Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216217122
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216217122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa Ing. J. H. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v F. na E. ul. č. X zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom advokátom so sídlom
v Košiciach na Floriánskej ul. č. 19 a jeho manželky U. H., rod. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na
E. ul. č. 8 zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č.
16 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
mal. C. zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní
manželky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.12.2017 č.k. 14P/124/2016-284 v spojení s

opravným uznesením z 22.6.2018 č.k. 14P/124/2016-354 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom takto rozhodol:
ManželstvoúčastníkovkonaniaU.H.,rod.P.,nar.XX.XX.XXXXaA..J.H.,nar.XX.XX.XXXX,uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX, miesto uzavretia manželstva F. - R. mesto, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu H. časť F. - R. mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX,
rozvádza. H.. C. Mitro, nar. XX.XX.XXXX a mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať nasledovne:

- otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. C. a mal. K. nepretržite od
nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 19:00 hod. do nasledujúcej nedele párneho kalendárneho
týždňa do 19:00 hod. a matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. C.
a mal. K. nepretržite od nedele párneho kalendárneho týždňa od 19:00 hod. do nasledujúcej nedele
nepárneho kalendárneho týždňa do 19:00 hod.
- s výnimkou vianočných sviatkov, kedy budú mal. deti v osobnej starostlivosti otca v párnom
kalendárnom roku od 24.12. od 08:00 hod. do 25.12 do 08:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku

dňa 25.12. od 08:00 hod. do 19:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku
od 24.12. od 08:00 hod. do 25.12. do 08:00 hod. a v párnom kalendárnom roku dňa 25.12. od 08:00
hod. do 19:00 hod.
- s výnimkou veľkonočných sviatkov, kedy budú mal. deti v osobnej starostlivosti otca v párnom
kalendárnom roku od Veľkonočného piatku od 08:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod. a
v osobnej starostlivosti matky v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku od 08:00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 19:00 hod.

- s výnimkou jarných školských prázdnin, kedy budú mal. deti v osobnej starostlivosti otca v párnom
kalendárnom roku od posledného školského dňa teda v piatok pred jarnými prázdninami vyhlásenými
Ministerstvom školstva SR od 17:00 hod. do dňa predchádzajúceho začiatku školskej dochádzky po
ukončení jarných prázdnin teda v nedeľu do 19:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky v nepárnomkalendárnom roku od posledného školského dňa teda v piatok pred jarnými prázdninami vyhlásenými
Ministerstvom školstva SR od 17:00 hod. do dňa predchádzajúceho začiatku školskej dochádzky po
ukončení jarných prázdnin v nedeľu od 19:00 hod. a

- s výnimkou letných prázdnin, kedy budú mal. deti v osobnej starostlivosti otca každý rok nepretržite
od prvého dňa školských prázdnin od 08:00 hod. do 31.07. do 19:00 hod. a v osobnej starostlivosti
matky každý rok nepretržite od 31.07. od 19:00 hod. do dňa predchádzajúceho začiatku prvého dňa
školskej dochádzky po ukončení letných prázdnin do 19:00 hod. Každý z rodičov je povinný v určenom
čase prevziať mal. deti do svojej osobnej starostlivosti v mieste bydliska toho z rodičov, u ktorého boli

deti v danom čase v starostlivosti. Každý z rodičov je povinný v určenom čase odovzdať mal. deti do
osobnej starostlivosti druhého rodiča v mieste bydliska toho z rodičov, u ktorého boli deti v danom čase
v osobnej starostlivosti a riadne ich na odovzdanie pripraviť. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal.
deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou vo výške
350,- Eur mesačne a na výživu mal. K. sumou vo výške 300,- Eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu vo výroku o

rozvode manželstva opakovane do budúcna. Návrh otca na určenie trvalého pobytu mal. detí zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodne súd osobitným
uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka proti výrokom o rozvode

manželstva, zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a určení výživného z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a návrh navrhovateľa na
rozvod manželstva , ako aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode zamietol, eventuálne, ak potvrdí rozsudok vo výroku o rozvode , aby zmenil rozhodnutie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti

a výživné na mal. deti určí podľa dosahovaných príjmov otca a odôvodnených potrieb detí v zmysle
ustálenej súdnej praxe, alternatívne ak by odvolací súd rozhodnutie potvrdil vo výroku o rozvode, ako
aj zverení deti do osobnej striedavej starostlivosti, aby následne zmenil rozhodnutie o výživnom tak,
že výživné určí podľa dosahovaných príjmov otca a odôvodnených potrieb detí v zmysle ustálenej
praxe. Vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu vo vzťahu k rozvodu manželstva je predčasné. Manželstvo

považuje za dôležitú inštitúciu a rodinu - hlavne záujem mal. detí kladie na prvé miesto vo svojom
rebríčku hodnôt. Obidve deti intenzívne prejavovali a prejavujú záujem žiť v spoločnej domácnosti s
oboma rodičmi. Hlavne a prioritne vychádzajúc v ústrety deťom je ochotná a schopná urobiť všetko
pre zachovanie manželstva účastníkov konania. Je pravdou, že ich manželstvo postihla kríza. V
manželskom zväzku žijú od roku 2003 a ona chcela dosiahnuť, aby sa navrhovateľ zamyslel nad

pomermi v ich manželstve a zmenil svoj postoj nielen k manželstvu, ako k inštitúcii, ale hlavne k nej
ako svojej manželke. V zúfalej situácii robia ľudia zúfalé činy ... a opakovane uvádza, že ňou počas
manželstva prezentovaný vzťah s iným mužom bol len účelovým počinom. Forma, ktorú zvolila na
to, aby vyburcovala navrhovateľa z jeho laxnosti a ľahostajnosti zjavne nebola najšťastnejšia, pretože
vyvolala u navrhovateľa úplne opačný efekt, než bol jej zámer. Pravdou je, že ale nikdy neprekročila

hranice,účelovývzťahostalvrovinefingovanéhovzťahu.Verí,ženavrhovateľpoprečítanítohtopodania
pochopí,žetovšetkorobilaprezlepšeniepomerovvmanželstveavneposlednomradepredobrorodiny.
V neposlednej miere, ako uviedla na ostatnom pojednávaní, odkedy začala chodiť (po uplynutí 12 rokov,
kedy bola doma a starala sa o domácnosť a deti) do práce, nadobudla novú perspektívu a má pocit, že
manželstvo účastníkov konania sa ešte zachrániť dá tak, aby sa rešpektovala vôľa detí, ktoré chcú, aby

rodičia zostali spolu. Vzhľadom na uvedené má za to, že v ich prípade nedošlo k rozpadu manželstva
takej intenzity, žeby sa manželstvo za ochoty oboch účastníkov konania nedalo obnoviť aspoň do tej
miery, že kvôli deťom budú schopní obaja koexistovať spolu alebo aspoň vedľa seba. Je presvedčená,
že uvedený stav sa dá prekonať a ich manželstvo je možné sanovať. V neposlednom rade chce, aby
deti v zmysle ich želania vyrastali v úplnej rodine, preto verí, že navrhovateľ ešte zváži svoje rozhodnutie

rozviesť sa, ako aj všetky dôsledky rozvodu ako takého. Poukázala na ustanovenie § 23 ods. 1, 2 Zákona
o rodine a vyjadrila názor, že v ich prípade nedošlo k tak závažnému rozvratu, žeby nebolo možné
očakávať pri aspoň minimálnej ochote oboch účastníkov konania obnovu ich manželského vzťahu. Ak
by odvolací súd predsa len rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozvodu manželstva potvrdil
uvádza, že navrhovateľ a ani maloleté deti v konečnom dôsledku nemajú žiadnu predstavu o tom, čo

do dôsledku znamená striedavá starostlivosť. Deti ani navrhovateľ neboli po celý čas manželstva v
situácii, žeby im ona nezabezpečovala servis domácnosti a potreby maloletých detí. Navyše navrhovateľ
pracuje na významnej pracovnej pozícii a s jeho prácou je spojená značná časová náročnosť, kedy z
objektívnych dôvodov nebude schopný poskytnúť deťom to, na čo sú zvyknuté a čo sa v súčasnostiberie ako samozrejmosť vo fungovaní ich domácnosti. V neposlednej miere aj pri prípadnom nariadení
striedavej starostlivosti majú deti nárok na rovnakú životnú úroveň u každého z rodičov. Podľa ustálenej
súdnej praxe by výživné malo byť súdom určované ako jedna tretina dosahovaného príjmu toho ktorého

