Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73Ek/1923/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118405000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118405000.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX Číčov, o vymoženie 118,70 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1923/2018 zo dňa 31. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1923/2018 zo

dňa 31. 12. 2018 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/1923/2018 zo dňa 31. 12. 2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa

20. 12. 2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 118,70 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 375/10/15, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd,
zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava,
rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, dňa 11. 10. 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
73Ek/1923/2018 zo dňa 31. 12. 2018 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.

3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku zamietol, keď dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne
nevykonateľný z dôvodu neplatného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že v rámci
vykonanéhoposúdenianebolizistenéapreukázanéžiadnedôvodyprezamietnutienávrhunavykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku; exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. a exekučný súd pri posudzovaní

platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa a aplikácie ustanovenia § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a rozhodovacou činnosťou
(okrem iného) aj jemu nadriadeného súdu.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z

takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti
uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje rozhodcovský rozsudok za vykonateľný exekučný titul.
7. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a

rozhodovanie v spore medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená ako samostatný dokument.
Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012

zo dňa 16. 01. 2013). Oprávnený tvrdil, ale nepreukázal, že by išlo o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený
v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na

samostatnej listine, ak nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné
spory bol oprávnený riešiť rozhodcovský súd, v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa.
Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej
zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli:
číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a
miestopodpisuzmluvyapodpisyzmluvnýchstrán.Samotnýobsahajednotlivénáležitostirozhodcovskej
zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy
táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere (t.j.
„hlavnej“ zmluvy). Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu rovnako ako
aj prehlásenie, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto
skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom

rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo umocňuje, že zmluva bola podpísaná v rovnaký
deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať
vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru. Preto
predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v písomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na

samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak aj je a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.
8. Rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, nakoľko v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a
dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale

sa považuje za zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd ale
dodávateľ. Rovnako čl. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo
dodávateľa. Bolo teda na oprávnenom ako dodávateľovi, aby preukázal, že povinný ako spotrebiteľ
mohol odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo pre neho nepriaznivý následok

spočívajúci v neposkytnutí peňažných prostriedkov. Tvrdenia oprávneného o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy vyvracia už samotná rozhodcovská zmluva, ktorú nerobí individuálne dojednanou
iba skutočnosť, že je pripravená na samostatnej listine a tiež ustanovenie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že spotrebiteľ môže od nej jednostranne odstúpiť. Ak by sa zmluvné strany dohodli na jej uzatvorení,
potom jednostranné odstúpenie stráca svoj význam.

9. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia
byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu,
pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten
sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu
naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní

ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je
svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svojepráva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na
ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva
vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie

rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím
prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z
hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa
niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný
alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo
dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému

konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať
svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý
neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby

na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej
zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov
rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
10. Nesúlad rozhodcovskej zmluvy s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka potvrdzuje samotná
rozhodcovská zmluva, ktorá vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi

na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť právomoci rozhodcu vybraného
dodávateľom a spôsobuje tak nemožnosť riešiť svoj spor s dodávateľom na všeobecnom súde.
11. Obdobné závery exekučného súdu v iných veciach boli posudzované aj Ústavným súdom Slovenskej
republiky, ktorý uznesením IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20. 06. 2018 sťažnosti obchodnej spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., odmietol ako zjavne neopodstatnené.

12. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 73Ek/1923/2018 zo dňa 31. 12. 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa
stotožnil so záverom, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná, následkom

čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4
je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
13. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).