Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111202387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111202387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: E. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U. H. Y. XXXX/X, R. X. Y., zastúpený JUDr. Štefanom Strakom, advokátom, advokátska
kancelária, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie
49 203,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 11. 02. 2015 č. k. 16C/74/2011 - 278, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti o zaplatenie sumy 1 188,73 Eur, v časti o zaplatenie sumy 1 201,51

Eur a v časti úroku z omeškania z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 33 843,98 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 32 659,01 Eur vo výške 9 %
ročne do 22. 07. 2010 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti
súd konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na rozhodnutie samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poplatku, platného

a účinného v čase vyhlásenia rozsudku. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že vo veci bolo už
medzitýmnym rozsudkom rozhodnuté, že základ nároku žalobcu je daný. Žalobca sa domáhal náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších
predpisov, konkrétne si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia vynaložených v trestnom
konaní, pričom považoval trovy konania vyúčtované vo výške 31 457,95 Eur za dôvodne vynaložené a
súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., keď v tejto časti na strane žalobcu došlo ku škode v dôsledku

trestného stíhania, a preto bolo žalobe v tejto časti vyhovené. Okrem toho priznal žalobcovi sumu 1
162,92 Eur, predstavujúcu náhradu trov konania pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody,
vyčíslenú v súlade s § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo v konečnom dôsledku žalovaná
nerozporovala. Súd považoval za preukázané, že v súvislosti s rozhodnutím o väzbe vznikol žalobcovi
dôvodný nárok na náhradu za stratu na zárobku. Zo žalobcovho predloženého potvrdenia o priemernom
zárobku za rok 2004 zreteľne vyplýva, že v mesiacoch jún, júl, august 2004 bol priemerný hodinový
zárobok žalobcu 63,53 Sk a 132,27 Sk. Súd priznal žalobcovi reálne stratených 408 hodín na zárobku

v roku 2004 spolu s náhradou za stratu na zárobku za 8 štátnych sviatkov v celkovej výške 1 201,51
Eur, tak ako si to dôvodne vyúčtoval žalobca. Súčasne priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej
náhradytrovprávnehozastúpeniavovýške32659,01Eur,ato9%ročneod22.07.2010dozaplateniav
súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. v zmyslevyčíslenia žalobcom. K námietke žalovanej, že zmluvu o právnej pomoci neuzavrel žalobca, ale jeho
manželka, súd poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. - Trestný poriadok, podľa
ktorého, ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca,

môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel,
druh, ako aj zúčastnená osoba. Pojem „zvolený obhajca“ pritom nemožno vykladať tak, že iná osoba ako
obvinený iba zvolí konkrétneho obhajcu a samotnú zmluvu uzavrie obvinený osobne. Pri zvolení obhajcu
(analogicky aj pri ustanovenom obhajcovi) treba postupovať rýchlo a účinne, aby bola zabezpečená
obhajoba obvineného už pri počiatočných (vyšetrovacích) úkonoch orgánov činných v trestnom konaní

a súdov a aby neboli porušené práva a zákonom chránené záujmy obvineného. Preto súd uzavrel, že
zmluvu o právnej pomoci mohla v prospech žalobcu uzavrieť aj jeho manželka. Rozhodnutie o trovách
konania si vyhradil v súlade s § 151 ods. 3 OSP na rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom

na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného v rozhodnom čase.

3. Poukázala na to, že v priebehu konania poukazovala na potrebu zaoberať sa existenciou a úpravou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na strane žalobcu z dôvodu, že Zmluvu o právnej pomoci

zo dňa 06. 07. 2004 uzavrela s obhajcom manželka žalobcu H.. V. O. a z dôvodu, že niektoré
úhrady obhajcovi vykonal žalobca a niektoré H.. V. O.. V priebehu konania sa preukázalo zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky za trvania manželstva, a to rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 7C/108/2006 - 85 zo dňa 21. 07. 2006, právoplatným
dňa 16. 08. 2006. Žalovaná spochybňuje, že úhradu záväzkov vo výške 27 259,16 Eur, vyúčtovaných

a splatných po 16. 08. 2006, nemal vykonať žalobca, ale jeho manželka, ako zmluvná strana zmluvy
o právnej pomoci.

