Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010396

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Herichová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617010396.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
1/B. I., T.. XX.X.XXXX D. Y., H. I. Y.,

j e v i n n ý

z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona

p r e t o ž e

-v priebehu mesiaca december 2016 do 24.12.2016 v Krompachoch, okres Spišská Nová Ves, v
spoločnej domácnosti na ul. R. Č.. XX opakovane fyzicky napadol svoju družku Z.H. Y. počom sa
jej vyhrážal, že keď to oznámi na polícii, tak ju aj jej maloletého syna zabije, pričom po poslednom
fyzickom napadnutí obžalovaným, poškodená dňa 24.12.2016 zo spoločnej domácnosti s dieťaťom
ušla a oznámila jeho konanie na polícii, pretože také konanie obžalovaného vzbudilo u nej obavu z
uskutočnenia vyhrážok,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej - blízkej osobe,

o d s u d z u j e s a

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.2/ Obžalovaného B. I. T.. XX.X.XXXX D. Y., H. Y., U..Č.. Y. R. Č.. XX podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku
oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č.1Pv 545/16/8810-52 zo dňa
9.6.2017 pre skutok, že:

-v dobe od 9.12.2016 do 24.12.2016 v Krompachoch, okr. Spišská Nová Ves, v spoločnej domácnosti na
ul. R. Č.. XX fyzicky ubližoval maloletému synovi svojej družky F. Y. T.. X.X.XXXX tak, že ho opakovane
fyzicky napádal tak, že ho bil rukami, päsťami a kopal do rôznych častí tela, v jednom prípade ho
chytil a prehodil cez otvor v stene do susednej nepoužívanej miestnosti a pri poslednom útoku dňa

24.12.2016 asi o 18.00 hod. maloletého kopol do zadnej časti tela a bil po rôznych častiach tela, čím
maloletému opakovane spôsoboval drobné poranenia a modriny v oblasti hlavy a iných častí tela, ktoré
si nevyžadovali práceneschopnosť a uvedeným konaním spôsoboval maloletému fyzické utrpenie,

kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

pretože skutok nie je trestným činom,

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodeného mal. F. Y.Ň. T.. X.X.XXXX, zastúpený
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves s nárokom na náhradu škody,
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonaným dokazovaním na hlavných pojednávaniach zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania
obidvoch skutkov. K veci k obidvom skutkom vypovedal, že on synovi svojej družky neublížil, netýral

ho, keby ho bol bil prackou po hlave, alebo by ho bol kopal, udieral päsťami po hlave, tak by sa mu
niečo bolo stalo, on by mu tak nedokázal ublížiť. Uviedol, že s družkou žili od konca mesiaca október
2016, pričom dovtedy ju nikdy nevidel a bývali u jeho brata M. I.. Zoznámil sa s ňou tak, že jeho synovca
žena ju doviedla k ním, že si hľadala muža, tak sa s ňou takto zoznámil. Ich spolunažívanie bolo od
začiatku dobré, on chodil do práce, pričom od začiatku decembra do 24-teho boli hádky a to kvôli tomu,

že družka sa mu priznala, že užívala drogy keď bola v Nemecku a že je nato zvyknutá, aby jej ich kúpil,
čo on povedal, že v tom ju podporovať nebude. Družku udrel len raz a to kvôli jej synovi, pričom dňa 24.
decembra 2016 na Štedrý deň nič sa medzi nimi zlé neodohralo, on potom odišiel k ďalšiemu bratovi
K. spomínať si na otca, pozerali kazetu, potom prišiel domov a zase povedal, že ide k bratovi K., aby
ona ostala so švagrinou a švagrom, že príde potom ráno a keď tak prišiel, čo bolo v sobotu, už tam ona

nebola. Nevie si vysvetliť, prečo odišla, lebo keď prišiel, myslel si že družka odišla, že nechce s ním žiť a
potom sa od vyšetrovateľa dozvedel, že na neho podala trestné oznámenie. U brata o bývali jednu izbu,
čo bola kuchyňa, kde oni spávali a kde sa aj pre všetkých varilo a okrem nich tam býval brat s družkou
S. W. a jeho deťmi. On nevie, či už predtým nebol družkin syn týraný, pretože on si ho chcel získať,
kupoval mu veci, staral sa o neho, ale chlapec mal pred ním taký panický strach, chcel aby si na neho

zvykol, hoci nie je jeho syn. Priznal, že niekedy na chlapca kričal, ale viac na ňu, pretože chlapec mal
zápal, zavolal on záchranku a keď prišli, lekár povedal, že na pohlavnom úde má chlapec zápal už dlhý
čas a že čo je to za matka, či má na ňu zavolať policajtov a toto bolo 9. 12. 2016. Dieťa zobrali na detské
oddelenie v Krompachoch sanitkou, kde ho potom lekárka vyšetrila, prezrela a neboli zistené žiadne
známkytýrania.Niejepravdou,žebybolchlapcahodildomiestnosti,kdebolpôvodnezáchodakúpeľňa,

kde bol otvor na dvere, ktorý bol zamurovaný len do polovice a boli tam len veci ako kočiar a hračky detí.
Dal poškodenej jednu facku, čo bolo asi 19. až 20. 12. lebo bila chlapca palicou, bola nervózna, nemohla
sa vybiť na ňom, tak bila chlapca tak, že ho búchala hlavou o stenu a chladničku, načo jej povedal, že
je psychopat a preto jej dal facku po tvári. Počas toho čo spolu žili, poškodená nechodievala k svojej
rodine, predtým bola u V. Y., ale odtiaľ musela ujsť, pričom k nim chodievali na návštevy jeho sestry,

bratia a aj ona chodievala k jeho súrodencom, ale k cudzím nie. Ona predtým žila v Nemecku, pričom
sa mu priznala aj tým, že brala drogy a chcela aby jej drogy kúpil aj on, čo odmietol., lebo on ju v tom
nechcel podporovať. Oznámila ho na polícii preto, lebo sa ho chcela zbaviť, nechcela s ním žiť, chcela
ísť znovu do Nemecka. Počas ich spolužitia poškodená neprispievala na domácnosť, pretože nemala
čím, počas ich spolužitia tam chodievala polícia, keď niekoho hľadali, alebo niečo potrebovali, stretla sa

aj ona s políciou, ba nahlásila aj svojho brata V. Y., že zobral jej doklady, občiansky preukaz a pýta zato200 €. Ona mala vtedy príležitosť sa sťažovať pokiaľ by ju bol týral alebo jej chlapca, mohla to oznámiť
polícii keď tam boli. Počas ich spolužitia chodieval pracovať v rámci aktivačných prác a to v týždni od
7.10 hod. do 12.00 hod. a ona sa vtedy mohla pohybovať kde chcela, lebo on ju nepriviazal.

