Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010138
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117010138.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, v trestnej veci proti obžalovanému W. I. a spol., pre
pokračovací zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a), d), f) Tr. zák. a iné, na
verejnom zasadnutí dňa 23. januára 2019, o odvolaniach obžalovaného W. I., poškodených W. J., A. R.
a K. D., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.03.2018 sp.zn. 1T/12/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného W. I., poškodených W. J., A. R. a K. D. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal vyššie označeným rozsudkom zo dňa 15.03.2018 obžalovaného W.
I. vinným zo spáchania zločinov obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a), d), f) Tr. zák.
s poukazom na ust. § 138 písm. i), j) Tr. zák. a ust. § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. a vydierania (v bode
5b rozsudku) podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s

poukazom na ust. § 138 písm. g) Tr. zák. a ust. § 139 písm. b), f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
spoločne rozdelením si úloh minimálne od júla 2013 do 07.04.2015, v úmysle koristiť zo žobrania iných
osôb z radov bezdomovcov, tieto zlákali na vykonávanie žobrania v zahraničí a to tak, že buď priamo
organizátor W. I. tieto osoby sám vyhľadal a buď podvodne s prísľubom dobre platenej práce na stavbe,
alebo pod prísľubom dobrého zárobku zo žobrania ich presvedčil na žobranie, alebo rovnako tak na
príkaz W. I. ich vyhľadala a presvedčila A. D. a N. D., niektoré osoby sa sami prihlásili na žobranie a

u týchto W. I. využil, ich chudobu a závislosť na alkohole a omamných látkach, pričom sa jednalo aj
o invalidnú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, prisľúbil im dobrý zárobok, následne na príkaz
organizátora W. I. ich vodič K. X. viac krát previezol do Nemecka, do mesta Darmstadt, pričom si bol
vedomýúčeluprevozuatokoristeniazožobraniaprevážanýchosôb,vNemeckuimW.I.prikázalžobrať,
kde následne žobrali každý deň od rána do večera, nažobrané peniaze museli odovzdávať W. I., alebo
J. C., pri tomto ich na pokyn W. I. vozil na rôznych motorových vozidlách na miesta žobrania vodič

K. X., kde ich W. I., J. a K. C. buď samostatne alebo spoločne koordinovane kontrolovali, strážili aby
neušli, v prípade ak ušli alebo si ponechali nejaké peniaze ich W. I. bil, alebo sa im vyhrážal bitím,
pričom im za účelom oslabenia ich odporu kupovali alkohol, marihuanu prípadne iné návykové látky,
len spravidla jeden krát denne im kupovali lacnú stravu, spávali vonku pod prístreškom, v stane, alebo
v aute, následne po návrate z Nemecka na Slovensko v úmysle ďalej koristiť z ich žobrania naďalej
využívali skutočnosť, že nemali kde bývať a W. I., N. D., J. a K. C. ich ubytovali v garáži, v hospodárskej

budove a rôznych prístavbách bez popisného čísla ,vo dvore objektu kde bývajú v W. I., Ul. T. č. XX, tu
ich naďalej koordinovane na pokyn W. I. kontrolovali, strážili a naďalej im kupovali alkohol a omamné
látky, čím takto minimálne v 6-tich turnusoch, trvajúcich spravidla 1-2 mesiace previezli do Nemecka
za účelom koristenia zo žobrania minimálne 8 osôb, nažobrané peniaze si medzi seba v nezistenom
pomere rozdelili a žobrajúcim osobám sľúbený zárobok nevyplatili a týmto spôsobom spáchali jednotlivé
skutky nasledovne

1/ v bližšie nezistený deň v priebehu júla 2013 v U. R. H., W. I. využil skutočnosť, že K. C., nar.
XX.X.XXXXzoU.R.H.nemalstálebydlisko,žilnanízkejsociálnejúrovniakobezdomovec,častopožívalalkohol a fajčil marihuanu a ponúkol mu zárobok za predaj novín v Nemecku, a keď K. C. súhlasil, hneď
ho na pokyn W. I. previezol vodič K. X. na OMV VW Transportér e. č. W spolu s ďalšími bezdomovcami
zo U. n/H. do Nemecka, do mesta Darmstadt, kde následne musel žobrať každý deň od rána do večera,

spával pod prístreškom, peniaze musel všetky odovzdávať W. I., ktorý mu denne kúpil spravidla 1 krát
stravu, pričom s úmyslom ovládať ho mu kupoval lacné víno a občasne aj marihuanu, takto žobral tri
mesiace až do septembra 2013, následne po návrate na Slovensko W. I. ho ubytoval v garáži v mieste
svojho bydliska W. I. Ul. T. XX, kde W. I. spolu s N. D. po vzájomnej dohode, v úmysle koristiť z jeho
žobrania mu dávali stravu a kupovali mu lacný alkohol, takto W. I. opäť presvedčil K. C. aby išiel s ním

na žobranie do Nemecka, následne ho na príkaz W. I. prepravil vodič K. X. na motorovom vozidle VW
Transportér e. č. W aj s ďalšími bezdomovcami do mesta Darmstadt, kde rovnako ako pred tým žobral
v priebehu mesiacov október, november, december 2013, všetky peniaze musel odovzdávať W. I., kde
takto mu odovzdal sumu v bližšie nezistenej výške,
2/ po tom ako sa I. H., nar. XX.X.XXXX, zo U. n H., dozvedel od K. C., nar. XX.X.XXXX, rovnako
bezdomovec zo U. nad H., o možnosti ísť žobrať do Nemecka a sám sa rozhodol, že chce žobrať,

aby niečo zarobil, W. I. využil skutočnosť, že tento nemal kde bývať, žil na nízkej sociálnej úrovni ako
bezdomovec, dňa 18.9.2013 v úmysle koristiť z jeho žobrania ho ubytoval v garáži v mieste svojho
bydliska v W. I., Ul. T. XX, kde W. I. spolu s N. D. po vzájomnej dohode v úmysle koristiť z jeho žobrania
mu dávali stravu, následne začiatkom októbra ho na príkaz W. I. spolu s ďalšími bezdomovcami K. X.
previezol do Nemecka do mesta Darmstadt, tam musel každý deň žobrať od rána do večera, spával pod

