Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203111
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8211203111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: SPRAVBYT, s. r. o., so sídlom Hurbanova 18,
Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom
v Košiciach, Južná trieda 1, IČO: 31942423, proti žalovaným: 1/ L. E., O.. X.X.XXXX, V. Ť. XX, XXX XX
V., 2/ L. E., O.. X.X.XXXX, V. Ť. XX, XXX XX V., 3/ BARDBYT, s.r.o., so sídlom Moyzesova 7, 085 01
Bardejov, IČO: 36 476 633, 4/ Ľ. L., O.. XX.XX.XXXX, V. Ť. XX, XXX XX V., 5/ Z. L., O.. X.X.XXXX, V.
Ť. XX, XXX XX V., 6/ L. P., O.. XX.X.XXXX, V. Ť.Č. XX, XXX XX V., 7/ KvetH. P., O.. XX.X.XXXX, V. Ť.
XX, XXX XX V., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so sídlom v Bardejove,

Andraščíkova 3, IČO: 32051867, o nároky za služby spojené s užívaním bytu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/195/2011-471 z 25.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žaloby v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní majú nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn.
6C 195/2011 žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných L. E. a L. E. zaplatiť mu 4.297,28 eur spolu
s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní neuhrádzajú
mesačné platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky za obdobie september
2008 až december 2010. Žalobca v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn.
6C 126/2011 žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných Ľ. L. a Z. L. zaplatiť mu 778,08 eur spolu s

úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní neuhrádzajú
mesačné platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky za obdobie júl
až december 2010. Žalobca v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn. 3C
155/2011 žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných L. P. a M. P. zaplatiť mu 668,46 eur spolu s
úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní neuhrádzajú
mesačné platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky za obdobie júl až
december2010.ŽalobcavkonanívedenompredOkresnýmsúdomvBardejovepodsp.zn.3C/121/2013

žalobou žiadal, aby súd zaviazal BARDBYT s.r.o. k zaplateniu sumy 1.544,71 eur spolu s úrokmi z
omeškania a nahradiť mu trovy konania. Uznesením zo dňa 28.3.2018, č. k. 6C 195/2011-453 súd spojil
veci vedené pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 6C 195/2011, 6C 126/2011, 3C 155/2011
a 3C 121/2013 na spoločné konanie, ktoré budú vedené pod sp. zn. 6C 195/2011. Podľa súdu prvejinštancie je nepochybné, že žalobca nevykonával funkciu správcu bytového domu od 1.1.2005 do
31.12.2010, ako aj v období od 31.12.2010, čo bolo potvrdené rozsudkom Okresného súdu Svidník
sp. zn. 2C/18/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/19/2016. V danom

prípade teda vznikol záväzkový vzťah s účinnosťou od 1.1.2005 medzi žalovanými ako vlastníkmi
bytu v bytovom dome M., ktorí boli povinní uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu a spoločnosťou
BARDBYT s.r.o., ako správcom uvedeného bytového domu v rozhodnom období. Právny vzťah medzi
žalovanýmiakovlastníkmiažalobcomakosprávcombytovéhodomudňa31.12.2004zanikol,pričomlen
správcajeoprávnenýodžalovanýchplatbypožadovaťato,nazákladeplatnejaúčinnejzmluvyovýkone

správy. Žalovaní teda mohli platiť za služby spojené s bývaním iba ich správcovi, spoločnosti BARDBYT
s.r.o. a pokiaľ by žalovaní poskytovali úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu žalobcovi, plnili by
bez právneho dôvodu, pretože so žalobcom od 1.1.2005 neboli v žiadnom právnom vzťahu a nemali
žiadnu povinnosť mu plniť a žalobca by sa takto bezdôvodne obohatil. Pokiaľ žalobca argumentuje
vyjadreniami a prehláseniami vlastníkov bytov, súd prvej inštancie poukázal na najvýznamnejší fakt,
že ani jeden z vlastníkov bytov, hoci mali právo podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zZákona o vlastníctve

bytov zákonným spôsobom namietať a v zákonnej lehote sa na súd obrátiť, aby vo veci rozhodol,
tak neučinil. Žalovaní popreli prostredníctvom právneho zástupcu skutkové tvrdenia žalobcu a uviedli
vlastné ohľadom výpovede a uzatvorenia zmluvy o výkone správy s novým správcom, ktoré podporili
pripojením výpovede zmluvy o výkone správy spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o. Tento fakt, že žalobcovi
bola doručená výpoveď zmluvy o výkone správy nerozporuje ani sám žalobca. Podstatným podľa názoru

