Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Csp/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817204548
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6817204548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: A. I., nar. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX XX D.
XXX, o zaplatenie 1.830,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 334,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
334,43 Eur od 26.05.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.06.2017, doplnenou písomným podaním zo dňa 03.07.2017,
domáhal proti žalovanej zaplatenia 1.830,17 Eur s úrokom 101,42 Eur a vo výške 17,90 % ročne zo
sumy 1.830,17 Eur od 26.05.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 4,38 Eur a vo výške
8 % ročne zo sumy 1.931,59 Eur od 26.05.2017 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa
10.08.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 2909, obsahom
ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver vo výške 3.000,- Eur. Žalovaná porušila svoje
zmluvné povinnosti tým, že prestala splácať záväzky riadne a včas, preto žalobca dňa 25.05.2017

rozhodol o predčasnej splatnosti úveru po zaslaní upozornenia zo dňa 17.01.2017.

2.Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila tak, že si je svojho dlhu vedomá, má exekúciu
zrážkami zo mzdy a zablokovaný účet, preto nebola svoj dlh schopná zaplatiť.

3.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi:výzvanapredčasnésplatenieč.l.5sdoručenkou
č. l. 76, všeobecné obchodné podmienky č. l. 6, úverová zmluva č. l. 26, opakované upozornenie č. l. 28,

sadzobník poplatkov č. l. 29, prehľad splácania do predčasného zosplatnenia č. l . 33 a po predčasnom
zosplatnení č. l. 34, stav omeškaných splátok č. l. 35, prepočet zmluvných úrokov č. l. 35, prepočet
úrokov z omeškania č. l. 37, všeobecné obchodné podmienky č. l. 38, na základe ktorých súd zistil
nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 10.08.2012 zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 3.000,- Eur s úrokom 17,9 %. Poskytnutý úver mala

žalovaná splatiť v 96 mesačných splátkach po 58,76,- Eur mesačne bez poistenia so splatnosťou k
16. dňu v mesiaci od 16.08.2012 do 16.07.2020 s dohodnutým poplatkom za vedenie úverového účtu
1,99 Eur mesačne. V zmluve je uvedené, že žalovaná by mala zaplatiť celkovú čiastku 5.832,- Eur s
RPMN 21,08 % pri priemernej RPMN 19,59 %. Podľa bodu 4.1 úverovej zmluvy, ak žalovaná nezaplatísplátku včas, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej splátky až do jej
zaplatenia.Podľabodu4.2a4.2.1úverovejzmluvy,akžalovanáporušíalebonesplníakýkoľvekzáväzok
vyplývajúci z úverovej zmluvy vrátane omeškania, žalobca je oprávnený žiadať predčasné splatenie

úveru s príslušenstvom.

5.Žalovaná sa dostala do omeškania, preto žalobca výzvou zo dňa 17.01.2017 žalovanú vyzval na
zaplatenie omeškaných splátok v sume 115,40 Eur s upozornením, že v prípade nezaplatenia žalobca
uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a bude žiadať zaplatenie celej

pohľadávky.Listomzodňa25.05.2017,doručenýmžalovanej30.05.2017,žalobcaoznámilžalovanej,že
rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal jeho zaplatenie do 04.06.2017. Podľa prepočtov
žalobcu,žalovanádlhujedodňa25.05.2017splatnésplátkyod16.02.2017do16.05.2017spoluvovýške
216,91 Eur (1 x 40,63 Eur a 3 x 58,76 Eur), ku dňu 25.05.2017 nezaplatená istina úveru predstavovala
1.830,17Eur,úroky101,42Eur,úrokyzomeškania4,38Eur,apozosplatneníúveružalovanánezaplatila
už nič.