prístreškom, peniaze musel všetky odovzdávať W. I., ktorý mu denne kupoval spravidla 1 krát stravu,
pričomsaknemusprávalpovýšenecky,taktoI.H.muselžobraťdvaapolmesiacadopolovicedecembra
a to aj napriek tomu, že pred tým W. sľuboval, že budú žobrať iba dva týždne, čím sa W. I. takto obohatil
o sumu v bližšie nezistenej výške,
3/ po tom ako sa N. H., nar. XX.X.XXXX, zo U. R. H., dozvedel od K. C., nar. XX.X.XXXX, rovnako

bezdomovec zo U. R. H., o možnosti ísť žobrať do Nemecka a sám sa rozhodol, že chce žobrať, aby si
zarobil, W. I. využil zraniteľné postavenie N. H. v tom, že tento nemal kde bývať, žil na nízkej sociálnej
úrovni ako bezdomovec, dňa 18.9.2013 v úmysle koristiť z jeho žobrania ho ubytoval v garáži v mieste
svojho bydliska v W. I., Ul. T. XX, kde W. I. spolu s N. D. po vzájomnej dohode v úmysle koristiť z jeho
žobrania mu dávali stravu , následne začiatkom októbra ho K. X. spolu s ďalšími bezdomovcami na

príkaz W. I. previezol do Nemecka do mesta Darmstadt, tam musel každý deň žobrať od rána do večera,
spával pod prístreškom, peniaze musel všetky odovzdávať W. I., ktorý mu denne kúpil spravidla 1 krát
stravu, pričom sa k nemu správal povýšenecky, takto I. H. musel žobrať dva a pol mesiaca do polovice
decembra a to aj napriek tomu, že pred tým W. sľuboval, že budú žobrať iba dva týždne, čím sa W. I.
takto obohatil o sumu v bližšie nezistenej výške,

4/ W. I. spoločne so svojimi rodičmi J. a K. I., rozdelením si úloh, koristili so žobrania O. P., nar. X.X.XXXX
zo U. R. H. a to tak, že organizátor W. I., pod zámienkou prísľubu vykonávania rôznych domácich bližšie
neurčených prác zlákal dňa 26.9.2013 O. P. do W. I., do domu kde býva na Ul. T. č. XX, tu ju W. I.
odovzdal na práce svojej matke K. C. a otcovi J. I., kde spočiatku pomáhala pri domácich prácach okolo
rodinného domu, pričom ju W., K. a J. C. koordinovane kontrolovali, sledovali a strážili, aby nemohla

ujsť, následne asi po 2 týždňoch ju J. C. na nezistenom OMV vyviezol do Nemecka do mesta Darmstadt,
kde sa pridali ku skupine žobrákov, ktorí žobrali pre W. I. a cca od polovice októbra 2013 do 19.12.2013
musela na verejných miestach žobrať, každý deň od rána do večera, kde W., K. a J. C. ju po vzájomnej
dohode koordinovane kontrolovali či žobre, či si peniaze nenecháva pre seba, prehľadávali ju, správali
sa k nej povýšenecky, nažobrané peniaze musela všetky odovzdávať J. C. alebo W. I., raz denne večer

dostávalastudenústravu,spávalavautealebovstane,následnedňa19.12.2013potomakovNemecku
v meste Darmstadt stretla iné osoby zo Slovenska s týmito odišla a vrátila sa späť na Slovensko, pričom
za celé obdobie takto nažobrala bližšie nezistenú sumu,
5a/ koncom októbra 2013 N. D., A. D. a W. I. po vzájomnej dohode, rozdelením si úloh, v úmysle koristiť
so žobrania, podvodne zlákali na vykonávanie žobrania A. R., nar. XX.X.XXXX a na vozíku invalidnú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím W. J., nar. XX.XX.XXXX, trpiacu rozsiahlou osteoporózou, v
dôsledku ktorej nemôže chodiť, obaja žijúci ako druh a družka toho času trvalé bytom H., Ul. Q. č. XX, v
tom čase ako bezdomovci a to tak, že najskôr A. D. a potom telefonicky aj organizátor W. I. prisľúbili A.
R. prácu pomocníka na stavbe v Nemecku s ubytovaním a výhodnými platovými podmienkami a W. J.
prisľúbili možnosť bývať s A. R. v Nemecku, následne keď A. R. a W. J. súhlasili, A. D. ich dňa 4.11.2013

odovzdala N. D., ktorá jej za to na pokyn W. I. vyplatila 300,- EUR, následne ich N. D. ubytovala v W.
I. u seba v dome a tam ich opakovane podvodne ubezpečovala, že A. R. bude pracovať na stavbe,
jej muž je stavebník má firmu, budú bývať v ubytovni, následne o dva dni 6.11.2013 W. I. zabezpečil
ich prevoz a to tak, že prikázal K. X. aby ich previezol z W. I. do Nemecka do mesta Darmstadt a tuW. I. využijúc ich zraniteľné postavenie nakoľko nevedeli ako vyhľadať pomoc im povedal, že žiadna
práca nie je a musia žobrať, kde následne žobrali jeden mesiac, žobrali každý deň od rána do večera,
nažobrané peniaze mu museli odovzdávať, pričom W. I. za účelom zlomiť ich odpor ich presviedčal, že

dobre zarobia a kupoval im alkohol, navádzal ich fajčiť marihuanu a hašiš, keď chceli ujsť fyzicky napadol
A. R. následne po návrate z Nemecka na Slovensko využil ich zraniteľné postavenie, nakoľko nemali
kde bývať a ubytoval ich v W. I., Ul. T. č. XX, kde im zakázal kontaktovať sa s rodinou, tu ich spoločne
koordinovane na pokyn W. I. strážili N. D., J. I. a K. C., aby neušli, tiež W. I. a N. D. im dávali piť alkohol,
navádzali ich fajčiť marihuanu a hašiš, proti vôli W. J. jej N. D. a W. I. brali jej príjem plynúci so sociálnych

dávok, sociálnych výhod a invalidného dôchodku a súčasne ich W. I. a na jeho pokyn K. X. opätovne
znova štyri krát vyviezli do Nemecka, kde v okolí mesta Darmstadt museli žobrať, žobrali každý deň od
rána do večera v turnusoch, ktoré trvali spravidla 1-2 mesiace a nažobrané peniaze museli odovzdávať,
následne po viacnásobných pokusoch sa im po návrate na Slovensko dňa 19.6.2014 podarilo ujsť, čím
sa páchatelia W. I., N. D., A. D., J. I. a K. C. z ich žobrania využijúc fakt, že W. J. je invalid na vozíku,
obohatili o bližšie nezistenú sumu.