Poškodená Z. Y. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že B. I. ju zobral bývať k M. I.,
pričom ku kontaktu s B. I. popísala, že mala kamarátku v Žehre, nevie ako sa volá a tá jej povedala, že
jej nájde muža a tak ju zobrala do Krompách a tam sa dohodli, že budú spolu bývať. Zo začiatku bol k nej
dobrý, potom bol drzý a začal biť jej syna a to asi po mesiaci čo tam boli a bil ho každý deň tým, čo je na

opasku. Chlapec mal modriny, ona hovorila obžalovanému aby ho nebil a tak sa začal vyhrážať aj jej a
že keď pôjde to povedať na políciu, tak ho zbije, zabije aj syna aj ju, čo jej povedal v mesiaci december.
Uviedla, že raz syna chytil pod krk a za nohy a hodil ho tak, že si udrel kolienka o betón, iné sa mu
nestalo, ale ho nekopol, len ho udrel. Aj ju zbil asi 2-3 krát a to metlou po ramene a reťazou na psa to po
chrbte a bil ju preto, lebo bránila svojho syna. Neodišla od neho preto, lebo tam boli viacerí a ju strážili
aby neodišla a bol tam jeho brat M. I., S. W., hoci aj M. I. chodieval na aktivačné práce, ale boli ostatní

doma, avšak rodiny M. I. sa ona nebojí. Ušla potom na Štedrý deň lebo mala strach, bil ju aj syna v ten
deň opaskom a on odišiel hľadať veci do kontajnerov, tak ušla do lesa, potom videla svetlo, zaklopala
niekomu na okno a tí potom zavolali policajtov. Ona svojho syna tiež niekedy udrela keď nepočúval a
to len tak rukou po chrbte nie tak, aby mal modrinu. Nie je pravdou, žeby bola brala v Nemecku, odkiaľ
prišla pred štyrmi rokmi, drogy, a keď sa vrátila z Nemecka bývala u švagrinej I. Y. D. I., odtiaľ odišla ku

kamarátke, nevie ako sa volá, do Žehry, kde bola asi 2-4 dni, odišla preto, lebo sa hádali. Keď bývala u
B. I. tento sa jej vulgárnymi slovami vyhrážal, aj jej synovi, že je škaredý, že ho neznáša, jej sa vyhrážal
že je porážka, rakovina. Ona bránila chlapca, ktorého bil remeňom, rukou, aj päsťou ho udrel do hlavy,
rebier a nôh, iné mu nerobil, a to, že do neho kopal, ona nepovedala. On sa takto k nej správal aj pred
jeho rodinou a títo nič nepovedali, nebránili ju, ba povedali, že dobre robí, že tak treba aby sa ho syn bál.

V čase keď tam bývali ona nemala žiaden príjem, žili len z toho, čo doniesol B. I.. Stravovali sa z toho,
čo jej dal jesť M. I. z toho čo nakúpil pre nich a peniaze mu dával B. I., ktoré mal z aktivačných prác.
Hoci sa nasťahovala k obžalovanému bez toho aby ho poznala, uviedla, že si myslela, že nebude zlý.
Kým tam bývala, nikde nechodila, lebo jej povedal, že nemá nikde chodiť, že čo bude chodiť za inými
mužmi, vonku chodila len so synom. Vtedy keď odišla, bolo to preto, lebo obžalovaný zbil syna, dal mu

facku, udrel ho po hlave tak ona mala z toho stres, tak keď odišiel, obliekla sa a vyskočila von oknom.
Obžalovaný sa takto k nej a jej synovi od začiatku nesprával, ale až od decembra a predtým než bola
v nemocnici so synom, B. I. ju nebil.

I.. G. C. za ustanoveného opatrovníka ÚPSVaR Spišská Nová Ves pre mal. F. Y., na hlavnom

pojednávaní vypovedala, že rodinu maloletého F. Y. vedú v evidencii ÚPSVaR od 17.8.2016 na základe
požiadania ich ústredného orgánu o spoluprácu, kde v žiadosti uviedol, že dňa 19.4.2016 sa matka
maloletého vrátila z Nemecka na územie SR spolu s maloletým a boli vyrozumení, že táto osoba je
evidovaná nemeckým sociálnym orgánom a to v súvislosti a podozrením že bola obeťou obchodovania
s ľuďmi a vykonávala prostitúciu a pri výkone tejto činnosti mala pri sebe aj dieťa. Maloletý F. žil s

matkou od 21.3.2016 v zariadení pre ženy, ktoré poskytuje ochranu pre obete obchodovania s ľuďmi a
sexuálnehozneužívania,keďžematkanedodržiavalapravidlávtomtozariadení,bolanútenátentoútulok
opustiť a podľa informácií sociálneho orgánu existovalo dôvodné podozrenie, že vykonávala prostitúciu
a brávala so sebou maloletého, preto ich požiadali aby tieto skutočnosti preverili. Matka sa potom vrátila
do núdzového centra do Beckova, kde ju vyzdvihol jej brat. V rodine previedli šetrenie dňa 24.8.2016

a zistili, že matka s maloletým sa zdržiava v domácnosti jej brata V. Y. a nezistili, žeby bol maloletý
ohrozený bezprostredne na živote a zdraví, neboli zistené na maloletom známky, ktoré by nasvedčovali
tomu, že sa o neho nevie postarať. Maloletý bol čisto oblečený, čulý, s matkou obedovali, nenašli na
ňom žiadne známky, ktoré by nasvedčovali tomu, že o neho nie je riadne postarané. Keď sa dotazovali
jej brata, ktorý ju priviezol do Mníška, či jej pomôže, keďže ona má hendikep, že horšie počuje, tak sa

vyjadril spolu s manželkou, že jej pomôžu vybaviť aj niektoré veci, keďže nemala ani zdravotné poistenie
ani rodný list dieťaťa. Rodinu navštívili následne až vo februári, /keď sa telefonicky ozval brat poškodenej
V. Y. dňa 13.2.2017/ s tým, že matka sa nestará o dieťa, že ho bije, neumýva, nechodí s ním k lekárovi,
dokonca chce odísť a nechce sa o neho starať, že chce odísť z ich domácnosti a že im chce syna
nechať. V dôsledku toho osobne navštívili rodinu, dňa 16.2.2017 a zistili, že maloletý má kiahne, bol

ošetrený púdrom, ktorý zabezpečila manželka pána Y., nevideli na ňom známky násilia a odvtedy začali
rodinu sledovať intenzívnejšie. Pri týchto kontaktoch ich žiadala rodina V. Y., aby dieťa umiestnili do
nejakého zariadenia, pričom telefonicky potom 24.2.2017 oznámili, že matka odišla ale syna jej nedali
a následne potom sa so synom nasťahovala k svojej matke. Z následných šetrení vyplynulo, že matkaje v domácnosti s dieťaťom u svojej matky. Poškodená sa dieťaťom presťahovala po nezhodách kvôli
peniazom od svojho brata, k svojej matke v Mníšku, pričom konfliktom medzi poškodenou a rodinou Y.
bolo to, že im dlhovala nejaké peniaze, začala odchádzať z domácnosti, hľadala stále nejakého muža.

Matku s dieťaťom už od mesiaca august 2016 do 16.2.2017 nenavštívili. Počas celej doby doposiaľ
im nebolo signalizované žiadnym lekárom, žeby bolo zistené, že je podozrenie, že dieťa je bité, že sú
známky výrazného zanedbania, resp. nejaké odreniny.

