Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010198
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom 17. januára 2019 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/74/2018 z
2.10.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/74/2018 zo dňa 2.10.2018, v časti: vo výroku o treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a treste zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/74/2018 zo dňa 2.10.2018,

obžalovaného Y. M., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E., H.
V. č. XXX/X, živnostník, slobodný, na slobode,

o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 37 písTr. zák., § 36 písm.
j), písm. l) Tr. zák. nú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/74/2018 z 2.10.2018 bol obžalovaný Y. M. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. h) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.

2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 11.10.2017 v čase okolo 05.45 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA,
evidenčné číslo NO 200 AO po ceste číslo I/78, a to smerom od mesta Námestovo na obec Oravská
Jasenica, okres Námestovo, pričom keď sa nachádzal v kilometri 20,200, v blízkosti „Rybárskeho
domu“, v rovnom úseku cesty, prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, v ktorom sa
v danom čase pohybovalo osobné motorové vozidlo značky SUZUKI SWIFT, evidenčné číslo NO

ADIKA, ktoré v smere od obce Oravská Jasenica na mesto Námestovo viedla vodička R. F., narodená
XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej spolujazdkyňa vo vozidle SUZUKI
poškodená U. M., narodená XX.XX.XXXX utrpela úrazovo-krvácivý šok v dôsledku
kompresívnych poranení hrudníka, brucha a lebky, so zlomeninami skeletu hrudného koša a spodinylebky, zlomeninou hrudnej chrbtice, trhlinou srdcovnice, trhlinami pľúc, trhlinami pečene a krvácaním do
hrudnej a brušnej dutiny, čo bolo bezprostrednou príčinou jej smrti, vodička vozidla SUZUKI poškodená
R. F., narodená XX.XX.XXXX utrpela direktnú zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom

kostných úlomkov, pomliaždenie a krvný výron stehna vľavo, zlomeninu tela ramennej kosti vpravo
s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie vretenného nervu vpravo pri zlomenine tela ramennej
kosti, pomliaždenie mozgu v spánkovej záhlavnej oblasti obojstranne s počínajúcim opuchom mozgu,
zlomeninu IV.-X. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc v oblasti stredného laloka vpravo a dolného laloka
vľavo, zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov, zlomeninu oblúka 4.-5. krčného

stavca bez posunu kostných úlomkov, trieštivú zlomeninu členkovej kosti vľavo bez posunu kostných
úlomkov, pomliaždenie brušnej steny a pomliaždenie pečene s dobou liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života minimálne 7 mesiacov, spolujazdec vo vozidle ŠKODA OCTAVIA poškodený
U. M., narodený XX.XX.XXXX utrpel zadné vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s čiastočným ochrnutím
sedacieho nervu, trieštivú - viacúlomkovú zlomeninu hlavice stehennej kosti vľavo s jedným väčším
a viacerými menšími kostnými úlomkami posunutými do kĺbovej štrbiny a aj mimo ľavý bedrový kĺb,

zlomeninu I. rebra vpravo vzadu vedľa chrbtice, viacpočetné rezné rany tváre s maximom v
oblasti nosa, hornej a dolnej pery úst, tržnú ranu na čele a v oblasti ľavého líca a otras mozgu ľahkého
stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 5 mesiacov, čím svojím konaním ako vodič
porušil § 3 odsek 1, 2 písmeno a), § 9 odsek 1, § 16 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 37
písm. h), § 36 písm. j), l), Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, čo do
výroku o treste. Na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho názoru, že nedostatok vodičských skúseností

by nemal byť vyhodnocovaný v prospech obžalovaného. Mal za to, že práve nedostatok vodičskej praxe,
ktorý si obžalovaný musel uvedomovať, mal u obžalovaného viesť k zvýšenej pozornosti a opatrnosti
pri vedení motorového vozidla. V danom prípade treba brať do úvahy skutočnosť, že
predmetná dopravná nehoda sa stala na prehľadnom, rovnom úseku cesty, kde v ranných hodinách je
zvýšená cestná premávka. Za danej situácie obžalovaný, podľa výpovede svedkyne poškodenej R. F.,