4. V ďalšom poukazuje na priznanie cestovného a náhrady za stratu času vo výške 1 188,73 Eur, pri
ktorom nedošlo k žiadnemu dokazovaniu ohľadom správnosti určenia výšky cestovného a náhrady za

stratu času a pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemala mu byť táto suma priznaná.

5. K ušlému zárobku žalobcu poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 21. 01. 2015 namietla
premlčanie v časti ušlého zárobku. Nie je možné prehliadnuť, že v poslednom podaní, v ktorom žalobca
upravoval žalobný petit (podanie zo dňa 15. 05. 2012, na podklade ktorého bola na pojednávaní dňa 30.

05. 2012 pripustená zmena návrhu), sa domáhal náhrady ušlého zárobku vo výške 1 159,98 Eur. Na
pojednávaní dňa 21. 01. 2015 podľa poslednej úpravy petitu sa už domáhal náhrady ušlého zárobku 1
201,51 Eur, to znamená, že hoci vo vzťahu k celkovo uplatňovanej sume došlo k zníženiu uplatňovaného
nároku, vo vzťahu k ušlému zárobku došlo k uplatneniu vyššej sumy (nárast o 41,53 Eur), a to po uplynutí
premlčacej doby, keďže trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 30. 03. 2010, právoplatným

20. 04. 2010 a k uplatneniu vyššej sumy ušlého zárobku došlo dňa 21. 01. 2015, teda takmer 5 rokov
od zastavenia trestného stíhania. Súd prvej inštancie na dôvodnú námietku premlčania neprihliadol.

6. Ďalej žalovaná namietala voči určeniu momentu omeškania - deň 22. 07. 2010, teda deň po tom, ako
bola žalovanej doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná sa však

mohla do omeškania dostať najskôr ukončením procesu predbežného prerokovania. V tomto prípade
čas splnenia - šesťmesačná lehota pre uspokojenie nároku bola určená právnym predpisom zákonom
č. 58/1969 Zb. (§ 563 OZ) a keďže táto uplynula dňa 21. 01. 2011 až nasledujúcim dňom sa mohla
žalovaná dostať do omeškania. Navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť sumu 33 843,98 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 32 659,01 Eur vo výške

9 % ročne odo dňa 22. 07. 2010 do zaplatenia, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom splnomocneného advokáta
zaujal svoje stanovisko k všetkým odvolacím námietkam žalovanej.

8. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že zo strany žalovanej ide jednoznačnej o zamieňanie
si pojmov „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“, definované v § 143 Občianskeho zákonníka
a „spoločných záväzkov manželov“, ktoré súd upravené v § 145 ods. 2 OZ. Záväzky nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide o majetkové pasívum a nie aktívum. Manželia tunevystupujú z pozície vlastníkov majetku, ale z pozície dlžníkov, čo spôsobuje najmä ten rozdiel, že
nemôžusamostatneurčovaťobsahsvojichzáväzkovvovzťahukveriteľom,atoanivrámcivyporiadania
BSM. Bez právnej relevancie je aj námietka žalovanej, že má ísť o tzv. zmluvu v prospech tretieho.

Žalobca sa stal účastníkom zmluvy o právnej pomoci dňom, kedy sa oboznámil s tým, že mu bol
ustanovený obhajca a kedy túto obhajobu prijal, čo bolo bezodkladne po vznesení obvinenia. Z tejto
zmluvy však ešte v roku 2004, za trvania manželstva, len úkonom samotnej manželky vo vzťahu k
obhajcovi vznikol spoločný záväzok obidvoch manželov v súlade s § 145 ods. 2 OZ. Žalobca zostal
solidárnym dlžníkom vo vzťahu ku svojmu obhajcovi spoločne s bývalou manželkou aj po zániku

BSM a bez ohľadu na jeho prípadné vyporiadanie, pretože vzájomné vyporiadanie medzi manželmi
nemôže jednostranne zrušiť záväzok ktoréhokoľvek z nich voči svojmu veriteľovi - pre takýto úkon by sa
vyžadoval aj súhlas veriteľa, napríklad s prevzatím dlhu. Považuje preto za nepochybné a súdom prvej
inštancie dostatočne odôvodnené, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a škoda
spôsobená nezákonným rozhodnutím vznikla práve jemu.