6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 10.08.2012

úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami príslušných
právnych predpisov. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške

3.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach po 58,76 Eur so splatnosťou
od 16.08.2012 do 16.07.2020. Žalovaná úver riadne nesplácala, listom zo dňa 17.01.2017 bola vyzvaná
k zaplateniu dlžných splátok 115,40 Eur s upozornením, že v prípade nezaplatenia žalobca bude žiadať
zaplatenie celej pohľadávky a dňa 25.05.2017 bol úver zosplatnený.8.K zosplatneniu záväzku žalovanej tak nedošlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z
ktorého plynie, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 (teda žiadať zaplatenie celého dlhu pre

omeškanie so zaplatením splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Teda povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k tomuto
zosplatneniu dôjde. Systematickým výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné dôjsť k záveru, že aplikácia druhej vety § 565 nie je

vylúčená ani v prípade postupu podľa § 53 ods. 9, teda právo zosplatniť záväzok možno využiť iba
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak toto právo zaniká. Teda pri omeškaní žalovanej so
splátkami splatnými ku dňu 17.01.2017 v celkovej sume 115,40 Eur, ktoré bližšie neboli špecifikované,
ale mohli predstavovať napr. nie celé dve splátky po 58,76 Eur mesačne splatné napr. 16.12.2016 a
16.01.2017 alebo viac menších častí viacerých splátok splatných 16.01.2017 a skôr (z vykonaného
dokazovania nevyplýva, ktoré presne omeškané splátky to boli), bol potom žalobca povinný v prípade

využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť
žalovanú na uplatnenie tohto práva napr. pri splátke splatnej dňa 16.01.2017 v dobe od 17.04.2017 (po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 16.01.2017) do 01.05.2017
(pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky).

9.Ku dňu 17.01.2017 tak mohol žalobca žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie žalovanej so
zaplatením splátky splatnej dňa 16.10.2016 (jedine pri ktorej by ku dňu 17.01.2017 bola splnená
podmienka uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a zároveň aj podmienka lehoty nie
kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky = doručenie upozornenia v dobe
od 17.01.2017 do 01.02.2017, pričom u starších splátok splatných 16.09.2016 a skôr toto právo už

zaniklo a pri splátkach splatných 16.11.2016 a neskôr toto právo ešte nevzniklo), potom bol žalobca
podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka oprávnený svoje právo zosplatniť záväzok využiť iba do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky - teda do 16.02.2017. Podstatou práva žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. zosplatnenie alebo aj strata výhody splátok) podľa §
565 Občianskeho zákonníka je nielen právo veriteľa žiadať zosplatnenie dlhu ale aj jeho povinnosť urobiť

tak do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ v tejto lehote svoje právo nevyužije (alebo
nestihne využiť), potom pre omeškanie so zaplatením konkrétnej splátky toto právo veriteľa zaniká a
vznikne opäť až v prípade nasledujúceho omeškania dlžníka so zaplatením niektorej z ďalších splátok.
Ak § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má byť posilnením ochrany dlžníka v spotrebiteľských právnych
vzťahoch, potom jeho aplikácia nemôže vylučovať aplikáciu druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka

aj na spotrebiteľské právne vzťahy (ako je to nesprávne uvedené napr. v komentári k § 53 Občianskeho
zákonníka v systéme ASPI - ASPI ID: LIT31848SK), pretože by to naopak viedlo k oslabeniu postavenia
dlžníka v spotrebiteľských vzťahoch tým, že by veriteľ pre omeškanie so zaplatením jednej splátky mohol
svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky využiť kedykoľvek neskôr, teda aj po splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, kedy by inak toto právo veriteľa už zaniklo. Pokiaľ teda k zosplatneniu záväzku

žalovanejžalobcapristúpilažkudňu25.05.2017,urobiltakažpotom,čoprávožalobcužiadaťzaplatenie
dlhu žalovanej pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 16.10.2016 (jedine ku ktorej sa môže
viazať upozornenie zo dňa 17.01.2017) podľa § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka už zaniklo.

10.V súvislosti s uplatnením práva veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením

splátky potom v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne prejavy vôle (jednostranné
adresované právne úkony) veriteľa, a to: upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením
splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu potom je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa
dlžníkovi (ich dôjdenie do dispozície dlžníka). S ohľadom na krátku lehotu medzi uplynutím lehoty pre

upozornenia na uplatnenie práva veriteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré musí byť
dlžníkovi doručené v lehote nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, a
žiadosťou o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, ktorá musí byť dlžníkovi doručená pred splatnosťou najbližšie splatnej splátky, možno
pripustiť, že by veriteľ obidva tieto prejavy vôle spojil do jednej listiny doručenej dlžníkovi najneskôr 15

dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so
zaplatením splátky (teda napr. pri splátke splatnej dňa 16.10.2016 v dobe od 17.01.2017 do 01.02.2017).
V prípade, že oba tieto prejavy vôle veriteľa sú obsahom samostatných listín, musí byť upozornenie
na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručené dlžníkovi najneskôr15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania
so zaplatením splátky, a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom
musí byť dlžníkovi doručená následne po doručení upozornenia na uplatnenie práva veriteľa podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžníkovi ale ešte pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky
tak, aby bolo dodržané aj ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka. Doručenie žiadosti
o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky však už nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou
ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.

