Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204124
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116204124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: X. J. L.C., U. U. X. XX, XXX XX L.,
N.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Bajkalská 30, Prešov
proti žalovanej: Q. L., B.. XX.X.XXXX, X. Y. XX, XXX XX L., o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16. apríla 2018, č. k. 19C 71/2016-77, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudok rozhodol, cit:
„I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať trojizbový družstevný byt č. XX na ul. Y. XX P. L. nachádzajúci
sa na X.poschodí bytového domu súp.č. XXXX stojaceho na pozemku parc. č. S. XXXXX zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXXX kat. úz. L. v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia bez práva
na zabezpečenie bytovej náhrady.

II. Náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanej n e p r i z n á v a“ .

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu uzavreli dňa 5.8.2004 nájomnú zmluvu o prenechaní
družstevnéhobytudoužívaniapodľaust.§685a§686ObčianskehozákonníkaastanovbytovBytového
družstva, pričom podľa čl. 1 tejto zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechával žalovanej ako členovi
družstva evidovanej pod členským č. XX XXX do užívania družstevný byt č. XX o veľkosti XX,XX m2 na
X. poschodí, ulica Y. XX v L. vrátane príslušenstva (ďalej len byt).

3. Podľa predpisu mesačných záloh platieb účinného od 1.7.2014 mala žalovaná platiť mesačné
zálohové platby spojené s užívaním bytu vo výške 175,86 eur. Podľa prehľadu mesačných predpisov a
úhrad za rok 2014, žalovaná dlhovala žalobcovi sumu 2.577,10,- eur, za rok 2013 sumu 511,38,- eur.
Podľa predpisu mesačných zálohových platieb s účinnosťou od 1.7.2015 mala žalovaná platiť mesačné
zálohové platby spojené s užívaním bytu vo výške 169,35,- eur a podľa prehľadu mesačných predpisov
a úhrad za rok 2015, žalovaná dlhovala žalobcovi sumu 4.216,66,- eura.

4. Listom zo dňa 26.8.2015 žalobca vypovedal žalovanej nájom z bytu z dôvodu, že si neplní svoje
povinnosti člena družstva a nájomcu, neplatí riadne nájomné a úhrady za plnenia poskytnuté s užívanímbytu,pričomcelkovýdlhk31.7.2015činí3.708,61,-eur.Predmetnýlist-výpoveďznájmubytu, žalovaná
prevzala 2.9.2015.

5. Listom zo dňa 12.2.2016 žalobca vyzval žalovanú na riešenie vzniknutých ďalších pozdĺžností, keďže
napriek tomu, že nájomný vzťah výpoveďou zanikol, žalovaná s rodinou v predmetnom byte bývala
a dlh narástol na sumu 4.389,01,- eur. Podľa predpisu mesačných zálohových platieb účinného od
1.4.2016malažalovanáplatiťmesačnézálohovéplatbyspojenésužívanímbytuvovýške170,64,-eur.Z
výpovede žalobcu súd zistil, že žalujúca strana mala záujem sa dohodnúť so žalovanou, dala jej niekoľko

lehôt na vyrovnanie pozdĺžnosti, pričom dlh ku dňu pojednávania, t. j. ku dňu 27.10.2017 predstavoval
6.697,17,- eur. Pozdĺžnosť žalovanej voči žalobcovi je právoplatne priznaná súdnymi rozhodnutiami a
je vymáhaná v exekučnom konaní. Žalovaná napriek povinnosti platiť nájomné, hoci už bola v súdnom
spore o vypratanie bytu, nájomné neuhrádzala. Žalujúca strana aj v priebehu celého konania mala
záujem vyriešiť pozdĺžnosti žalovanej, ale pokiaľ žalovaná dlhodobo a niekoľko rokov odmieta akékoľvek
plnenie povinností, ktoré jej vyplývajú z nájomnej zmluvy, žalobca trval na žalobe o vyprataní bytu.

6. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy (v roku 2004) s ňou v byte
bývalo ešte 5 detí. V roku 2013 sa stalo, že jej manžel, ktorý dovtedy bol zamestnaný, stal sa invalidným
dôchodcom a začal poberať čiastočný invalidný dôchodok vo výške 200 eur mesačne. Z tohto dôvodu,
keďže sa príjem rodiny znížil, žalovaná nemala ako platiť nájomné za byt. Žalovaná je dôchodkyňou,

poberá dôchodok vo výške 320 eur, k tomu je zamestnaná, pracuje ako upratovačka v škôlke s príjmom
270 eur mesačne. V súčasnosti so žalovanou býva ešte plnoletý syn, ktorý nikde nepracuje a neprispieva
jej na domácnosť. Z dôvodu zlej finančnej situácie, žalovaná vzala úvery u nebankových subjektov
(Quatro, PROFI CREDIT, Provident) a musela tieto dlhy splácať. Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že má
pohľadávku voči pani Y. ako kúpnu cenu za pozemok, ktorý jej má zaplatiť vo výške 8.000 eur. Prehlásila,

že pokiaľ jej uvedenú sumu do konca marca 2018 pani Y. uhradí, celú ju poukáže na zaplatenie dlhu za
byt. Tiež uviedla, že sa pokúšala získať finančné prostriedky aj od svojich detí, ktoré sú už zabezpečené,
majúvyriešenésvojebytovépodmienky,aletietojejoznámili,žefinančnéprostriedkyjejpožičaťnemôžu,
pretože sami majú poskytnuté úvery.

7. Z listinných dôkazov súd zistil, že manžel žalovanej P. L., ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti
poberá invalidný dôchodok vo výške 204,20 eur. Žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku od
17.2.2012 vo výške 334,80 eur, pričom sa jej z dôchodku vykonávajú exekučné zrážky vo výške 45,10
eur mesačne.

8. Následného pojednávania konaného dňa 25.1.2018, sa žalovaná nezúčastnila a žalobca potvrdil,
že celková pozdĺžnosť na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu činí už 15.000 eur.
Pokiaľ žalovaná označila v konaní, že má pohľadávku voči pani Y., túto okolnosť žalobca oznámil
súdnemu exekútorovi, ktorý vykonáva exekúcie na základe skorších právoplatných rozhodnutí súdov,
ktoré rozhodovali o priznaní nároku z titulu nájomného a úhrady spojených s užívaním bytu, kde tento si

mal vyžiadať informácie zo spisu 10C 427/2015 o pohľadávke žalobkyne voči pani Y.. Žalovaná sa ani
ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 16.4.2018 opätovne nezúčastnila, pričom súd zo spisu 85Er
156/2016 zistil, že žalovaná podala námietky voči exekúcii a nesúhlasila, aby bol dlh, ktorý nadobudla
žalovaná od dlžníčky Y. prikázaný na zaplatenie predmetnej pohľadávky z titulu nedoplatkov nájomného
a na úhradách spojených s užívaním bytu voči žalobcovi.

9. S poukazom na ust. § 711 a násl. Občianskeho zákonníka, súd uzavrel, že v prejednávanej veci došlo
k platnej výpovedi z nájmu bytu pre hrubé porušovanie povinnosti žalovanej ako nájomkyne bytu, pričom
ako žalobca, tak aj súd poskytol žalovanej dostatočný dlhý časový priestor na vysporiadanie situácie
nájomkyne. Súd skonštatoval, že dobrá vôľa žalobcu v danom prípade nemôže byť zneužívaná v tomto

konkrétnom prípade ako došlo na strane žalovanej, keď táto má určité finančné prostriedky na zaplatenie
dlžného nájomného, v spoločnej domácnosti s ňou bývajú ďalšie osoby (manžel a syn), ktoré sú schopné
platiť za nájom, napriek tomu od roku 2013 vzniká na byte pozdĺžnosť, pre ktorú došlo aj k platnej
výpovediznájmubytu.Súdposkytolžalovanejvrámcisúdnehokonaniamožnosť,abyčasťdlhuuhradila
a žalobca bol dokonca ochotný uzavrieť so žalovanou novú nájomnú zmluvu, avšak žalovaná napriek

deklarovaniu, že z dlhu, ktorý ma od svojho dlžníka prijať, túto sumu poskytne na zaplatenie dlžného
nájomného žalobcovi, tak neučinila, ďalších pojednávaní sa nezúčastňovala a v podstate bola nečinná.
Súd preto vyhodnotil správanie žalovanej ako správanie svedčiace o jej nezodpovednom prístupe k
zabezpečeniu jej vlastného bývania a potrieb rodiny. Pokiaľ sa osoby, ktoré bývajú so žalovanou v byteodmietajú podieľať na úhrade nájmu a úhradách spojených s užívaním bytu, nemôže túto skutočnosť
žalobca donekonečna tolerovať, znášať a prebrať za to zodpovednosť. Z tohto dôvodu súd zvážil všetky
okolnosti daného prípadu a považoval za spravodlivé vyhovieť žalobe v celom rozsahu a zaviazať