9. K cestovným a náhradám za stratu času žalobca uviedol, že jednotlivé úkony obhajoby, zistené
súdom prvej inštancie, boli preukázané v dostatočnej miere a správnej výške, a to vrátane cestovných
náhrad a náhrady za stratu času. Vytkol žalovanej neopodstatnené argumenty, keď napáda cestovné
náklady a ďalšie nákladové položky, ktoré v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu doložil
žalobca do súdneho spisu. Vytýka žalovanej, že si prisvojuje právo rozhodovať o tom, čo je efektívna

obhajoba, ako mal advokát žalobcu cestovať, na úkony, kde mal spať, čo mal účtovať a či mal správne
vypísaný cestovný príkaz. Obhajca o pracovných cestách rozhodoval vzhľadom na povahu úkonov a
ich závažnosť, konkrétne dopravné prostriedky a ďalšie náklady boli plánované v záujme efektívnej
obhajoby. Všetky tieto náklady znášal obhajca sám počas celého šesťročného obdobia s tým, že boli
fakturované až na záver právneho zastupovania po tom, čo bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené.

Obhajca nemal žiadny dôvod umelo tieto náklady navyšovať aj vzhľadom na neistý výsledok trestného
konania ani čas jeho zastavenia.

10. Námietke ohľadne premlčania v časti ušlého zárobku uvádza, že pôvodným návrhom zo dňa 01.
02. 2011 žalobca uplatnil stratu na zárobku vo výške 1 559,67 Eur, čo je suma podstatne vyššia než

dodatočne spresnený nárok. Dodatočné spresnenie sumy pôvodne na 1 159,98 Eur nebolo po procesnej
stránke späťvzatím žaloby a súd konanie v prevyšujúcom rozsahu ani nezastavil, preto o premlčaní
nemožno hovoriť. Celá suma bola predmetom konania bez obnovenia plynutia premlčacej doby. K
námietke ohľadne úrokov z omeškania žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v priebehu celého
konania odmieta akceptovať jednoznačné stanoviská súdov, vyslovené v obdobných veciach. Poukázal

na to, že rozhodnutie vychádza v celom rozsahu z právneho názoru, vysloveného Krajským súdom
v Banskej Bystrici v konaní pod č. k. 13Co/51/2012, začiatok omeškania je potrebné počítať v súlade s §
563 Občianskeho zákonníka. Má za to, že aj v tomto rozsahu je napadnutý rozsudok po vecnej stránke
správny. Domáha sa potvrdenia napadnutého rozsudku a uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania
vo výške spolu 593,25 Eur.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), prejednal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP. Napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o zaplatenie sumy
1 188,73 Eur (cestovné a náhrada za stratu času), sumy 1 201,51 Eur (náhrada ušlej mzdy) a v časti

úroku z omeškania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodov uvedených v odsekoch 22, 23 a
24. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci medzitýmnym rozsudkom právoplatným dňa 25. 11.
2013 č. k. 16C/74/2011 - 192 určil, že základ nároku žalobcu je daný. Z uvedeného dôvodu rozhodoval

súd prvej inštancie následným rozsudkom o výške uplatnenej náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov.

13. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca vzhľadom na právoplatné rozhodnutie v identickej veci sp.

zn. 7C/61/2011 zo dňa 28. 12. 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 13Co/51/2012 čiastočne obmedzil žalobu, kde pôvodne uplatnil zaplatenie sumy 49 203,86 Eur s
príslušenstvom, zotrval na zaplatení sumy 33 843,98 Eur, a to v súvislosti s obhajobou i v súvislosti s
právnym zastupovaním v súvisiacej trestnej veci (uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. Tp/122/2004- 82 zo dňa 25. 06. 2004 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 4Tpo/64/2004 - 193 zo dňa 02.
09. 2004), v zostávajúcej časti súd prvej inštancie konanie zastavil. Uplatnená suma 33 843,98 Eur
pozostáva z čiastky 31 457,95 Eur z trov právneho zastupovania, cestovného a náhradu za stratu

času a výdavkov za vyhotovenie písomností, sumy 1 201,51 Eur, ako náhrada za stratu na zárobku,
spolu s náhradou trov predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vo výške 1 184,52 Eur. V
zostávajúcej časti bolo konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu zastavené.

14. Na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 21. 01. 2015 poverený zástupca žalovaného

zotrval na spochybnení sumy 1 188,73 Eur, teda cestovného a súvisiacej náhrady za stratu času. K ušlej
mzde uviedol, že došlo k miernemu navýšeniu tejto sumy, a pretože ide o podanie zo dňa 15. 05. 2012,
namieta premlčanie s tým, že nárok bol „rozšírený“ po uplynutí premlčacej doby. K trovám obhajoby
zotrval na námietke, že žalobca čiastočne plnil za inú osobu, pretože po zrušení BSM vykonal úhradu
odmeny obhajcovi, zmluvnou stranou v poskytovaní právnej služby však bola manželka žalobcu. Pokiaľ
ide o omeškanie, trvá na tom, že žalovaná môže byť v omeškaní iba po uplynutí lehoty na predbežné

prejednanie nároku, čo aj bolo akceptované zo strany žalobcu a v tomto problém nevidí.

15. Odvolací súd k odvolacím dôvodom žalovanej uvádza nasledovné:

16. K otázke plnenia za inú osobu vzhľadom na právnu úvahu žalovanej, uvedenú vyššie (bod 3),

odvolací súd uvádza, že s právnym názorom žalovanej nesúhlasí. Považuje ho za neudržateľný, príliš
formalistický a vo svojom dôsledku popierajúci právnu úpravu vzťahujúcu sa na danú problematiku
(konkrétne na úpravu zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., ako aj Trestného
poriadku v ustanovení § 39). Ako je zrejmé z obsahu spisu, v trestnej veci, z ktorej odvodzuje žalobca
uplatnený nárok na náhradu škody, jeho manželka postupom podľa § 39 zákona č. 301/2005 Z. z.

Trestného poriadku zvolila žalobcovi (tam uvedenému) obhajcu advokáta JUDr. Štefana Straku a tomuto
dňa 06. 07. 2004 udelila plnomocenstvo, ktorým ho splnomocnila, aby zastupoval jej manžela E. O. v
označenej trestnej veci. Zo spisu je tiež zistené, že v roku 2004 (dňa 17. 09. 2004) zaplatila manželka
žalobcu obhajcovi čiastku 254 938,50 Sk (8 462,41 Eur). Ďalšie sumy (26 578,50 a 680,66 Eur) dňa 31.
12. 2009 a dňa 23. 04. 2010 zaplatil na obhajcovi samotný žalobca. Bez akýchkoľvek pochybností je, že

uvedený obhajca zastupoval žalobcu počas celého trestného konania. Z obsahu spisu je tiež zrejmé a
nie je ani medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, že v prípade žalobcu a jeho manželky došlo v
priebehu trestného konania k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, a to právoplatne ku
dňu 16. 08. 2006, po tomto termíne, ako už bolo uvádzané vyššie, vykonával úhrady obhajcovi samotný
žalobca.

17. Podľa § 39 ods. 2 Trestného poriadku, ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani
jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,
manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného
povinnéobvinenémuumožniť,abyvurčenejlehotepožiadaloprávnenúosobu,abymuzvolilaobhajcuvo

vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania
upovedomiť oprávnenú osobu.

18. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným

v tomto konaní.