súdu prvej inštancie je skutočnosť, že došlo k platnej výpovedi zmluvy o výkone správy. Túto skutočnosť
nepochybne žalovaní preukázali, preto ďalšia argumentácia žalobcu, ktorý nepreukázal, že by uvedená
výpoveď bola neplatnou, resp. že by v zákonom stanovenej lehote bola podaná niektorým z vlastníkov
bytov žaloba o neplatnosť schôdze, na ktorej došlo k schváleniu výpovede je v konečnom dôsledku
irelevantnou. Nárok žalobcu voči žalovaným nie je možné priznať pre nedostatok aktívnej legitimácie

žalobcu. Žalobca nie je s účinnosťou od 1.1.2005 správcom daného bytového domu. Žalobca nie je s
účinnosťou od 1.1.2005 správcom daného bytového domu a nie je ním ani v čase vyhlásenia rozsudku.
Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých
vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom oni bývajú. Žiadať plnenia za služby
spojené s bývaním od vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba správca ich bytového domu.

Plnenia za služby spojené s bývaním sú plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi, preto by
bol argumentum ad absurdum a v absolútnom rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb.
taký výklad, v prípade ktorého by plnenie riadnemu správcovi, malo za následok vznik bezdôvodného
obohatenia u starého správcu, s tým, že by spotrebitelia boli poškodení a museli uhrádzať dvakrát platbu
za služby spojené s užívaním bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníci vždy plnili v súlade

so zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu správcovi. Súd prvej inštancie teda po spojení vecí všetky žaloby
v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol s tým, že za rozhodné obdobie od júla do decembra 2010
žalobca nebol správcom bytového domu M. a teda nemá nárok na úhrady za služby spojené s bývaním,
ktoré si v tomto konaní uplatňuje. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči spoločnosti BARDBYT s.r.o., zástupca
žalovaného vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy za

obdobie od júla 2010 do decembra 2010. Čo sa týka tohto nároku žalobcu voči BARDBYT s.r.o., súd túto
právnu vec posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré malo spočívať
v tom, že žalobca, ktorý v období od júla 2010 do decembra 2010 nebol správcom bytového domu M.
na ulici Ť. XX v V. a poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené
s bývaním, namiesto žalovaného. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný nahradil to, čo za žalovaného plnil

žalobca, aj keď podľa práva (Zákona o bytoch) mal služby spojené s bývaním jednotlivým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov poskytovať žalovaný. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi účastníkmi
napriek tomu, že obaja majú v predmetnej činnosti správu a údržbu bytového a nebytového fondu
v rozsahu voľných živností, nemohol vzniknúť platný obchodnozáväzkový vzťah, pretože v každom
jednom okamihu môže byť správcom bytového domu iba jeden subjekt, nikdy nemôže nastať právna

situácia, kedy správu bytového domu vykonávajú dvaja správcovia. V tomto prípade bol za obdobie
roku 2010 správcom bytového domu M. BARDBYT s.r.o. Pre plynutie premlčacej doby nároku žalobcu
voči BARDBYT s.r.o. je rozhodujúca 2 ročná premlčacia doba. Žalobcovi bola dňa 29.6.2004 doručená
výpoveď zmluvy o výkone správy v bytovom dome M., ktorá začala plynúť dňa 1.7.2004 a uplynula dňa
31.12.2004. Žalobca vedel viac než 6 mesiacov pred uplynutím výpovednej doby o takejto výpovedi,

vedel aj o tom, že vlastníci bytov v bytovom dome M. uzavreli zmluvu o výkone správy so spoločnosťou
BARDBYT s.r.o., pretože to vyplývalo zo zápisnice, ktorá mu bola doručená, nenapadol jej neplatnosť
na súde a už od nasledujúceho mesiaca január 2005, kedy mu vlastníci prestali platiť preddavky za
služby spojené s bývaním mal vedomosť, že síce poskytuje služby, avšak nie je správcom a správcom ježalovaný. Plnenia za služby, poskytované vlastníkom, teda žalobca mohol od žalovaného požadovať už
v nasledujúci deň, kedy ich poskytol. Za služby poskytnuté odo dňa 1.7.2010 mohol žalobca požadovať
plnenia od žalovaného v 3. rade ako od správcu už v nasledujúci deň dňa 2.7.2010, kedy začala plynúť

aj subjektívna 2 ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor
žalobcu, ktorá tak uplynula o 2 roky neskôr, teda dňa 2.7.2012. Následne pre každý ďalší deň, ktorý
žalobca poskytoval plnenia vlastníkom bytového domu M. namiesto žalovaného platí rovnaký právny
režim až po posledný deň poskytnutia služieb žalobcu na úkor spoločnosti BARDBYT s.r.o., pre ktorý
začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba dňa 31.12.2010 a uplynula o dva roky neskôr dňa