5b/ W. I. a N. D. využitím tiesne, neskúsenosti a odkázanosti nútili pod hrozbou fyzického násilia W.
J., aby dala súhlas na potrat, napriek tomu, že si chcela dieťa nechať, a to tak, že v W. I., ul. T. XX, ju
najskôr nútili piť veľké množstvo vareného vína a potom zariadili lekársky zákrok dilatáciu a kiretáž a
keď nakoniec pod hrozbou násilia s potratom súhlasila, tak ju v tom utvrdzovali, aby mohli ďalej koristiť
z jej žobrania, pričom samotný zákrok bol realizovaný dna 08.01.2014 vo Všeobecnej nemocnici v W. I..

6/ po tom ako už viac rokov W. I. poznal osobu S. K., nar. XX.X.XXXX, zo U. R. H., bezdomovec, ktorý už
pre neho v minulosti žobral, využil jeho zraniteľné postavenie bezdomovca v ktorom sa S. K. nachádzal
a keď sa mu sám prihlásil, že chce pre neho žobrať a niečo si zarobiť, pod prísľubom dobrého zárobku,
ho na pokyn W. I. previezol na prelome mesiacov máj - jún 2014, na nezistenom motorovom vozidle Š-
Felícia červená kombi vodič K. X. do Nemecka, do mesta Darmstadt, kde W. I. koristil z nažobraných

peňazí S. K. tak, že všetky peniaze mu musel odovzdávať, za to mu dával spravidla lx denne stravu a
alkohol, K. žobral každý deň od rána do večera, prespával vonku pod prístreškom a takto nepretržite v
priebehu mesiacov máj, jún 2014 odovzdal W. I. sumu v bližšie nezistenej výške.
7/ v bližšie nezistený deň v januári 2015 v W. I., W. I. v úmysle koristiť zo žobrania K. D., nar. X.X.XXXX
v A., trvalé bytom A. Ul. P. XX, využil skutočnosť, že tento nemal stále bydlisko, žil krátkodobo ako

bezdomovec bez práce a ponúkol mu platenú prácu kuchára v Nemecku a keď K. D. súhlasil, ubytoval
ho v garáži v mieste svojho bydliska W. I. Ul. T. XX, kde W. I. spolu s N. D. po vzájomnej dohode, v
úmysle koristiť z jeho žobrania mu dávali stravu, následne po 3 týždňoch na pokyn W. I. K. X. previezol
za účelom žobrania K. D. na OMV VW Transportér e.č. W z W. I. do Nemecka, do mesta Darmstadt,
tam mu W. I. oznámil, že prácu kuchára robiť nebude, ale bude žobrať, následne musel žobrať každý

deň od rána do večera, spávať pod prístreškom, takto žobral cca 2 mesiace až do 3.4.2015, peniaze
musel všetky odovzdávať W. I., čím sa W. I. obohatil o bližšie nezistenú sumu, pričom K. X. na pokyn W.
I., za účelom koristenia W. I. z nažobraných peňazí, vozil K. D. v Nemecku v priebehu dvoch mesiacov,
každý deň na uvedenom motorovom vozidle z miesta prespávania na miesto žobrania a späť, čím sa W.
I. a N. D. podľa výpisov z finančných prevodov služby Western Union obohatili na žobraní iných osôb o

minimálne 6.006,-BUR, J. a K. C. sa obohatili o bližšie nezistenú sumu a A. D. sa obohatila o 300,-EUR.
Za to obžalovanému uložil podľa § 179 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), 1) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr.
zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere päť rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zákona

mu uložil aj trest prepadnutia veci -finančných prostriedkov zložených na účte Okresného súdu Banská
Bystrica č.ú. IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod VS XXXXXXX v sume 1.096,-Eur. Podľa §
289 ods. 2 Tr. por. si okresný súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení - zhabaní veci, finančnej
hotovosti v sume 4 950,-Eur verejnému zasadnutiu. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. o uplatnených nárokoch
na náhradu škody rozhodol tak, že na civilný proces odkázal s nárokmi na náhradu škody poškodených:

A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX, N., okres A., W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXXX/XX,
W. I. a K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX/XX, A..
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný W. I.
a poškodení A. R., W. J. a K. D. prostredníctvom splnomocnenca advokátskej kancelárie Lexpert, s.r.o.
Banská Bystrica.

Obžalovaný W. I. podal najskôr stručné písomné odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo
dňa 29.03.2018 s tým, že toto smeruje proti výroku o treste rozsudku okresného súdu a následne takto
podané odvolanie podrobne zdôvodnil písomnými podaniami opäť prostredníctvom svojho obhajcu zo
dňa 27.09.2018 a 17.01.2019. Primárne zvýraznil to, že nespochybňuje výrok napadnutého rozsudkuv časti, v ktorej bol uznaný vinným zo spáchania stíhaných zločinov, avšak uložený trest je pre neho
neprimerane prísny s poukazom na obsah ust. § 34 Tr. zák. Uloženie nepodmienečného trestu má
výrazný vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, má štyri maloleté deti, ktoré spoločne vychováva so

svojou družkou. Prípadné odlúčenie od rodiny by malo tak ďalekosiahly dopad nielen na jeho rodinu, ale
i na jeho osobu. Jeho družka prakticky stratí partnera, ktorý jej pomáhal s výchovou detí, ktoré najviac
utrpia, keďže stratia svojho rodiča, prerušia sa medzi nimi citové väzby, aj pravidelný kontakt a dôjde tak
k pretrhnutiu rodinných vzťahov, čo v konečnom dôsledku povedie k opačnému ako želanému efektu z
pohľadu úplnej resocializácie a následného opätovného začlenenia do života spoločnosti. Pokiaľ bol v

