Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244674
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244674.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. F., trvale bytom v J., zastúpeného
splnomocnenkyňou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej
koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o 12.022,65 € s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/198/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2016 sp. zn. 8Co/365/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") zhora označeným rozsudkom potvrdil v napadnutej

časti (vo veci samej a v časti trov konania) rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd
prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") z 20. februára 2015 č. k. 14C/198/2011-257, ktorým došlo
k zamietnutiu návrhu žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie aj žaloby a k nepriznaniu žalovanej náhrady
trov konania. Zároveň rozhodol aj o tom, že žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc predovšetkým

za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neporušení povinností žalovanej pri výkone
verejnej moci, resp. o nepreukázaní porušenia takejto povinnosti.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ").
Dovolaním napadol tento rozsudok vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, a to
s návrhom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

V dovolaní uviedol, že ho podáva podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (dnes už i v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len „C. s. p." alebo „Civilný
sporový poriadok"). Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces nepreskúmateľnosťou
rozsudku odvolacieho súdu, pretože tento neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou,
keď sebe vhodnú citoval a rovnako dôležitú, pre neho (dovolateľa) priaznivú, zamlčal (nespomenul ju).
Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa neho tiež založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na

nesprávnych skutkových zisteniach a na neúplnom dokazovaní.

3. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu odmietnuť, resp. ho zamietnuť, keď podľa jej názoru rozsudok
odvolacieho súdu vychádza z náležite zisteného stavu veci aj z jej správneho právneho posúdenia.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) a na to oprávnenou osobou, teda stranou, v
ktorej neprospech bolo dovolaním napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), riadne zastúpenoutzv. advokátskou obchodnou spoločnosťou [§ 429 ods. 1 C. s. p. a čl. I § 12 ods. 1 písm. e/ a § 15
ods. 1, 2 a 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, i tohto v znení neskorších

zmien a doplnení] pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania a predpokladov
prípustnosti dovolania.

5. V prvom rade sa zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Za
zmätočnostnú vadu v zmysle takéhoto ustanovenia označil dovolateľ nepreskúmateľnosť rozsudku

odvolacieho súdu. Podľa názoru najvyššieho súdu ale konanie pred odvolacím súdom takouto vadou
postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia
môže vykazovať znaky nesprávneho procesného postupu spôsobilého znemožniť sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový
stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory
vysvetlené v odôvodnení. Treba mať pritom na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom prvoinštančného súdu vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v
plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (postupom podľa § 387 ods. 2 C.

s. p.), stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie
právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v takomto prípade v sebe po obsahovej stránke
zahŕňa aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že
rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.
s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolanie v
tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 447 písm. c/ C. s. p.

6. Pretože konanie pred odvolacím súdom dovolateľom tvrdenou vadou vyplývajúcou z § 420 písm.
f/ C. s. p. postihnuté nebolo, namieste bolo posúdenie dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného

dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená.

7. Najvyšší súd pritom dospel k záveru, že hoci dovolateľ v dovolaní formálne označil za dovolací dôvod

ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti odvolaciemu
súdu vytýkal nesprávne zistenie skutkového stavu veci, keď napr. na strane 2 dovolania v piatom odseku
(č. l. 305 p. v. spisu) uviedol, že „rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových
a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania prvostupňovým
súdom, ktoré je neúplné".

8. Ak je v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkové zistenia
a z nich vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací
súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z obsahového hľadiska nie je splnená zákonná náležitosť
dovolania vyplývajúca z ustanovenia § 428 C. s. p., čiže jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. V

ustanovení, o ktorom je reč, sa totiž za jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie toho, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový poriadok pritom
v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy dovolacích dôvodov (ktoré sú zároveň dôvodmi
prípustnosti dovolania). V prvom prípade (§ 420 C. s. p.) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu
existencie tzv. zmätočnostných vád a v druhom (§ 421 C. s. p.) o dôvod dovolania spojený s právnym

posúdením veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu však C. s. p. ako dovolací dôvod
nepozná.

9. V súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, t. j. že
nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými subjektmi, dovolateľ

v dovolaní výslovne uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva opak. To znamená, že
namietal skutkové zistenia (ako výsledok hodnotenia dôkazov) a z nich vyplývajúci skutkový záver,
z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako i v prípade námietky voči ďalšiemu záveru odvolacieho
súdu, podľa ktorého žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byťúspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi
v konkurznom konaní, výslovne uviedol, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil
správne ním navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu ale (ako už bolo uvedené

vyššie) podľa C. s. p. nie je dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať
skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací
súd (§ 442 C. s. p.). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom
pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je
aplikácia práva na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne

posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia odvolacím súdom právnych otázok (nie
otázok skutkových) a dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci tak nemožno odôvodniť
spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu. Preto dovolanie žalobcu v časti, v ktorej uviedol
(ako už bolo uvedené vyššie len formálne), že ho podáva aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. nespĺňalo
náležitosti vyplývajúce z § 428 C. s. p., čo bolo dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ C. s. p.

10. Aj keby sa malo vychádzať z toho, že uvedením ustanovenia § 421 C. s. p. v dovolaní je (bez
ďalšieho) splnená náležitosť dovolania v zmysle § 428 C. s. p. (teda jeho odôvodnenie dovolacím
dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci), v prejednávanej veci by bol daný dôvod na
odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu, a to pre nesplnenie požiadavky
vyplývajúcej z § 432 ods. 2 C. s. p., t. j. pre nevymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v
podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris).
Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil

vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu
normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale
lenargumentáciouspochybňujúcoupoužitieprávnejnormysúdomnadanýprípad,jejinterpretáciualebo
jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia ale v dovolaní žalobcu absentuje.

Nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p. je potom dôvodom na
odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ C. s. p.

11. Dovolací súd okrem toho považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s právnym záverom
odvolacieho súdu, že nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak

nemožnodosiahnuťuspokojeniepohľadávkyvočidlžníkovivkonkurznomkonaní,nešlooprávnuotázku,
od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (to záviselo od záveru o nepreukázaní prvého
základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, teda predpokladu nesprávneho úradného
postupu, pričom neexistencia škody bola uvedená len ako tzv. záložný argument - navyše). V dôsledku
toho (ak by dovolanie inak spĺňalo všetky náležitosti) by, pokiaľ ide o túto otázku, nebol splnený

predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z návetia (uvodzovacej vety) § 421 ods. 1 C. s. p., čo by
zakladalo dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c/ C. s. p.

12. Najvyšší súd napokon nad rámec už vyššie uvedených dôvodov, majúcich pre jeho rozhodnutie
kľúčový význam, poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. mája 2017 č. k.

II. ÚS 295/2017-11, v zmysle ktorého „v zásade niet subjektívneho práva či nároku na presný a správny
zákonný bankový dohľad a z toho vyplývajúci nárok na náhradu škody pri zlyhaní dohľadu. Z podstaty
bankového dohľadu vyplýva, že ide o činnosť koncepčnú, priam (ekonomicko) politickú, nie činnosť
tradične správnu - administratívnu, na akú myslí zákon č. 514/2003 Z. z.".

13. Dovolací súd preto o dovolaní žalobcu rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto
svojho uznesenia.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania sa neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu vo veci samej pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov
dovolacieho konania pomerom hlasov 2 : 1.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.