M. I. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho brat, podľa neho je slušný

človek, býva u neho, pričom on, ako svedok je členom občianskej hliadky už 11 rokov, tak by mu nedovolil
aby sa tak v jeho dome správal. K odchodu poškodenej sa vyjadril, že B. I. zavolal ich starší brat K. k
nemu domov a keď
sa vrátil asi o polnoci domov, pýtal sa kde je poškodená, pričom oni ani nevedeli, že ušla. Podľa neho
ona ako matka nebola dobrá, pretože keď niečo chlapec urobil, ona ho sama zbila palicou, pričom on
na ňu aj kričal. Obžalovaný chlapcovi kupoval keď dostal sociálnu dávku šaty a potraviny a poškodená

neprispievala na stravu, pretože nemala žiadne peniaze a choval ju obžalovaný. Prečo od nich ušla,
svedok nevie. Popísal, že bývali tak, že užíval izbu on s družkou a siedmimi deťmi a v kuchyni býval
obžalovaný, poškodená so synom. V kuchyni spoločne varili a do ich izby sa prechádzalo cez kuchyňu,
kde býval jeho brat - obžalovaný. Svedok uviedol, že poškodená zbila dieťa podľa neho asi trikrát a to
palicou, raz uviedol, že deti boli vonku sa hrať, boli niekde pri potoku a doviedla maloletého rómska

hliadka aby sa neutopil, tak potom ho zbila v kuchyni s palicou, pričom ešte on na ňu kričal. K odchodu
poškodenej uviedol, že na Štedrý večer sedela s nimi pri stole, oslavovali Vianoce, brat vtedy bol u
staršieho brata a keď už oni spali, vtedy musela poškodená vyskočiť z okna, pretože okolo polnoci
keď išiel na WC našiel okno otvorené, z čoho boli prekvapení keď to zistili. Cez dvere odísť nemohla,
pretože on má malé deti, odišli by vonku a on každý večer zamkne a má kľúče pri sebe vo vrecku,

aby ochránil deti, lebo nie sú poslušné. Svedok uviedol ďalej to, že deň pred Vianocami zatelefonoval
on, keďže mal pri sebe služobný telefón, záchranku, lebo F. opuchol pohlavný úd, tak ho zobrali do
nemocnicenachirurgiu,pričomonsobžalovanýmišlipotomzanimi.Maloletéhotamvyšetriliaodporučili
ho na ošetrenie do Levoče, ale nemali peniaze tak nešli. On potom ráno zo svojich peňazí dal na
kúpu mastičky pre dieťa. Záchranár pri príchode k nim domov chcel volať policajtov, pretože poškodená

nemala pri sebe žiadne doklady. V priebehu výsluchu pripustil, že to mohlo byť už predtým, nie 23.12.
2016, ako to uviedol. Ďalej uviedol, že miestnosť do ktorej sa prechádza z kuchyne táto pôvodne slúžila
ako kúpeľňa a WC k čomu uviedol, že je tam v stene diera, avšak do tej miestnosti by dieťa nevošlo,
oni tam mali uložené nejaké veci, koberce. Pokiaľ naposledy videl poškodenú a jej syna, nevidel na nich
žiadne modriny alebo zranenia. Maloleté dieťa sa hrávalo s jeho deťmi a od nich dostalo na Vianoce

aj darček. Poškodenú nikto nestrážil, aby neodišla z domu, chodila von, išla vonku aj s jeho družkou,
nikdy nechcela ujsť, ba aj sama ostávala doma aj s jeho deťmi a oni ju vôbec nestrážili aby neodišla.
Nevidel, žeby bol obžalovaný poškodenú alebo jej dieťa bil, alebo vyhrážal sa jej zabitím, ba poškodená
bila maloletého palicou.

Boli prečítané výpovede nasledovných svedkov z prípravného konania a to:

-Y. S. vypovedala, že chodieva do mesta, alebo pre vnúčatá do školy, ale poškodenú nevidela chodiť
po meste, videla ju vonku keď išla pre vodu, pretože pre vodu chodia k prameňu, ktorý majú za domom
a jej chlapec chodieval s ňou, nevie o tom, žeby bol na ňu niekto dával pozor, aby neušla, nič také si

nevšimla ani sa o takom nedozvedela.

-J.H.,ktorávminulostižilavspoločnejdomácnostisobžalovanýmakodružkaajsjejtromideťmiuviedla,
že žili spolu asi osem mesiacov v roku 2016, rozišla sa s ním v lete, lebo jej deti nechcú aby s akýmkoľvek
chlapom žila, pretože ich vlastný otec je vo výkone trestu kvôli týraniu detí. Považovala preto prednejšie

čo chcú jej deti, pričom B. I. nebol zlý, nebil ani ju ani deti, bol zamestnaný a keď zarobil tak im kupoval
čo bolo potrebné, deti vodil do školy. Nezvykol popíjať, iba niekedy keď si kúpil víno, alebo keď išiel k
rodine na návštevu. Keď si aj vypil, zvykol si ľahnúť spať, nevystrája a ona nezažila žiadne problémy.
Ohľadom vzťahu obžalovaného a Z. Y. nemá vedomosť, ale Z. ju poznala, pričom aj jej matka žila s
otcom svedkyne a podľa nej asi Z. Y.Ň. na ňu žiarlila, lebo si myslí že B. jej povedal, že pred poškodenou

žil so svedkyňou a poškodená ju videla aj na ulici a počula potom, že na druhý deň ho zobrali policajti.
Nevie presne kedy to bolo, ale išla vtedy Z.H. Y. s chlapcom z nemocnice, rozprávali sa a poškodená
povedala svedkyni, že jej brat V. má jej účet a ona nemá peniaze na cestu do Nemocnice do Levoče,
kde jej povedali aby syna odniesla. Na jej synovi nevidela, žeby bol bitý, ani ona to nespomínala.-I. Y., vypovedala, že poškodená je sestra jej muža V. Y., ktorá po návrate z Nemecka, asi od marca
2016 až do jej odchodu do Krompách, niekedy na jeseň 2016, celý čas prebývala aj s jej synom F. v

ich domácnosti v Mníšku nad Hnilcom. Zistila, že ona sa ako matka nevie riadne o svojho syna starať.
Chlapec už chodil a keď napríklad vyšiel z domu na dvor, ona sa nestarala čo tam robí, či niekde
nespadne, neudrie sa, preto ju ona napomínala. Niekedy sa stávalo, že keď ho išla uložiť spať, chlapec
plakalavideliakohoudieralapäsťoudochrbta,stávalosatoajcezdeňkeďsajejnaňomniečonepáčilo,
napríklad, že sa zašpinil, alebo sa chcel hrať s ich deťmi a ona nechcela aby sa hral a keď sa jej pýtali

prečo to robí, prečo ho bije, odpovedala, že to je jej vec, že sa nemajú starať, že to je jej syn a ona vie
čo má s ním robiť keď nepočúva. Ešte dodala, že napríklad urobila mu tzv. cucflek na krku bolo to počas
noci a svedkyňa si to ráno všimla a keď sa F. pýtala kto mu to urobil, povedal, že „Beta“, pretože on
tak volal svoju matku a niekedy jej povedal mama a niekedy Beta. Inak mu jesť dávala, obliekala ho, to
vedela, ale k lekárovi s ním nechodila, svedkyňa jej všetko vybavila aj rodný list, ktorý jej odmietla dať,
pretože ona sa o také veci starať nevie. Svedkyňa vychováva svojich sedem detí, stará sa o ne a kvôli

poškodenej a jej synovi F. chodila až do Košíc aby jej pre neho vybavila rodný list, lebo ona toho nebola
schopná. Tieto veci hovorili aj pani kurátorke C.. Poškodená po návrate z Krompách prebývala s nimi asi
dva mesiace, ale jej starostlivosť o F. sa ešte viac zhoršila, už ho ani nekúpala, obliekla ho do čistého,
ale bol neokúpaný, čo aj povedala, že to ukáže pani kurátorke, a aj to ukázala. Potom chcela poškodená
odísť do Nemecka, čo jej svedkyňa nechcela dovoliť, lebo tak jej manžela upozornila kurátorka, že keby