31.12.2012. Premlčacia doba plnenia za celé posudzované obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010, teda
uplynula najneskôr dňa 1.1.2011, preto súd z tohto dôvodu žalobu voči spoločnosti BARDBYT s.r.o.
zamietol.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciežalobyvcelomrozsahuzamietolažalovaným
priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na ust. §

365 CSP.

4. Namietal, že súd sa nijako relevantne nevyrovnal s podstatnou námietkou žalobcu, týkajúcou sa
protirečivosti tvrdení vlastníkov bytov v uvedenom obytnom bloku - ktoré vyplývajú z iných súdnych
konaní (a ktoré súd odmietol oboznámiť a vykonať k tomu akékoľvek dokazovanie). Odmietol aj zásadný

argument, že oproti stavu v roku 2011 došlo k ďalším zásadným výsluchom ostatných vlastníkov bytov
v tomto bloku v iných súdnych konaniach a tiež boli predložené aj ďalšie dovtedy neznáme dokumenty
a listiny do ostatných spisov. Súd dôkazy, na ktoré sa odvoláva, nevykonal zákonným spôsobom a
tieto neboli pripojené k spisu, ani oboznámené na pojednávaní, čo spôsobilo porušenie práva na
spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Súd vôbec

neoboznamoval v konaní v odôvodnení citované rozsudky súdov, na ktoré poukazuje. Takisto neboli
ani oboznámené ďalšie spisy súvisiace s touto vecou citované v odôvodnení rozhodnutia. Súd sa
nezaoberal ani rozdielom medzi prezenčnou listinou zo schôdze a súhlasom s výpoveďou, ktorá sa
vyrobila dodatočne mimo schôdze - a teda s vôľou vlastníkov nemá nič spoločné. Súd vôbec nereagoval
a nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej je žalobca správcom predmetného obytného

bloku. Poukázal na inštitút dobrých mravov, na synalagmatické záväzky, ako aj na kontinuitu výkonu
správy. Ani jednej z týchto vecí sa súd vôbec nevenoval, len konštatoval, že žalobca nebol správcom,
a teda nie je právny nárok na to, aby bolo vyhovené žalobe. Zo zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva,
že zmluva o výkone správy môže byť uzatvorená len s jedným správcom. Dvaja správcovia nemôžu
pôsobiť popri sebe v tom istom bloku. Správa môže byť odovzdaná výlučne tomu, kto preukáže, že je

novým správcom a proces jeho schvaľovania a schvaľovania zmluvy o výkone správy bol zákonný a
správny. Súd neskúmal, či existuje nový správca, či nový správca splnil všetky zákonné podmienky a stal
sa správcom v súlade s platnou právnou úpravou, a či novému správcovi bola odovzdaná správa a tento
ju prevzal. Právna konštrukcia súdu prvej inštancie bola v tom, že ak správcom nie je žalobca, potom
automatickyjenímspoločnosťBARDBYTs.r.o.Podľažalobcunedošloanemohlodôjsťkzmenevosobe

správcu, pretože neboli splnené obligatórne podmienky platnosti rokovania schôdze vlastníkov bytov
dňa 24.6.2004 v obytnom bloku M. v V.. Zákonodarca viaže zvolanie každej schôdze na tri základné
zákonné podmienky: oznámenie o konaní schôdze musí byť v písomnej podobe, oznámenie musí byť
doručené každému vlastníkovi a doručenie musí sa vykonať minimálne 10 dní pred dňom konania
schôdze. Bez splnenia týchto podmienok nie je vôbec možné hovoriť o schôdzi vlastníkov a závery

na nej prijaté sú v rozpore so zákonom, čo znamená, že nemohlo dôjsť k výpovedi zmluvy a taktiež k
súhlasu s novým správcom. Čo sa týka výpovede zmluvy o výkone správy, z prezenčnej listiny k nej
pripojenej vyplýva, že podpísané osoby, ktorých je 14, vyslovujú súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone
správy so SPRAVBYTOM. Z prezenčnej listiny vlastníkov bytov na schôdzi v bytovom dome konanej
24.6.2004 vyplýva, že obsahuje celkom 28 mien a podpisov. Z predložených listín a podkladov vyplýva,