11.Záväzok žalovanej teda nebol zosplatnený riadne a naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach,
z ktorých je žalovaná povinná zaplatiť splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, pretože
pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Po zrušení
predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie vyhláseného na pojednávaní vo veci dňa 01.08.2017
neboli navrhnuté žiadne dôkazy, ktorými by malo byť dokazovanie vo veci doplnené, preto súd prvej

inštancievychádzalajpridruhomrozhodnutívovecizoskutkovéhostavu,akoboluzatvorenýuznesením
ovyhlásenídokazovaniazaskončenénapojednávanívovecidňa01.08.2017.Podľataktouzatvoreného
skutkového stavu žalovaná je povinná zaplatiť iba časť splátky splatnej dňa 16.02.2017 vo výške 40,63
Eur a splátky splatné od 16.03.2017 do 16.07.2017 vo výške 5 x 58,76 Eur teda spolu 334,43 Eur.
Preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 334,43 Eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie

zosplatnenej istiny a úroku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12.Žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých splátok, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to podľa právnej úpravy
účinnej do 31.01.2013, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 10.08.2012, a to v dohodnutej výške

8 % ročne zo sumy 334,43 Eur odo dňa 26.05.2017, od ktorého si žalobca nárok na zaplatenie úroku z
omeškania v podanej žalobe uplatnil do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie úroku z omeškania
zo tej časti žalovanej sumy, u ktorej splatnosť ešte nenastala, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13.Odvolacísúdprvýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilsodôvodnením,žejepravdou,žeCSPzvyšuje

procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní
dôkazov. Napriek tomu sa nový civilný proces hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa
prejavuje v tom, že prejednacia zásada sa prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne.
Strany sú povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. CSP však dáva súdu
oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto

informácií, čo predstavuje nástroje na zabezpečenie dostatočného, určitého a zrozumiteľného podkladu
pre dokazovanie. CSP obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho
konania. Takýmto ustanovením je už aj § 150 ods. 2 CSP. V tomto prípade procesná povinnosť
strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie
vysvetlenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že: „pri omeškaní

žalovanej so splátkami splatnými ku dňu 17. 01. 2017 v celkovej sume 115,40 Eur, ktoré bližšie neboli
špecifikované, ale mohli predstavovať napr. nie celé dve splátky po 58,76 Eur mesačne, splatné napr.
16. 12. 2016 a 16. 01. 2017, alebo viac menších častí viacerých splátok splatných 16. 01. 2017 a
skôr (z vykonaného dokazovania nevyplýva, ktoré presne omeškané splátky to boli), bol potom žalobca
povinný v prípade využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka upozorniť žalovanú na uplatnenie tohto práva, napr. pri splátke splatnej dňa 16. 01. 2017
v dobe od 17. 04. 2017 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej
dňa 16. 01. 2017) do 01. 05. 2017 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou
najbližšie nasledujúcej splátky)“. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným považoval za potrebné
zdôrazniť, že v prípade, ak súdu prvej inštancie chýbajú podstatné rozhodujúce skutočnosti, môže súd

v zmysle § 150 ods. 2 CSP požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Napriek tomu, že súd prvej
inštancie nemal v predmetnom prípade (ako sám výslovne konštatuje v bode 8 odôvodnenia rozsudku)
dostatočne upresnené splátky, s ktorými mala byť žalovaná v omeškaní, nevyzval žalobcu na doplnenie
tvrdení týkajúcich sa predmetných splátok, od špecifikácie ktorých sa nevyhnutne odvíja i posúdenie
predčasného zosplatnenia úveru v danej veci. Takáto výzva však smeruje k podstatnej skutočnosti,

ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Až v prípade márneho uplynutia lehoty na splnenie
výzvy na takýto dôkaz by naň nebolo možné prihliadnuť. Na základe uvedeného musel odvolací súd
podľa § 389 ods. 1 písm. b) s použitím § 367 ods. 2 druhej vety a § 380 ods. 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu, teda i vo výroku, ktorým žalobe žalobcu čiastočne vyhovel (prvývýrok), pretože vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku ide o závislý výrok (§ 367 ods. 2 druhá veta
CSP) a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci ďalšieho
konania mal prvoinštančný súd vyzvať žalobcu na doplnenie tvrdení a predloženie dôkazov, následne

vykonať riadne dokazovanie, zohľadniť všetky podstatné okolnosti prípadu a na základe vykonaného
dokazovania rozhodnúť vo veci samej takým spôsobom, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné v
zmysle zásad ustanovených CSP.

14.Súd prvej inštancie rozsudkom vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 01.08.2017 žalobu žalobcu

zamietol v časti presahujúcej nezaplatené splátky úveru splatné ku dňu rozhodnutia vo veci z dôvodu, že
žalobca pri predčasnom zosplatnení úveru nepostupoval riadne podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca listom zo dňa 25.05.2017 oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej
splatnosti celého úveru a žiadal jeho zaplatenie do 04.06.2017, avšak bez toho, aby žalovanú súčasne
vopred upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré žalobca v mesiaci máj
2017 mohol využiť len pre omeškanie so splátkou splatnou v mesiaci február 2017, pričom výzvou zo

dňa 17.01.2017 bola síce žalovaná vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok v sume 115,40 Eur,
avšak pre ich nezaplatenie už žalobca v mesiaci máj 2017 zosplatnenie úveru žiadať nemohol. Preto
bolo nepodstatné, s ktorými splátkami presne bola žalovaná v omeškaní v mesiaci január 2017, hoci
je zrejmé, že mohli to byť napr. nie celé dve splátky po 58,76 Eur mesačne splatné napr. 16.12.2016
a 16.01.2017 alebo viac menších častí viacerých splátok splatných 16.01.2017 a skôr. Súd prvej

inštancie postupuje dôsledne v súlade so sociálnou koncepciou civilného procesu (a postupoval tak
už aj pred nadobudnutím účinnosti CSP). Sociálna koncepcia civilného procesu vníma každý právny
spor ako sociálne zlo a civilný proces má slúžiť k jeho prekonaniu, a to pokiaľ možno čo najrýchlejšie
a najekonomickejšie, ale zároveň tak, aby jeho výsledkom bolo rozhodnutie založené na skutkovom
stave čo najviac zodpovedajúcom skutočnému stavu. Základným cieľom sociálnej koncepcie civilného

procesu je teda dosiahnuť vecne správne rozhodnutie v primeranej lehote a s čo možno najnižšími
nákladmi. Preto súd prvej inštancie nezaťažuje účastníkov konania vyžadovaním údajov a podkladov
pre rozhodnutie vo veci nepodstatných alebo úplne bezvýznamných. V zmysle rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, si súd prvej inštancie vyžiadal od žalobcu vyjadrenie a
dôkazy o tom, s ktorými splátkami v celkovej sume 115,40 Eur bola žalovaná v omeškaní ku dňu

17.01.2017. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil iba to, čo už predtým predpokladal ale vedieť nepotreboval,
že dlžná suma 115,40 Eur k 17.01.2017 mala pozostávať z neuhradených častí splátok splatných
za mesiace december 2015 - január 2017 a prislúchajúceho úroku z omeškania. Žalobca však túto
sumu presnejšie nešpecifikoval (uvedením koľko presne v ktorom mesiaci žalovaná nezaplatila) ani
nepredložil o tomto svojom tvrdení žiadne dôkazy. Pre rozhodnutie vo veci je však takéto zistenie aj tak

nepodstatné, keďže rozhodnutie je založené na tom, že v máji 2017 mohla byť dôvodom zosplatnenia
úveru iba splátka zo dňa 16.02.2017, pre omeškanie so zaplatením ktorej žalovaná nebola vopred
písomne upozornená, pričom pre splátku zo dňa 16.10.2016, pri ktorej boli v januári 2017 splnené
podmienky pre zaslanie upozornenia na následky spojené s omeškaním však v máji právo žiadať
o zaplatenie celého dlhu už zaniklo. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.11.2018,