žalovanú predmetný byt vypratať bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a výnimočne nepriznal náhradu
trov konania žalobcovi, pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobca sa vyslovene
nároku na náhradu trov konania zriekol.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že so žalobcom sa v minulosti priebežne snažila
vzniknutú situáciu riešiť písomne aj osobne, ale nedospeli k dohode, ktorá by zohľadňovala jej finančné
možnosti. V prospech žalobcu sa snaží o získanie finančných prostriedkov od svojich dlžníkov, ale

samotný súd jej finančne priťažuje a svojim konaním bráni podvodníkov v konaní 10C 427/2015, pretože
ak by súd v tejto veci konal, žalovaná by žalobcovi uhradila predmetných 8.000 eur, o ktoré ju Y. Y. H. T. Y.
okradli. Ďalej uviedla, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou a
obsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorésúdnebraldoúvahyaporušiltaksvojepovinnostivtejto
právnej veci. Poukázala na ustanovenie § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, podľa ktorého súd môže

v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Ďalej poukázala na ust. § 52 ods. 2,
§ 54 ods. 2, § 39, § 39a Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a uviedla, že nemala možnosť oboznámiť sa s textom zmluvy a celou zmluvnou dokumentáciou pred
podpisom zmluvy so žalobcom. V zmluve chýbajú povinné náležitosti a jej uzavretie bolo dosiahnuté

nekalými obchodnými praktikami. Preto finančné nároky žalobcu sú preukázateľne bez právneho titulu,
predstavujúce bezdôvodné obohatenie žalobcu v neprospech žalovanej. V zmysle uvedeného považuje
nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

12. Žalobca odvolaním napadol výrok rozsudku o náhrade trov konania namietajúc, že odôvodnenie
rozsudku o nepriznaní trov konania považuje za nedostatočné a neurčité. Súd nijako neodôvodnil v čom
vidí splnenie výnimočných podmienok na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a žalobca má
za to, že takéto dôvody v tomto prípade ani neexistujú. Preto takýto postup súdu možno hodnotiť ako
nesplnenie procesných podmienok pre výrok o náhrade trov konania. Navrhol rozsudok vo výroku II

zmeniť a žalobcovi priznať náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že popiera, aby sa žalovaná snažila
relevantným spôsobom riešiť vzniknutú situáciu osobným kontaktom so žalobcom, resp. jeho právnym
zástupcom.VočižalovanejsúvedenéviacerésúdnekonanianaOkresnomsúdePrešovnapr.podsp.zn.

15Csp196/2016anaOkresnomsúdevBanskejBystricipodsp.zn.13Up377/2017,kdežalovanáokrem
jedného pojednávania sa nedostavila na ostatné vytýčené pojednávania. Tvrdenie žalovanej o jej snahe
získať finančné prostriedky od svojich dlžníkov vo výške 8.000 eur sú skreslené, nakoľko v exekučnom
konaní Ex 382/2016 vedenom u súdneho exekútora T.. T.. L. W. (konanie na OS Prešov pod sp. zn.
85Er 156/2016) bol vydaný exekučný príkaz na prikázanie tejto pohľadávky, avšak vymožené finančné

prostriedky nemohli byť žalobcovi preukázané z dôvodu, že žalovaná podáva opätovné nedôvodné
námietky proti exekučnému konaniu. Žalovaná tým marí uspokojenie pohľadávky žalobcu uvedenými
finančnými prostriedkami. Ďalej uviedol, že popiera, aby nájomná zmluva o prenechaní družstevného
bytu do užívania uzatvorená podľa § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka medzi stranami sporu
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetom konania je vypratanie bytu po vypovedaní

nájomnejzmluvy,pričom oneplatnosťvýpovedežalovanánepodalažalobupostupompodľa§711ods.6
Občianskeho zákonníka. Samotná výpoveď z nájmu bytu a ani povinnosť vypratať byť nie sú predmetom
nájomnej zmluvy, toto právo si žalobca uplatnil výlučne na základe Občianskeho zákonníka. Žalovaná
si dlhodobo neplní svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, dlhodobo neuhrádza nájomné ani platby
spojené s užívaním bytu, dlh nespláca a splátky dlhu plynú iba prostredníctvom súdneho exekútora.