že existujú dve listiny s podpismi a potom jednak zápisnica a jednak text s uvedením výpovede zo
zmluvy. Podľa žalobcu nie je možné určiť ako prebiehala schôdza, koľko uznesení sa schválilo, v akom
časovom horizonte, a aký bol text týchto uznesení. Z pohľadu platnej právnej úpravy treba rozlišovať
medzi schválením správcu a schválením zmluvy o výkone správy s týmto správcom, k čomu okresný
súd neuviedol nič. Zmluvu o výkone správy so spoločnosťou BARDBYT, s.r.o. nikto neschválil a nebola

predmetom žiadnej schôdze. Schválenie zmluvy o výkone správy patrí pritom do výhradnej kompetencie
členskej schôdze vlastníkov, čo znamená, že zmluva o výkone správy so spoločnosťou BARDBYT, s.r.o.
nemohla byť a ani nebola schvaľovaná na schôdzi dňa 21.12.2005. Nová zmluva bola podpisovanápo novelizácii zákona o vlastníctve bytov, pričom v tom čase bol potrebný súhlas vlastníkov bytov a
uznesenie schôdze o schválení takejto zmluvy o výkone správy.

5. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a prejednanie, resp., aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

6. Žalovaní k odvolaniu žalobcu podali spoločné vyjadrenie z 3.9.2018.

7. Podľa žalovaných žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal rozhodujúce skutočnosti. Z
odvolania nie je zrejmé, z čoho odvodzuje svoje nároky. Žalobca žaluje žalovaných 1 až 7 ako správca
byt. domu blok M. X. V. podľa zákona č. 182/1993 Z.z.; tvrdí, že je správcom, aj keď mu bola vypovedané
zmluva o výkone správy a z toho odvodzuje nároky uplatňované v súdnom konaní. Žalobca podal žalobu
ako zástupca všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. Q.. XX v V. a žiada, aby mu žalovaní
zaplatili mesačné preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu vo vlastníctve žalovaných

s prísl. na účet žalobcu , čo je v rozpore s obsahom, účelom a zmyslom zákona č. 182/1993 Z.z.;
tento rozpor medzi žalobou a zákonom je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby. Nárok na
preddavkové platby je možný len do obdobia, kým sa nezrealizuje vyúčtovanie preddavkových platieb za
predchádzajúci kalendárny rok t.j. do 31 mája. Už takto koncipovaný nárok je dôvodom na zamietnutie
žaloby. Žalobca nie je správcom byt. domu, čo je ďalší dôvod na zamietnutie žaloby. Samostatným

dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že v spore vystupuje žalobca ako správca, ale žalovanú
sumu peňazí nežiada zaplatiť na účet bytového domu , ale peniaze by skončili na jeho podnikateľskom
účte. Všetky platby súvisiace s užívaním bytu na H..Ť. XX v V., žalovaní vlastníci bytu zaplatili na účet
bytového domu zriadený správcom BARDBYT s.r.o. Bardejov. Zmluva o výkone správy bola uzavretá
vlastníkmi bytov byt. dom Ť. XX v Bardejove dňa 17.12.2004 s obchodnou spoločnosťou BARDBYT

s.r.o. V bytovom dome môže byť iba jeden správca a jeden účet bytového domu. Závery schôdze
vlastníkov bytov v byt. dome na H.. Ť. XX X. V. z 24.6.2004, sú záväzné a právne platné. Žalobcom
namietané skutočnosti o konaní schôdze vlastníkov bytov z 24.6.2004, o výpovedi zmluvy o výkone
správy, o dopisovaní, falšovaní prezenčných listín osôb, ktoré sa na schôdzi nezúčastnili, ako aj to, že
na tejto schôdzi nemalo dôjsť k schváleniu uznesenia o schválení nového správcu sú nepravdivé. Bol

to práve žalobca, ktorý nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 182/1993 Zb., neodovzdal
k 31.12.2004 správu byt. domu žalovanému BARDBYTu s.r.o. a ďalej svojvoľne napriek vôli vlastníkov
bytov činil úkony, ktoré činiť už nemal, pretože nebol správcom a spôsobil tak zbytočné dlhoročné
problémy nielen žalovanému, ktorý tak nemohol správu vykonávať, ale aj vlastníkom daného bytového
domu. Žalobca nie je v právnom postavení, vyžadujúcom poskytnutie ochrany inštitútom upravenom v §

