Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233519
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117233519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení právne
- Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, O., o zaplatenie
940,07 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
7Csp/245/2017-32 zo dňa 30. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku
o náhrade trov prvoinštančného konania.

Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 448,01 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 24.05.2015 do zaplatenia,

všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Peňažnú pohľadávku žalobca vyvodil zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500096186 uzavretej
medzi ním a žalovaným dňa 15.12.2014. Tvrdil, že poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur. Hoc
žalovaný sa zaviazal v zmluve poskytnutý úver splácať spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo
výške 47,43 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve, dostal sa

do omeškania s úhradou splátky č. 2 o viac ako 3 mesiace, preto si žalobca/veriteľ, postupujúc podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 24.05.2015. Voči žalovanému si
uplatnil v spore zaplatenie pohľadávky 940,07 eur titulom nesplatenej sumy úveru a úroku. Žalobca ďalej
tvrdil, že žalovaný mu zaplatil do okamžitej splatnosti úveru sumu 1.051,99 eur.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
medzi žalobcom a žalovaným o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov, ďalej, že uvedenou

zmluvou jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd zistil, že táto nemá zákonom
predpísanénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,pretoženeobsahujekonkrétnetermínysplatnostijednotlivých mesačných splátok a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.
f), k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Pokiaľ žalobca oznámil listom zo dňa 15.12.2014 žalovanému - dlžníkovi
údaje o schválenom úvere (okrem iného aj termíny splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti),

tento sa dozvedel niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo podpísal
listinu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“.
Zákon pritom vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené
všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v súdenom prípade dodržané nebolo. Dlžník sa nemôže dozvedieť
niektoré parametre úveru až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalobca jednostranne, bez

spoluúčasti dlžníka. Na základe uvedeného súd uzavrel, že absenciu povinných náležitostí ( konkrétne
vymedzených ) v Zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje zákon č. 129/2010 Z.z. podľa § 11 ods.
1 bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi len istinu
úveru. Bolo nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.500 eur, žalovaný zaplatil
na úver 1.051,99 eur, tak zostávajúcou povinnosťou žalovaného je zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi
sumou poskytnutého úveru a sumou zaplatenou, teda ešte istinu vo výške 448,01 eur, k úhrade ktorej

súd žalovaného aj zaviazal.

4. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške priznanej istiny žalobcovi, t.j.
sumou 448,01 eur, preto popri tejto istine má žalobca nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 24.05.2015. Žalovaný tým, že neuhradil svoju pohľadávku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru (15. deň od doručenia Výzvy zo dňa 03.05.2015, žalovanému doručená 07.05.2015), dostal sa
nasledujúcim dňom do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol podľa § 517 ods. 2
OZ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške zákonom prípustnej (§ 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.).

5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z tej okolnosti, že strany sporu mali v zásade
rovnaký úspech, žalobca 48 % a žalovaný 52 %, preto podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
ani jednej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, podal

odvolanie žalobca. Argumentoval obsahovým znením čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých „ dátum splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. Z čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní podľa odvolateľa
vyplýva, že „zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, že revolving sa uskutoční
za podmienok stanovených zmluvou o revolvingovom úvere“. Deň splatnosti poslednej splátky úveru

je uvedený v oznámení veriteľa o vrátení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z
uvedeného zákonného ustanovenia.

7. Odvolateľ na podporu svojho odvolania poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15, ktorého dôvody podľa jeho názoru spochybňujú správnosť záverov okresného súdu

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súdny dvor EÚ v predmetnom rozhodnutí uvádza, že
ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Logickým výkladom možno preto dospieť k tomu, že postačuje
uvedenie takých údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré termín konečnej splatnosti umožňujú

identifikovať, čo zo strany žalobcu bolo aj splnené. Termín konečnej splatnosti úveru je preukázateľne
uvedený, tým bola splnená požiadavka vyplývajúca zo znenia zákona. Oznámenie veriteľa o schválení
úveru, z obsahu ktorého vychádzal okresný súd vo svojich právnych záveroch, má výlučne informatívny
charakter a je iba potvrdením náležitostí, ktoré obsahovala už samotná zmluva o revolvingovom úvere.

8. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi,
a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok
(uvedený už pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru), spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných
dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky úveru je zároveň termínom konečnej
splatnosti. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti (vzhľadom na výklad čl. 10 ods. 2 Smernice

2008/48/ES a závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15) nemôže viesť k záveru o bezúročnom
charaktere úveru, pretože nie je v zmysle uvedeného spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil
rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Odvolateľ poukazuje aj na čl. 23 Smernice 2008/48, ktorý sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovilv prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice,
že táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver môže

byť bezúročný len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť
rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch, keď v § 9 ods. 2 písm.
d) sa vypúšťajú slová: „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom prijatia úpravy

bolo zosúladenie zákona so Smernicou 2008/48/ES. Aj z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie
termínu konečnej splatnosti je požiadavkou nad rámec smernice. S jej uvádzaním či neuvádzaním ani
nie je možné spájať následok v podobe bezúročného charakteru poskytnutého úveru.

