Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/296/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218567
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614218567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: B. K., Y.. XX.X.XXXX, E. G. K.,
C. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej
Vesi, Štefánikovo nám. 13 proti žalovanej: N. I., Y.. XX.X.XXXX, E. G. K., B. XXX, právne zastúpenej
JUDr. Mariánom Vojčíkom, Advokátska kancelária Košice, Mäsiarska 3, o vyporiadanie BSM po rozvode
manželstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/224/2014
-151 zo dňa 25. mája 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I., II., III. a IV.

II. O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výrokom pod č. V. a VI.

III. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobcu manželskú posteľ, chladničku, jedálenský stôl, počítač, notebook, skriňu, televízor, kosačku.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva
žalovanej práčku, komodu, posteľ.

III. Na vyrovnanie podielov je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 501,23€ do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie vo výške 263,-
€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie vo výške 263,-
€ do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 04.11.2014 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) tak,že zo zaniknutého BSM by súd do vlastníctva žalobcu prikázal manželskú posteľ, chladničku, jedálenský
stôl,počítač,notebook,skriňu,televízor,kosačkuadovlastníctvažalovanejbyprikázal práčku,komodu,
posteľ a zároveň by bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 4.222,05 eur

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov konania.

3. Žalovaná súhlasila s vyporiadaním hnuteľných veci tak, ako to navrhol žalobca s tým, aby záväzky zo
zmlúv o pôžičke voči jej otcovi vo výške 907,60 eur a voči obom svojim rodičom vo výške 1.660,- eur by
prevzala žalovaná, pričom na vyrovnanie podielu by jej bol žalobca povinný vyplatiť sumu 2.003,16 eur

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s náhradou trov konania.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (len „OZ“), § 144 § 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1
až 4, § 150, § 511 ods. 1 až 3, § 657, § 451 ods. 1, 2, § 456 OZ s odkazom na ust. § 186 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“ účinného od 01.07.2016).

5. Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu
mal súd prvej inštancie za to, že návrh je dôvodný a podaný včas, nakoľko manželstvo strán sporu bolo
právoplatnerozvedenédňa01.12.2011,zánikommanželstvadošlozároveňkzánikuichbezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,ktorénebolovyporiadanédohodouakrátkopredukončenímtrojročnejlehoty,

žaloba bola podaná dňa 04.11.2014 ), bol na súde podaný návrh na vyporiadanie rozhodnutím súdu.
Keďže ani počas súdneho konania nedokázali strany sporu uzavrieť zmier, pristúpil súd k vyporiadaniu,
pričom sa riadil zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka.

6. Ako predmet vyporiadania označili strany sporu hnuteľné veci, a to manželskú posteľ, chladničku,

jedálenský stôl, počítač, notebook, skriňu, televízor, kosačku, práčku, komodu, posteľ a záväzky vo
výške 17.411,71 eur (3.000,- eur pôžička od N. Š. + XXX,- H. I. W. N. J. + 1.963,28 eur zostatok
spotrebného úveru vo VÚB a.s. + 907,60 eur pôžička od otca žalovanej + 4.100,- eur pôžička od rodičov
žalovanej + 6.900,- eur pôžička od rodičov žalobcu + 140,83 eur nedoplatky za služby).

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné rozdelenie hnuteľných vecí a to, že titulom vyporiadania
hnuteľných vecí má žalobca zaplatiť žalobkyni sumu 130,- eur na vyrovnanie podielov. V rámci záväzkov
nebolo medzi stranami sporné, že dlh voči N. Š. vo výške 3.000,- eur bol splatený po rozvode dňa
13.05.2012 s tým, že suma 2.520,- eur bola zaplatená žalobcom a suma 480,- eur žalovanou. Taktiež
nebolo sporné, že dlh 400,- eur zaplatil po rozvode dňa 16.05.2012 žalobca. Nebolo tiež sporné, že dlh

na spotrebnom úvere vo VÚB a.s., ktorý bol ku dňu zániku manželstva vo výške 1.963,28 eur splatili po
rozvode manželstva žalobca v sume 463,28 eur a žalovaná v sume 1.500,- eur. Vzhľadom k tomu, že
uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné a súd nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti,
nakoľko boli podložené aj listinnými dôkazmi, vychádzal súd pri vyporiadaní z týchto zhodných tvrdení.