chcela odísť aby dávali pozor, aby chlapca nezobrala preč. Pani kurátorka sa zaujímala či si ona nechce
vziať do starostlivosti malého F., ale ona odmietla. Z. odišla k matke asi na dva dni a ona išla potom za
ňou a povedala jej nech sa neskrýva, že F. je u nej, nech si ho vezme, tak si ho vzala. Nevie, ako sa ďalej
o F. stará, videla ich asi pred dvoma týždňami na podporu boli spolu pri obchode. Na otázky pri výsluchu
odpovedala, že predmetmi poškodená maloletého nebila, ale ona má silné ruky a bila ho napríklad keď

sa pocikal a niekedy aj kopla do neho. Videla, že F. má aj modriny tak, že sa deti hrali, skákali z kresla a
urobili si modriny aj jej deti aj F.. Kurátorka bola pozerať na F. veľa krát, ale dala im vedieť že príde, len
raz, ostatné návštevy vopred nevedeli. Pokiaľ vie, tak Z. dostáva invalidný dôchodok 144,- € a prídavky
23,- €, ale ona nevie s peniazmi nakladať, napríklad kupuje zbytočne drahé šampóny namiesto iných
potrebných vecí, na spoločnú stravu prispievala niekedy 100 alebo 70 eur, čo bolo ešte predtým než

odišla do Krompách, keď odišla potom k svojej matke, myslí si svedkyňa, že tam hladuje, lebo odišla
preto, lebo oni nesúhlasili, aby si k nim doviedla nejakého chlapa, ale matka jej všetko dovolí. Svedkyňa
uviedla, že ona nemá nič proti Z., je to jej švagriná, ale si myslí, že ona nie že sa nevie starať ale jej sa
o syna nechce starať. Raz sa vyjadrila, že radšej mala nechať chlapca v Nemecku ako ho doniesť tu.

- svedok V. Y., brat poškodenej Z.H. Y. uviedol, že ohľadom jej starostlivosti o syna F. sa sťažoval na Z.,
že sa nestará riadne o neho, nechávala ho špinavého, málo ho kúpala, bila ho do chrbta buchnátmi aj
pred spaním. Kurátorka ho aj chcela dať do domova, ale zrazu sa niečo zmenilo, tak nešiel, kurátorka
navrhovala jemu a jeho žene aby ho vzali do opatery, lebo ak ho oni nechcú, dá ho do domova, ale
oni majú sedem vlastných detí. Z. nedohliadala na malého, on už chodil a mohol vyjsť aj na cestu, ona

sa o to nestarala,
nechodila za ním, ju viac zaujímali dospelí chlapi ako malý, jej syn. Aj skúšala si doviesť k nim domov
chlapa, ale on ho vyhodil, dovolil tam prebývať len jej a nie cudzím chlapom. On videl len raz ako ho
udierala buchnátmi do chrbta ale viac mohla vidieť jeho žena, lebo on chodieval do roboty na aktivačné
a na fušky a domov chodil večer. Spomenul situáciu, keď prišla z Nemecka, tak raz prišli za ňou policajti

z Prešova a keď sa potom vrátila, bola u nich doma a F. chcel nejakú malinovku, tak ho sotila tak, že
spadol na zem a udrel si čelo, nemal to rozbité len modrinu, čo bolo po návrate z Nemecka na jar 2016.
Keď sa k nim vrátila z Krompách, hovorila, že I. bil toho chlapca, ale on nevie, či jej môže veriť, lebo
ukazovala na chlapcovi modriny, vyzliekla ho a ukazovala a hovorila, že to má od I., ale chlapca sa pýtal,
že kto mu to robil a on povedal raz B. a druhý raz na matku, že H., preto nevie, kto mu tie modriny urobil,

či ona, alebo obvinený.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a
detí PhDr. Ľ. C., k osobnosti poškodenej Z. Y., ako aj z výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že pamäťové schopnosti menovanej sú na hranici priemeru a podpriemeru. Verbálnologická

pamäť je rozsahom slabá, dokáže zreprodukovať podstatu zmysluplného deja s malým počtom detailov,
ktoré aj skresľuje. Intelektové schopnosti sú podpriemerné. Osobnosť je jednoduchšie štrukturovaná,
afektivita je vyrovnaná, je schopná účinne a racionálne riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií. V
posudzovaní je zvýšene subjektivistická, ťažšie chápe hľadisko iných, je orientovaná v realite. Neboli unej preukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácií, je u nej prítomná porucha sluchu, čo obmedzuje
množstvo vnímaných podnetov z okolia a zároveň zvyšuje jej obozretnosť voči okoliu, čo je u ľudí
so sluchovým handicapom časté. Je plne orientovaná v realite, pri reprodukcii prežitých udalostí je

zvýšene subjektivistická s tendenciou k skresľovaniu, resp. zveličovaniu niektorých detailov. Neboli u nej
preukázané poruchy pamäti v zmysle konfabulácií, ani nadmerné sklony k vymýšľaniu. Pri popisovaní
udalostí je zvýšene subjektivistická, ťažšie chápe hľadisko iných, čo sa zrejme odzrkadlilo aj v jej
výpovediach. Nie je nadmerne ovplyvniteľná, nie je pravdepodobné aby jej vyjadrenia boli ovplyvnené
inou osobou. Opakovane udalosti popisovala podobne, vzhľadom na jej kapacitu verbálno-logickej

pamäti nie je pravdepodobné, že ak by si okolnosti skutku vymyslela, nebola by schopná opakovane ich
popísať zhruba podobne. Treba však u nej rátať s tendenciou ku skresľovaniu, resp. zveličovaniu počtu,
či závažností útokov. U menovanej neboli preukázané zmeny v štruktúre osobnosti, či kognitívnych
schopnostiach.Neboliunejpreukázanépríznakyposttraumatickejstresovejporuchy,aniďalšiepríznaky
syndrómu týranej osoby. Znalkyňa na podanom posudku zotrvala aj na hlavnom pojednávaní.

Z podaného znaleckého posudku znalkyňou z odboru psychológia klinická psychológia detí a dospelých
PhDr.Ľ.C.kmal.F.Y.vyplýva,žepsychomotorickývývinmal.F.lenmiernezaostáva,čopravdepodobne
súvisí s menej podnetným prostredím v ktorom vyrastá. Správanie dieťaťa nevykazuje známky týrania
zo strany matky, v jej prítomnosti je dieťa kľudné, kooperuje s ňou. Matka reaguje pozitívnym spôsobom,
dieťabezstrachureagujenaprítomnosťcudzíchľudí.Zpsychologickéhohľadiskasprávanieobvineného

na psychickom stave dieťaťa nezanechalo stopy. Malo sa jednať o krátky čas, kedy k útokom voči
maloletému malo dochádzať, dieťa je dobre prispôsobivé, vzťah dieťaťa k matke je pozitívny, to
všetko zrejme pôsobilo ako protektívny faktor pred rozvojom vážnejších následkov konania obvineného.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k písomnému znaleckému posudku uviedla, že pokiaľ sa týka
negatívneho správania sa obžalovaného k dieťaťu, tak u dieťaťa nezistila žiadne závažné následky.

