Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžfk/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200749
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1017200749.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a. s., Podunajská 23,
Bratislava, IČO: 35 683 066, zast.: MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861
545, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 5930-9000/2017 zo dňa 10. apríla 2017, o kasačnej sťažnosti
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/102/2017-121 zo dňa 11. júla 2018 v časti výroku

o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/102/2017-121 zo dňa
11. júla 2018 v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1S/102/2017-121 zo dňa 11.07.2016
podľa § 99 písm. a/ S.s.p. zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
5930-9000/2017 zo dňa 10. 04. 2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým sťažovateľ zmenil
výrok prvostupňového rozhodnutia č.14889-6000/2016-ON zo dňa 15.02.2017 podľa § 177 ods. 12
zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ,,zákon o verejnom obstarávaní“) a to tak, že zamietol námietky žalobcu v bodoch 1 až 3 podľa §
175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na
základe námietok žalobcu v bode 4 podľa § 174 ods. 1 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní a v bode
5 podľa § 174 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní. O náhrade trov konania rozhodol krajský
súd s poukazom na § 171 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči sťažovateľovi náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom pre tento postup krajského súdu bola skutočnosť,
že podaním doručeným krajskému súdu dňa 22.02.2018 zobral žalobca žalobu pred rozhodnutím vo
veci samej späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Dôvodil tým, že zo strany sťažovateľa
došlo rozhodnutím č. 9370-6000/2017-ODI zo dňa 10.07.2017 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“) k
zrušeniu verejného obstarávania, v rámci ktorého podal žalobca žiadosť o nápravu, námietky, odvolanie
a následne aj samotnú žalobu. Z uvedeného dôvodu preto využil svoje dispozičné oprávnenie v zmysle

ust. § 63 S.s.p. a nakoľko mal za to, že dôvodom späťvzatia žaloby je procesný postup sťažovateľa
požiadal krajský súd, aby o trovách konania rozhodol podľa ust. § 171 ods. 1 S.s.p.

3. Súd konštatoval, že, vzhľadom na stav a okolnosti veci, dôvody podania žaloby a okolnosti späťvzatia
žaloby, ide o takú procesnú a skutkovú situáciu, ktorá odôvodňuje uloženie sťažovateľovi nahradiť
žalobcovi vzniknuté trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Nakoľko sťažovateľ v danom

prípade procesne zavinil, že predmetné súdne konanie muselo byť zastavené, súd priznal žalobcovi
trovy konania podľa § 171 ods. 1 S.s.p. tak, ako to žalobca požadoval.II.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v časti rozhodnutia o trovách konania sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1
písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že:

-privydanízrušujúcehorozhodnutiapostupovalvsúladesozákonomoverejnomobstarávaní,avydanie
rozhodnutia nemožno pripísať na ťarchu sťažovateľa ako skutočnosť, ktorá zavinila zastavenie súdneho
konania a tým spôsobila povinnosť uhradiť náhradu trov konania žalobcovi.
- s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 469/04 zo dňa 29.11.2005
a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 10Sžsk/16/2017 zo
dňa 30.05.2018, uviedol, že je potrebné skúmať, či sťažovateľ splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že

len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
- pri konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, ktorého výsledkom bolo
zrušujúcerozhodnutie,postupovalvsúladesustanoveniamizákonaoverejnomobstarávaníavykonával
svoju dohľadovú právomoc, ktorá mu z predmetného zákona vyplýva.

5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie.

III.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný
(§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.) postupom bez nariadenia
pojednávania podľa (§ 455 S.s.p.) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

7. V predmetnej veci bolo potrebné zaujať právny názor k aplikácii ustanovenia § 170 písm. b/ S.s.p.
resp. § 171 ods. 1 S.s.p. upravujúceho náhradu trov konania v prípade zastavenia konania podľa § 99
písm. a/ S.s.p.

Podľa § 170 písm. b) S.s.p., žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

konanie bolo zastavené.

Podľa § 171 ods. 1 S.s.p., ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

Podľa § 167 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností
verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených
týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu.

Podľa 175 ods.7 zákona o verejnom obstarávaní, úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného

na základe námietok vydáva jedno rozhodnutie, v ktorom rozhodne o všetkých námietkach. Úrad je
viazaný obsahom podaných námietok a v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe
námietok preskúmava postup kontrolovaného len v rozsahu namietaných skutočností; to neplatí, ak ide
o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e).

