Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207350
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci žalobcu: F.

X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Č.. XX, zastúpený mgr. Petrom Máčajom, advokátom AK ul. Dolná č. 7,
Banská Štiavnica proti žalovanému: mBank S.A. pobočka zahraničnej banky, so sídlom ul. Pribinova č.
10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený AK MCGA legal s. r. o., Bratislava, ul. Partizánska č. 2, IČO:
36 715 662 v konaní o povolenie obnovy konania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu na povolenie obnovy konania Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXRob/
XXX/XXXX z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a plné právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobou žalobca žiadal povoliť obnovu konania s poukazom na ustanovenie § 397 písm. e) Civilného
sporového poriadku ( ďalej C. s. p. ) dôvodiac tým, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXRob/XXX/
XXXX vydaný platobný rozkaz č. k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 1.08.2013 je v rozpore s rozhodnutím
X. T. B. zo dňa 14.06.2012 vo veci I.-XXX/XX.

2/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že uvedené rozhodnutie Súdneho dvora ES je
všeobecné a netýka sa žalobcu, ktorý nebol účastníkom v konaní, v ktorom bolo predmetné rozhodnutie

Súdneho dvora vyhlásené, ďalej namietal uplynutie subjektívnej i objektívnej lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania.

3/ Súd určil termín pojednávania na deň 14.2.2017 a strany sporu riadne predvolal. Žalobca sa
pojednávania nezúčastnil a súd preto vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti

4/ Súd po vykonanom dokazovaní spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXRob/XXX/XXXX a žalobcom
uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora ES zistil, že žalovaný sa v konaní sp. zn. XXRob/XXX/XXXX
v postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi ako o žalovanému zaplatenia sumy 3.043,79 Eur s
príslušenstvom z titulu úverovej zmluvy. O žalobe bolo rozhodnuté platobným rozkazom E. X. Ž. A.
M. Č.. O.. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 1.08.2013, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť
sumu 3.043,79 Eur s úrokom z omeškania. Žalobca platobný rozkaz prevzal dňa 12.08.2013, odpor
proti platobnému rozkazu nepodal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

30.08.2013.

5/ Z rozhodnutia Súdneho dvora ES zo dňa 14.06.2012 vo veci I.-XXX/XX vyplynulo, že sa netýka
žalobcu, ktorý tam nebol účastníkom, ide o rozhodnutie vo veci W. B. T. I. X. F. U. I. I..6/ Dôvody obnovy právoplatne skončeného konania sú vymedzené v ustanovení § 397 C. s. p. Podľa §
397písm.e)C.s.p.platí,žeprávoplatnýrozsudokmôžeúčastníknapadnúťžalobounaobnovukonania,

ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné.

7/ Podľa § 398 C. s. p. žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier

schvaľoval, to platí aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

8/ Podľa § 403 ods. 1 C. s. p. treba žalobu na obnovu konania podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo
dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2 C. s. p. žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr
v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

9/ Súd z obsahu žaloby na povolenie obnovy konania zistil, že túto podala oprávnená osoba - žalobca,
ako účastník pôvodného konania vedeného so žalovaným a smeruje voči súdnemu rozhodnutiu, ktoré
predmetom obnovy konania byť môže. Inou vecou je už však včasnosť jeho podania a vôbec jeho
dôvodnosť.

10/ Občiansky sporový poriadok rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorej treba
podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa, keď sa žalobca
obnovy dozvedel o jej dôvode, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Objektívna (trojročná) lehota plynie
odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

11/ Žalobca namietal rozpor vydaného platobného rozkazu s rozhodnutím Súdneho dvora ES zo dňa
14.06.2012, teda rok pred právoplatnosťou platobného rozkazu. Predmetné súdne rozhodnutie bolo
publikované v Úradnom vestníku Európskej Únie dňa 28.07.2012 pod č. C 227, pričom podľa § 2 ods.
1 zákona č. 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie platí, že o všetkom, čo bolo v úradnom

vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka
o znalosti uverejnených právne
záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Preto žalobca sa z
objektívneho hľadiska mohol už dňom 28.07.2012 o tomto súdnom rozhodnutí dozvedieť a uplatniť ho
a teda mohol ním argumentovať už v pôvodnom konaní sp. zn. 16Rob/215/2013 (ak by podal odpor).

Preto žalobu žalobcu nemožno považovať za včas podanú vzhľadom na uplynutie subjektívnej lehoty.

12/ Odhliadnuc od uvedeného procesného dôvodu pre zamietnutie žaloby, po vecnej stránke súd
uvádza, že ustanovenie § 397 písm. e) C. s. p. sa vzťahuje len na prípady, kedy sa určité rozhodnutie
Súdneho dvora ES vecne i personálne týka konkrétneho vnútroštátneho občianskeho súdneho konania.

Inými slovami, tento dôvod možno vzťahovať len na situácie kedy Súdny dvor ES rozhodol vo veci, v
ktorej bol účastníkom konania ten, kto navrhuje obnovu konania podľa § 397 písm. e) C. s. p. a nie na
také prípady, kedy strana sporu podá žalobu na obnovu konania dôvodiac tým, že rozhodnutie Súdneho
dvora ES týkajúce sa niekoho úplne iného a inej veci malo byť zohľadnené aj v jeho prípade. Obnova
konania je mimoriadnym opravným prostriedkom a tak v prenesenom zmysle „ naburáva “ právnu istotu

založenúužrazprávoplatnýmsúdnymrozhodnutím.Ztohtopohľadupretotrebaustanoveniaupravujúce
obnovu konania vykladať skôr reštriktívne ako extenzívne.