posudzovanejtrestnejvecivovýkoneväzby,právejejvýkonomužbolzabezpečenýpostihnajehorodinu
a jemu blízke osoby a jeho samého donútil k uvedomeniu si závažnosti konania, ktorého sa dopustil a
tiež jeho následkov. I keď je pravdou, že v minulosti bol viackrát súdom potrestaný, poukázal však na to,
že posledným odsúdením mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia sa osvedčil a v ďalšom období viedol riadny život. Hľadí sa teda naň, akoby
odsúdený nebol. Vyslovil tiež názor, že nepodmienečný trest odňatia slobody by v jeho prípade nesplnil

svoj účel, hlavne zásadu individuálnej prevencie. Samotná výchovná funkcia býva pri nepodmienečnom
treste odňatia slobody veľmi preceňovaná, a to vzhľadom na podmienky a prostredie výkonu tohto
trestu.Výchovnývplyvjepritomviditeľnýpredovšetkýmvprípadepodmienečnéhoodkladuvýkonutrestu
odňatia slobody, resp. podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom,
keď sa odsúdený nachádza v prostredí svojej rodiny blízkych osôb a nie do prostredia osôb, ktoré

trestnú činnosť páchajú opakovane a teda pravidelne. Práve uloženie podmienečného trestu odňatia
slobodysvýkonomprobačnéhodohľaduvskúšobnejdobepriuloženípovinnostipodrobiťsavsúčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu zabezpečí skutočne dosiahnutie účelu trestu, ktorý sa jeho uložením
sleduje, na rozdiel od nepodmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na prostredie, v ktorom

sa bude nachádzať. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody okresným súdom neodráža účel
proporcionality, spätý s ukladaním trestov a vyjadrený v ust. § 34 Tr. zák., ktoré sa týka zásad ukladania
trestov. Trestný zákon za trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený súdom prvého stupňa v ust. § 39 ods. 3
písm. d) Tr. zák. umožňuje uloženie trestu odňatia slobody aj s podmienečným odkladom jeho výkonu. V
žiadnom prípade sa nechce vyhýbať uloženému trestu a chce prijať aj zodpovednosť za svoje konanie

a ním spojené následky. Trestnú činnosť v plnom rozsahu doznal, jej spáchanie úprimne oľutoval a
pokiaľ bol z väzby prepustený, snažil sa žiť riadnym životom, dodržiaval všetky povinnosti a obmedzenia,
podroboval sa probačnému dohľadu a aj zo strany probačného úradníka uložené povinnosti dôsledne
plnil.
Pokiaľ podané odvolanie obžalovaný I. doplnil ďalším písomným podaním zo dňa 17.01.2019, v jeho

obsahu zvýraznil obsah rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P/532/2006, ktorým mu
bola do osobnej starostlivosti zverená dcéra maloletá C. C., ktorá by prišla prakticky o jediného rodiča,
ktorý je schopný zabezpečiť jej starostlivosť, postarať sa o jej výchovu a poskytnúť jej materiálne a
finančné zabezpečenie pre jej dôstojný život. Ďalej zvýraznil aj obsah rozhodnutia ÚPSVaR Rimavská
Sobota zo dňa 04.09.2018 ako potvrdenie o tom, že jeho brat N. C. je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím, pričom on sa o brata každý deň staral, pomáhal mu, pretože jeho otec už nie je schopný
sa o jeho brata starať výlučne sám. Ako dôkaz v prílohe súdu doručil aj tieto rozhodnutia.
Proti rozsudku okresného súdu, ako už bolo uvedené, podali odvolanie aj poškodení W. J., A. R. a K.
D. prostredníctvom splnomocnenca S.. W. A. z advokátskej kancelárie Lexpert, s.r.o. Banská Bystrica.
Podané odvolanie zdôvodnili primárne tým, že toto smeruje proti výroku, ktorým boli poškodení odkázaní

s nárokmi na náhradu škody na civilný proces, proti výroku, ktorým bol obžalovanému W. I. uložený trest
prepadnutia veci - finančných prostriedkov zložených na účte Okresného súdu Banská Bystrica v sume
1.096,-EUR a proti výroku, ktorým si okresný súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení - zhabaní
veci, finančnej hotovosti v sume 4.950,- Eur verejnému zasadnutiu.
Poškodená W. J. si uplatnila nárok na náhradu škody podaním zo dňa 24.11.2016, pričom si uplatnila

nárok na náhradu škody vo výške 28.370,36 Eur, ktorá pozostáva z nasledovných zložiek:
- nárok na náhradu škody vo výške 7.140,- EUR spočívajúcu v ušlej mzde, keď za
obdobie žobrania pre obžalovaného W. I. poškodená nedostávala za prácu
žiadnu odplatu, pričom poškodená uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške vo výške
8,50 EUR/hodina, keďže pokiaľ by mala riadnu platenú prácu, tak by dostávala mzdu

minimálne v tejto výške. Poškodená vykonávala pre obžalovaných činnosť, z ktorej títo
koristili, mali z nej finančný prospech. Poškodená žobrala počas 14 týždňov denne, a to od rána do
večera, pričom v nedeľu to bolo v menšom rozsahu. Obžalovaný W. I. rozvážal poškodených na miesta
žobrania okolo 7 hod. ráno a znovu ich vyzdvihoval okolo 7 hod. večer. Za týždeň žobrala poškodená preobžalovaných minimálne 60 hodín. Za 14 týždňov žobrania tak poškodená uplatňuje voči obžalovaným
nárok na náhradu škody vo výške 7.140,- EUR.
- nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 10.000,- EUR v súlade s ustanovením