Aj keby sa jednalo o nejaký jednorazový útok zo strany obžalovaného voči dieťaťu, nezanechalo to
na ňom žiadne psychické následky, ktoré by sa dali v tom čase zistiť. Muselo by ísť o viacnásobné
negatívne zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré by zanechalo následky celkovo v schopnosti sa správať
k cudzím ľuďom, dieťa úplne spontánne nadväzovalo kontakt a nemalo strach ani z kontaktu so
znalkyňou, vyšetrovateľom, ba aj cudzími ľuďmi, ktorí tam prechádzali. Deti, ktoré sú vystavené

nejakémudlhodobémukrutémusprávaniumajútendenciusastiahnuťaveľmicitlivoreagovaťnacudzích
ľudí, u maloletého to tak nebolo. Čiže ak sa k nemu niekto zle správal, určite to netrvalo nejakú dlhšiu
dobu. Deti so syndrómom týraného dieťaťa sú väčšinou ustrašené, citlivé na cudzích ľudí, nedokážu
napr. prijať podávaný predmet od cudzieho človeka, čiže u maloletého to vôbec tak nebolo, čiže o
syndróme týraného dieťaťa v jeho prípade sa vôbec nedá hovoriť. Nezistila žiadne znaky, ktoré by

svedčili o tom, že dieťa je vystavené nadmernému a dlhodobému týraniu.

Z písomného znaleckého posudku MUDr. Ľ. Š.U., znalca z odboru chirurgia k zraneniam O. Z. Y.B.
zistených z lekárskych správ vyplýva, že táto utrpela v období od 1.12.2016 do 24.12.2016 zranenia -
drobné pohmoždeniny chrbta v oblasti nad pravou lopatkou, pohmoždenie dolnej časti ľavého ramena

a odreniny, resp. popáleniny na chrbte pravého zápästia. Drobné štyri pohmoždeniny na chrbte
poškodenej vznikli pôsobením priamej sily nie veľkej intenzity s malou styčnou plochou, mohli vzniknúť
údermi prackou na opasku na chrbát poškodenej. Pohmoždenie dolnej vonkajšej časti ľavého ramena
vzniklo pôsobením priamej sily tupého povrchu nie veľkej intenzity, napr. palicou, metlou, nemohli
vzniknúť vzhľadom na charakter údermi päsťou ani dlaňou. Poranenia na vonkajšej strane pravého

zápästia svedčia pre hlbšie odreniny alebo drobné popáleniny staršieho dáta a nemohli vzniknúť úderom
päsťou alebo dlaňou. Zranenia si vyžadovali len jednorazové lekárske ošetrenie a obvyklá doba liečenia
týchto zranení ktoré poškodená utrpela je cca do 6 dní, pričom nebola obmedzovaná v obvyklom
spôsobe života. Na hlavnom pojednávaní znalec na otázku akým spôsobom dospel k záveru, že
poškodenáutrpelazraneniaod1.12.2016do24.12.2016,uviedol,žedospelktomunazákladepriloženej

fotodokumentácie, ktorú mal k dispozícii, boli aj detailnejšie zábery a na základe toho približne určil v
akom období sa mohli stať. Znalec pripustil, že k vzniku zranení nad pravou lopatkou mohlo dôjsť aj iným
spôsobom ako prackou na opasku, pretože vznikli pôsobením nejakej malej styčnej dotykovej plochy.
Nejednalo sa o pôsobenie väčšej intenzity, pretože pritom by došlo aj k porušeniu samotnej integrity
kože, k odreninám, zhmoždenej rane, ale k tomu nedošlo, takže samotná intenzita nebola až taká veľká.

Neboli spôsobené ostrou časťou predmetu, skôr tupou stranou. Zranenia podľa fotodokumentácie ako
ich videl znalec, vznikli a to na ramene asi 5-6 dní pred vyhotovením fotodokumentácie a na chrbte pri
lopatke, asi 2-3 dni pred fotodokumentáciou. Jednalo sa o zranenia staršieho dáta nie bezprostredne
predo dňom 25.12.2016.Z písomného znaleckého posudku MUDr. N. K., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie pediatria, ku
ktorému si k traumatologickej problematike prizval súdneho znalca MUDr. G. M.H., k zraneniam ktoré

mal utrpieť maloletý F. Y. v období od 1.12.2016 do 24.12.2016 vyplýva, že na základe fotodokumentácie
je predpoklad, že
uvedené zranenia, ktoré maloletý utrpel a to na oboch stranách tváre, koreni nosa, brade, vznikli v
rovnakom čase. Hematómy sú lokalizované v oblasti oboch stranách tváre, koreni nosa, brade, majú
rovnaké sfarbenie, majú charakter začervenania s modro presvitajúcim zdurením. Pokiaľ by boli vznikli

v rôznom časovom slede, boli by odlišné, postupne by sa farebne menili /z fialovej, žltozelenej na
žltú a postupne by vymizli/. Zranenia pri telesnom napadnutí môžu byť spôsobené priamym zásahom
útočníka, alebo nárazom na stenu, nábytok, pri páde poškodeného na zem. Pri zhodnotení klinického
nálezu u maloletého počas klinického vyšetrenia dňa 14.3.2017 v ambulancii znalca a porovnaním s
nálezom chirurga po poranení v decembri 2016 znalec konštatuje, že sa jednalo prevažne o ľahké
zranenia, ktoré si vyžadovali chirurgické ošetrenie bez výraznejšieho odborného chirurgického zásahu

a nezanechali trvalé následky, možno skôr psychického rázu. Dĺžka liečby podobných zranení - bez
zlomeniny a otvorených poranení s poškodením kože a následnou suturou trvajú zhruba jeden týždeň.
Pri tejto liečbe je nutné brať do úvahy sociálne prostredie v ktorom sa maloletý pred a po poranení
nachádzal - katastrofálne sociálne pomery. Akákoľvek liečba v týchto podmienkach je jednoducho
iluzórna, rovnako obmedzenie v obvyklom spôsobe života je veľmi ťažko hodnotiť. V závere znalec

uvádza, že 4 ročné dieťa fyzicky napadnuté druhom matky počas prechodného pobytu v Krompachoch,
ošetrené na chirurgickej ambulancii, zranenia hodnotené ako ľahké, zhojené bez trvalých následkov. Z
výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že keďže znalec si prizval pre podanie posudku
znalca z odboru traumatológia, ktorému ukázal celú dokumentáciu a to prediskutovali v tom smere,
či sa jedná o hematómy rovnakého dátumu vzniku, alebo či vznikali vo viacerých etapách. Znalec

uviedol, že záver bol taký, že vznikol problém, ktorý dodatočne prediskutovali a to bola dosť nekvalitná
fotodokumentácia, kde vyzerali hematómy rovnaké, vyzeralo to, akoby vznikli v jednom období. Potom to
prebrali s vyšetrovateľom a dospeli k záverom, že zrejme tých útokov bolo viac za sebou, to znamená, že
boli hematómy rôzneho štádiu vývoja a fyzické násilie trvalo dlhšiu dobu, nie jednorazovo. Pri výsluchu
pred vyšetrovateľom mal predloženú zrejme novú fotodokumentáciu, ktorú on videl ale MUDr. G. ju

nevidel. S MUDr. G. len ústne komunikoval, jeho stanovisko v znaleckom posudku zvlášť uvedené nie
je. K úlohám, ktoré mu boli uložené vyšetrovateľom uviedol, že sám bol prekvapený, že bol oslovený,
pretože on nie je traumatológ, ani chirurg, ale pediater a predpokladal, že konzultácia s traumatológom
bude postačovať. Jemu spadá do kompetencie posúdenie týrania detí, náhle úmrtia, vyhodnocuje buď
vonkajšie znaky, ale pitvou. Podľa miest, kde boli spôsobené poranenia tak si myslí, že by nevznikli