3 Občianskeho zákonníka. Naopak, dlhoročne dobré mravy porušoval a ak sa domáha takejto ochrany,
tak bezdôvodne. Žalovaní sa nemohli bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Žalobca neplatil faktúry
za bytový dom z vlastných peňazí a teda žalobcovi nevznikla žiadna finančná ujma. Žalovaní vlastníci
bytov si svoju povinnosť splnili. Platby za služby spojené s užívaním bytov i do fondu opráv zaplatili
na účet bytového domu, čo je v súlade so zákonom, teda spôsobom, ktorý určuje právny poriadok.

Správca BARDBYT s.r.o zriadil účet bytového domu v súlade so zákonom. Peniaze vlastníkov boli
pripísané na účet bytového domu v súlade so zákonom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku
správcu. Všetky platby súvisiace s užívaním bytu, žalovaní vlastníci bytu zaplatili na účty bytového
domu zriadené správcom BARDBYT s.r.o. Bardejov. Peniaze na účte bytového domu sú v podielovom
spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a aj preto sa

žalovaní nemohli bezdôvodne obohatiť a ani sa neobohatili. Žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie
platieb žiadaných od žalovaných. Naopak, žalobca získal peniaze na úkor všetkých vlastníkov bytov.
Žalovaní súdu preukázali, že došlo k zmene správcu, výpoveďou zmluvy o výkone správy, jej doručením
žalobcovi; zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov; zmluvou o výkone správy uzatvorenej vlastníkmi
bytov na ul. Ť. XX v V. so žalovaným BARDBYTom s.r.o. Tromi právnymi úkonmi bola preukázaná

rovnaká vôľa vlastníkov bytov. Uznesenia schôdze vlastníkov bytovom v dome na ul. Ť. XX v V. z
24.6.2004, sú záväzné a právne platné; žiadny vlastník bytu nepodal žalobu o určenie neplatnosti podľa
§ 14 zákona č. 182/1993 Z.z. Žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o výkone
správy, aj keď bol na to vyzývaný domovými dôverníkmi. Žalobca nie je správcom byt. domu. Správcom
bytového domu od 1.1.2005 je BARDBYT s.r.o. Bardejov. Zmluva o výkone správy bola vlastníkmi bytov

bytovéhodomuK/4žalobcoviplatneaúčinnevypovedaná.ŽalovanýBARDBYTs.r.o.máplatnúaúčinnú
zmluvu o výkone správy s bytovým domom M. v V..8. S poukazom na uvedené žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu
trov odvolacieho konania.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieoprávnenouosobou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov
nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto

skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

12. Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý
čas s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

13. Podľa § 14 ods. 4 cit. zák. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti
hlasov alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím

námietkam uvádza nasledovné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

18. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolateľ odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie nevyrovnal s argumentami žalobcu.
Rozhodnutie považuje za nepresvedčivé s tým, že súd odmietol argument žalobcu, že oproti stavu vo
veci 1C/362/2005 došlo k ďalším zásadným výsluchom ostatných vlastníkov bytov v tomto bloku v iných
súdnych konaniach a tiež boli predložené aj ďalšie dovtedy neznáme dokumenty a listiny do ostatných

spisov.

19. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov.
K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako ijudikatúrasúdov,naktorúodvolacísúdpoukazuje:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04) „Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj I. ÚS 50/04).
„Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010)“.

20. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 04. 1993). Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahrňuje
právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť
pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c.

Švajčiarsko z 23. 10. 1996).

21.Priaplikáciiuvedenýchprincípovnadanýprípadmožnokonštatovať,ženámietkužalobcuoporušení
jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nepresvedčivé,
nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

22. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03).

