Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 23, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Er/186/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707205237
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7707205237.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s.,
IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému N. o vymoženie 1.249,09
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 138,04 eur na
ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie1.249,09euristinyspríslušenstvom;povinnosťpovinnéhozaplatiťmutútosumupreukazoval
predloženými platobnými výmermi vydanými Sideria - Istota, združená zdravotná poisťovňa. Okresný

súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
s poukazom na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ho poveril jej
vykonaním.

2. Podaním doručeným súdu dňa 10.05.2018 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie exekúcie podľa

ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov
povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny
predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť

ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho
osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 11
rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celu uvedenú dobu
nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne
exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp.
hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu

žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj

z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje

Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného

ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným

spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného
počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od

1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.d)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení
exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vdanomprípadeexekúciabolabezúspešne
vedená po dobu 11 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo

napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov exekúcie.

7. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného

právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.13. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

14. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

15. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

18. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške
206,80 eur vrátane 20 % DPH.

19. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške
19,92 eur za 3 hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti:

vyúčtovanie trov exekúcie - 45 min, štúdium spisu - 30 min a prevzatie spisu - 30 min. Súd preskúmajúc
uplatnený nárok dospel k záveru, že narozdiel od nároku súdneho exekútora na časovú odmenu za
jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas za úkony:
vyúčtovanie trov exekúcie, štúdium spisu a prevzatie spisu. Súd má totiž zato, v danom prípade sa jedná
o výlučne administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. §

25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané
v súvislosti s exekučnou činnosťou. Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného
alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou
činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu.

20. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods.
3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške
112,88 eur za vykonanie 34 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Súd nahliadnuc do predloženého
exekučného spisu zistil, že uplatnený nárok je dôvodný a každý úkon za ktorý si odmenu uplatnil
bol skutočne vykonaný a teda priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 112,88 eur,

pričom sa jedná o tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 10 úkonov
zisťovaniaplatiteľamzdypovinného,14úkonovzisťovaniaúčtupovinného,7úkonovďalšiehozisťovania
majetku povinného.

1. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 2,60 eur,
pozostávajúce z nákladov poštovného. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
za položku „náhrada za administratívny materiál“ vo výške 3,00 eur. Súdnemu exekútorovi totiž náhrada
za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym

exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle
§ 25 vyhlášky zahrnutá v odmene. K uplatnenému cestovnému súd uvádza, že exekútorom uplatnený
nárok na pracovnú cestu nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Je potrebné uviesť, že súdny exekútor
síce založil do spisu cestovný príkaz, avšak v spise sa nenachádza ani jedna správa z uskutočnenejpracovnej ceste, žiaden záznam čo bolo účelom pracovnej cesty, aký bol výsledok miestneho šetrenia,
prečo ju uskutočnil a pod. S poukazom na uvedené súd nárok nepovažoval za dôvodný a preto ho
nepriznal.

21. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20
% daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 22,56 eur, uplatnenú súdnym exekútorom z odmeny.

22. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil sumou 138,04 eur.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).