ktorá viedla oproti idúce vozidlo, vykonal predbiehací manéver, zaradil sa pred predbiehané vozidlo a
následne prešiel s vozidlom do protismeru, kde došlo k zrážke. V kontexte s touto svedeckou výpoveďou
znalec z odboru dopravy konštatoval, že ak vodič vykonával zaradenie do jazdného pruhu a následne
vyrovnanie do jazdného pruhu veľmi prudko, je možné, že tým vyvolal smerovú nestabilitu vozidla, jeho
balansovanie a prejdenie do protismeru. Keby zmenu smeru jazdy spojenú s predchádzacím úkonom

vykonával plynulo, dokázal by bezpečne jazdiť vo svojom jazdnom pruhu. Tu mal prokurátor za to, že
práve pri nedostatku vodičských skúseností, uvedená technika jazdy, kedy neskúsený vodič predbieha
pred ním idúce vozidlo v čase, v podstate, rannej špičky, na úseku medzi obcami, bola nezodpovedná
a bola jedinou príčinou vzniku tragickej dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu jednej osoby
a u dvoch osôb k vzniku ťažkých ujm na zdraví. Je nesporné, že žiaden trest neodstráni a nezmierni

tragický následok, ktorý nastal pri predmetnej dopravnej nehode, avšak podmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby nezodpovedá zásadám generálnej, ako
ani individuálnej prevencie pri ukladaní trestov. V tejto súvislosti taktiež poukázal na skutočnosť, že
zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, okrem iného, vyplýva, že
zranenia, ktoré utrpeli poškodení pri predmetnej dopravnej nehode, môžu zanechať aj trvalé následky,

kde rovnako možno u oboch predpokladať sťažené spoločenské uplatnenie, resp. zníženie pracovnej
schopnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd v danej veci zrušil odvolaním
napadnutý výrok o treste a súčasne uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest
odňatia slobody so zaradením obžalovaného pre jeho výkon do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v polovici zákonom stanovej trestnej sadzby.

Obžalovaný Y. M. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že toto len stručne reaguje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Pravdou je, že napadnutýrozsudok sa s otázkou trestu vo vzťahu k výroku o vine vysporiadal rozsiahlejšie. Podané odvolanie
nedokáže túto argumentáciu v ničom vyvrátiť, je len ponukou vlastného názoru a pohľadu na
vec. To je samozrejme právom strany v konaní, no nemôže byť z toho vyvodzovaná nesprávnosť

myšlienkového postupu súdu a jeho následného rozhodnutia vo veci. Súd sa, na rozdiel od tvrdení
okresného prokurátora v podanom odvolaní, neobmedzil len na jeho nedostatok vodičských skúseností.
Vyhodnocoval a posudzoval jeho osobu veľmi komplexne - aj vo vzťahu k registru priestupkov, registru
trestov a jeho pracovnému a občianskemu životu. Je tomu presne naopak, ako uvádza okresný
prokurátor v podanom odvolaní - súd zvažoval všetky roviny generálnej aj individuálnej prevencie pri

ukladaní trestu. V podanom odvolaní je nosná argumentácia postavená na jednom tvrdení, ktoré zaznelo
v prípravnom konaní. Ide o tvrdenie o jeho údajnom predbiehaní iného vozidla. Pravdou však je to, že
on žiadne vozidlo pred vznikom kolíznej situácie nepredbiehal - vypovedal takto aj ako svedok, aj ako
obvinený. Išiel rýchlosťou o 5 až 15 km/h (podľa znaleckého posudku Ing. Rabčana) nižšou ako bola
najvyššia povolená rýchlosť v danom úseku. Pri takejto rýchlosti sa na takomto úseku nepredbiehajú
vozidlá. O tom, že nepredbiehal vozidlo, svedčí aj výpoveď nezaujatého svedka - záchranára U. V.