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa pokiaľ ide o
odôvodnenie rozhodnutia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

24. Pokiaľ odvolateľ namieta, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobcu došlo aj tým,
že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd
za dôvodnú. Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z č.l. 48
ods. 2 Ústavy. Za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Súd

rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná podľa § 185 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, pri posudzovaní veci použil správny právny predpis a správne
ho vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, právne závery zodpovedajú skutkovým
zisteniam, rozhodnutie nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

25. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením so súdnymi spismi,
na ktoré poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru, mal vykonať dôkazy napojednávaní v súlade s ustanovením § 188 CSP. Spisy, z ktorých citoval prijaté právne závery neboli
pripojené ku konaniu.

26. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na právne závery prijaté súdom prvej inštancie v konaní
vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. 1C/362/2005 o právnej otázke týkajúcej sa záveru,
že správcom bytového domu nebol žalobca a vysvetľuje primeraným a dôvodeným postupom svoju
akceptáciu predmetnej právnej otázky, neznamená to, že by bol povinný vykonávať dôkazy vykonané
už súdom v inom konaní, z ktorého závery prijíma.

27. Povinnosťou súdu je, aby vždy v obdobných veciach rozhodoval identicky. Súd prvej inštancie
náležitým a presvedčivým spôsobom svoj záver pre akceptáciu záveru vysloveného v inom súdnom
konaní odôvodnil. Postupoval v súlade s viacerými nálezmi Ústavného súdu SR, z ktorých jednoznačne
vyplývajú závery o povinnosti súdu akceptovať právne závery súdu o právne relevantnej otázke za
rovnakej situácie.

28. Imanentným znakom právneho štátu je aj princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95), ktorého
súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určite právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95, II. ÚS 80/99). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej

skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná (PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe
analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným
spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s Ústavou chráneným princípom právnej istoty a
porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru (porovnaj

Nález Ústavného súdu SR z 29.05.2013, sp.zn. I. ÚS 564/2012). K predmetnej otázke sa Ústavný súd
vyjadrovalopakovane,napríkladvNálezez30.01.2013sp.zn.III.ÚS55/2012,z22.11.2011sp.zn.IV.ÚS
499/2011. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Súd vo svojom rozsudku uviedol
relevantné dôvody a vyrovnal sa s tvrdeniami žalobcu, pokiaľ ten poukazoval na rozdielne názory súdov
prijaté v iných rozhodnutiach.

29. K ďalšej odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani tento odvolací
dôvod nie je naplnený.

30. Predmetom konania je nárok na zaplatenie preddavkových platieb za obdobie september 2008
až december 2010 vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, za obdobie júl až december 2010 vo vzťahu k

žalovaným 4/ a 5/ a za obdobie júl až december 2010 vo vzťahu k žalovaným 6/ a 7/. Postup subjektu,
ktorý je správcom bytového domu v zmysle uplatňovania nároku na zaplatenie preddavkových platieb
za jednotlivé mesiace je v zásade možný, ale len do toho obdobia, kým sa nezrealizuje vyúčtovanie
preddavkových platieb za predchádzajúci rok, čo sa má zrealizovať do 31. mája roku nasledujúceho.
Predmetom konania sú zálohové platby, ktoré nie je možné s úspechom uplatňovať v súdnom konaní,

ak už bolo vo vzťahu k bytu podané vyúčtovanie, čo je predmetný prípad. Samotná táto okolnosť by
stačila na zamietnutie žaloby v prejednávanej veci, pretože vždy po podaní vyúčtovania vo vzťahu k
bytu treba brať zreteľ na reálne existujúci dlh daný vyúčtovaním a nie na to (v tomto štádiu), že vlastník,
či nájomca bytu nezaplatil zálohovú platbu.

31. Relevantná otázka týkajúca sa správcu domu v rozhodnom období pre prejednávanú vec bola
súdom prvej inštancie správne zodpovedaná. Súd prvej inštancie s poukazom na závery prijaté v konaní
vedenom pod sp.zn. 1C/362/2005, zdôvodnil dôvody, pre ktoré nie je možné žalobcu považovať za
správcubytovéhodomu.Nadôvažokpoukázalnaviacerérozhodnutiasúdov,ktoréprijalirovnakýprávnyzáver. Prijal záver, že žalobca nie je s účinnosťou od 1.1.2005 správcom daného bytového domu.
Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých
vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom žalovaní 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ bývajú, teda

nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. K zmene správcu nepochybne došlo, a to na členskej
schôdzi konanej dňa 24.6.2004, závery ktorej v rovine zmeny správcu predmetného bytového domu
neboli spochybnené so zreteľom na to, že tieto závery nikto z oprávnených subjektov t.j. vlastníkov
bytov v predmetnom bytovom dome nenapadol v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. Naviac bola
žalobcovi daná aj výpoveď zo zmluvy o výkone správy, a to taktiež dňa 24.6.2004 podpísaná väčšinou

vlastníkov bytov. Možnosť tejto výpovede vyplývala z čl. V. predmetnej zmluvy o výkone správy. Preto o
závere o zmene správcu predmetného bytového domu nie sú pochybnosti.