§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodená bola zo strany obžalovaných vystavená
neľudskému konaniu, keď bola v podstate novodobým otrokom, bola vykorisťovaná na žobranie, toto
vykonávala počas nepriaznivých poveternostných podmienok na vonkajšom priestranstve, hladovala,
nemohla vykonávať osobnú hygienu, bola navádzaná a nútená požívať alkohol a marihuanu. Bolo
porušené právo poškodenej nebyť držaná v otroctve alebo nevoľníctve a nebyť nútená vykonávať

nútené alebo povinné práce v zmysle čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
publikovaným č. 209/1992 Zb. Konaním obžalovaných bol vykonaný negatívny zásah do osobnosti
poškodenej, predovšetkým do jej ľudskej dôstojnosti, občianskej cti, zdravia a tiež súkromia v zmysle
ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka.
-nároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,atovovýške10.000,-EURvsúladesustanovením§
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodená bola zo strany obžalovaných dotlačená k potratu,

čím bol vykonaný negatívny zásah do osobnosti poškodenej, predovšetkým do jej ľudskej dôstojnosti,
občianskej cti, zdravia, telesnej integrity a tiež súkromia v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho
zákonníka,
- nárok na náhradu škody vo výške 770,- EUR, ktorá poškodenej vznikla v dôsledku toho, že obžalovaný
disponovali s jej dôchodkom vo výške 110,- EUR mesačne za obdobie 7 mesiacov od decembra 2013

do júna 2014,
- nárok na náhradu škody vo výške 360,36 EUR, ktorá poškodenej vznikla v dôsledku toho, že
obžalovaný disponovali s jej príspevkami od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 51,48
EUR mesačne (peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 EUR mesačne a peňažný

príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla vo výške 33,09 EUR mesačne) za obdobie 7 mesiacov od novembra 2013 do mája
2014,
- nárok na náhradu škody vo výške 100,- EUR za poškodenie invalidného vozíka, ktoré je
zdokumentované aj na fotografii, ktorá je súčasťou zápisnice o výsluchu poškodenej zo dňa 26.08.2014.

Poškodený A. R. si uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo dňa 24.11.2016, pričom si uplatnil nárok
na náhradu škody vo výške 17.395,- EUR, ktorá pozostáva z nasledovných zložiek:
- nárok na náhradu škody vo výške 7.395,- EUR spočívajúci v ušlej mzde, keď za
obdobie žobrania pre obžalovaného W. I. poškodený nedostával za prácu
žiadnu odplatu, pričom poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške vo výške

8,50 EUR/hodina, keďže pokiaľ by mal riadnu platenú prácu, tak by dostával mzdu
minimálne v tejto výške. Poškodený vykonával pre obžalovaných činnosť, z ktorej títo
koristili, mali z nej finančný prospech. Poškodený žobral počas 14,5 týždňov denne, a to od rána do
večera, pričom v nedeľu to bolo v menšom rozsahu. Obžalovaný W. I. rozvážal poškodených na miesta
žobrania okolo 7 hod. ráno a znovu ich vyzdvihoval okolo 7 hod. večer. Za týždeň žobral poškodený pre

obžalovaných minimálne 60 hodín. Za 14,5 týždňov žobrania tak poškodený uplatňuje voči obžalovaným
nárok na náhradu škody vo výške 7.395,- EUR,
- nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 10.000,- EUR v súlade s ustanovením
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodený bol zo strany obžalovaných vystavený
neľudskému konaniu, keď bol v podstate novodobým otrokom, bol vykorisťovaný na žobranie, toto

vykonával počas nepriaznivých poveternostných podmienok na vonkajšom priestranstve, hladoval,
nemohol vykonávať osobnú hygienu, bol navádzaný a nútený požívať alkohol a marihuanu, čo u
poškodeného spôsobilo až prakticky závislosť od alkoholu. Bolo porušené právo poškodeného nebyť
držaný v otroctve alebo nevoľníctve a nebyť nútený vykonávať nútené alebo povinné práve v zmysle
či. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaným č. 209/1992 Zb. Konaním

obžalovaných bol vykonaný negatívny zásah do osobnosti poškodeného, predovšetkým do jeho ľudskej
dôstojnosti, občianskej cti, zdravia a tiež súkromia v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka.
Poškodený K. D. si uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo dňa 25.01.2016, pričom si uplatnil nárok
na náhradu škody vo výške 10.000,- EUR, ktorá pozostáva z nasledovných zložiek:
- nárok na náhradu škody vo výške 5.000,- EUR spočívajúci v ušlej mzde, keď za

obdobie žobrania pre obžalovaného W. I. poškodený nedostával za prácu
žiadnu odplatu, pričom poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 8,50 EUR/hodina, keďže
pokiaľ by mal riadnu platenú prácu, tak by dostával mzdu
minimálne v tejto výške. Poškodený vykonával pre obžalovaných činnosť, z ktorej títokoristili, mali z nej finančný prospech. Poškodený pre obžalovaných žobral počas 2 mesiacov denne,
a to od rána do večera, pričom v nedeľu to bolo v menšom rozsahu. V priemere žobral poškodený
minimálne 10 hodín denne, celkovo počas cca. 2 mesiacov žobral minimálne 590 hodín. Pri minimálnej

hodinovej mzde vo výške 8,50 EUR by bez akýchkoľvek zvýhodnení za dĺžku žobrania, či už za deň,
prípadne za mesiac, a 590 hodinách by poškodený mal dostať odplatu vo výške minimálne 5.015 EUR.
Po zaokrúhlení uplatňuje poškodený voči obžalovaných náhradu škody vo výške 5.000,- EUR.
- nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 5.000,- EUR v súlade s ustanovením
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodený bol zo strany obžalovaných vystavený

neľudskému konaniu, keď bol v podstate novodobým otrokom, bol vykorisťovaný na žobranie, toto
vykonával počas nepriaznivých poveternostných podmienok na vonkajšom priestranstve, hladoval,
nemohol vykonávať osobnú hygienu, bol navádzaný a nútený požívať alkohol a marihuanu, čo u
poškodeného spôsobilo až prakticky závislosť od alkoholu. Bolo porušené právo poškodeného nebyť
držaný v otroctve alebo nevoľníctve a nebyť nútený vykonávať nútené alebo povinné práve v zmysle
či. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaným č. 209/1992 2b. Konaním

obžalovaných bol vykonaný negatívny zásah do osobnosti poškodeného, predovšetkým do jeho ľudskej
dôstojnosti, občianskej cti, zdravia a tiež súkromia v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu čo do odkázania poškodených s ich nárokmi na
náhradu škody na civilný proces je podľa názoru týchto odvolateľov formálne a nekonkrétne. Okresný
súd len skonštatoval, že rozhodovanie o týchto nárokoch by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktorého

rozsah by presahoval potreby trestného stíhania a neprimerane by ho predĺžilo, čiže súd len uviedol,
kedy môže súd v adhéznom konaní odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný
proces v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Nie je zrejmé, aké ďalšie dokazovanie bolo pre
rozhodnutie súdu potrebné. Poškodení si nárok na náhradu škody uplatnili ešte v prípravnom konaní
v roku 2016, pričom poškodeným nie je známe, že by obžalovaní nároky poškodených relevantným

spôsobom spochybnili. Naopak obžalovaní sa priznali k spáchaniu trestných činov na poškodených,
čím priamo uznal základ nárokov na náhradu škody. Výšku náhrady škody obžalovaní nepopreli, čo
by nemalo ostať bez povšimnutia trestných súdov, za situácie, keď o náhrade škody treba rozhodnúť
spravidla v trestnom konaní. V podaniach, ktorými si poškodení uplatnili nároky na náhradu škody
a tiež v následných podaniach (napr. z 08.01.2018 alebo z 14.03.2018) poškodení poukázali

na dôležitosť rozhodnutia o náhrade škody už v trestnom konaní, a to aj s ohľadom na závažnosť
trestného činu obchodovania s ľuďmi, a to nielen z poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného
poriadku („...uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil...") aj na medzinárodné
dohovory a relevantné právne normy sekundárneho práva Európskej únie. Nepriznanie náhrady škody
poškodenému by teda malo byť v trestnom konaní výnimočné. Inštitút adhézneho konania môže byť

považovaný za účinný prostriedok nápravy (čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd - 209/1992 Zb.) len v prípade, ak bude o náhrade škody rozhodnuté v trestnom konaní. O
náhrade škody pre poškodeného má byť spravidla rozhodnuté aj preto, že pre poškodeného je procesné
náročné a tiež zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v dvoch konaniach (trestnom aj civilnom),
ktoré majú 2 základné stupne - to pre poškodeného znamená, že potom, čo mu bola obvineným

spôsobená škoda, tak ešte musí s obvineným absolvovať niekoľkoročné konania, v ktorých sa mnohé
úkony vykonávajú opakovane a opakovane sa musí ako obeť stretávať s páchateľom, ktorý sa voči
nemu dopustil trestného činu. V tomto prípade je opakované vykonanie úkonov a strety poškodenej
s obvineným nevhodné vzhľadom na charakter trestnej činnosti a v konečnom dôsledku by mohlo
viesť až do zásahu do ľudskej dôstojnosti v rozpore s článkom 19 ods. 1 ústavy SR. Zo smernice

Európskeho parlamentu a rady 2011/36/EÚ z 05.04.2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji
proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/
SW, z ktorej okrem iného vyplýva: Bez toho, aby bolo dotknuté právo na obhajobu, a v súlade s
individuálnymposúdenímosobnejsituácieobetepríslušnýmiorgánmičlenskéštátyzabezpečiaosobitné
zaobchádzanie s obeťami obchodovania s ľuďmi, aby sa predišlo ich sekundárnej viktimizácii a to tak,

že sa v najširšom možnom rozsahu a v súlade s kritériami stanovenými vo vnútroštátnom práve, ako
aj s pravidlami týkajúcimi sa diskrečného práva justičných orgánov, praxou a usmerneniami zabráni:
a) zbytočnému opakovaniu výsluchov v priebehu vyšetrovania, trestného stíhania a súdneho konania;
b) vizuálnemu kontaktu obetí s obžalovanými, a to aj v priebehu výpovede, napr. pri vypočúvaní a
krížovom výsluchu, využívaním vhodných prostriedkov vrátane vhodných komunikačných technológií;

c) výpovedi na verejnom pojednávaní, ako aj d) zbytočnému kladeniu otázok týkajúcich sa súkromného
života (článok 12 ods. 4). Pokiaľ by bol súd názoru, že na priznanie niektorej časti náhrady škody nie sú
splnené podmienky, tak poukazujem na ustanovenie § 288 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého
možno nárok na náhradu škody aj len v časti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, žeby sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi na náhradu škody a z akých dôvodov dospel pri každom z nich
k záveru, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie o náhrade škody v trestnom konaní.
V ďalšej časti odvolania títo poškodení zvýraznili obsah smernice Európskeho parlamentu a rady

2011/36/EÚ z 05.04.2011, čl. 14 ods. 1 Dohovoru č. 29 a o nútenej alebo povinnej práci, zistenie
minimálnej mzdy v Nemecku podľa obsahu potvrdenia Veľvyslanectva Nemeckej spolkovej republiky,
obsah nálezu Ústavního soudu České republiky I.ÚS 1586/09, zverejnenom v Bulletine SAK 7-8/2013,
obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.02.2011 sp.zn. 1To/10/2011, obsah rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 02.10.2013 sp.zn. 9Co/330/2012.

Ďalej títo odvolatelia poukázali na to, že napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovanému W.
I. uložený trest prepadnutia veci - finančných prostriedkov zložených na účte Okresného súdu Banská
Bystrica v sume 1.096,- EUR
a vo vzťahu finančnej hotovosti v sume 4.950,- EUR, pri ktorej mieni okresný súd rozhodovať o
zhabaní veci. Vo svojej podstate takýmto rozhodnutím prakticky zamietol návrh poškodených na vydanie
tejto finančnej hotovosti, teda týmito výrokmi sú poškodení priamo dotknutí, pričom tieto výroky sú

odôvodnené len veľmi stručne. Poškodení si uplatnili nárok na vydanie finančnej hotovosti vo výške
6.046,- EUR. Z priznania obžalovaných a výpovední poškodených je zrejmé, že poškodení vyžobrali
podstatne vyššiu sumu ako bolo 6.046,- EUR. Vyžobranú hotovosť im však W. I. bral. Za situácie, keď
si iní poškodení neuplatnili nárok na náhradu škody mala byť táto vyžobraná hotovosť vydaná
v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 Trestného zákona poškodeným W. J., nar.