9. Z tohto dôvodu navrhuje žalobca zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že jeho žalobe v odvolaním
napadnutej časti odvolací súd vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti nahradiť mu trovy konania v

celom rozsahu.

10. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

11.KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)pozistení,

že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému odvolanie
je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v aplikácii s § 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť. Nedotýkal sa rozsudku v
odvolaním nenapadnutom výroku (ide o výrok, v ktorom okresný súd žalobe žalobcu vyhovel čiastočne).

12. Krajský súd odvolacím prieskumom zistil, že okresný súd vychádzal v súdenej veci z výsledkov
vykonaného dokazovania. Tie preukázali iba čiastočnú opodstatnenosť nároku žalobcu. Okresný súd
vyargumentoval podrobne, prečo, z akých dôvodov vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, aké skutkové
a právne dôvody k zamietnutiu (čiastočnému) žaloby ho viedli. Okresný súd dôsledne zdôvodnil

spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktoré konkrétne ustanovenia spotrebiteľsko-právnej úpravy
na danú vec aplikoval a z ktorých podstatných vecných súvislostí vychádzal pri konštatovanom závere
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným
odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Len na podporu a zvýraznenie vecnej
správnosti odvolaním napadnutého výroku považuje za svoju povinnosť zaujať stanovisko k niektorým

(zásadným) odvolacím argumentáciám.

13. Ani odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného uzavretím Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500096186 so žalovaným. Sporné nebolo, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazal žalobcovi zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur

spolu s úrokom. Do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru žalovaný bezpochyby zaplatil na úver sumu 1.051,99 eur.

14. Správne uzatvoril okresný súd zásadnú otázku, že posudzovaná Zmluva o revolvingovom úvere
neobsahovala obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a k) v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. I keď odvolateľ uvádza a poukazuje v odvolaní na to, že tieto
obligatórne náležitosti boli žalovanému (spotrebiteľovi a zároveň dlžníkovi) písomne veriteľom/žalobcom
oznámené v podaní - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500096186 zo dňa 15.12.2014, - predmetné podanie charakter dvojstranného zmluvného

dokumentu nespĺňa, ide o písomný dokument jednostrannej povahy, v ktorom veriteľ oznamuje dlžníkovi
( žalovanému ) údaje viažuce sa k úveru síce významného a zásadného charakteru, tieto však
mala obsahovať už samotná zmluva dlžníkom podpísaná 12.12.2014. V spotrebiteľskom právnom
vzťahu je neakceptovateľné, ak zásadné - zákonom vyžadované zmluvné náležitosti sa stávajú
obsahovou súčasťou iba jednostranného oznámenia veriteľa, dokonca oznámenia, ktoré sa dostáva

do dispozičnej sféry dlžníka až po podpísaní zmluvy o poskytnutí úveru. Odvolateľ argumentuje
tým, že súdom vymenované obligatórne náležitosti sú zrozumiteľne zadefinované vo všeobecných
obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o revolvingovom úvere, o tom však, že
tomu tak nie je svedčí postup samotného veriteľa, ktorý sám považoval za potrebné obligatórne údaje( ktoré mala obsahovať zmluva o úvere v čase jej podpísania s dlžníkom ) o konkrétnom termíne
splatnosti jednotlivých mesačných splátok a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru oznámiť
písomne jednostranným dokumentom (nezmluvnej povahy a formulárového charakteru) dlžníkovi.

Pokiaľ odvolateľ odkazuje na závery rozhodnutia Európskeho súdu vo veci C-42/2015, t.j. že ohľadne
splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok s odkazom na konkrétny
dátum, je tomu tak iba vtedy, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Vkonkrétnejsúdenejvecivýsledokvykonanéhodokazovania
potvrdil, že obsah zmluvy o revolvingovom úvere ( ani v spojitosti so všeobecnými podmienkami k

zmluve ) neumožnili spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva
o úvere, ktorý dlžník podpísal neobsahovala údaje obligatórneho charakteru vyžadované vnútroštátnym
zákonom, z tohto dôvodu záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má svoj
zákonný rámec. Bolo nepochybné, v akej výške bol žalovanému úver poskytnutý, akú sumu žalobcovi
na úver žalovaný zaplatil, tak zostávajúca suma rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a výškou
povinnosti plniť zo strany žalovaného, žalobcovi bola súdom aj priznaná. Nad rámec priznanej sumy

istiny úveru žalobca už nárok na ďalšie plnenie titulom úverovej sumy nemá a okresný súd vecne
správne zamietol vo zvyšku žalobu žalobcu.

15. Do rozhodovania o náhrade trov konania ( súvisiaci výrok ) podľa § 255 ods. 2 CSP okresný súd
správne premietol zásadu pomeru úspechu/neúspechu strán v spore.

16. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, úspešnou stranou bol žalovaný, ktorý si trovy
odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by tejto úspešnej procesnej
strane mali vzniknúť nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním. Z týchto dôvodov krajský súd nárok
na trovy odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP žiadnej zo strán

sporu nepriznal.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.