rodiča. Otec dlhodobo dosahuje mesačný príjem cca 5.200,- € v čistom, kedy jedna tretina z toho je
1.733,- € Naproti tomu jej príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Nepomer toho, čo si deti môžu dovoliť
u toho ktorého rodiča je samotným deťom aj napriek ich nízkemu veku zrejmý a evidentný už aj v
súčasnosti, keďže samotné deti uvádzali, že tak ako chodia na výlety s ockom, by chceli chodiť na výlety
aj s mamkou. Vzhľadom na uvedené považuje výživné určené na mal. deti aj pri striedavej starostlivosti

za nízke, nezodpovedajúce dosahovaným príjmom otca a existujúcim potrebám detí.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu
potvrdil. Popiera tvrdenia manželky, že ich manželské spolužitie je možné obnoviť. Vzťahy medzi nimi
sú vážne a trvalo rozvrátené, pričom jej tvrdenia prezentované v odvolaní nie sú súladné s realitou
a jej skutočným konaním. Manželka bola a je neverná, čo aj sama potvrdila vo svojej výpovedi na

pojednávaní, od podania návrhu na rozvod len útočí a využíva všetky možné prostriedky k tomu, aby
ho zničila. Snaží sa podkopať a zničiť ho tak v práci, ako aj osobnom a spoločenskom živote. V práci
ho obvinila z úplatkárstva a podvodov, podala oznámenia do Národnej banky Slovenska, vyhrážala sa
mu v zamestnaní. V osobnom živote sa jej útoky voči nemu prejavujú aj tým, že sa vyhráža jeho matke
neprístojnými odkazmi, čo jej všetko pán Hlebaško urobí, slovne útočí aj na jeho otca, takže sa postaví

na ulicu a vykrikuje neprístojné vyhrážky, psychicky týra maloleté deti, keď im rozpráva o tom, čo všetko
urobí pre to, aby fotra dostala z domu, nechala na chladničke rôzne odkazy o vymáhaní peňazí, súdne
podania, ako aj vlastné podania, ktoré urobila proti nemu, aby si deti prečítali čo všetko sa deje, vyhráža
samuslovami,žebynajehomiestesabálazaspať,snažísahoobviniťzčastéhopožívaniaalkoholických
nápojov, pričom sama sa uchyľuje k ich požívaniu, snaží sa vyprovokovať konfliktné situácie, bežne ho

kopne alebo udrie a čaká na reakciu, aby mohla podať trestné oznámenie. Na priestranstve pred domom
sa snaží bez akejkoľvek príčiny a bez jeho pričinenia fingovať domáce násilie tým, že vykrikuje, že ju bije,
pričom sa stalo, že samotný maloletý syn bol spolu s ním v inej časti domu a čudoval sa, čo sa to vlastne
robí, keď otec je s ním a matka nepríčetne vykrikuje, aby ju otec prestal biť. Bezdôvodne podáva trestné
oznámenia a volá políciu. Je priam absurdné, aby sa ako muž ubránil takémuto neprístojnému konaniu

zo strany manželky, musí vynakladať veľké úsilie na svoju obranu, aby preukázal, že všetky obvinenia
sú vymyslené. Manželka odmieta akékoľvek rozumné usporiadanie vzťahov a jej jedinou prioritou je
dostať dom, alebo aby jej vyplatil v hotovosti 250.000,- €. Uvedené nesvedčí o zlepšení pomerov v
manželstve, skôr o tom, že je nevyhnutné čím skôr tento zväzok ukončiť. V ostatnom období odkedy
si manželka našla prácu, ako prezentovala na pár hodín, o deti sa stará on, pretože manželka odíde z

domu o 6.30 hod. a vráti sa večer o 19.00 hod. Aj cez víkend sa zvykne zdržiavať v noci mimo domu.
Iba v nevyhnutnej miere deťom navarí alebo vyperie, či urobí nákupy. Táto situácia sa môže zdať priam
neuveriteľná v porovnaní s tvrdeniami manželky, ale on robí deťom ráno raňajky, desiatu do školy, vozí
ich do školy, na krúžky, robí s nimi domáce úlohy, školské projekty, športuje. Pri odchode mal. Adama na
lyžiarsky zájazd mu pripravil všetky veci, zbalil ho a po návrate vybalil a veci dal vyprať. Napriek svojej