8. Spornou skutočnosťou boli záväzky titulom údajných zmlúv o pôžičkách od rodičov strán sporu ako aj
záväzok titulom nedoplatkov za služby spojené s bývaním v rodinnom dome s tým, že čo sa týka týchto
záväzkov súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pokiaľ boli
vzťahy v rodine dobré, tak rodičia žalobcu ako aj rodičia žalovanej pomáhali, či už formou možnosti
bývania v spoločnej domácnosti, formou nákupov, či finančne, pričom uvedenú pomoc nepovažovali

za pôžičku a až po rozvode manželstva došlo k zmene účelu požičaných peňazí, ktoré už nemali
byť bezodplatnou pomocou, ale mali prestavovať pôžičku, pričom ani jedna zo strán sporu uvedené
skutočnosti nevedela preukázať.

9. Preto súd prvej inštancie pri vyporiadaní podielov vychádzal z rovnosti podielov, keďže nemal

preukázané, aby sa jeden z manželov výraznou mierou viac pričinil o nadobudnutie vecí alebo vzniku
dlhu. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, zo skutočností, ktoré súd považoval za preukázané
a z rovnosti podielov, vyporiadal súd bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal hnuteľné veci - manželskú posteľ, chladničku, jedálenský stôl, počítač, notebook,
skriňu , televízor a kosačku. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal - práčku, komodu a posteľ. Na

vyrovnanie podielov zaviazal súd žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 501,23 eur s tým, že pri určení výšky
finančného vyrovnania vychádzal z preukázaných spoločných záväzkov vo výške 5.504,11 eur, z ktorých
by na žalobcu a žalovanú pripadala suma po 2.752,05 eur (5.504,11 : 2 = 2.752,05). Nakoľko žalobca po
rozvode manželstva uhradil zo svojich prostriedkov sumu 3.383,28 eur, na úhradu spoločných záväzkovzaplatil o sumu 631,23 eur viac, ako pripadala na jeho podiel (3.383,28 - 2.752,05 = 631,23) a túto sumu
mu je žalovaná povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov. Keďže titulom vyporiadania hnuteľných vecí
mal žalobca zaplatiť žalovanej sumu 130,- eur, odpočítal súd túto sumu zo sumy 631,23 eur a výslednú

sumu 501,23 eur zaviazal súd zaplatiť žalovanú v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP a
keďže pri vyporiadaní vychádzal z rovnakých podielov každej zo strany sporu z ich spoločného majetku
konštatoval, že ani jedna zo strán nemala prevažne väčší pomer úspechu a preto žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 zb. s odkazom na položku 6 písm.
b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., keďže za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva je súdny poplatok vo výške 3 % z predmetu konania, 3 % zo sumy 17.541,77 eur +
hodnota vyrovnania podielu za hnuteľné veci, je súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 526,-

eur a keďže obe strany sporu sú poplatníkmi, súd prvej inštancie zaviazal každú zo strán povinnosťou
zaplatiť polovicu z výšky súdneho poplatku, t.j. sumu 263,- eur.

12. Proti výrokom rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná pod č. III., IV., V. a
VI. v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si uplatnila nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

13. Uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti tvrdené žalobcom, týkajúce sa pôžičky rodičov
žalovanej v sume 4.100,- eur, s odkazom na bod 51. napadnutého rozsudku, a to s poukazom na

ňou predložené dôkazy, z ktorých je zrejme, že to boli peňažné prostriedky poskytnuté jej (viď čestné
prehlásenie jej rodičov a poznámky matky žalovanej, v ktorej boli uvedené dátumy, sumy, ako aj účel
pôžičky a poznámka, že to boli peňažné prostriedky poskytnuté žalovanej a žalobcovi, ako aj svedecká
výpoveď samotnej matky žalovanej). Žalobca ale v tejto súvislosti neuviedol a nenavrhol v konaní
vykonať žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal jej tvrdenie s tým, že súd sa s uvedenými dôkazmi

dôveryhodne nevyporiadal, čo je v rozpore s aplikovanou judikatúrou súdov. Rovnako nevzal do úvahy
jej tvrdenie, že suma 907,60 eur bola pôžičkou, pričom žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil, že
elektroinštalačný materiál, ktorý bol obsahom predložených listinných dôkazov, by nebolo potrebné
použiť na vykonanú rekonštrukciu rodinného domu v Dvorníkoch, ktorý bol v tom čase v BSM strán
sporu.

14. Žalovaná taktiež nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo veci náhrady trov konania a mala za to, že
súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu, keďže mal
pri vyhodnocovaní úspechu sporovej strany vychádzať z pomerného úspechu strán sporu a mal jej
priznať nárok na náhradu trov konania pomerne, keďže mala väčší úspech v konaní ako žalobca a súd

v podstatnom rozsahu aj zobral do úvahy jej skutočností, na ktoré poukazovala.