samotným poranením dieťaťa, čo znamená, že boli spôsobené na 90 percent cudzou osobou, či ním,
iným, alebo iným dieťaťom, nevie, lebo deti pri hrách vedia byť kruté a zvlášť keď sa nepoznajú, ale určite
si to zranenie dieťa nespôsobilo samo. V čase keď vyšetroval maloletého pri podaní posudku, neboli
prítomnéžiadnehematómy,neboloprítomnédlhodobejšiepoužívaniefyzickéhonásiliavočimaloletému.
V dôsledku poranení v čase podania posudku keďže sa to odohralo v mesiaci december predtým,

on videl dieťa o tri mesiace neskôr, nemohol objektívne konštatovať známky týrania. Z nazretia do
fotodokumentácie skonštatoval zranenia lokalizované v oblasti na oboch stranách tváre, koreni nosa,
brade, ktoré majú rovnaké sfarbenie a charakter začervenania s modro presvitajúcim zdurením. K
jednotlivým poraneniam maloletého, po nahliadnutí na fotodokumentáciu čl. 11,12 spisu, znalec uviedol,
že mohli vzniknúť v rôznych etapách v priebehu troch - štyroch dní. K zraneniu na tvárovej časti, pod

očami, na koreni nosa k týmto došlo skôr fyzickým útokom rukou raz do jednaj časti tváre, o niekoľko dní
do druhej časti, jednotlivé poranenia vznikli pôsobením rôznych fyzických síl, najmenej troch. Jednalo
sa o tupý úder, na nose, k zraneniam mohlo dôjsť aj pádom na časť nosa na nejaký predmet, že narazilo
koreňom nosa do nábytku alebo do niečoho iného. K zraneniam na tvári na jej oboch stranách, mohlo
dôjsť úderom ruky aj otvorenou dlaňou minimálne sa jednalo o dva údery a podľa fotodokumentácie

došlo k úderom asi týždeň pred vyhotovením fotodokumentácie, pretože zhruba za týždeň dochádza
k vstrebávaniu hematónov. K otázke týkajúcej sa vzniku zranení úderom prackou z opasku, znalec
uviedol, že sa nedá povedať, že by zranenia boli týmto spôsobom vzniknuté, pretože by bol aj nejaký
odtlačok kovu. Či a ktoré zranenie by dieťa utrpelo pri tom keby bolo odhodené a dopadlo na zem alebo
na nejaký predmet, znalec uviedol, že nevie jednoznačne povedať aké zranenie by takto vzniklo. K

zraneniu v oblasti pravého stehna, jeho vonkajšej časti maloletého uviedol, že bolo spôsobené úderom
na stehno, alebo nárazom, hodením ho do steny, alebo nábytku, resp. niečoho podobného, ale najskôr
tupým úderom, kopnutím alebo podobne.Z písomného znaleckého posudku MVDr. Y. Š.Á., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie toxikológia,
ktorým bola skúmaná vzorka moču označená „Z.H. Y. odobratá dňa 14.3.2017 s výsledkom, že
toxikologickými analýzami vykonanými dňa 20.3.-21.3.2017 neboli vo vzorke moča Z. Y. pozitívne

identifikované žiadne návykové látky, vrátane omamných a psychotropných látok. Bol identifikovaný iba
paracetamol, ktorý je bežne používané liečivo indikovanépri liečbe horúčkovitých stavov, pri akútnych
vírusových a bakteriálnych ochoreniach, a nepatrí medzi omamné a psychotropné látky v zmysle zák.
139/1998 Z.z.

Listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom materiály sú nasledovné:
-lekárske potvrdenie z ošetrenia zo dňa 24.12.2016 o 23.52 bola Y. Z. ošetrená v NsP Krompachy so
zistenou dg. pomliaždenie a odrenina kože chrbta pri chrbtici vpravo - čerstvé, staršie pomliaždenie
ľavého ramena, staré zhojené jazvy po popáleninách na chrbte pravého zápästia, ošetrená ambulantne
bez PNS,

-lekárske potvrdenie z ošetrenia zo dňa 24.12.2016 o 23.40 hod. F. Y. s dg. iné poranenie hlavy bližšie
neurčené, iné poranenie bedra a stehna bližšie neurčené, modrina pravého stehna, modrina čela, jedná
sa o úraz ľahký,

-zápisnica o prehliadke tela vyhotovená 25.12.2016 vyšetrovateľom so zistením u Z. Y. podliatinu nad

ľavým lakťom sýtočervenej farby o rozmere 8x6 cm, na pravej lopatke 4 oderky o priemere 1-1.5 cm,
na pravom zápästí dva oderky o dĺžke a šírke 0,2 cm,

-zápisnicaoprehliadketelavyhotovenádňa25.12.2016vyšetrovateľomsozistenímumal.F.Y.napravej
spánkovej oblasti, ľavej spánkovej oblasti, v oblasti ľavého ucha staršie modriny, na pravom stehne

podliatinu o rozmere 15x8 cm, na ľavom stehne podliatina 2x3 cm, na chrbte viacero škvŕn žltkastej
farby, iné zranenia neboli zistené,

-fotodokumentácia zo dňa 25.12.2016 popisovaných poranení Y. Z. Z. F. Y.,

-z emailovej správy zo dňa 28.3.2017 MUDr. I.. E. vyplýva, že mal. Zdenko Koňa dochádza na ošetrenie
a prevenciu s matkou Z. Y.. Do ich starostlivosti bolo prihlásené v septembri 2016, doteraz nebolo
očkované, hmotnostná krivka je v medziach normy, dieťa je v dobrom zdravotnom stave, čisté bez
príznakov zanedbania,

-lekárska správa Nemocnice Krompachy k mal. F. Y.B. uvádza, že tento bol ošetrený ambulantne počas
ústavnej pohotovostnej služby len raz dňa 9.12.2016 najprv na detskej ÚPS
a následne odoslaný na chirurgickú UPS so zápalovým ochorením penisu, nebol hospitalizovaný.
Pri vyšetreniach nebolo konštatované úrazové poškodenie alebo zavinenie cudzou osobou, bolo
odporučené na vyšetrenie a liečba od urológa,

-lekárskasprávazodňa9.12.2016 detskejambulancieNemocniceKrompachyzošetreniaF.Y.súdajom
- dieťa privezené RZP posádkou, doma dvakrát odpadlo, kašle, obj. dieťa pri vedomí, čulé afebrilné, Dk
bez edémov, penis napuchnutý, začervenalý, hnisavý, odporučené chirurgické vyšetrenie.

-lekárska správa chirurgického odd. Nemocnice Krompachy z ošetrenia F. Y. dňa 9.12.2016 so zistenou
dg. edem penisu, odporučené urologické vyšetrenie.

