Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615201277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne T.. Q. C., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. A. XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Evou Horniakovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1/ M. O.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. O. XX/X, XXXX A. Z. Q. V. W., P., 2/ B. A., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom C. I. XXX, XXX XX R., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na základe
odvolania žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/51/2015-170 zo dňa 12. 01.
2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/51/2015-202 zo dňa 15. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/51/2015-170 zo dňa 12. 01. 2017 v spojení s opravným
uznesením č. k. 6C/51/2015-202 zo dňa 15. 03. 2017, p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom č. k. 6C/51/2015-170 zo dňa 12. 01. 2017 v spojení s opravným uznesením č.
k. 6C/51/2015-202 zo dňa 15. 03. 2017 určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 16.03.2012 medzi
žalovanou 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím č. V

XXX/XXXX, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k presne
špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I., je neplatná (I. výrok).
Zároveň rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania
výške 100 % účelne vynaložených trov (II. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobným
návrhom zo dňa 05.02.2015 (súdu doručeným dňa 06.02.2015) domáhala určenia neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy, pričom uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou presne špecifikovaný

nehnuteľností (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“) nachádzajúcich sa v k.ú. I.. Druhým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností bola žalovaná 1/. Žalovaná 1/ uzavrela so žalovaným 2/ darovaciu
zmluvu, premetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k predmetným
nehnuteľnostiam. Na základe darovacej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ prevedený
na žalovaného 2/ a došlo k povoleniu vkladu zmeny spoluvlastníka spoluvlastníckych podielov
Rozhodnutím č. V XXX/XXXX. Prevodom vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom zo strany
žalovanej 1/ na základe uvedenej darovacej zmluvy došlo k porušeniu ustanovenia § 140 Občianskeho

zákonníka, z ktorého jej ako podielovej spoluvlastníčke vyplýva predkupné právo. Žalovaná 1/
toto jej predkupné právo nerešpektovala a svoj spoluvlastnícky podiel jej písomne neponúkla na
odkúpenie. Právo disponovať so spoluvlastníckymi podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi, no
táto zmluvná voľnosť je obmedzená predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, ibaže by išlo oprevod spoluvlastníckeho podielu na osobu blízku podľa § 116 OZ. V danom prípade však žalovaný 2/
a žalovaná 1/ neboli osobami blízkymi a žalovaná 1/ mala zákonnú povinnosť ponúknuť jej (žalobkyni)
svoj spoluvlastnícky podiel ako spoluvlastníkovi, nakoľko má zákonné predkupné právo na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu, a to bez ohľadu na spôsob scudzenia spoluvlastníckeho podielu. Ňou
napadnutý právny úkon je relatívne neplatný, keďže sa domáha určenia jeho neplatnosti v zákonnej
premlčacej dobe na základe § 40a OZ. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby zdôvodnila tým, že bez tohto určenia neplatnosti je jej postavenie právne neisté a má záujem
na využití svojho zákonného predkupného práva. Zároveň by bola svoje zákonné predkupné právo

využila aj v čase prevodu v roku 2012. Naliehavý právny záujem odôvodňovala i svojím zámerom, aby
rodičovský majetok zostal zachovaný v rodine a nebol prevádzaný na tretie osoby. V čase keď žalovaná
1/ (jej sestra) darovala žalovanému 2/ predmetné podiely, mala záujem a aj v súčasnosti má záujem ich
odkúpiť, aj keď sa domnieva, že je v minimálne v rovnakom, ak nie bližšom vzťahu k sestre ako žalovaný
2/, ktorý ich získal darovaním. Motívom podanej žaloby je skutočnosť, že má záujem, aby majetok zostal
v rodine a eventuálne, ak je to možné, ak sa ho sestra (žalovaná 1/) rozhodne predávať, tak aby ako

podielovej spoluvlastníčke jej bolo umožnené tento podiel odkúpiť.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu a
na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili dňa 16. 03. 2012
Darovaciu zmluvu, ktorou žalovaná 1/ ako darca darovala svoj podiel k predmetným nehnuteľnostiam
nachádzajúcimsavk.ú.I.žalovanému2/akoodarovanému,ktorýdarprijal. Podanímzodňa16.03.2012