(výsluch zo dňa 12.1.2018, str. 4 zápisnice). Nikoho nepredbiehal a ani za ním v blízkosti nešlo žiadne
vozidlo (hoci išiel takou rýchlosťou, ako už uvádzal). Napriek tomu, že dôkazne nie je ustálené jeho
údajné predbiehanie iného vozidla, podané odvolanie z neho robí skutočnosť, na ktorej sa snaží navyše
usvedčiť súd z nesprávnej úvahy pri ukladaní trestu, teda jeho výmery. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že podané odvolanie nedokáže odôvodniť nesprávnosť napadnutého rozsudku, a preto navrhol, aby

odvolací súd toto odvolanie uznesením v zmysle ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že odvolanie smeruje len
do výroku o treste odňatia slobody. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil vo výroku o treste podľa § 322 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a sám vo veci rozhodol tak,

že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, navrhol, aby krajský súd
uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel tak, ako bol uložený okresným
súdom. Splnomocnenec poškodeného JUDr. Pavel Labáth sa pripojil k návrhu prokurátora k uloženiu

nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Pokiaľ ide o náhradu škody, čiastočne bola
realizovaná z povinného zmluvného poistenia vozidla obžalovaného. Pokiaľ ide o ostatné nároky, tie
budú uplatňovať v civilnom konaní. Obhajca v súlade s písomným vyjadrením k odvolaniu prokurátora
navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste považuje za správny a zákonný. Ide o správny prienik medzi potrebou

potrestania páchateľa trestného činu, ale aj individuálnymi charakteristikami tohto prípadu, kedy ide o
mladého človeka, ktorý nehazardoval, nesprával sa pohrdlivo, akurát nemal dostatočný čas na to, aby
si osvojil všetky zručnosti, ktoré musí mať vodič vozidla, aby takáto situácia nenastala.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por. zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods.
1 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.
K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo
konanom 2.10.2018 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Tr. por. (č.l. 402 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým
súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným
vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickýmdôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší
postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom

odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému
Y. M..

Krajský súd sa po preskúmaní obsahu spisu nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh
a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a osvojil si argumenty prokurátora

o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní podanom v neprospech obžalovaného domáhal u
obžalovaného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd sa s takýmto návrhom
stotožnil. Odvolací argument prokurátora, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestov

správne a v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák., je dôvodný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom

trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestuodňatiaslobody.Trestmápostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvna
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho

dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebob) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd
skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto

trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu síce za trest uložený obžalovanému v rámci zákonnej sadzby, avšak so
zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, za trest neprimerane mierny.

Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a
zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z
toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové

bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho
individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni

mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri rešpektovaní uvedených princípov
krajskýsúdpovažovaltrestodňatiaslobodyuloženýobžalovanémuY.M.rozsudkomsúduprvéhostupňa
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeraný, a preto v tejto časti musel vyhovieť odvolacej
požiadavke prokurátora.
Je nepochybné, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a doteraz sa nedopustil žiadneho trestného

činu, ani priestupku, a to ani na úseku dopravy. Obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal,
svoje konanie úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému
skutkuJetiežnepochybné,že protiobžalovanémujevedenétrestnékonanieprenedbanlivostnétrestné
činy.
Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie

druhu a výmery trestu nemožno v okolnostiach prípadu favorizovať len poľahčujúce okolnosti na
strane obžalovaného, ale treba v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd
rozhoduje o druhu a výmere trestu. Súd prvého stupňa nedocenil najmä spôsob spáchania činu a jeho
neodstrániteľný následok - smrť poškodenej U. M. a ťažké ujmy na zdraví u poškodených R. F. a U. M..
Aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru

v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na závery Ing. Jána
Rabčana - znalca z odboru doprava cestná, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že k dopravnej
nehode došlo tak, že vodič vozidla Octavia (obžalovaný) prešiel do protismerného jazdného pruhu,
kde prednou časťou vozidla narazil do prednej ľavej časti vozidla Suzuki, ktoré viedla vodička R. F.
smerom na obec Námestovo a v mieste zrážky sa nachádzala v jazdnom pruhu určenom pre jazdu

smerom na Námestovo. Znalec doslova odpovedal, že spôsob smerového vedenia vozidla Suzuki
možno považovať z technického hľadiska za správny. Vodička viedla vozidlo úsekom, kde je maximálna
dovolená rýchlosť 90 km/hod, čiže keď v čase zrážky malo vozidlo Suzuki rýchlosť cca 70 až 80 km/hod.,
jazdila rýchlosťou o 10 až 20 km/hod nižšou, ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku. Z analýzy
vyplynulo, že vodička mohla kolíznu situáciu rozpoznať a na pohyb vozidla Octavia reagovať v čase 0,5