32. Náležitým spôsobom sa vyrovnal súd prvej inštancie s názorom žalobcu ohľadom jeho argumentu
domáhať sa iným spôsobom možnosti prieskumu rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov.
Správne poukázal na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

č. 182/1993 Z.z. (ďalej len „ZoVBNP“), ktoré je svojou povahou lex specialis, ktoré vylučuje použitie
všeobecnýchprávnychprostriedkov.Úpravapodľa§14ods.4ZoVBNPjejedinýmzákonnýmspôsobom,
ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutia. Žaloba podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP musí byť podaná
v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter (do 15 dní od oznámenia o výsledku
hlasovania, resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania). Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty

sú formálne a vecné nedostatky prijatých rozhodnutí konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto
rozhodnutia považujú za platné a záväzné. Nie je možné extenzívnym výkladom rozširovať oprávnenie
podať žalobu smerujúcu proti rozhodnutiam prijatým na schôdzi vlastníkov bytov aj na osobu správcu.
Zákon totiž nedovoľuje iným osobám ako vlastníkom návrhom podľa ust. § 14 ods. 4 cit. zákona
zasahovať do vnútorných pomerov a rozhodnutí prijatých na schôdzi či zhromaždení vlastníkov.

33. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade odvolací súd považuje za správne,
súhlasí s prijatým záverom, že premlčacia doba v danom prípade sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka, a preto možno uvažovať, že nárok žalobcu voči žalovanému v 3/ je premlčaný. Tieto úvahy
však v zásade nie sú právne významné, pretože v predovšetkým treba konštatovať, že prostriedky,

ktoré spravuje žalovaný 3/ mu nepatria, pretože tento je len správcom bytového domu a príslušné
finančné prostriedky sú na účte patriacom spoločenstvu vlastníkov bytov. Čo do vydania bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k žalovanému 3/ treba preto konštatovať, že tento sa na úkor žalobcu nemohol
bezdôvodne obohatiť, keďže finančné prostriedky na účte bytového domu sú vo vlastníctve všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

34. Odvolací súd poznamenáva, že dôležitou skutočnosťou pre aplikáciu Občianskeho zákonníka
pri posúdení premlčania práva je skutočnosť posúdenia dopadu, že aj posúdenie premlčacej doby
potenciálne môže ovplyvniť tiež postavenie fyzickej osoby, ktorá má uzavretú zmluvu o správe
bytového domu, pričom takáto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Aj s prihliadnutím

na túto skutočnosť, je podľa názoru súdu spravodlivé, ak sa na režim bezdôvodného obohatenia v
prípade mimozmluvného záväzku, teda deliktuálneho záväzku dvoch obchodných spoločností ohľadom
vydania bezdôvodného obohatenia bude aplikovať režim Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa týka otázky
premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

35. Žiada sa ešte uviesť, že už zo samotnej podstaty veci, ale aj z právnej úpravy vyplýva nemožnosť
limitovania výkonu práva vlastníkov bytov vôľou správcu. To, že výsledok hlasovania vlastníkov
nezodpovedá očakávaniam správcu bytového domu, nemôže byť faktorom obmedzujúcim právo
vlastníkov bytov na pokojné užívanie majetku, ochrana ktorého vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu
č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj z Ústavy Slovenskej republiky

(čl. 20 ods. 1). Z podstaty vlastníctva vyplýva sloboda rozhodovania o otázkach súvisiacich s výkonom
vlastníckeho práva, jedným z ktorých je aj právo zveriť inému správu vlastného majetku, a to na základe
vlastných preferencií. Ak bola v konkrétnom prípade preferenciou väčšiny vlastníkov bytov zmena
správcu bytového domu, malo by byť povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov akceptovať, nakoľko
je záväzné, uvedené sa týka aj vypovedania zmluvy o výkone správy bytového domu.

36. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu v prejednávanej veci zamietol. Správnemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.37. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní, na rozdiel od žalobcu, ktorý
v odvolacom konaní úspešný nebol.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).