13/ Možno potom dať za pravdu žalobcovi v tom, že gramatický výklad § 397 písm. e) C. s. p.
môže skutočne viesť k záveru, že v podstate akékoľvek rozhodnutie Súdneho dvora ES týkajúce

sa porovnateľnej problematiky je dôvodom na obnovu takého konania, ktorého výsledkom je súdne
rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodovacou činnosťou menovaného súdneho orgánu. Takýto výklad
podáva aj odborná literatúra (viď na str. 657, Komentára k Občianskemu súdnemu poriadku, autori:
Števček, Ficová a kol., 2009), ktorá zastáva názor, že súd konajúci o obnove konania si musí
prejudiciálne vyriešiť rozpornosť napadnutého súdneho rozhodnutia s príslušným rozhodnutím Súdneho

dvora ES. S týmto výkladom sa ale nemožno stotožniť, lebo gramatický výklad je len prvotným
priblížením obsahu právnej normy, ktorú treba analyzovať aj ďalšími výkladovými metódami.14/ Z tohto hľadiska bolo ustanovenie korešpondujúce s § 397 písm. e) C. s. p. s § 228 ods. 1 písm.
e) O.s.p. zavedené do Občianskeho súdneho poriadku novelou č. 384/2008 Z.z. a z dôvodovej správy
možno vyvodiť, že išlo o reakciu zákonodarcu na rozhodnutie Súdneho dvora ES z 18.07.2007 vo veci

I.-XXX/XX (F. D.). Dôvodová správa hovorí o argumentácii Súdneho dvora v tom smere, že vnútroštátne
súdy mali povinnosť prihliadať na komunitárne právo ex offo a ak nepriznali právne účinky norme
komunitárneho práva, bez príslušnej právomoci rozhodli o jej neplatnosti napriek tomu, že táto právomoc
prináleží iba Súdnemu dvoru. Konkrétny záver rozhodnutia D. však spočíva v tom, že ak vnútroštátny
súd s konečnou platnosťou posúdi otázku, ktorá nepatrí do jeho právomoci, ale do právomoci

orgánu európskeho spoločenstva, nemožno uplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva zakotvujúceho
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ak použitie predmetného ustanovenia vnútroštátneho práva
predstavuje prekážku pre aplikáciu komunitárneho práva patriaceho do pôsobnosti orgánu európskeho
spoločenstva. Jednoducho povedané, zásadu právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) treba prelomiť,
ak si vnútroštátny súd osobuje právomoc patriacu orgánu európskeho spoločenstva, ktorej uplatnenie
je v dôsledku toho úplne zmarené. Podľa vedomosti súdu ide o jediný prípad, kedy Súdny dvor

ES v podstate zakotvil povinnosť prelomiť zásadu právoplatne rozsúdenej veci, lebo naopak, v inom
rozhodnutí sa Súdny dvor ES (F. O., H. N. XX.XX.XXXX Q. Q. I.-XXX/XX)
zaoberal otázkou, či a prípadne za akých podmienok zaväzuje zásada spolupráce zakotvená v článku
10 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vnútroštátny súd, aby preskúmal právoplatné súdne
rozhodnutie a zrušil ho, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Súdny dvor uviedol, že

komunitárne právo „neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy na
účel preskúmania súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a aby ho zrušil, ak sa ukáže,
že je v rozpore s právom Spoločenstva.“ a ďalej tiež, že „je namieste pripomenúť dôležitosť zásady res
iudicata tak v právnom poriadku Spoločenstva, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Na to,
aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž

dôležité,abysanemohlinapadnúťsúdnerozhodnutia,ktorésastalikonečnýmipovyčerpanídostupných
opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky.“

15/ Z uvedeného je zrejmé, že teda komunitárne právo nevyžaduje, aby v našom právnom poriadku bola
zakotvená možnosť obnovy skončeného konania pre možný rozpor právoplatného súdneho rozhodnutia

s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora ES.

16/ Ustanovenie § 397 písm. e) C. s. p. je potrebné vykladať v týchto súvislostiach a nemožno ho
preto chápať tak, že akékoľvek (obdobné) rozhodnutie Súdneho dvora ES, ktoré nebolo (nesprávne)
zohľadnené v rozhodovaní o konkrétnej veci je po slnení ďalších podmienok dôvodom na obnovu

právoplatne skončeného konania. Takýto výklad podľa názoru súdu zodpovedá čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, lebo podľa čl. 1 Ústavy je Slovenská republika právnym štátom a jedným z jeho
základných princípov je princíp právnej istoty prejavujúci sa v procesnej rovine v tom, že právoplatné
súdne rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné. Túto nezmeniteľnosť možno síce prelomiť aj obnovou
konania ako mimoriadnym opravným prostriedkom, no nakoľko ide o zásah do ústavného princípu

právnej istoty, treba k tomu pristupovať výnimočne, v prípade ust. § 397písm. e) C. s. p. o to prísnejšie,
že použitie tohto dôvodu je v podstate časovo neobmedzené aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti
súdneho rozhodnutia.

17/Súdpretožalobužalobcunaobnovukonaniaakonedôvodnýzamietolatonielenzdôvodupreklúzie.

18/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému ako úspešnej strane sporu
priznal plné právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanieodvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).