Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517217557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7517217557.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o

maloletého C. E., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky L. Y., nar.X.X.XXXX, bytom G. XX, B. a otca B.
E., nar.XX.X.XXXX, bytom R. XX, zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou, so sídlom na
Fatranskej 2/E v Košiciach, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého C. E., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení
a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. sumou 80,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc 14.8.2017.

Dlžné výživné na maloletého C. za obdobie od 14.8.2017 do 16.2.2018 spolu v sume 485,33,-Eur, je
otec p o v i n n ý zaplatiť do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku.

Styk otca s maloletým C. súd upravuje tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým C.

každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec
je oprávnený prevziať maloletého z miesta bydliska matky v určenom čase a je povinný maloletého do
miesta bydliska matky vrátiť v čase určenom na ukončenie styku. Matka je povinná maloleté dieťa na
styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletého C. E., nar.XX.X.XXXX podala tunajšiemu súdu dňa 14.8.2017 návrh
na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s odôvodnením, že nežije s otcom

maloletého dieťaťa v jednej domácnosti. Matka navrhla, aby súd zveril maloletého C. do jej osobnej
starostlivosti a zo strany otca určil výživné v sume 130,-Eur mesačne od doby podania návrhu. Styk otca
s maloletým dieťaťom navrhla neupravovať.

2. Otec sa k podanému návrhu matky písomne vyjadril, s tým, že súhlasil so zverením maloletého C.
do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s výškou výživného, navrhol určiť výživné v sume 30,-Eur
mesačne, s poukazom na to, že je nezamestnaný. Navrhol upraviť styk otca s maloletým C. na dobu

každého víkendu v mesiaci, od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

3.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu zveriť maloletého C. do osobnej starostlivosti
matky, zo strany otca určiť výživné primerané jeho možnostiam a finančným schopnostiam aodôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a styk otca s maloletým C. navrhol upraviť na dobu každého
druhého víkendu v mesiaci.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení rodinných pomerov, listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav vo veci:

5. Maloletý C. E., nar.XX.X.XXXX pochádza z družobného pomeru rodičov. Podľa vyjadrenia matky
rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2016.

6. Matka maloletého C. žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí babke matky J.
Y.. V domácnosti bývajú aj brat matky N. Y. a otec matky N. Y.. Všetci vedú spoločnú domácnosť. Matka
pracuje ako operátorka výroby v spoločnosti RID, s.r.o. v Rozhanovciach, v mieste bydliska, kde má
uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracuje tu po dobu vyše roka. Príjem z pracovnej
činnosti uviedla vo výške 540,-Eur mesačne v čistom. Poberá rodinné prídavky na dieťa, iný príjem

nemá. Babka matky je starobná dôchodkyňa, s príjmom dôchodku približne 450,-Eur mesačne, otec
matky pracuje ako vodič MHD v Košiciach a brat matky pracuje v spoločnosti U.S.Steel Košice. Ich
príjmy matka uviesť nevedela. Matka prispieva na úhradu nákladov na bývanie sumou 70,-Eur mesačne
na energie, stravu si zabezpečuje s maloletým dieťaťom sama. Náklady na stravu uviedla v sume 130,-
Eur mesačne. Ďalej si platí splátku spotrebného úveru vo výške 57,-Eur mesačne.

7. Maloletý C. je žiakom 1.ročníka na Základnej škole v Rozhanovciach. Stravuje sa aj v školskej jedálni,
matka má náklady na stravu v sume 20,-Eur mesačne. Navštevuje ŠKD s poplatkom 7,-Eur mesačne.
Nemá toho času platené mimoškolské aktivity, je zdravý.

8. Matka uviedla, že otec sa s maloletým stretáva iba vtedy, keď je na Slovensku, je s ním v telefonickom
kontakte, na jeho výživu od doby podania návrhu neprispel.

9. Otec maloletého C. vo vyjadrení uviedol, že je ženatý s E. E., pričom žije spolu s manželkou a jej
rodičmi v Y., v meste G.. V Nemecku žije približne od marca 2017. Pracuje spolu so svokrom, vykonávajú

brigádnicky pomocné práce na stavbách. Svoj príjem z brigád uviedol vo výške od 400,-Eur do 600,-Eur
mesačne, svokrov príjem uviedol vo výške približne vo výške 700,-Eur mesačne. Oficiálny príjem otec
nemá, príjem z brigád nepreukázal. Nie je v žiadnom pracovnom pomere, nie je ani vedený na úrade
práce ako nezamestnaný. V roku 2017 pracoval v mesiacoch január a február v Anglicku, kde predtým aj
žil. Okrem maloletého C. má otec ešte maloleté deti z prvého manželstva R. a B. E., na ktoré má určenú

vyživovaciu povinnosť vo výške po 30,-Eur mesačne na každé z detí. Uviedol, že spolu s manželkou
prispievajú na stravu svokrovcom sumou 150,-Eur mesačne. Manželka otca je nezamestnaná, má
vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu. Otec maloletého svoje výdaje nepreukázal.