s pred zrážkou. V tomto čase už nemala možnosť vykonať nejaký úkon, aby dokázala kolíznu situáciu
odvrátiť. Čas 0,5 s je kratší ako priemerný reakčný čas vodiča, ktorý priamo sleduje objekt. V technike
jazdy vodičky vozidla Suzuki neboli zistené nesprávne prvky. Vodička vozidla Suzuki nemala žiadnu
možnosť z technického hľadiska zabrániť zrážke.

Naproti tomu bolo zistené a znalecky preukázané, že ak by obžalovaný viedol vozidlo svojim jazdným
pruhom, potom by ku zrážke nedošlo. Znalec k obrane obžalovaného, že počas jazdy dostal balans,
konštatoval, že na vozidle nebola zistená žiadna technická závada, ktorá by mohla vyvolať nestabilitu
vozidla Octavia a jeho balansovanie. Neboli zistené ani žiadne nečistoty, nerovnosti, výtlky na vozovke,ktoré by mohli spôsobiť balans vozidla. Prípadná smerová nestabilita mohla byť vyvolaná len konaním
vodiča Octavia (t.j. obžalovaného), napr. natáčaním volantu. Znalec v uvedených
súvislostiach tiež uviedol, že sa nedá vylúčiť zakývanie vozidla, ktoré aj vzhľadom na vek, skúsenosti

vodiča následne viedlo k prejdeniu do protismeru. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že
nedostatok vodičských skúseností nemal byť vyhodnocovaný v prospech obžalovaného. Aj odvolací súd
je toho názoru, že samotný obžalovaný si mal byť vedomý toho, že je držiteľom vodičského oprávnenia
krátko (podľa svojich tvrdení vodičský preukaz mal pred nehodou cca 6 týždňov a najazdil 1000 km), a
tedasimalbyťvedomýtoho,žeprejsťuvedenýúsek (ajkeďišlooprehľadnýrovnýúsekcesty)

za daných podmienok (povrch vozovky bol mokrý), v skorých ranných hodinách v čase o 05.45 hod., keď
je znížená viditeľnosť (v čase nehody bolo šero, rozvidnievalo sa), s malými vodičskými skúsenosťami,
sa môže stať nebezpečným nielen pre neho, najmä však pre ostatných účastníkov cestnej premávky.
Obžalovaný tak svojím nezodpovedným konaním, keď bezdôvodne a nelogicky v rovnom úseku cesty s
vozidlomprešieldoprotismernéhojazdnéhopruhu,vktoromsavtomčasepohybovaloosobnémotorové
vozidloSuzuki,vystavilúčastníkovcestnejpremávkyohrozeniunazdravíaživote.Vkonečnomdôsledku

spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu jednej osoby a k vzniku ťažkej ujmy na zdraví
u dvoch osôb.

Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že na strane obžalovaného existujú poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák. a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.

Pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., t.j.
znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a krajský súd mal možnosť
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov až 4 rokov.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími argumentmi prokurátora, že u obžalovaného je

potrebnézvýšiťúčinnosťtrestuvzáujmedosiahnutiajehoúčelu(§34 ods.1Tr.zák.),apretouložil
obžalovanému prísnejší trest, pokiaľ ide o jeho druh, keď podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné
prevýchovu obžalovaného zabezpečovať výkonom trestu vo forme nepodmienečného odsúdenia.

Po zvážení všetkých okolností potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm.

e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/74/2018 z 2.10.2018 v časti
výroku o treste a sám s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o
treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel rozsudku súdu prvého stupňa uložil obžalovanému
podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm.
h) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Po

splnení podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. krajský súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov, t.j. v
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz

potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru krajského súdu uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí
k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený v
ustanovení § 34 Tr. zák. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne
preventívny aspekt.

Na záver treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a

slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.
Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom

možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.