XX.XX.XXXX, A. R., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX. Ide o hotovosť pochádzajúcu z
vykorisťovania poškodených a jej vydaním poškodeným sa dosiahne aspoň čiastočná kompenzácia pre
poškodených. Pokiaľ tomu tak nebude, tak sa ešte viac môže znížiť až zmariť šanca poškodených na
náhradu škody, a to aj s ohľadom na prebiehajúce exekúcie proti obžalovaným ako na to poškodení
poukázali napr. v podaní z 25.01.2017. V tejto súvislosti poškodení v podaní zo dňa 14.03.2018

odkazovali na svoju žiadosť z 25.11.2016 a nadväzujúce podania z 25.01.2017 a 02.02.2017, ktoré by
mali byť obsiahnuté v súvisiacom spise 0TP/15/2017, ktorý navrhli pripojiť ku spisu 1T/12/2017 a na
tomto návrhu zotrvávajú aj naďalej. Pri finančnej hotovosti v sume 4.950,- EUR mieni súd rozhodovať
o zhabaní veci, čím sa vlastníkom týchto finančných prostriedkov stane štát (§ 83 ods. 2 Trestného
zákona). Takýmto rozhodnutím však bude zmarený nárok poškodených na náhradu škody, preto by súd

o zhabaní veci nemal v súlade s ustanovením § 83 ods. 3 Trestného zákona rozhodovať a tieto finančné
prostriedky by mal vydať poškodeným. Suma 6.046,- EUR pochádza z výnosov zo žobrania. Zo žobrania
nepochádzajú všetky bankovky,
keďže vyžobrané boli predovšetkým mince, ale vyžobrané mince boli zamenené za bankovky. Vzhľadom
na funkciu peňazí, tiež fakt, že ide o druhovo určené veci a že majú zastupiteľnú povahu, možno aj

peniaze, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti a boli zamenené za iné peniaze stále považovať za tie
isté peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti, a teda za peniaze vyžobrané poškodenými. Keď už bola
obžalovanýmzhabanáfinančnáhotovosť,tátobymalabyťpoužitánakompenzáciuprepoškodených,na
ktorých obžalovaný spáchali trestný čin, a to o to viac, že tieto finančné prostriedky poškodení vyžobrali.
Kompenzácia pre poškodených by mala mať prednosť pred prepadnutím finančných prostriedkov v

prospech štátu, čím by sa výrazne znížili šance poškodených na získanie kompenzácie.
Záverom svojho odvolania títo odvolatelia navrhli krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a
priznal im v celom rozsahu uplatnené nároky na náhradu škody a rozhodol o vydaní zaistenej hotovosti
vo výške 6.046,- EUR poškodeným. Každý z poškodených by mal s ohľadom na uplatnené nároky nárok
na vydanie celej zaistenej hotovosti. Poškodení zotrvávajú na návrhu na pomerné vydanie uvedenej

sumy, a to v pomere odvíjajúcej sa od výšky uplatneného nároku na náhradu škody, keď W. J. uplatňuje
nárok na 50,88% z uvedenej sumy, t.j. 3.076,20 EUR, A. R. uplatňuje nárok na 31,19% z uvedenej sumy,
t.j. 1.885,75 EUR a K. D. uplatňuje nárok na 17,93% z uvedenej sumy, t.j. 1.084,05 EUR. Poškodení
žiadajú túto sumu poukázať na účet: SK14 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Pokiaľ ide o ,,vyjadrenie poškodených zo dňa 30.11.2018“, adresované konajúcemu krajskému súdu,

v jeho obsahu naviac zdôraznili to, že ich práva neboli náležite rešpektované a v tejto súvislosti
poukázali na obsah čl. 6 ods. 6 Protokolu o prevencii a potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi,
Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (34/2005 Z.z.), čl. 15 Dohovoru Rady
Európy v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (487/2008 Z.z.), čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (209/1992 Zb.). Štát by nemal byť uprednostňovaný na úkor obetí obchodovania

s ľuďmi a pokiaľ sú z tohto trestného činu zaistené finančné prostriedky či iný majetok, tak tieto
zdroje by mali byť prioritne použité na odškodnenie obetí. Poukázali tiež na judikatúru ESĽP (prípad
Chowdury a ďalší verzus Grécko). Reálna a efektívna náhrada škody by nemala skončiť len priznaním
náhrady škody už v trestnom konaní a zadržané finančné prostriedky by mali byť prioritne použiténa odškodnenie poškodených. Podľa ich názoru mal preto okresný súd naviac obžalovaným uložiť aj
primerané povinnosti v zmysle § 51 ods. 4 Tr. zák.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolaní obžalovaného W. I. a poškodených W. J., A. R., K.

D. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým títo odvolatelia podali odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného W. I. a poškodených W. J., A. R., K.
D. neboli dôvodne podané.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaniach obžalovaného a vyššie menovaných

poškodených v neprítomnosti obžalovaného W. I., pred začatím verejného zasadnutia jeho obhajca
senátu krajského súdu predložil týmto obžalovaným podpísanú žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na
verejnom zasadnutí a zároveň jeho žiadosť, aby sa toto vykonalo v jeho neprítomnosti. Na taký postup
preto boli splnené procesné podmienky predpokladané ust. § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por.
Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v

súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z
tohto odôvodnenia je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Okresný súd

venoval prejednávanému prípadu náležitú pozornosť. Je nutné pripomenúť, že obžalovaný W. I. (aj
ďalší spoluobžalovaní) sa v rámci dokazovania k spáchaniu stíhaných zločinov v plnom rozsahu doznal,
pričom na otázky položené predsedom senátu v zmysle obsahu ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)
odpovedal vo všetkých prípadoch kladne, následne predseda senátu uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. také vyhlásenie obžalovaného I. prijal a ďalším uznesením podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že

dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, pričom sa vykonajú
iba dôkazy, súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Na základe takto vykonaného dokazovania
potom dospel súd prvého stupňa k správnemu skutkového a právnemu záveru, že obžalovaný (spoločne
s ďalšími už právoplatne odsúdenými spoluobžalovanými) sčasti zneužitím zraniteľného postavenia a
sčasti podvodne zlákali, prechovávali a prepravovali osoby a tiež chorú osobu za účelom koristenia z ich