Naviac akákoľvek snaha žalovanej vyjadrená v samotnom odvolaní je len jej snahou formálnou. Žalobca
popiera, že by sa žalovaná nemala možnosť oboznámiť so zmluvnými podmienkami nájomnej zmluvy
vopred. Nájomná zmluva bola so žalovanou uzavretá až po tom, čo žalovaná doručila žalobcovi dohodu
o zrušení práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, uzavretú s bývalým manželom dňa 10.6.1999.Žalovaná teda užívala byť od roku 1983 na základe prihlášky bývalého manžela z 30.3.1983 a je
vylúčené, aby nepoznala zmluvné podmienky, na základe ktorých byt užíva. Žalobca popiera, že by
používal nekalé obchodné praktiky, finančné nároky voči žalovanej vyplývajú z nájomnej zmluvy, z

výpovede z nájmu bytu, ako aj zo skutočností, že žalovaná byt doposiaľ užíva bez toho, aby hradila
nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Navyše predmetom tohto konania je právo žalobcu na
vypratanie bytu voči žalovanej po skončení nájmu bytu, ktorého platnosť nebola spochybnená.

14. K vyjadreniu žalobcu, žalovaná uviedla, že nájomná zmluva zo dňa 5.8.2004 je zmluvou s

právnickými pascami, t.j. neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Popiera skutkové tvrdenia protistrany
a opakovane uvádza vlastné skutkové tvrdenia s dôrazom, že na rozdiel od žalobcu ona rešpektuje
zákony. K časti relevantného spôsobu riešiť vzniknutú situáciu uviedla, že žalobca popiera existenciu
jej osobného záujmu o riešenie finančných problémov, pričom nedisponuje dôkazom, ktorým by osobné
aktivity žalovanej poprel. Ak by žalobca v predmetnom konaní predložil súdu o ostatných súdnych
sporoch, potom by sa konanie v ostatných veciach urýchlilo, lebo žalobca v nich zatajuje dôkazy, ktoré

v tomto spore predložil. K zasielaným upomienkam k vzniknutej situácii uviedla, že nájomná zmluva
nie je len o úhrade nájomného, ale aj o starostlivosti o prenajatý byt, pričom žalovaná aj jej rodina sa
o byt stará a nezanedbáva ho. Skutočnosť, že žalovaná byt užíva ešte neznamená, že sa musí vyznať
aj v ustanoveniach nájomnej zmluvy alebo v stanovách družstva. V časti jednostranných zmluvných
podmienok uviedla, že žalobca koná tak, ako si uváži sám podľa vlastného rozhodnutia. Príkladom

toho sú žalobcom vypočítané poplatky pre žalovanú, o ktorých sa nájomná zmluva nezmieňuje. Na
záver uviedla, že trvá na preukázaní dôkazu od žalobcu o detailnom rozpočítaní jej dlhu, osobitne na
poplatky spojené s užívaním bytu ( v časovom rozlíšení) a osobitne poplatky, resp. úroky z omeškania
v časovom rozlíšení. Z dôvodu opatrnosti vznáša aj námietku premlčania a navrhuje, aby odvolací súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas

vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu i žalovanej nie je dôvodné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví v medziach, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, a to či súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/05).

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
veci v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania žalovaná nepredostrela relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, žeby mohol priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie.

19. Možno teda naproti názoru odvolateľky uviesť, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dal
zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe

garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí
neboli naplnené očakávania žalovanej, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym
názoromešteneznamená,žedošlokporušeniujejzákladnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanie.Súd
prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymipredpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol
v požadovanej kvalite.

20. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne skúmal
splnenie predpokladov pre úspešnosť podanej žaloby na vypratanie bytu. Vždy je potrebné vyhodnotiť
právo vlastníka - prenajímateľa, ktorý pri neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva má právo na
ochranu, a to proti tomu subjektu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Úspešnosť
žaloby o vypratanie bytu ako reivindikačnej žaloby závisí na preukázaní dvoch predpokladov. Vlastníctvo

žalobcu k vyprátavanej nehnuteľnosti a skutočnosť, že žalovaný subjekt ju užíva neoprávnene. Žalobca
ako vlastník a prenajímateľ uzatvoril so žalovanou ako nájomníčkou nájomnú zmluvu dňa 05. 08. 2004,
na základe ktorej bol žalovanej pridelený do užívania trojizbový byt č. XX na ulici Y. XX v L. nachádzajúci
sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, stojaci na pozemku parcele č. S. XXXXX zapísanej
na LV č. XXXXX, k. ú. L..