15. Čo sa týka zaplatenia súdneho poplatku navrhovala, aby súd uložil túto povinnosť žalobcovi a nie
aj žalovanej.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa stotožňoval s názorom súdu prvej inštancie, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pokiaľ boli vzťahy v rodine dobré, tak rodičia žalovanej
stranám sporu pomáhali a pomoc nepovažovali za pôžičku. Až po rozvode manželstva došlo k zmene
účelu požičaných peňazí, ktoré už nemali byť bezplatnou pomocou, ale mali predstavovať pôžičky.
Preto tvrdenia rodičov žalovanej v čestnom vyhlásení ako aj svedeckej výpovedi matky žalovanej

boli účelové a boli urobené až po rozvode manželstva za trvania predmetného súdneho sporu, s
cieľom znevýhodniť žalobcu s tým, že žiadne iné dôkazy preukazujúce skutočné odovzdanie akýkoľvek
finančných prostriedkov, či na aký účel a na aký spoločný majetok boli tieto vynaložené, žalovaná súdu
nepredložila, čím ani neuniesla dôkazné bremeno. Preto nemožno žiadať od žalobcu, aby predložil
konajúcemu súdu dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenie žalovanej, keďže je potrebné rešpektovať aj tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa nedokazuje,
nakoľko neexistujúca skutočnosť sa jednoducho preukázať ani nedá. Preto súd správne neuznal ani
jednej spornej strane existenciu zmlúv o pôžičke poskytnutých obom stranám sporu počas trvania ich
BSM. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím súdu čo sa týka rozhodnutia o trovách konania.17. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu opätovne poukazovala na skutočnosti, ktorými odôvodňovala podané
odvolanie s tým, že zotrvala na svojom názore prezentovanom v bodoch 5. a 6. podaného odvolania

a ako dôvod, prečo sa prvotne poskytnuté nenávratné finančné výpomoci rodičov žalovanej zmenili na
návratné pôžičky uviedla, že jej rodičia finančné výpomoci poskytované ako pôžičky poskytovali ako
návratné pôžičky z toho dôvodu, že žalobca po relatívne dlhú dobu nezmenil svoj postoj k zabezpečeniu
finančných potrieb rodiny a spohodlnel, „spoliehajúc sa na uvedené nenávratné finančné pomoci od jej
rodičov.“ Peňažné prostriedky rodičov žalovanej boli poskytnuté z ich úspor, ktoré mali odkladané na

dôchodok, z ktorých si plánovali prilepšiť k penzii. K tvrdeniu rodičov žalovanej uvádzanej v čestnom
vyhlásení a ich účelovosti uviedla, že čestné prehlásenie bolo vypracované z dôvodu, že jej otec pre
zlý zdravotný stav sa nevedel dostaviť na pojednávanie a rovnako tento písomný dôkaz má svedčiť
o povahe návratnosti finančných výpomocí, ktoré poskytovali rodičia žalovanej sporovým stranám. K
náhrade nákladov na elektroinštalačný materiál žalobca nepredložil dôkaz svedčiaci o opaku a keďže
jej otec, ktorý bol v tomto smere odborníkom vedel aj zabezpečiť a vykonať tieto práce.

18. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a uviedol, že
v prípade uznania dôkazov jednej strany by potom súd prvej inštancie mal uznať aj dôkazy druhej strany
sporu a preto zjavne objektívne postupoval súd prvej inštancie, ktorý v tomto prípade pristúpil k tomu, že
neuznal ani jednu spornú zmluvu o pôžičke a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

19. S odkazom na ust. § 374 ods. 3 posledná veta CSP hore uvedené vyjadrenie žalobcu už odvolací
súd nedoručoval žalovanej, nakoľko to nebolo potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces a
to z dôvodu, že žalobca v tomto vyjadrení len opätovne zotrval na skutočnostiach už skôr uvádzaných
v podaných vyjadreniach.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

21. Odvolací súd konštatuje, že aj keď odvolateľka podala odvolanie voči výrokom pod č. III., IV., V. a VI.,
keďže napadnutý výrok pod č. III. sa týka určenia predmetu BSM, t.j. jeho masy, odvolací súd čo sa týka

určenia rozsahu predmetu konania, ktorým je vyporiadanie BSM, preskúmaval ex offo aj výroky pod č.
I. a II. a konštatuje, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý spočíva v tom, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý je naplnený
v prípade, ak súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnu právnu normu, obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo právnu

normu na prejednávanú vec nesprávne aplikoval, nie je vo veci daný.

22. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a na takto zistený skutkový
stav a stanovenie premetu BSM, t.j. jeho masy, aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré

správnym spôsobom interpretoval, pričom v konaní nedošlo ani k takým vadám, ktoré by odôvodňovali
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

23. Odvolací súd preto konštatuje správnosť a úplnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo sa týka
predmetu BSM a jeho vyporiadania, t.j. výroky napadnutého rozsudku pod č. I., II., III., s ktorým

odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na doplnenie ich správnosti
len uvádza, že odvolacie námietky žalovanej korešpondujú s rovnakou procesnou obranou žalovanej
uvádzanej v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie správne po vecnej ako aj
právnej stránke vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd
uvádza, že finančné prostriedky poskytnuté rodičmi strán sporu počas trvania ich BSM vychádzajúc z

odvolacej námietky boli jednoznačne poskytnuté obom manželom a nie titulom pôžičky, čo z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo (viď v tomto smere body 50., 51. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Preto správne súd prvej inštancie titulom vyrovnania zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
501,23 eur žalobcovi, keďže titulom vyporiadania hnuteľných vecí mal žalobca zaplatiť žalovanej sumu130,- eur, po odpočítaní od sumy 631,23 eur, keďže na úhradu spoločných záväzkov zaplatil o sumu
621,23 eur viac (spoločné záväzky vo výške 5.504,11 eur : 2 = 2.752,05 eur), keďže žalobca po rozvode
manželstva uhradil zo svojich prostriedkov sumu 3.383,28 eur.

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyčíslil masu BSM, správne zohľadnil
hodnotu aktív, ktoré patria do výlučného vlastníctva každého z manželov, rovnako správne zohľadnil aj
sumy, ktoré boli použité výlučne na úhradu spoločných dlhov manželov z ich výlučných prostriedkov,
vychádzajúc z nesporných hodnôt vypriadavaných hnuteľných vecí, za správneho vecného ako aj

právneho posúdenia veci v zmysle § 150 OZ, nakoľko pri vyporiadavaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké a každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho osobný majetok, vychádzajúc z vyhodnotenia dôkazov predložených stranami sporu v zmysle §
190 a nasl. CSP s tým, že v sporovom konaní strany sporu sú pánmi sporu a nimi tvrdené skutočnosti
aj musia preukázať a v prípade neunesenia svojho dôkazného bremena, súd pri rozhodnutí vo veci

vychádza len z jednoznačne preukázaných tvrdení strán sporu.

25. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. I., II., III. a IV., t.j. aj vo výrok o trovách konania, ktorý je
rovnako vecne správny, aj keď z iného právneho dôvodu, ktorý je daný dôvodnosťou aplikácie ust. §

257 CSP a danosťou dôvodov hodných osobitného zreteľa prameniacich z predmetu konania, ktorým
je vyporiadanie BSM, ktoré je v záujme oboch strán sporu a preto čo sa týka tohto predmetu konania
nemožno hovoriť o plnom prípadne pomernom úspechu strán sporu v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.

26. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

27. Pokiaľ žalovaná podala odvolanie aj proti výrokom o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie BSM rovnako vo výške 263,- eur zo strany žalobcu ako aj žalovanej, o ktorom súd rozhodol
sudkyňou v rozsudku spolu s rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku

rozsudku pod č. V., ktorým súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 263,-
eur za vyporiadanie odmietol v zmysle § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou
osobou, keďže žalobkyňa týmto výrokom nie je dotknutá na svojich právach.

28. Žalovanou podané odvolanie proti výroku rozsudku pod č. VI. odvolací súd rovnako odmietol, ale

v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné s odkazom na ust. § 357 CSP, v ktorom je upravená objektívna prípustnosť odvolania výlučne
proti uzneseniam v tomto ustanovení vymenovaných. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitný zákon,
ktorým je zákon o súdnych poplatkoch upravuje procesný postup súdnych konaní podľa tohto zákona,
pričom rovnako vychádza z toho, že konanie o súdnych poplatkoch je prvoinštančné, a tak o poplatkoch

rozhoduje súdny úradník a proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca
súdu v tej istej inštancii.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, že v zmysle § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP a taktiež vychádzajúc z dôvodov hodných osobitného

zreteľa viažucich sa k predmetu tohto konania, ktorým je vyporiadanie BSM, nepriznal stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čím odpadá dôvod na rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, t.j. vydanie rozhodnutia o výške priznaného nároku, o ktorom rozhoduje
súdny úradník v konaní na súde prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).