podali darca aj obdarovaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností v zmysle uzatvorenej Darovacej
zmluvy zo dňa 16.03.2012, ktorý bol povolený pod číslom V XXX/XX. Žalovaný 2/ sa na základe toho stal
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Prvoinštančný súd konštatoval, že uvedené
skutočnosti tvrdené žalobkyňou boli medzi stranami nesporné, nakoľko uzatvorenie darovacej zmluvy
ani následné nadobudnutie vlastníckeho práva obdarovaným - žalovaným 2/ stranami sporu nebolo

spochybňované.
1. 4. Po uvedení zákonných znení ustanovení § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP"), § 628 ods. 1 a 2, § 140, § 116, § 117, § 602, § 603 a § 853 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") prvoinštančný súd konštatoval:
„Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 317 písm.

c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

V zmysle § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). V uvedenom ustanovení
je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov
chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo
spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska

obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka
aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom
práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606
Občianskeho zákonníka).
Porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý
je povinný z predkupného práva, spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140
Občianskeho zákonníka), má na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba
musívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,

pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať
voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového
spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci
zmluvný prejav nadobúdateľa, c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči

nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či
vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“
1. 5. Následne prvoinštančný súd priamo vo vzťahu k prejednávanej veci uviedol:
„V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, že pri uzatváraní darovacej zmluvy
medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne v zmysle § 140

Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z možností, ktoré má v takom prípade zvolila žalobu o určenie
relatívnej neplatnosti.
Vo vzťahu k určeniu relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko sa jedná o tzv. určovaciu žalobu, je
potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe. S poukazom na zákonné ust. §
137 CSP mal súd za to, že naliehavý právny záujem v tomto prípade je priamo zákonom predpokladaný,
pretože Občiansky zákonník pre prípad porušenia predkupného práva ako jednu z možností nápravy

priamo zo zákona vo vzťahu k spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené dáva možnosť
výberu vrátane podania žaloby o určenie relatívnej neplatnosti. V prípade ak by súd napriek vyššie
uvedenému skúmal naliehavý právny záujem na strane žalobkyne, je potrebné uviesť, že tento bol
osvedčený, nakoľko žalobkyňa predmetnou žalobou chce navodiť stav pre prípad, ak by žalovaná
1/ nehnuteľnosti opätovne chcela scudziť tretej osobe, získať možnosť žalobkyne uplatniť si svoje

predkupné právo v rámci zachovania nehnuteľností patriacich do dedičstva ako celku.
Predkupné právo náleží vo vzťahu k spoluvlastníkom pri akomkoľvek prevode nehnuteľností, či už
kúpnouzmluvoualebozmluvoudarovacouaztohtodôvodutvrdeniažalovaných,ktorévrámciprocesnej
obrany uvádzali, že nie je potrebné, aby predkupné právo bolo realizované, keďže išlo o darovaciu
zmluvu nie sú správne. Predkupné právo žalovaná 1/ mala v rámci ponukovej povinnosti jednotlivým

spoluvlastníkom vrátane žalobkyne uplatniť aj v prípade, ak nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícke podiely
chcela darovať, v takom prípade by ak by niektorí zo spoluvlastníkov prejavil záujem o nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu bol povinný vyplatiť jej adekvátnu finančnú náhradu a táto by následne mohla
byť predmetom darovania, čo sa však v tomto prípade nestalo.“
1. 6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ (obdarovaný) v priebehu sporu deklaroval existenciu

blízkeho vzťahu medzi ním a žalovanou 1/ (darkyňou), prvoinštančný súd sa zaoberal i týmto aspektom
a v tejto súvislosti uviedol:
„Vo vzťahu k otázke či predkupné právo bolo potrebné realizovať vzhľadom na deklarovaný blízky vzťah
medzi vlastníčkou, žalovanou 1/ ako darkyňou a obdarovaným, žalovaným 2/ je potrebné uviesť, že
z hľadiska dôkaznej povinnosti tvrdenia žalovaných neboli preukázané a dôkazné bremeno neuniesli.