21.Zoskutkovýchzáverovvyplynulo,žežalovanáspolusmanželomužívalapredmetnýbytodroku1983
a potom, čo žalobcovi doručila dohodu o zrušení práva spoločného nájmu bytu uzatvorenú s bývalým
manželom dňa 10. 06. 1999, žalobca s ňou ako výlučnou nájomníčkou uzatvoril nájomnú zmluvu dňa 05.
08.2004(č.l.3-4spisu).Predmetnápísomnánájomnázmluvajestručná,riadnečitateľnáauvádzasav
nej,žeúhradyzanájomnéaplneniaposkytovanésužívanímbytusabudúplatiťzálohovouplatbou,ktorá

podlieha každoročnému vyúčtovaniu s nájomcom v súlade so stanovami družstva s tým, že nájomca
je povinný uhradiť žalobcovi vyúčtovaním zistený nedoplatok nájomného, prípadne úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu najneskôr do 30 dní po doručení vyúčtovania. V tej istej lehote je družstvo
povinné vrátiť nájomcovi prípadný preplatok. Ďalej sa uvádza, že cit,: „Nájomné a úhrada za plnenia
poskytované s užívaním bytu sa platí do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak nájomca nezaplatí túto

náhradu do 5 dní po jej zročnosti, t. j. do 10-dňa nasledujúceho mesiaca, je povinný zaplatiť družstvu
poplatok z omeškania v zmysle ust. § 697 Občianskeho zákonníka“ (čl. 4 a 5 nájomnej zmluvy).

22. Žalovaná ako výlučná nájomníčka bytu od roku 2004 užívala byt na základe uvedenej nájomnej
zmluvyavroku2015došlokukončeniunájomnéhovzťahuvdôsledkuvýpovedezostranyprenajímateľa

- žalobcu. Žalovaná totiž od roku 2013 si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a
Občianskeho zákonníka, a preto jej bola daná zo strany žalobcu výpoveď z nájmu bytu v súlade s ust.
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (č. l. 14 spisu). Výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej
doručená02.09.2015(č.l.15spisu)ažalovanánevyužilaprávozažalovaťnasúdeneplatnosťvýpovede
podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Preto márnym uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby (31.

12. 2015), nastala platnosť výpovede z nájmu bytu, čím došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Nastala
teda otázka posúdenia či prípadný nelegitímny vzťah k bytu je alebo nie je absolútnym dôvodom na
jeho vypratanie, pritom je potrebné tiež pristúpiť k ďalším okolnostiam prípadu, a to, či tieto opodstatňujú
záver, že nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa žalovaná z predmetného bytu vypratala.
Jednou zo skutočností, ktoré nie sú zanedbateľné, je neplatenie nájomného a úhrad spojených s

užívaním bytu.

23. Je žiaduce uviesť, že nájom z predmetného bytu zanikol na základe platnej výpovede z nájmu
bytu pre hrubé porušovanie povinnosti žalovanej ako nájomkyne bytu (31. 12. 2015), pričom žalobca
v priebehu konania poskytol žalovanej dostatočne dlhý časový priestor na vysporiadanie dlžného

nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, ale žalovaná napriek tomu, že vedela o platnosti
výpovede z nájmu bytu a bola opakovane upozornená na dlh a stále vznikajúce dlhy, neuhrádzala
žalobcovi úhrady spojené s užívaním bytu riadne a včas. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že dobrá vôľa žalobcu v danom prípade nemôže byť zneužívaná v takom rozsahu
ako to došlo na strane žalovanej, keď táto má určité finančné prostriedky (žalovaná je poberateľkou

starobného dôchodku vo výške 334,80 Eur, okrem toho pracuje ako upratovačka v škôlke s príjmom 270
Eur mesačne, príjem jej manžela P. L. predstavuje invalidný dôchodok vo výške 204,20 Eur mesačne),
na zaplatenie dlžného nájomného, v spoločnej domácnosti s ňou bývajú ďalšie osoby - manžel a plnoletý
syn, ktorí sú schopní platiť za nájom, napriek tomu od roku 2013 vzniká na byte pozdĺžnosť, pre ktorú aj
došlo k výpovedi z nájmu bytu. Inak povedané pokiaľ žalovaná a osoby, ktoré bývajú so žalovanou v byte