10. Otec maloletého C. uviedol, že toho času na výživu maloletého C. neprispieva. Naposledy mu prispel

v apríli 2017, pred uvedeným obdobím posielal na jeho výživu sumu 50,-Eur týždenne, zakúpil mu
mobilný telefón, aby bol s maloletým v kontakte. S maloletým by sa chcel stretávať v budúcnosti každý
víkend, pretože sa plánuje spolu s manželkou vrátiť na Slovensko.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktorínežijúspolu,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
12. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné
upraviť práva a povinností rodičov k maloletému C. E., keďže rodičia maloletého dieťaťa nežijú v

spoločnej domácnosti. Súd zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje
faktickú starostlivosť o dieťa, pričom šetrením pomerov v rodine maloletého dieťaťa neboli zistené
nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Otec maloletého C. súhlasil so zverením maloletého do
starostlivosti matky.

13. Rodičia maloletého dieťaťa sa na úprave styku otca s maloletým C. dohodnúť nevedeli, preto
súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom autoritatívne. Podľa názoru súdu, keďže otec maloletého
dieťaťa dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, otec maloletého C. ani nebude využívať svoje právo na styk
pravidelne. Preto návrh otca na úpravu styku s maloletým C. na dobu každého víkendu v mesiaci nemážiadne opodstatnenie a takto upravený styk by nebol ani v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý C. žije
v domácnosti s matkou, ktorá je počas pracovného týždňa v práci a s maloletým by pri takejto úprave
styku nemohla stráviť voľný čas počas žiadneho víkendu súvisle. Súd pri úprave rodičovských práv a

povinností vychádza zo skutočností, ktoré existujú v čase vyhlásenia rozhodnutia a preto ak sa zmenia
pomery u otca tým, že sa vráti žiť do miesta trvalého bydliska na Slovensku, v prípade, ak sa rodičia na
úprave styku nedohodnú, bude môcť žiadať zmenu v úprave styku. Súd je toho názoru, ak otec chodí
do miesta bydliska sporadicky, je najvhodnejšie a najprirodzenejšie, aby sa rodičia na stretávaní otca
a maloletého C. dohodli.

14. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

20. Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z
možností,schopnostíamajetkovýchpomerovobochrodičoviodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,

pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných
potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj
ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

21. Otec maloletého dieťaťa nemá toho času preukázaný žiadny oficiálny príjem. Dlhodobo pracoval v
zahraničí,ajtohočasupracujeneoficiálne.Doposiaľsanaúradeprácenezaevidoval.Neuviedolsúduani
žiadne také zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať sa. Podľa vlastného vyjadrenia
žije z príjmu, ktorý má z neoficiálnej brigádnickej práce. Pomáhajú mu a jeho manželke rodičia manželky,

s ktorými žije v jednej domácnosti. Svoje príjmy a výdaje otec súdu nezdokladoval. Je zjavné, že jeho
životná úroveň je vyššia, ako ju prezentuje. Nepreukázal súdu, aby si hľadal primeranú prácu so stálym
príjmom. Bolo v konaní preukázané, že si zakúpil nehnuteľnosť na Slovensku. Jeho prednes, že nemá
stály príjem, hodnotí súd ako účelové vyjadrenie. Výživné pre maloleté dieťa je zákonnou povinnosťou
každého rodiča. Ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine určuje medzi kritéria na určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity
príjmov aj v prípade, že povinný rodič na seba berie neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú
činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovať
výživné. Ak sa tvrdený príjem otca javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadať na celkové
majetkové a príjmové pomery otca, na jeho životnú úroveň, na jeho deklarované životné výdaje. Životnú

úroveň rodičov zdieľa aj maloleté dieťa. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu
a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj
svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov.22.SpoukazomnavyššieuvedenéskutočnostisúdurčilvyživovaciupovinnosťotcakmaloletémuC.tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a je toho názoru, že určená výška výživného v sume 80,-
Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, s poukazom na vek a zdravotný

stav dieťaťa, ako aj s poukazom na možnosti a schopnosti otca. U matky súd zohľadnil jej osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu plní
aj hodnotou práce vynakladanej pri jeho opatere a uhrádzaním nákladov na bývanie a každodennú
starostlivosť o maloleté dieťa.

23. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu od
podania návrhu matky vôbec neplnil a matka žiadala určiť výživné od podania návrhu, súd určil dlžné
výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 80,-Eur mesačne. Matke maloletého dieťaťa
vznikol nárok na dlžné výživné za obdobie od 14.8.2017 do 16.2.2018 (t.j. za 6 mesiacov a 2 dni) v
celkovej výške 485,33,-Eur a otca zaviazal na jeho zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

24. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený stav vo veci súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

25.Rozhodnutieotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.