Popisovaný vzťah medzi darkyňou a obdarovaným bol len vzťahom sprostredkovaným cez dcéru
darkyne O. O.. Z vykonaného dokazovanie nie je zrejmé, že by intenzita vzťahu medzi žalovaným 2/
a dcérou žalovanej 1/ bola taká, že by odôvodňovala pocit darkyne vo vzťahu k obdarovanému, že v
prípade, ak by obdarovaný utrpel nejakú ujmu, tak by ako blízka osoba túto ujmu pociťovala ako vlastnú.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťah medzi dcérou žalovanej 1/ a žalovaným 2/ trval približne

rok, stretávali sa sporadicky, pričom vzťah žalovaného 2/ B. A. k dcére žalovanej 1/ bol, ako to sám
nazval, vzťahom druhotným, z čoho súd usudzuje, že sa jednalo vzťah mimo jeho stabilného vzťahu
s družkou, s ktorou mal dve deti. O skutočnosti svojho osobného života žalovaný 2/ povedal dcére
žalovanej 1/ až po jednom roku a tým vzťah skončil. Zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva,
že by žalovaná 1/ v čase darovania mala blízky vzťah na úrovni vzťahu rodinného k obdarovanému B.

A., naviac ak následne tvrdí, že de facto darovanie bolo ponechané z dôvodu, že pán A. a jeho otec
žalovanej 1/ budú pomáhať, napr. pri rekonštrukcii bytu a pod., čo evokuje, že darovanie nebolo úplne
bezodplatné, ale určitá odplata sa očakávala. Za takéhoto stavu pri nedodržaní predkupného práva súd
preto žalobe o určenie relatívnej neplatnosti privolil.“
1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou ustanovení § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 a 2 CSP, a keďže žalobkyňa bola v spore úspešná, priznal jej právo na náhradu trov
konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.
2. 2. V prvom rade namietal, že prvoinštančný súd „nesprávne vyložil a zistil vzájomný vzťah medzi
darcom obdarovaným, keď ... sa nejedná len o vzťah kamarátsky, ale naopak o vzťah blízky, tak
ako je tento chápaní zákonodarcom v ustanovení § 116 OZ.“ Dôkazom tejto skutočnosti sú nielentvrdenia prezentované počas prvoinštančného konania, ale i čestné prehlásenia, ktoré predkladá
odvolaciemu súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť prvoinštančný súd nesprávne vyložil a následne
aplikoval ustanovenie § 140 OZ v spojení sa ustanovením § 602 a nasl. OZ.

2. 3. Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyložil a aplikoval
ustanovenie § 140 OZ v spojení sa ustanovením § 602 a nasl. OZ i tým, keď konštatoval, že inštitút
predkupného práva sa má vzťahovať aj na bezodplatný prevod práva (akým napádaná darovacia
zmluva bezosporu je) a nie len odplatný prevod práva (napr. kúpa či zámena). V tejto súvislosti poukázal
na konkrétnu odbornú literatúru a na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu v Českej republiky a

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že sa nestotožňuje s obsahom
vyjadrenia odvolania žalovaného 2/ proti rozsudku prvoinštančného súdu. Ďalej uviedla, že si uplatňuje
právo podľa ustanovenia § 368 CSP a ako osoba oprávnená podať odvolanie sa vzdáva práva podať
odvolanie.

4. Žalobkyňa (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla,
že odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu považuje za vecne správny, má za to, že
prvoinštančný súd splnil všetky procesné podmienky, procesne postupoval správne, skutkový stav zistil
dostatočne, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Ohľadom jeho

skutkových zistení uviedla, že sa zaoberal posúdením vzťahu medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/
a k tejto otázke sa vyjadrovali aj strany sporu. Konštatovala, že na preukázanie toho, že zo strany
darkyne - žalovanej 1/ a obdarovaného - žalovaného 2/ ide o blízke osoby nepostačuje vyhlásenie
obdarovaného, pričom zároveň poukázala na to, že samotný obdarovaný tento vzťah na pojednávaní
nijako nepreukázal, ani sa k nemu nevyjadroval a na pojednávaniach nikdy osobne nepreniesol svoje

tvrdenia, aké si boli s dcérou žalovanej 1/ blízke osoby, čo vyplýva aj zo samotného postoja dcéry
žalovanej 1/, ktorá sa k celému vzťahu odmietla vyjadriť, potom, ako bola súdom vyzvaná, aby
popísala svoj vzťah so žalovaným 2/. Podľa jej názoru prvoinštančný súd správne posúdil aj otázku
predkupného práva a jeho aplikovania pri bezodplatných prevodoch vlastníckeho práva, napríklad ako aj
v tomto prípade - pri uzavretí darovacej zmluvy. Ustanovenie § 140 OZ hovorí jasne, že pri akomkoľvek

prevode spoluvlastníckeho podielu, teda aj pri bezodplatnom prevode formou darovania majú podieloví
spoluvlastníci predkupné právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom. Z uvedených dôvodov preto
navrhla odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