odmietajú sa podieľať na úhradách nájmu a úhrade služieb spojených s užívaním bytu, nemožno túto
skutočnosť tolerovať v tak dlhom časovom priestore a žalobca nemôže znášať a preberať za žalovanú
zodpovednosť.24.Odvolacísúdvsúladesprávnymzáveromsúduprvejinštanciedospelkzáveru,žeuvedenýzásahdo
práva žalovanej na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo na obydlie je
nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V konaní nebol zistený ani žiadny dôvod, aby vypratanie bytu bolo viazané na zabezpečenie bytovej
náhrady.

25. K odvolacej námietke žalovanej o neprijateľnosti zmluvných podmienok plynúcich zo zmluvy o
nájme, odvolací súd uvádza, že nájomná zmluva z 05. 08. 2004 je zrozumiteľná, riadne čitateľná

a neobsahuje možnosť danú žalobcovi jednostranne meniť zmluvné podmienky. Samotné úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu sú položkou závislou v zmluve uvedených veličín a možnosť
ich zmeny upravuje ust. § 696 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako členka bytového družstva bola
viazaná stanovami a ďalšími vnútornými predpismi bytového družstva, pričom výška úhrady nájomného
a služieb spojených s nájmom bytu bola určená na základe vyúčtovania spotreby za predchádzajúci
rok. Nič nesvedčí tomu, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy používal nekalé obchodné praktiky. Nájomná

zmluva bola uzatvorená 05. 08. 2004 a žalovaná plnila všetky podmienky zo zmluvy až do roku 2013,
kedyprestalauhrádzaťnájomné,akoajúhradyzaslužbyspojenésužívanímbytu.Zuvedenéhovyplýva,
že žalovaná poznala zmluvné podmienky, bola s nimi oboznámená, pričom so žalobcom predloženým
predpisom zálohových platieb je potrebné konštatovať, že nájomcovia bytového družstva platia okrem
úhrad spojených s užívaním bytu (energií a služieb) ako nájomné iba položku rovnajúcu sa úhradám

do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a nad tento rámec nájomné neplatia. V tejto súvislosti naviac je potrebné
konštatovať, že k 31. 12. 2015 došlo k platnému ukončeniu nájomného vzťahu vyplývajúceho z nájomnej
zmluvy v dôsledku výpovede zo strany prenajímateľa - žalobcu a od 01. 01. 2016 až doposiaľ žalovaná
byt užíva bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane správneho výroku o trovách
konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že rozhodnutie o
trovách konania je nedostatočné a neurčité, lebo súd nijako nezdôvodnil aplikáciu ust. § 257 CSP,
odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci je potreba aplikácie tohto ustanovenia.

27. Podľa § 257 CSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

28. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne,
ale indikatívne vypočítava okolnosti relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie nemôže byť
natoľko kauzistické, žeby postihlo všetky rozmanitosti života. Predpokladom použitia tohto ustanovenia
je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho, komu má byť náhrada

trov priznaná, ako aj na strane toho účastníka, ktorý by bol inak povinný trovy konania nahradiť.

29. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci sú splnené predpoklady pre nepriznanie
trov konania úspešnému žalobcovi. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje samotné okolnosti
prejednávaného prípadu, okolnosti, ktoré viedli žalovanú k neplateniu nájomného počas existencie

nájomnéhovzťahu(čiastočnáinvaliditamanželažalovanej,poberaniestarobnéhodôchodkužalovanou),
jej predstava o vyrovnaní dlhu prenajímateľovi. Výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov konania
zodpovedá tak zvláštnym okolnostiam prejednávanej veci. Naviac nepriznanie trov konania žalobcovi
nepovažuje odvolací súd za neprimeranú tvrdosť voči nemu.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.
1 v spojení s ust. § 257 CSP. Súd nepriznal náhradu trov konania opätovne pre dôvody hodné
osobitného zreteľa, keď za tieto považoval sociálnu situáciu žalovanej, ako aj skutočnosť, že predmetné
rozhodnutie sa podstatným spôsobom nemôže negatívne prejaviť na majetkovej sfére žalobcu ako
bytového družstva. .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).