Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203974
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118203974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Q. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, proti manželovi: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
M. XXX, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
7Pc/6/2018-27 zo dňa 18. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na rozvod

manželstva zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie posudzoval podľa ustanovení § 18, § 19 ods. 1, §
22, § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod v danom prípade splnené

nie sú. Podľa súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia navrhovateľky, na ktorých navrhovateľka založila
svoj návrh na rozvod manželstva a ktoré mali viesť k trvalému rozvratu manželstva, tak ako na ne
poukazovala navrhovateľka, v konaní preukázané neboli. V konaní nebolo preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel, pre ktorý bolo uzatvorené. Ďalej konštatoval, že v prípade účastníkov ide o dlhoročné, 47 rokov
trvajúce manželstvo. Manželia spoločne vychovali tri deti. Manželstvo si funkciu výchovnú už neplní,
keďže tri deti, ktoré z manželstva pochádzajú, už sú dospelé a samostatné. Pri takomto dlhoročnom

manželstve je prirodzené, že manželia prežili rôzne, či už pozitívne alebo aj negatívne situácie. Napriek
tvrdeniam navrhovateľky, že už pred 7 rokmi chcela, z totožných dôvodov, podať návrh na rozvod
manželstva, navrhovateľka takýto návrh nepodala a v manželskom spolužití s manželom zotrvala.
Manželia žijú v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome, ktorý nadobudli počas trvania manželstva
a ku ktorému vlastnícke právo previedli na svoju dcéru, v tomto dome majú však obidvaja zriadené
právo doživotného bývania a užívania. Na nákladoch spojených s užívaním domu sa obidva podieľajú
každý v jednej polovici. Napriek tomu, že navrhovateľka uvádzala, že manželovi nevarí a neperie

asi 10 rokov, nepopierala tvrdenia manžela o tom, že sa zúčastňujú spoločných nedeľných obedov
spoločne s deťmi a ostatné spoločné veci zabezpečujú spoločne. Funkciu biologickú, ktorá spočíva
v zabezpečení reprodukcie spoločnosti a v uspokojovaní sexuálnych potrieb, si manželstvo už, čo
sa týka reprodukcie spoločnosti splnilo (z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti). Intímna stránkamanželského spolužitia podľa vyjadrenia navrhovateľky nie je naplnená 17 rokov. Zo spoločnej spálne
sa navrhovateľka odsťahovala pôvodne z dôvodu, že manžel chrápal a ona chodila ráno do práce
a potrebovala sa vyspať a neskôr z dôvodu, že odmietala intímne spolužitie kvôli mimomanželským

známostiam manžela, z ktorých mali pochádzať aj mimomanželské deti. Tieto tvrdenia, ktoré manžel
jednoznačne popieral, však navrhovateľka nepreukázala a na ich preukázanie ani nenavrhla vykonať
žiadne dokazovanie, nepredložila žiadny dôkaz o nevere manžela, uvádzala len neurčité domnienky a
podozrenia V konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti manžela byť verný navrhovateľke a ani
porušenie ďalších povinností, ktoré vyplývajú manželom z ust. § 18 Zákona o rodine. Podľa súdu prvej

inštancie navrhovateľka na jednej strane tvrdila, že už ďalej pre správanie manžela nemôže zotrvať v
manželskom spolužití s manželom, na druhej strane však sama uviedla a potvrdila, že chodievajú na
spoločnédovolenky,naposlednejbolipreddvomatýždňamianaďalšiuidúdoBulharskazajedendeňpo
pojednávaní v danej veci, že pri týchto dovolenkách zdieľajú spoločnú izbu aj posteľ, chodia na spoločné
výlety a navštevujú pamiatky. Účastníci teda trávia spoločne voľný čas, spoločne cestujú a vykonávajú
spoločné aktivity. Za takéhoto stavu potom tvrdenie navrhovateľky, že už ďalej nie v jej silách zotrvať s

manželom, považoval súd za nepresvedčivé a nedôveryhodné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
manželstvo si plní svoje základné aktuálne funkcie a manželské spolužitie existuje, a pokiaľ niektorý z
manželov subjektívne pociťuje nedostatky v niektorej oblasti ich manželského života, je potrebné tieto
problémy odstrániť komunikáciou a prípadnou návštevou príslušných odborných pracovísk. V konaní
nebolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, ako deklaruje

navrhovateľka vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach, že by si manželstvo neplnilo svoj účel,
pre ktoré bolo uzatvorené, čím neboli splnené podmienky pre rozvod manželstva, a preto súd návrh
navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového
poriadku.

4. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Návrh na rozvod podala po riadnom uvážení a debatách s manželom, avšak z
jehostranynebolmožnýžiadendohovor.Podľanavrhovateľkyajmimomanželskédetisúnedostatočným
dôkazom, a preto nemá dôvod hľadať pomoc na súde. „Prefíkaný“ manžel dokázal odignorovať súd a
vôbec sa nebránil klamať na akomkoľvek mieste, najmä, že rozbil synovi rodinu. Na dovolenky chodili

spolu, pretože boli zaplatené 3 roka dopredu. Samotné pojednávanie manžela neuviedlo do rozpakov,
ale povzbudilo ho k väčšej aktivite a arogancii. Uviedla, že chce, aby bola rešpektovaná jej požiadavka
na rozvod manželstva, keďže nechce zotrvať v manželskom zväzku. Poukázala na to, že nechce žiť
v takej „špine“, kde môže „sexovať každý s každým, ako to robia bezdomovci“ aj pred očami vlastnej
manželky. Manželovi nikdy nebránila, aby si našiel inú spoločnosť, dokonca ho k tomu vyzývala, avšak

jemu to takto vyhovuje.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril manžel, ktorý uviedol, že trvá na tom, že všetko, čo manželka
vo svojom návrhu na rozvod a následkom odvolaní píše, sú len výmysly, domnienky a konšpiračné
teórie. Pokiaľ je manželka toho názoru, že má nemanželské deti alebo že udržiava sexuálny vzťah,

mala možnosť to na súde dokázať prizvaním takejto osoby ako svedka. Poukázal na to, že voľný čas
a dovolenky trávia s manželkou spoločne, pričom si aj zakúpili výlet v novembri 2018 do Jordánska.
Naďalej sa zúčastňujú osláv narodenín a mením členov rodiny. Uviedol tiež, že manželku si váži za
spoločne prežitý život a za deti, ktoré spolu majú. Napokon uviedol, že nevie, ako sa má brániť proti
tvrdeniam svojej manželky, ako tým, že to musí dokázať. Pokiaľ manželka nepreukázala a nepreukáže

svoje tvrdenia na súde, tak jej žiadosť o rozvod považuje za neodôvodnenú.

6. K vyjadreniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka tak, že sa rozhodla, že nebude volať svedkov, a to
dospelé dcéry a rušiť pokoj v susedstve. Má za to, že uvedená „nápadníčka“ i naďalej chodí nadránom
k ich domu, kde sa kontaktujú za prítmia s cieľom obísť kamery a susedov. Pokiaľ ide o cestovanie,

uviedla, že jej životným snom bolo cestovať, preto aj pracovala popri dôchodku. Nie je však ochotná
tolerovať úchylácke konanie manžela. Manžel sa nezmení a bolo by mu potrebné psychologické alebo
sexuálne vyšetrenie a liečenie.

7. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril manžel tak, že skutočnosti uvedené sú vykonštruované len

v jej hlave. Nevie, čím to je, že manželka je úplne posadnutá myšlienkou jeho nevery. Podotkol, že
v októbri 2018 boli na spoločnom výlete v Londýne a majú zakúpené ďalšie 2 spoločné výlety do
Jordánska v termíne od 6. do 15. novembra 2018 a Maroka v termíne od 24.02.2019 do 10.03.2019.
S rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko dôvody uvedené navrhovateľkou neexistujú. Nikdy honevidela so žiadnou osobou a nemá na to ani žiadnych svedkov, pritom sú k dispozícii aj kamery či už
v Rosine alebo v Nových Zámkoch. Sústavne ho kontroluje či už cez deň alebo aj v noci, keď spí.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý
rozsudokpotvrdilvzmysleustanovenia§387ods.1,2C.s.p.vspojenísustanovením§2ods.1C.m.p.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto

rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť, hoci nebol odvolaním napadnutý.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.
m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)