žobrania, pričom takto konali ako organizovaná skupina, na viacerých osobách a získali väčší majetkový
prospech (v bodoch 1/ až 7/ rozsudku) a spoločne po vzájomnej dohode ju nútili pod hrozbou násilia,
aby niečo konala, využitím tiesne, neskúsenosti a odkázanosti tehotnej a chorej ženy.
K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že súdom prvého stupňa mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1,3

písm. d) Tr. zák., hoci aj pri prevahe poľahčujúcich okolností by v jeho prípade bolo povinnosťou súdu
ukladať mu trest v sadzbe od siedmich rokov do desiatich rokov a štyroch mesiacov odňatia slobody.
Takýto postup súd prvého stupňa zvolil najmä preto, že obžalovaný je otcom štyroch maloletých detí a
túto skutočnosť dôsledne rešpektujúc obsah ust. § 34 Tr. zák. zohľadnil pri výmere trestu obžalovanému.
Pokiaľ sa domáhal v dôvodoch svojho odvolania uloženia trestu v nižšej výmere, predovšetkým trestu

odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom, v tejto súvislosti
krajský súd konštatuje, že obžalovaný I. spáchal závažný zločin obchodovania s ľuďmi vo forme
pokračovania, dokonca viacerými čiastkovými skutkami (siedmimi) a naviac bol uznaný vinným aj zo
spáchania ďalšieho zločinu vydierania, v oboch prípadoch spolupáchateľstvom. Za takejto situácie preto
krajský súd nepovažoval jeho odvolanie čo do druhu a výmery trestu za podané dôvodne.

Podľa § 34 ods. l Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa
spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd v súlade so stavom veci a zákonom, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného, jeho
doterajší život, jeho rodinné pomery, ako aj spôsob spáchania skutkov, kvalifikovaných ako konkrétne
zločiny a ich následky, mu uložil päťročný trest odňatia slobody, keď na jeho strane zistil dve poľahčujúce
okolnosti (spáchanie trestného činu priznal a oľutoval a naviac viedol riadny život), pričom na druhej

strane zistil jednu okolnosť, ktorá mu z hľadiska výmery trestu priťažovala, a to, že spáchal viac
trestných činov. Žiada sa opakovane zvýrazniť, že Trestný zákon v sankcii ust. § 179 ods. 3 Tr. zák.
umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od siedmich do dvanástich rokov. Vzhľadom
na prevahu poľahčujúcich okolností pritom bolo povinnosťou súdu síce ukladať mu trest odňatia slobodyv sadzbe od siedmich rokov do desiatich rokov a štyroch mesiacov, no najmä vzhľadom na jeho rodinné
pomery, starostlivosť o maloleté deti a brata, mu uložil trest odňatia slobody za použitia zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. Takto uložený trest odňatia slobody so zaradením

obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (rešpektujúc obsah ust. §
48 ods. 4 Tr. zák.) obsahuje v primeranom rozsahu nielen prvky represie, ale i prvky individuálnej
a generálnej prevencie. Výmera tohto trestu musí byť pre obžalovaného dostatočným ponaučením,
aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu, najmä však obdobnej trestnej činnosti
ako v teraz súdenom prípade, pretože v opačnom prípade by už bol súdom postihnutý nepochybne

prísnejšie. Stavu veci a zákonu pritom zodpovedal aj výrok prvostupňového súdu ohľadom prepadnutia
veci, a to finančných prostriedkov zložených na účte Okresného súdu Banská Bystrica v sume 1.096,-
Eur, keď v tejto súvislosti dôsledne rešpektoval obsah ust. § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Pokiaľ ide
o finančnú hotovosť v sume 4.950,- Eur, aj v tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil s postupom
prvostupňového súdu, pokiaľ si vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení, t.j. zhabaní veci - tejto sumy
peňazí verejnému zasadnutiu, keď v tomto prípade postupoval podľa § 289 ods. 2 Tr. por. Podľa jeho

obsahu, ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré
nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie aj poškodení W. J., A. R. a K. D. prostredníctvom
svojho splnomocnenca, a to proti výroku, ktorým boli odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody
na civilný proces, ďalej výroku, ktorým bol obžalovanému W. I. uložený trest prepadnutia veci (sumy

1.096,- Eur) a proti výroku, ktorým si vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení sume 4.950,- Eur
verejnému zasadnutiu. Je síce pravdou, že súd prvého stupňa výrok o ich odkázaní na náhradu škody
na civilný proces iba stručne zdôvodnil, na druhej strane však, a je to zistiteľné aj z ich rozsiahleho
odvolania, ktoré je uvedené vyššie, ide o pomerne zložitú právnu problematiku a v takom prípade by
bolo možné o nárokoch týchto poškodených meritórne rozhodnúť len po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré

však presahujú potreby trestného stíhania a prakticky by došlo k situácii, že by toto konanie podstatne
predĺžili. Žiada sa pritom aj uviesť, že by za tejto situácie došlo k prieťahom trestného konania, ktoré by
narúšali jeho výchovný účel, keď jeho splnenie vyžaduje aj to, aby sa o trestnom čine rozhodlo čo najskôr
po jeho spáchaní. Preto v tejto súvislosti súd prvého stupňa nepochybil pokiaľ týchto poškodených s
ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces a v tejto súvislosti dôsledne rešpektoval obsah

ust. § 288 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ poškodení namietali ďalšie výroky (trest prepadnutia veci a postup súdu
prvého stupňa v zmysle § 289 ods. 2 Tr. por.), tieto ich odvolacie námietky krajský súd nepovažoval za
dôvodné, súd prvého stupňa v tejto súvislosti zvoli zákonný postup predpokladaný ust. § 60 ods. 1 písm.
c) Tr. zák. a ust. § 289 ods. 2 Tr. por.
S poukazom na skôr uvedené skutočnosti, považujúc odvolania obžalovaného W. I. a poškodených W.

J., A. R. a K. D. za podané nedôvodne, rozhodol krajský súd o ňom spôsobom, uvedeným vo výrokovej
časti tohto uznesenia a ich odvolania postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.