z ktorého plynie aj to, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením takmer každej jednej mesačnej
splátky a to najmä za celé obdobie december 2015 - február 2017, pričom od mesiaca december 2015
sa časť každej jednej splátky započítavala na omeškanú splátku z predchádzajúceho mesiaca resp.
na najstaršie splatné záväzky. Ku dňu spísania výzvy zo dňa 17.01.2017 tak dlžná suma 115,40 Eur
mohla predstavovať už len výšku omeškaných záväzkov z posledné 2-3 mesiace žalobcom uvedeného

obdobia. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaná dlhovala ku dňu 25.05.2017 už
len splatné splátky od 16.02.2017 do 16.05.2017 spolu vo výške 216,91 Eur. Z uvedeného je tak
zrejmé, že skôr splatné splátky splatné do 17.01.2017 už žalobkyňa ku dňu 25.05.2017 zaplatila a pre
omeškanie so zaplatením ďalších splátok pred zosplatnením úveru upozornená písomne nebola. Súdu
prvej inštancie tak nechýbali a nechýbajú žiadne podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Len

pre úplnosť je potrebné uviesť, že podmienky predčasného zosplatnenia úverov podľa § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vníma súladne s týmto rozhodnutím súdu prevažná väčšina
najmä bankových veriteľov a pri zosplatnení úverov postupujú (a spravidla tak koná aj žalobca) presne
spôsobom uvedeným v bodoch 8.-10. odôvodnenia tohto rozsudku.

15.Pokiaľ odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (teda aj v prvom
výroku, ktorým žalobe súd v časti vyhovel a proti ktorému žalobca nepodal odvolanie) s odôvodnením,
že vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku ide o závislý výrok (§ 367 ods. 2 druhá veta CSP),
súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o žalobe na peňažné plnenie dvomivýrokmi tak, že jedným súd žalobe v časti vyhovie a druhým žalobu v prevyšujúcej časti zamietne,
neznamená, že obidva výroky sú na sebe navzájom závislé. V odvolacom konaní v takomto prípade
dochádza k tzv. štiepeniu nároku žalobcu a výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel nadobúda

právoplatnosť samostatne (či už z dôvodu, lebo žalobca voči tomuto výroku odvolanie ani nepodá, alebo
z dôvodu, že prípadné odvolanie žalobcu je potrebné ako subjektívne neprípustné odmietnuť). V prípade
ak žalobca nepodá odvolanie proti zamietavému výroku v celom rozsahu, aj odvolaním nenapadnutá
časť výroku o zamietnutí žaloby je spôsobilá rozštiepením nároku žalobcu nadobudnúť právoplatnosť
v časti samostatne. Ako príklad závislých výrokov, na ktoré sa uplatní § 367 ods. 2 CSP je možné

uviesť výrok o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a na ňom závislý výrok o povinnosti
zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, alebo viaceré výroky v konaniach o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré nikdy
nemôžunadobudnúťprávoplatnosťsamostatne,aleibavšetkysúčasne.Zdôvodu,žesúdprvejinštancie
je viazaný rozhodnutím súdu odvolacieho, rozhodol vo veci opäť tak, že v časti podanej žalobe vyhovel
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

16.Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie prevažne neúspešný, žalobcovi tak právo na
náhradu trov konania podľa § 255 CSP nevzniklo. Pre posúdenie vzniku nároku na náhradu trov konania
v odvolacom konaní nie je rozhodujúce to, či bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe odvolania
žalobcu formálne zrušené, ale to, či v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie vo veci zmenené v prospech

žalobcu. Súd prvej inštancie ani po opätovnom posúdení nezistil dôvody pre odchylné rozhodnutie a vo
veci rozhodol rovnako ako prvým rozsudkom. Keďže vo veci bolo rozhodnuté rovnako ako v pôvodnom
rozhodnutí, žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, právo na náhradu trov odvolacieho konania tak
žalobcovi nevzniklo. V konaní prevažne úspešná žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila
a zo spisu vyplýva, že žalovanej ani žiadne trov konania nevznikli. O práve na náhradu trov konania

účastníkov preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

17.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).