pracovnej pozícii, v ktorej pracuje, sa snaží čas rozvrhnúť tak, aby zabezpečil aj starostlivosť o deti.
Nakoľko sa vie o deti postarať a deti sú na neho citovo naviazané, má za to, že rozhodnutie o zverení detí
do striedavej starostlivosti oboch rodičov je dôvodné a správne. Manželka v odvolaní nesúhlasí ani s
výškou výživného, ktorú by jej mal platiť. V tejto časti poukazuje na to, že manželka žiadala výživné 700,-
€ na C. a 600,- € na K. v prípade, ak by boli jej zverené do výlučnej starostlivosti. Tým, že maloleté deti

boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov bola pomerne znížená aj výška výživného. Takáto
výška je primeraná a zodpovedá potrebám detí. Dovoľuje si poukázať na konanie manželky, ktorým
sa snaží podkopať jeho autoritu a dôveryhodnosť v zamestnaní, čo môže mať v konečnom dôsledku
dopad na jeho pracovnú pozíciu a dosahovaný príjem. Túto skutočnosť si zrejme vo svojej zaslepenosti
a nevraživosti neuvedomuje. Tým ale v konečnom dôsledku škodí vlastným deťom, pretože im nebude

schopný uhrádzať ich potreby a poskytnúť materiálnu pohodu, akú majú doteraz.

4. Manželka v replike uviedla, že trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní. Je si vedomá toho,
že navrhovateľa ovláda hnev voči jej osobe, avšak je to len dôsledok psychického tlaku, ktorý obaja
prekonávajú a odpúšťa mu. Naďalej sa nechce rozviesť, súdne konanie bolo pre ňu dostatočným

impulzom, aby si uvedomila s najväčšou vážnosťou, že jej deti si najviac zo všetkého prajú, aby rodičia
ostali naďalej spolu, a preto je ochotná a pripravená spraviť všetko čo je v jej silách pre sanáciu ich
manželstva.5. Navrhovateľ v duplike popiera tvrdenia uvedené manželkou ohľadne možnosti akéhokoľvek
obnovenia ich vzájomného manželského spolužitia. Skutočné konanie a správanie sa manželky v
domácom prostredí vôbec nenasvedčuje tomu, žeby bola ochotná urobiť všetko pre sanáciu manželstva.

Neprimerane naňho slovne útočí, ohovára ho, šíri o ňom nepravdivé informácie a ako sa sama vyjadrila,
urobí všetko preto, aby ho zničila. Nevyberanými spôsobmi ho oslovuje už aj pred maloletými deťmi,
snaží sa podkopať jeho autoritu, vyvoláva konfliktné situácie, aby mala dôvod na jeho obvinenie. Neštíti
sa psychicky zastrašovať už aj jeho rodičov, že dá ich syna zavrieť do basy. Vzťahy medzi nimi sú
úplne a natrvalo rozvrátené, preto žiada, aby odvolací súd v čo najkratšom možnom termíne rozhodol

a rozsudok potvrdil.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,

posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo,
pričom v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
predmetu konania a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

10. K odvolacím námietkam manželky odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 23 Zákona o rodine

citovanom v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že zákonným predpokladom zrušenia
manželstva rozvodom je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený
vtedy, ak sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiniteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na
jehointenzitu(hĺbku)atrvalosťrozvratuasozreteľomnamožnosťďalšiehoplneniaspoločenskéhoúčelu

manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej spočívajúcej
v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na
uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej
výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v
ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie

hospodárskej, t.j. že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom,
a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Predpokladom rozvodu manželstva
je objektívne zistenie podmienok pre rozvod, a to či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu
vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi
manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, nakoľko i keď manželia žijú v spoločnej
domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, od roku 2015 sú ich vzťahy výrazne
narušené v dôsledku rozdielnych názorov na hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami
pre potreby rodiny, ako aj správania sa manželky, ktoré u navrhovateľa vzbudilo dôvodné podozrenie z

jej mimomanželského pomeru. Konfliktnú a napätú situáciu pociťujú ich maloleté deti, čo nepochybne
vyplynulo i zo záverov znaleckého posudku z odboru detskej psychológie. Záujem manželky o zotrvanie
v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvať vo vzťahu, ktorý
považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán,
vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manželka navyše nepreukázala žiadnu snahu o reparáciu