Na obžalovaného B. I. bola podaná obžaloba prokurátorkou Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves
pre skutky, že :

1/ v dobe od 9. decembra 2016 do 24. decembra 2016 v Krompachoch, okr. Spišská Nová Ves, v
spoločnej domácnosti na ulici R. Č.. XX fyzicky ubližoval maloletému synovi svojej družky F..Y.. T..
X.X.XXXX tak, že ho opakovane fyzicky napádal tak, že ho bil rukami, päsťami a kopal do rôznych častí
tele, v jednom prípade ho chytil a prehodil cez otvor v stene do susednej nepoužívanej miestnosti a pri

poslednom úroku dňa 24.12.2016 asi o 18.00 hod. maloletého kopol do zadnej časti tela a bil po rôznych
častiach tela, čím maloletému opakovane spôsoboval drobné poranenia a modriny v oblasti hlavy a
iných častí tela, ktoré si nevyžadovali práceneschopnosť a uvedeným konaním spôsoboval maloletému
fyzické utrpenie,kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

2/ v dobe od 9. decembra 2016 do 24. decembra 2016 v Krompachoch, okr. Spišská Nová Ves, v

spoločnej domácnosti na ulici R. Č.. XX sa opakovane vyhrážal zabitím družke Z. Y.B., že zabije ju
a jej maloletého syna ak od neho odíde, alebo ho oznámi na políciu, čo demonštroval aj fyzickými
napadnutiami jej maloletého syna F..Y.. T.. X.X.XXXX a keď syna bránila, fyzicky napádal aj ju, čím u nej
vzbudzoval dôvodné obavy o život a zdravie poškodenej a jej maloletého syna a po poslednom fyzickom
napadnutí syna dňa 24.12.2016 ju udrel opaskom po hlave a chrbte, čím jej spôsobil pomliaždenia

a odreniny v oblasti chrbta a ľavého ramena a v obave pred násilným konaním, poškodená využila
neprítomnosť obvineného v dome a v nočných hodinách s dieťaťom ušla do lesa a následne do
nocľahárne v Krompachoch, kde vyhľadala pomoc a vec oznámila polícii,
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Okresný súd na základe podanej obžaloby vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom dňa 20.12.2017 tak, že
obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. teda zo skutku v bode 2 obžaloby a zo skutku v bode 1/ ktorého konania sa dopustil vo vzťahu
k maloletému F. Y.B., kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V dôsledku podaného odvolania prokurátorom

a obžalovaným, Krajský súd Košice dňa 9. augusta 2018 uznesením sp.zn. XTo/XX/XXXX rozhodol tak,
že zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec tunajšiemu súdu na prejednanie a rozhodnutie.

Po zrušení veci Okresný súd Spišská Nová Ves konal na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2018, na

ktoromobžalovanývyužilsvojeprávoakvecinevypovedal,prokurátor,obhajcaaaniobžalovaný,nemali
návrhy na doplnenie už predtým vykonaného dokazovania, takže súd oprel svoje rozhodnutie o dôkazy
už predtým vykonané.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania súvisiacim so skutkom v bode 2/ obžaloby ako prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uvádza, že obžalovaný žil v
spoločnej domácnosti s poškodenou Z. Y. a jej synom F. Y., od mesiaca október 2016 a to potom, čo sa
k nemu poškodená prisťahovala bez toho aby sa dovtedy poznali, ako to sama uviedla, len na základe
toho, že jej „muža našla kamarátka“, /o ktorej nevie ako sa volá/, a ktorá ju tam doviedla, načo sa dohodli,
že budú spolu bývať. Podľa poškodenej obžalovaný sa k nej a jej synovi zo začiatku správal dobre a to

až do doby keď bola v decembri 2016 so synom v nemocnici, teda ju, ani jej syna nebil. Ďalej poškodená
uviedla, že bil syna každý deň a to tým čo je na opasku, mal modriny a keď ona mu povedala aby ho
nebil, tak aj ju a to asi 2-3 krát udrel metlou po ramene a reťazou po chrbte. Obžalovaný jej povedal,
že keď to pôjde oznámiť na políciu, tak zabije aj syna aj ju a takto sa jej vyhrážal v mesiaci december
2016. Obžalovaný priznal, len jedno napadnutie a to, že napadol poškodenú niekedy 19. alebo 20.12.

preto lebo bila syna palicou, búchala mu hlavu o chladničku a dal jej preto facku. Na druhej strane sama
poškodená na hlavnom pojednávaní poprela, žeby obžalovaný bol jej syna kopal, len ho udrel a hodil
ho tak, že si udrel kolienka. Ale na Štedrý deň ju, aj syna fyzicky napadol opaskom, neskôr uviedla, že
dal synovi facku a udrel ho po hlave, z čoho mala ona stres, preto zo spoločnej domácnosti, kde bývali
aj s bratom obžalovaného a jeho rodinou, odišla preč. Okrem toho vypovedala, že aj ona niekedy udrela

svojho syna keď nepočúval a to rukou po chrbte, ale nie tak, aby mal modrinu. Takýmto konaním, teda
vyhrážaním sa po predchádzajúcom fyzickom napadnutí poškodenej, že ak to povie na polícii, tak ju,
aj dieťa zabije, mohol vzbudiť s prihliadnutím na osobnosť a intelekt poškodenej, ako aj zvýšenú u nej
obozretnosť voči okoliu, ktorá je u ľudí so sluchovým handicapom častá, obavu z možného uskutočnenia
vyhrážok. Napokon táto jej obava bola vyjadrená aj jej následným konaním v tom, že na Štedrý deň

roku 2016, v čase keď obžalovaný nebol doma, ušla z domácnosti kde s obžalovaným bývala a to tak,
že keď nebol doma ušla oknom, ktorý spôsob mohol zodpovedať jej obave z konania obžalovaného a
napokon túto skutočnosť dňa 25.12.2016 aj oznámila na polícii. Toto konanie poškodenej ako sa javí,
odôvodňovalo obavu z konania obžalovaného a aj vzhľadom na zistené zranenia, ako známky fyzického
napadnutia u poškodenej nemal súd dôvod neuveriť jej tvrdeniam. U poškodenej takýmto konaním

nedošlo však k vzniku príznakov stresovej poruchy, ani iným príznakom syndrómu týranej osoby, čo bolo
aj znalecky riešené už v rámci prípravného konania. Uvedeným konaním obžalovaný v súvislosti so
skutkom v bode 2/ naplnil pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zákona a to po subjektívnej stránke konajúc hoc aj zavinením v zmysle § 15 písm. b/ Tr.zákona, ako aj po objektívnej stránke tým, že porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je
ochrana zdravia a života osôb.

K okolnostiam týkajúcim sa osoby obžalovaného vyplýva:

Mestský úrad Krompachy v správe k osobe B. I. uvádza, že má trvalý pobyt v Krompachoch bez udania
ulice. Je slobodný bezdetný, jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku, nebol
prejednávaný Mestom Krompachy v priestupkovom ani správnom konaní. Nie je vlastníkom žiadnych

nehnuteľností v kat.úz. Krompachy. Do doby pokiaľ nebol vzatý do väzby, vykonával pre mesto aktivačnú
činnosť, v práci nemal nikdy žiadne konflikty, bol usilovný, zverené úlohy vykonával veľmi svedomito a
zodpovedne, v kolektíve bol obľúbený.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov bol postihnutý pre päť priestupkov a to spáchaných v roku 2013
tým, že znečistil verejného priestranstvo tým, že sa prehrabával v kontajneroch na odpad a úmyselne

uviedol nesprávne údaje o svojej osobe, v septembri roku 2014 sa dopustil priestupku podľa § 50 ods.
1 Zák. o priestupkoch a opätovne v mesiaci jún 2015 a december 2015 znečistil verejné priestranstvo
tým, že z kontajnerov vyhadzoval odpadky na zem, ako aj to, že sa prehrabával za účelom nájdenia
cigaretových ohorkov a znečistil verejné priestranstvo.