6. Žalovaná 1/ uviedla, že k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného 2/ nepovažuje za potrebné sa
vyjadriť. Zároveň uviedla, že súhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/51/2015-170 zo dňa 12. 01. 2017 v spojení s opravným
uznesením č. k. 6C/51/2015-202 zo dňa 15. 03. 2017 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.
7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom

sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.9. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný 2/ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného
2/ uvedené v odvolaní.

11. 1. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/ uvedenou v odvolaní, o nesprávnom
vyhodnotení jeho vzťahu so žalovanou 1/, teda že nejde o vzťah blízkych osôb v zmysle ustanovenia §
116 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia
jasne konštatoval, že existencia takéhoto vzťahu medzí žalovanou 1/ a žalovaným 2/ nebola v spore
preukázaná (neunesenie dôkazného bremena ohľadom tejto tvrdenej skutočnosti), pričom poukázal i na
konkrétne skutočnosti, z ktorých objektívne vyplýva, že medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ neexistuje

vzťah blízkych osôb v zmysle ustanovenia § 116 OZ. Ohľadom tejto otázky sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.
11. 2. Pokiaľ v súvislosti s riešením tejto otázky žalovaný 2/ v odôvodnení odvolania poukazoval na (k
odvolaniu pripojené) čestné prehlásenia, ktoré by mali deklarovať že medzi ním a žalovanou 1/ ide o
blízke osoby v zmysle ustanovenia § 116 OZ, tak odvolací súd poukazuje na to, že pripojené čestné

prehlásenie žalovanej 1/ nie je ňou vôbec podpísané, teda de facto čestné prehlásenie žalovanej 1/
deklarujúce túto skutočnosť neexistuje. V konečnom dôsledku skutočnosť, že žalovaná 1/ sa nepovažuje
vo vzťahu k žalovanému 2/ za blízku osobu možno vyvodiť i z obsahu jej vyjadrenia k jeho odvolaniu, kde
konštatovala, že sa nestotožňuje s obsahom jeho odvolania, ale i z jej vyjadrenia k vyjadreniu žalobkyne
k odvolaniu žalovaného 2/, kde uviedla, že súhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu.

12. 1. Odvolací súd neakceptoval ani ďalší odvolací argument žalovaného 2/, že prvoinštančný súd
nesprávne vyložil a aplikoval ustanovenie § 140 OZ tým, keď konštatoval, že inštitút predkupného práva
sa má vzťahovať aj na bezodplatný prevod práva (akým napádaná darovacia zmluva bezosporu je) a
nie len odplatný prevod práva (napr. kúpa či zámena).

12. 2. Z právnej úpravy (§ 140 OZ) vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj
spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Za
prevod treba považovať tak odplatný prevod (napr. na základe kúpnej či zámennej zmluvy), ale i prevod
bezodplatný - na základe darovania, ako je to v prejednávanom spore. Tento právny názor vyplýva i
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za 25. októbra 2005, sp. zn. 1 Cdo 102/2005, z

ktorého bola vyextrahovaná právna veta: „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj
pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.“
12. 3. Pokiaľ v tejto súvislostí žalovaný 2/ poukázal na rozhodnutie (uznesenie) Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 186/2012 - 11, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v tomto
rozhodnutí je síce konštatovaná protichodná judikatúra slovenských a českých súdov ohľadom otázky

existencie predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, ale
toto rozhodnutie zároveň akceptovalo právne závery všeobecného súdu opierajúce sa o vyššie uvedený
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/51/2015-170 zo

dňa 12. 01. 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/51/2015-202 zo dňa 15. 03. 2017 podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní voči žalovanému 2/ úspešná a preto jej odvolací súd podľa §
396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov
odvolacieho konania žalobkyne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).