení výkonu oprávnenia žalobcu ako veriteľa žiadať od žalovanej ako dlžníčky zaplatenie
nároku zo záväzkového vzťahu medzi nimi vzniknutého. V tejto súvislosti poukázal na bod 2.8. a bod
2.9.1 obchodných podmienok žalobcu. Vychádzajúc z oprávnenia žalobcu podľa čl. 2.9.1 obchodnýchpodmienok mohol podľa súdu prvej inštancie žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť už 16.5.2013.
Nečinnosť žalobcu považoval za konanie, ktorým si žalobca vytvoril vlastné pravidlá a sám si určil,
kedy úver zosplatní. Konkrétne vysvetlenie toho, prečo mal podľa názoru súdu žalobca práve od ním

definovaného času, od 16.5.2013, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a či toto oprávnenie veriteľa
je možné stotožniť aj s jeho povinnosťou, absentuje. V tejto časti sú dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie nezrozumiteľné. Ak mal súd prvej inštancie za to, že ide o právnu povinnosť veriteľa, bolo
potrebné uviesť, ustanovenie akého právneho predpisu konkrétne takúto povinnosť veriteľovi ukladá.

9. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere je vzťahom, obsah ktorého je daný
vzájomnými právami a povinnosťami. Podstatou tohto vzťahu je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie
poskytnutého plnenia a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka toto plnenie veriteľovi vrátiť.
Je nepochybné, že právo veriteľa na vrátenie dlhu je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu,
ak však súd žalobou uplatnený nárok zamieta pre premlčanie, je nevyhnutné špecifikovať konkrétnu
skutočnosť, od ktorej premlčacia doba začína plynúť. Začiatok plynutia premlčacej doby musí byť

jednoznačný.Rozsudoksúduprvejinštanciejednoznačnúodpoveďnato,ustanoveniektoréhoprávneho
predpisu zakladá povinnosť veriteľa úver zosplatniť, čím má byť určený začiatok plynutia premlčacej
doby, odpoveď nedáva.

10. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, jeho

rozhodnutie je tým nepreskúmateľné a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Svojim postupom tým súd prvej inštancie odňal stranám sporu právo konať pred súdom v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v
konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

11. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná a rozhodne s tým, že sa
vysporiada nielen s výhradami uvedenými odvolacím súdom v tohto rozhodnutí, ale aj so všetkými
námietkami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní, osobitne aj s odvolacou námietkou o porušení

procesného postupu, ktoré má spočívať v tom, že mal rozhodnúť rozsudkom na základe uznania.
Pokiaľ súd prvej inštancie zotrvá na svojej úvahe o tom, že bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa
úver zosplatniť, uvedie, o ktoré konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu túto svoju úvahu
opiera.
Pokiaľ bude mať za to, že žalobca sa v záväzkovom vzťahu nesprával ako riadny hospodár pokiaľ svoje

oprávnenia veriteľa nerealizoval, bude sa zaoberať tým, k akým dôsledkom vo vzťahu k nároku, ktorý
bol žalobou uplatnený, by takáto charakteristika jeho konania, resp. nekonania mohla viesť.

12. V novom rozhodnuté rozhodne súd prvej inštancie taktiež o nároku na náhradu trov celého konania,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.