Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205923
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617205923.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Intrum

Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 , zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej Y. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Y.
XXX, pre zaplatenie 6 125,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 08. 2017 sa pôvodná žalobkyňa, obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s., voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 6 125,80 eura spolu s 5,05
% ročným úrokom z omeškania od 30. 10. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou

uzatvorila dňa 28. 11. 2013 Zmluvu o pôžičke č. 5020353, na základe ktorej jej poskytla pôžičku vo
výške 6 254,03 eura. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať pravidelnými 60 mesačnými splátkami po
195,05 eura, pričom ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 1 686,81 eura. Nakoľko žalovaná porušila
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobkyňa ju dňa 30. 08. 2014
listom vyzvala k úhrade dlžných splátok s poučením o možnosti vyhlásenia splatnosti úveru, k čomu
žalobkyňa pristúpila 19. 10. 2014. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná zaplatiť celkovo 7 759,42 eura
a vzhľadom k tomu, že zaplatila len časť pohľadávky vo výške 1 686,81 eura, žalobkyňa si uplatnila

rozdiel vo výške 6 125,80 eura spolu s nákladmi na vymáhanie vo výške 53,19 eura.

2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 01. 2018, sp. zn. 11Csp/118/2017, súd
pripustil, aby na miesto pôvodnej žalobkyne do konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia,
s. r. o.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zo strany žalobkyne nedošlo k reálnemu odovzdaniu
žiadnych finančných prostriedkov, ale žalobkyňa len sčítala predchádzajúce neuhradené záväzky a

umožnila ich splácať mesačnými splátkami po 195,05 eura. Poukázala na to, že pre vznik zmluvy
o pôžičke je nevyhnutné, by došlo ku skutočnému odovzdaniu príslušnej sumy, lebo táto zmluva
je tzv. reálnym kontraktom. Keďže k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo, zmluva o pôžičke je
neplatná. Poukázala na to, že žalobkyňa musí preukázať existenciu záväzkov z refinancovaných úverov
a to najmä s poukazom na to, či jednotlivé neuhradené pohľadávky zo zmlúv nie sú premlčané.
Zdôraznila, že zo zmluvy o pôžičke ako aj všeobecných obchodných podmienok nevyplýva dojednanie
o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná zároveň tvrdila, že zmluva o pôžičke

neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to druh
spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že ročná úroková sadzba vo výške 32% je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podstatne prevyšuje priemernú úrokovú mieru z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v mesiaci november 2013 vo výške 11,27 %.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že predmetná úverová zmluva sa stala novým záväzkom, práve od
ktorého si uplatňuje svoj nárok. Išlo o tzv. konsolidačnú pôžičku, keďže finančné prostriedky neboli
vyplácané priamo k rukám žalovanej, ale boli použité na splatenie jej predchádzajúcich záväzkov.
Žalovaná svojim správaním, čiastočným splácaním dlhu, preukazuje, že vstúpila do zmluvného vzťahu
so žalobkyňou a je si vedomá svojho záväzku. Žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V
nadväznosti na námietku žalovanej ohľadne výšky ročnej úrokovej sadzby má žalobkyňa za to, že
dojednaná ročná úroková sadzba podstatne neprevyšuje úrokové sadzby bánk v rozhodnom období.
Je potrebné zohľadniť jednak výšku pôžičky, jej zabezpečenie ako aj obdobie, na ktoré sa peňažné

prostriedky poskytujú.

5. Žalovaná v duplike tvrdila, že vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 03. 2017, sp. zn. 21Co/104/2016, podľa ktorého záver Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-42/15 je neaplikovateľný, nakoľko v obdobných prípadoch ide o
vnútroštátne právo a zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec smernice, lebo zakotvil prísnejšie
podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná zároveň
namietala, že žalobkyňa nepreukázala pri podpise zmluvy o pôžičke výšku neuhradených záväzkov a
súlad výšky dlhu so zákonom pri predchádzajúcich zmluvách o pôžičke.

6. Súd vo veci najprv rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 02. 2018, sp. zn. 11Csp/118/2017, proti ktorému
podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 20. 09. 2018, sp.
zn. 9Co/117/2018 tak, že rozsudok vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
6 030,42 eura s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd skonštatoval, že žalovaná mohla vzniesť námietku premlčania aj v odvolacom konaní a
vo veci je v nadväznosti na to potrebné doplniť dokazovanie.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti strán sporu, ktoré svoju
neprítomnosť včas ospravedlnili.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o pôžičke formou refinančného úveru,
z ktorej obsahu bezpochyby vyplýva prejav vôle dlžníka a veriteľa smerujúci k zániku dlhu dlžníka z

pôvodnej úverovej zmluvy a jeho nahradeniu dlhom novým, čo predstavuje dohodu o nahradení záväzku
podľa ustanovenia § 570 Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné ani to, že žalovaná si neplnila svoje
povinnosti zo zmluvy, v dôsledku čoho ju žalobkyňa upomienkou zo dňa 30. 08. 2014 vyzvala k úhrade
nedoplatku v splátkach vo výške 829,42 eura s tým, že ju upozornila na možnosť zosplatnenia úveru ak
do 05. 10. 2014 neuhradí splátku splatnú v mesiaci jún 2014. Žalobkyňa zosplatnila úver ku dňu 29. 10.

2014, pričom celkový dlh žalovanej predstavuje 6 782,67 eura.

12. Strany sporu sa zmluve o pôžičke dohodli, že žalovaná zaplatí dlžnú sumu v šesťdesiatich
mesačných splátkach, do mesiaca november 2018, pričom z bodu 6. Všeobecných obchodnýchpodmienok nazvaných „Podmienky splácania“ vyplýva, že ak v zmluve nie je uvedené inak, splátky
sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z predložených listinných dôkazov ako aj
z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 06. 12. 2018 (č. l. 119) je zrejmé, že žalobkyňa

pristúpila k zosplatneniu v súvislosti s omeškaním úhrady splátky splatnej dňa 20. 06. 2014. S poukazom
na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka tak začala plynúť premlčacia doba najneskôr od dňa
zročnosti tejto nesplnenej splátky. Žaloba bola súdu doručená dňa 02. 08. 2017, teda po uplynutí
zákonnej trojročnej premlčacej doby. Žalovaná tak v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania
dôvodne a preto súd žalobu zamietol.

13. Pokiaľ ide o právny názor žalobkyne, súd sa stotožňuje s tým, že ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby ako aj s tým, že obmedzenie
veriteľa na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka nemá vplyv na beh
premlčacej doby. Začatie plynutia premlčacej doby je v danom prípade zákonom stanovené odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, t. j. v prejednávanej veci od 20. 06. 2014.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorej žiadne trovy nevznikli, tento
nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.