Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203847
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713203847.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja
Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXXX/XX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky

oprávneného v sume 1 581,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou
EX 3517/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/168/2013-51
zo dňa 23.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zákona účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 20.02.2013 podal oprávnený u súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky v sume 1 581,-

eur a príslušenstva vrátane nákladov exekučného konania na podklade vykonateľného exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761
(ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 19860/09 zo dňa 15.10.2010. Exekučný titul
bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (bod 18), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzatvorená medzi

oprávneným a povinným dňa 26.01.2009.

3. Súd prvej inštancie skúmal, či bol exekučný titul vydaný orgánom na to oprávneným, a teda či
rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským súdom prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Pritom vychádzal zo záveru, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným
založený zmluvou o úvere zo dňa 26.01.2009 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle §
52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že povinný bol identifikovaný v zmluve o úvere ako
fyzická osoba - nepodnikateľ a v predmetnom prípade nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
zmluvy ovplyvniť. Táto bola vyhotovená formou predtlače. S poukazom na uvedené bolo nevyhnutné
aplikovať v tejto exekučnej veci ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.4. Vzhľadom na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie skúmal, či súčasťou
zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným neboli neprijateľné zmluvné podmienky. Mal za
to, že takýmto neprijateľným zmluvným ustanovením je dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá

bola pripravená ako súčasť všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd
konštatoval, že právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi, ktorá skutočnosť navodzuje nerovnovážny stav
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy spotrebiteľom je len teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek
nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený. Vo svetle
neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner nanúti
podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a
už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzavretá v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu ale

na začiatku zmluvného vzťahu, čo taktiež oslabuje pozíciu spotrebiteľa.

5.Návrhrozhodcovskejzmluvybolpripravenýdodávateľomvopredpreneurčitýpočetspotrebiteľov,teda
nie individuálne, čomu svedčí aj zákonná domnienka § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi
je predkladaný návrh vo formulárovej podobe s predznačenými časťami, pričom spotrebiteľ obsah

rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť nemôže. Len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Jej účinkom je, aby sa spotrebiteľ
neodvolateľne podrobil rozhodcovskému konaniu a vzdal sa ústavného práva na spravodlivý proces

pred nezávislým súdom.

6. Prvoinštančný súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

7. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci bola založená na neplatnom
právnom úkone, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp.
aby sám vo veci rozhodol a vydal súdnemu exekútorovi poverenie. Ako dôvody podania odvolania
uviedol § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej

veci rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem §
44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený
nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť

exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie

zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

9. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného

exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, ato hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách

o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal
skutočnosť,žeoprávnenýuzatváraspovinnýmrozhodcovskúzmluvupodľaust.§3anasl.ZoRKformou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.

V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným
orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom ZoRK. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods.
4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

10. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 20.02.2013 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 14.03.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

13. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
19860/09 zo dňa 15.10.2010. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej

dňa 26.01.2009. Keďže napriek mimosúdnym úkonom zo strany oprávneného povinný svoj dlh neuhradil
riadne a včas, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

14. V bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá

žalobuorozhodnutieakéhokoľveksporu,ktorývznikneztejtozmluvy,vrátanesporuojejplatnosť,výklad
alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v

súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd

o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

19. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 20.02.2013, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku,
aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom (i predošlom) texte
odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu
úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

20. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej

povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení
poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný
titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a
je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený
oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených

dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd
prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,
v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť

exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že

„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

22. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,

že zmluva o úvere uzavretá dňa 26.01.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou, a to podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. 2, písm. b/
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy z
dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval

ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.23. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka koncipovaná
v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 VOP je neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z

hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie
zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky
vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola,
napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namietal oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v
rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v bode 18 VOP. Po tomto výbere už povinný

nemalfaktickúmožnosťpodaťnávrhnazačatiekonaniapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniu
Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným
súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,
navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy

rozhodnúť. Znaky neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou,
že sa jedná o rozhodcovský súd v mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby

spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v
tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

24. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa

odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto
súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či

v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

25. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom

dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie

dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).