8. Sťažovateľ namietal, že správny súd vec v časti rozhodovania o trovách konania nesprávne právne
posúdil (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje
na to, že nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom
normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajúzozistenéhoskutkovéhostavu.Nesprávneprávneposúdenievecisprávnymsúdomkonkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.9. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu
pri rozhodovaní o náhrade trov konania zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia odôvodňujúce
potrebu zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu. Súd konštatuje, že kasačná sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu v časti trov konania bola vo svojej podstatne postavená
na námietke, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania
postupoval podľa ustanovenia § 171 ods. 1 S.s.p., pretože sťažovateľ procesne nezavinil zastavenie
konania.

10. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis sťažovateľa
zistil, že sťažovateľ po vydaní preskúmavaného rozhodnutia v rámci konania o preskúmanie úkonov
kontrolovanéhopreduzavretímzmluvyidentifikovalzostranyverejnéhoobstarávateľaniekoľkoporušení
zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,
a preto na základe zrušujúceho rozhodnutia došlo k zrušeniu verejného obstarávania. Z uvedeného
vyplýva, že proces verejného obstarávania bol ukončený a to zrušením verejného obstarávania

podľa § 57 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Krajský súd o žalobe voči rozhodnutiu
preskúmavanému rozhodnutiu rozhodol napadnutým uznesením, ktorým konanie o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia zastavil v zmysle § 99 písm. a) a žalobcovi priznal voči sťažovateľovi náhradu
trov konania v zmysle § 171 ods. 1 S.s.p.

11. Kasačný súd poznamenáva, že v prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 170 písm. b/ S.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa výnimku, ktorá
je ustanovená v § 171 ods. 1 S.s.p. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv
posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 S.s.p., teda či nejde o uvedenú

výnimku, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm.
b/ S.s.p. Ustanovenie § 171 ods. 1 S.s.p. predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na
zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na výsledok správneho súdneho konania.

12. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v tunajšom konaní dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť,
že došlo k zrušeniu procesu - verejného obstarávania, s ktorým napadnuté rozhodnutie súviselo. V
prípade, že žalobca vezme žalobu späť z dôvodu, že ním napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo
zmenené mimo konania o preskúmaní jeho zákonnosti súdom, je však namieste skúmať, či možno
niektorému z účastníkov pripísať procesnú zodpovednosť za to, že žaloba bola vzatá späť. Pritom však

nemožno uplatňovať bez ďalšieho záver, že ak nie je zavinenie na strane žalobcu, je automaticky na
strane žalovaného, a naopak. Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, kedy žalobca vzal žalobu
späť z dôvodu, že pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany verejného obstarávateľa,
t. j. tretieho subjektu, bolo zrušené verejné obstarávanie, s ktorým jeho žaloba súvisela, ako celok.
Napadnuté rozhodnutie, a teda aj žaloba proti nemu, následne stratili zmysel. Kasačný súd považuje za

nevyhnutnéuviesť,ževdanomprípadeboložalobounapadnutépreskúmavanérozhodnutiesťažovateľa
vydané v konaní o námietkach žalobcu, ktorých obsahom bol sťažovateľ viazaný. Pokiaľ sťažovateľ
neskôr nariadil verejnému obstarávateľovi zrušiť postup zadávania predmetnej zákazky, konal tak v inom
konaní, z iných dôvodov a v medziach svojej právomoci. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania v
súvislostisozastavenímkonaniaopreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutiajetátoskutočnosť

bez právneho významu.

13. Poukaz sťažovateľa na rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Českej republiky v
kasačnej sťažnosti je dôvodný. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti aj nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09-285 zo dňa 10.09.2009, v ktorom súd k zásade procesnej

zodpovednosti za zavinenie uviedol: “ Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov
konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania

zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorýsa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá

aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).“

14. Vo svetle uvedeného ak teda krajský súd dospel k záveru, že je namieste vyvodzovať procesnú
zodpovednosť sťažovateľa za to, že sa žaloba vzala späť, pochybil, pretože v prejednávanej veci

nemožno túto procesnú zodpovednosť vyvodiť ani voči sťažovateľovi, ani voči žalobcovi, pretože obaja
postupovali v dôsledku pochybenia tretieho subjektu. Preto je v súlade s procesnou spravodlivosťou, aby
si každý z nich znášal vlastné náklady konania. Nebolo možné potupovať inak ako uznesenie krajského
súdu v napadnutej časti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.)
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.). Úlohou krajského súdu bude
v ďalšom konaní rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom s

tým, že krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 147 ods. 2 a
analogicky § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.