Podľa odpisu z registra trestov bol šesť krát odsúdený a to od roku 1987 do roku 1988 trikrát pre
majetkovú trestnú činnosť tunajším súdom pod sp. zn. 1T 25/87, 1T 508/87 a 1T 137/88 a hľadí sa
na neho vo všetkých prípadoch akoby nebol odsúdený. V roku 1992 bol tunajším súdom v konaní
2T 22/92 odsúdený pre trestný čin podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia
slobody 30 mesiacov, ktorý výrok o treste bol zrušený rozsudkom sp.zn. 4T 266/92, kde mu bol uložený

nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, z ktorého bol podmienečne prepustený
v roku 1995 na skúšobnú dobu 5 rokov, v rámci ktorej sa osvedčil. Naposledy bol odsúdený v konaní
sp. zn. 4T 118/97 v roku 1997 pre trestný čin podľa § 234 ods. 1, ods. 2 b/, § 41 ods. 1 Tr.zák. 140/61
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov, ktorý trest vykonal 25.5.2007.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona, ktorý upravuje zásady
pre ukladanie trestov. Na základe uvedeného konštatuje existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m/ Tr. zák. ktorou je to, že obžalovaný bol už v minulosti a to naposledy v roku 1997 odsúdený pre
závažný trestnýčinažiadnuzpoľahčujúcichokolnostívzmysle§36Tr.zák.súdnezistil.Obžalovanému
súd ukladal trest odňatia slobody vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 360 ods. 2 Tr. zákona,

ktorá stanovuje trest odňatia slobody šesť mesiacov až tri roky. Keďže u obžalovaného bola zistená len
priťažujúca okolnosť, táto skutočnosť bola zohľadnená použitím § 38 ods. 4 Tr. zák, ktorý uvádza, že ak
prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje a dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu, pričom takto zvýšená dolná hranica v tomto prípade predstavuje trest odňatia slobody v
trvaní 16 mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere takto vypočítanej trestnej

sadzby, teda na jej dolnej hranici a to v trvaní 16 mesiacov. Pritom prihliadol na osobu obžalovaného
s vyjadrením jeho správania sa od posledného výkonu trestu odňatia slobody, od roku 2007, odkedy žil
riadnym životom, ako aj s poukazom na jeho charakteristiku z úradu miesta bydliska, ako aj na možnosť
jeho nápravy. Okrem uvedeného, uložením trestu v uvedenej výške, súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že konaním obžalovaného nebol spôsobený závažný následok u poškodenej. Vzhľadom na represívny

účinok trestu, ako aj odradenie obžalovaného, prípadne ďalšie osoby od páchania trestnej činnosti, uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. keďže v posledných 10. rokoch

od spáchania predmetného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin /trest vykonal 25.5.2007/.

Ku skutku v bode 1/ súd uvádza:

Konštatované fyzické napádanie obžalovaného vo vzťahu k synovi poškodenej mal. F. Y.B. obžalobou
sa prelína v rámci popisu obidvoch skutkov uvádzaných obžalobou a obdobie páchania skutku
obžalovaným voči maloletému je konštatované obžalobou odo dňa 9. 12. 2016 do 24.12.2016, pričom
dňa 9.12.2016 bol maloletý ošetrený v nemocnici Krompachy /pre zápalové ochorenie penisu/, skonštatovaním že v tom čase nebolo zistené úrazové poškodenie u maloletého, alebo zavinenie
cudzou osobou, ako to vyplýva z lekárskej správy. Charakter poškodenia zdravia u maloletého a
spôsob jeho vzniku vyplýva jednak z fotodokumentácie vyhotovenej políciou dňa 25.12.2016, o čo sa

znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie pediatria MUDr. N. K., vo svojom posudku opiera. Jednalo
sa o zranenia na oboch stranách tváre, koreni nosa, brade, ktoré podľa znalca vznikli v rovnakom
čase, čo znalec konzultoval so znalcom z odboru traumatológia, keďže on nebol kompetentný sa k
tomuto bez konzultácie vyjadrovať. Znalec uviedol, že zistené hematómy u maloletého lokalizované
na oboch stranách tváre, koreni nosa, brade, keďže majú rovnaké sfarbenie, vznikli v rovnakom čase,

pretože pokiaľ by boli vznikli v rôznom časovom slede, boli by odlišné postupne meniacou sa farbou,
pričom ich vznik lokalizoval do obdobia asi týždeň pred vyhotovením fotodokumentácie, pretože asi
za týždeň dochádza k vstrebávaniu hematómov. Pripustil vznik zranenia na nose aj nárazom na
stenu, nábytok, pri páde maloletého na zem, ako aj zásahom útočníka. Jednalo sa o ľahké zranenia,
ktoré si vyžadovali chirurgické ošetrenie bez odborného chirurgického zásahu a nezanechali trvalé
následky. Znalec ďalej uviedol, že keďže k zraneniam malo dôjsť v mesiaci december 2016, on videl

dieťa o tri mesiace neskôr, nemohol objektívne konštatovať známky týrania, uviedol možnosť vzniku
následkov skôr psychického rázu, okrem toho neboli v čase jeho vyšetrenia pri podaní posudku žiadne
hematómy, nebolo prítomné dlhodobejšie používanie fyzického násilia voči maloletému. K možnosti
konštatovania následkov psychického rázu, nenasvedčujú závery znaleckého posudku, resp. výpoveď
znalkyne z odvetvia klinická psychológia detí PhDr. Ľ. C., ktorá uviedla, že z psychologického hľadiska

správanie sa obvineného na psychickom stave dieťaťa nezanechalo stopy, teda u maloletého dieťaťa
o syndróme týraného dieťaťa sa vôbec nedá hovoriť. Obžaloba konštatuje v uvádzanom konaní zo
strany obžalovaného ako následok u poškodeného mal. F. Y. spôsobenie fyzického utrpenia. Súd v
súvislosti s tým uvádza, že pre konštatovanie týrania a naplnenia pojmových znakov tohto zločinu v
zmysle § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pod pojmom týrania sa jedná o zlé zaobchádzanie so zverenou

osobou, s vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré postihnutá osoba pociťuje ako
ťažké príkorie. Pre konštatovanie fyzického utrpenia v tomto prípade u maloletého je nutné, aby došlo
uvedeným konaním k spôsobeniu fyzického utrpenia, ktorým je taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú len krátky, resp. prechodný
čas. U maloletého neboli zistené také závažné alebo dlhotrvajúce následky na zdraví vyplývajúce z

konania obžalovaného, ba napokon aj poškodená ako matka dieťaťa sama uviedla že maloletého aj
ona niekedy udrela po chrbte keď nepočúval a že to tak bolo potvrdili aj svedkovia I. Y. Z. V. Y.,
u ktorých Z. Y. predtým, aj potom bývala a vylúčila na hlavnom pojednávaní aj spôsob napádania
maloletého obžalovaním a to kopaním. V konaní neboli preukázané také znaky zlého zaobchádzania
s maloletým Zdenom zo strany obžalovaného, čo do stupňa hrubosti správania, resp. doby trvania

takéhoto zaobchádzania, ktoré by bolo možné podriadiť pod pojem týranie, a nezanechali tak následky
fyzickéhoanipsychickéhocharakteruupoškodenejosoby.Pretotokonštatovaniesúdvychádzaaopiera
sa aj o výsledky znaleckého dokazovania znalcami z odboru pediatria a psychológia. Nakoľko neboli
preukázanézákladnépojmovéznakyzločinutýraniablízkejazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a/,
Trestného zákona ako ho kvalifikuje obžaloba, nemožno uznať obžalovaného zo žalovaného trestného

činu vinným, pretože skutok nie je trestným činom a preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku, oslobodil.

Z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodený mal. F. Y. bol s nárokom na
náhradu škody, uplatneným zástupcom ÚPSVaR, ako škodu na zdraví podľa znaleckého posudku,

odkázaný na civilný proces v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.