19. Ako je zjavné z dôvodov odvolania, žalovaná spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu na náhradu
škody v súvislosti s úhradou právnych služieb obhajcu, vyúčtovaných a splatných po dni 16. 08. 2006
(po zániku BSM), s tvrdením, že žalobca vykonaním týchto úhrad plnil za inú osobu a takúto úhradu

nebolo možné prenášať na štát titulom náhrady škody. Takéto zmenšenie majetku preto nenastalo v
priamej a bezprostrednej súvislosti s trestným stíhaním, ale preto, že si ho zavinil žalobca sám plnením
za inú osobu.

20. Odvolací súd k tomu uvádza, že takýto výklad danej právnej úpravy by bol v zjavnom rozpore so

spravodlivosťou. Pokiaľ zákon umožňoval, aby manželka obvineného zvolila obvinenému manželovi
obhajcu, nemožno dospieť k záveru, že po prípadnom zániku BSM počas tohto zastupovania nemohol
zastúpený zaplatiť zvolenému obhajcovi za poskytnuté právne služby sám a že by takýto postup mal
byť právne posúdený ako plnením za iného. Takýto výklad by dostal poškodeného účastníka trestnéhokonania, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., mimo okruh osôb, ktoré môžu uplatňovať právo
na náhradu škody (tým, že mu manželka zvolila obhajcu v súlade so zákonom, v priebehu konania došlo
k zrušeniu BSM za trvania manželstva; v prípade, ak by za tieto služby plnila obhajcovi manželka, nebola

by oprávnenou osobou na uplatnenie náhrady škody v zmysle § 2 zákona č. 58/1969 Zb a výkladom,
ku ktorému dospela žalovaná, by takúto možnosť nemal ani žalobca, pretože plnomocenstvo (síce na
jeho zastupovanie) udelila jeho manželka).

21. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného uzatvára, že žalobca bol aktívne legitimovanou osobou

na uplatnenie náhrady škody titulom zaplatenej obhajoby v predmetnom trestnom konaní, pokiaľ ide o
ich výšku, vyjmúc sumu 1 188,73 Eur, táto rozporovaná nebola, a preto nemal odvolací súd dôvod túto
výšku posudzovať.

22. K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa cestovného a náhrad za stratu času, odvolací súd musí
konštatovať jej dôvodnosť, a to vzhľadom na zistenie, že napriek skutočnosti, že žalovaná túto čiastku

v rámci konania pred súdom prvej inštancie rozporovala, súd sa s touto námietkou žiadnym spôsobom
nevysporiadal, vôbec na ňu nereagoval.

23. Rovnako, pokiaľ ide o vznesenú námietku čiastočného premlčania pri uplatnenej náhrady škody za
ušlý zárobok žalobcu, ani na túto súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, hoci túto žalovaná

riadne uplatnila.

24. K ďalšej námietke žalovanej, týkajúcej sa posúdenia momentu, kedy sa žalovaná dostala do
omeškania, odvolací súdu uvádza, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie len odkazuje na
občianskoprávnu úpravu § 517 OZ a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., čo nemožno považovať

za náležité odôvodnenie, keď naviac na túto otázku upozorňoval poverený zástupca žalovanej na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 21. 01. 2015.

25. K ostatným trom odsekom (22, 23 a 24) odvolací súd uvádza, že vzhľadom na chýbajúce
odôvodnenie ohľadne týchto priznaných nárokov musel odvolací súd konštatoval nesprávny procesný

postup súdu prvej inštancie, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo
nemožno napraviť v odvolacom konaní, a preto s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
v uvedených nárokoch zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že sa súd prvej inštancie musí v súlade s ustanovením § 393 ods. 2 CSP vysporiadať s námietkou
žalovanej ohľadne priznania sumy 1 188,73 Eur z titulu cestovných náhrad a príslušnej náhrady za stratu

času, rovnako so vznesenou námietkou čiastočného premlčania uplatneného nároku na náhradu ušlého
zárobku, ako aj posúdiť omeškanie žalovanej vzhľadom na dôvody uvádzané žalovanou v konaní pred
okresným súdom a s poukazom na relevantnú právnu úpravu a početnú súdnu prax v tomto smere.

26. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 396

ods. 3 CSP.

27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).