vzťahu s navrhovateľom, ktorá by mala nejakú konkrétnu podobu, skôr naopak. Paradoxne vyznieva
jej obrana v konaní, keď chce zotrvať v manželstve s navrhovateľom, ktorý ju ako vyplynulo i z ďalších
súbežných konaní o manželskom výživnom, či úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom na čas do rozvodu údajne v manželstve ponižoval, požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čohonedokázal ovládať svoje konanie, bol agresívny, vytváral jej finančnú závislosť na ňom a podobne,
pričom naňho podáva trestné oznámenia pre týranie, či ho nechala vykázať na 10 dní zo spoločnej
domácnosti. Aj vzhľadom na uvedené je zjavné, že manželka k navrhovateľovi nemá skutočný pozitívny

vzťah, ktorý by nasvedčoval tomu, že existuje aspoň minimálna možnosť reparácie vzťahu medzi
manželmi, pričom vzhľadom na jej správanie sa voči navrhovateľovi nemožno od neho ani spravodlivo
požadovať, aby zotrvával v manželstve, ktoré naozaj nie je možné hodnotiť ako zdravé rodinné
prostredie.

11. Odvolací súd sa stotožnil i s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zverení mal. detí do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že právna
úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o
právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 zákona
o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek
nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach

dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi
musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností je teda podstatné posúdenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, pričom nejde o otázku
skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi

predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských
práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch
rodičov, a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady.
Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa,
preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje

okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného
prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať
dieťa je daná zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím
alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a podobne).
Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej
starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme

dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

12.Uvedenýmizásadamisasúdprvejinštancieriadil,keďvykonaldokazovanienaobjektívneposúdenie
najlepšieho záujmu maloletých detí vo vzťahu k vhodnosti tej ktorej formy zabezpečovania starostlivosti
o mal. deti aj znaleckým dokazovaním z odboru detskej psychológie a dospel k dôvodnému záveru, že

v záujme mal. detí je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, že takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby detí vzhľadom
na to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem
a mal. deti si vyžadujú rovnakú prítomnosť oboch rodičov. Za súčasnej situácie, kedy rodičia spolu
s deťmi žijú v spoločnej domácnosti a každý z rodičov zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté

deti niet žiadneho relevantného dôvodu pre rozhodnutie súdu o zverení detí do výlučnej starostlivosti
niektorého z nich.

13. Napokon odvolací súd sa stotožnil i s rozsahom určeného výživného od otca pre maloleté deti
s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť bude zo strany oboch rodičov plnená predovšetkým ich

osobnou starostlivosťou o deti a zabezpečovaním ich potrieb počas jednotlivých intervalov osobnej
starostlivosti, pričom rozsah výživného od otca pre mal. C. 350,- € mesačne a mal. K. 300,- €
mesačne vzhľadom na rovnaký podiel rodičov na osobnej starostlivosti o deti považoval za dostatočný
na zabezpečenie primeranej životnej úrovne detí počas starostlivosti zabezpečovanej matkou, ktorá
rovnako ako otec detí má vyživovaciu povinnosť k deťom vyplývajúcu zo zákona, z čoho vyplýva,

že i ona je povinná usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie jej vyživovacej
povinnosti k deťom nebolo ohrozené, a teda dôsledne využívať svoje možnosti a schopnosti objektívne
dané jej vekom, zdravotným stavom, kvalifikáciou, odbornosťou, nadaním, vedomosťami, zručnosťami
a podobne, nakoľko potencionalita možností a schopností vyplývajúca z § 75 ods. 1 Zákona o rodine satýka oboch rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť k deťom. Aj keď žiaden účinný zákon v Slovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať, Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča
živiť svoje dieťa, a to v rozsahu nielen faktických, ale aj potencionálnych možností a schopností. V

tomto prejednávanom prípade matka nepreukázala, žeby jej akékoľvek okolnosti bránili zamestnať sa a
dosahovať adekvátny príjem, z ktorého by aj ona mohla uspokojovať odôvodnené potreby mal. detí.

14. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľaods.2tohtoustanoveniasastotožnilsjehoodôvodnením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že manželstvo sa rozvádza (§ 76 CMP).