Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210199
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2211210199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: ELBEVA, a.s.,
Letištná 61/319, Dunajská Streda, IČO: 36 252 204, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Horváth,
Bratislava, Havelkova 2, proti žalovanej: Ing. X. C., nar. X.X.XXXX, A. I., S. XXXX/XX, zastúpená
advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 14.420,80
eur, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C
153/2011-610 zo dňa 23. marca 2017 a na odvolanie znalca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 12C 153/2011-554 zo dňa 22. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o prisúdení istiny a v zamietajúcom výroku
p o t v r d z u j e, v časti priznania úroku z omeškania a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
4.580,80 eur s 9% úrokom z omeškania od 23.2.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 36%. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdu na trovách konania štátu 347,64 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdu na trovách štátu
163,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 631, § 633 ods. 1, § 644, § 645 ods. 1, §
646 ods. 1, § 647, § 648 ods. 1, § 649, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že
vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne sčasti.

Medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o dielo, podliehajúca právnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy žalobca mal žalovanej vystavať v spolupráci s označeným
subdodávateľom (firma Pitkó) rodinný dom. Vlastný zmluvný vzťah žalovanej s dodávateľskou firmou
Pitkó súdu preukázaný nebol, zmluva bola uzavretá výlučne medzi stranami sporu a za dodávky firmy
Pitkó tak zodpovedá zhotoviteľ stavby (diela). Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok z nezaplateného
zvyšku dohodnutej ceny a navyše ceny za zabezpečenie projektu (matematicky špecifikovaného
podaním z 04.05.2012), výkon vyfakturovaných prác žalovaná nesporovala, žalovaná si uplatnila

kompenzačnou námietkou zľavu na tejto cene v rozsahu 20% z dôvodu reklamovaných vád. Dielo nebol
riadne odovzdané, ale žalovaná ho prevzala a začala ho užívať dňom 06.12.2010, býva v ňom dodnes.
K reklamácii vád diela došlo zo strany žalovanej prvýkrát preukázateľne listom zo dňa 24.02.2011. K
preukázaniu reklamovaných vád súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré nepotvrdilo všetky žalovanouvytýkané vady. Napriek nesúhlasu žalovanej so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca
nemal súd dôvod pochybovať o ním konštatovaných záveroch, ktoré neboli vyvrátené ani následnými
listinnými dôkazmi (statické posudky nevyhotovili znalci, preto nebolo možné ich posúdiť ako dôkaz

znalcom). Jediný (súkromný) znalecký posudok Ing. Klačka predložený žalovanou obsahuje závery
zistené v decembri 2016 a netýka sa reklamovaných vád (nedostatok statického projektu v projektovej
dokumentácii nie je vadou realizácie diela, takisto právne neošetrená zmena projektu oproti realizácii,
keď navyše nebolo preukázané, že by k zmene projektu došlo bez vedomia žalovanej). Reklamáciou
vytýkané vady (v protokole o chybách) boli preukázané len v časti - predovšetkým uznaním žalobcu

a súdom ustanoveným znalcom - izolácia strechy (absencia parozábrany), prefarbenie škridiel (na
nevhodnosť tohto postupu mal žalovanú upozorniť), zašpinená alebo poškodená vonkajšia omietka a
nedorobky na dlažbe, nedostatočné tesnenie (oplechovanie) výstupu komína cez strechu (vlhkosť v
okolí kotla ústredného kúrenia a v okolí ventilátora vo WC), ktoré žalovaná riadne reklamovala včas
v záručnej lehote, išlo o vady odstrániteľné, zhotoviteľ ich však v primeranej lehote neodstránil (čím
nadobudli po právnej stránke charakter neodstrániteľných vád, za ktoré si oprávnene žalovaná uplatnila

zľavu z ceny diela). Pri posúdení oprávnenosti nároku sa súd predovšetkým oprel o závery súdom
ustanoveného znalca, posudky a správy (protokoly) predložené žalovanou súd nevzal do úvahy, nakoľko
nesúviseli priamo so skúmanými a reklamovanými vadami (bleskozvod, statika, ...), navyše tu bol zistený
vzťah medzi žalovanou a osobou podávajúcou správy o posúdení realizácie diela, čím jeho správy
stratili na dôkaznej hodnote. Pokiaľ sa žalovaná bránila v konaní tvrdením, že zmeny na diele boli oproti

projektu vykonané bez jej vedomia a súhlasu, toto tvrdenie súd posúdil ako nevierohodné, nakoľko
tu zo zmluvy (aj zo zákona) vyplýva oprávnenie objednávateľa kontrolovať práce na diele, žalovaná
mala dokonca právo od zmluvy v takomto prípade odstúpiť, ktoré nevyužila. Na cene za dielo sa strany
dohodli, predmetom sporu nebola (ne)primeranosť jej výšky, tu preto súd neprihliadol na závery znalca
v súvislosti s hodnotou realizovaného diela. Ale nárok žalobcu znížil (a zamietol) o cenu uplatnenú za

projekt 1.200 eur s DPH, keďže nesúvisí so zmluvou o dielo a nebola tu zo strany žalobcu preukázaná
žiadna dohoda (čo žalobca sám vo svojej výpovedi potvrdil). Vzhľadom na znalcom potvrdené vady
na diele spôsobené zo strany zhotoviteľa (žalobcu) a ich rozsah dopadajúci na dielo súd za primeranú
posúdil (a priznal žalovanej) zľavu na cene za dielo vo výške 15%, čo predstavuje (z dohodnutej sumy
vrátane DPH 57.600 eur) čiastku 8.640 eur, ktorú sumu započítal oproti nároku žalobcu. Na základe

uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 4.580,80 eur na nedoplatku za cenu diela
a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. V zmysle právnej úpravy účinnej do 30.06.2016 (Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov
konaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil,pokiaľunichniesúpredpokladypre

oslobodenie od súdnych poplatkov.) mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom (teraz stranám)
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov. Predmetné konanie bolo vedené (až po proces doručovania druhoinštančného rozhodnutia)
v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a zmenou právnej úpravy nárok štátu na náhradu trov
vynaložených v konaní z prostriedkov štátu nezanikol, hoci v súčasnej úprave už nie sú trovy štátu

(okrem prípadu tlmočenia) v sporových veciach predpokladané.
Trovy štátu vznikli priznaním a vyplatením časti znalečného z prostriedkov štátu tunajším súdom
uzneseniami č. k. 12C/153/2011-371 zo dňa 14.02.2014 (v sume 440,57 eur) a č. k. 12C/153/2011-429
zo dňa 16.05.2014 v sume 70,67 eur. Z prostriedkov štátu tak bolo vyplatených celkom 511,24 eur,
povinnosť náhrady stranám s poukazom na podiel na ich procesnom neúspechu v spore.

Súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov žalovanej ako úspešnejšej
strane sporu voči žalobcovi v rozsahu 36% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 32%:68%).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to,

že už enunciát rozsudku obsahuje nepresnosti, pretože priznaný úrok z omeškania nie je konkrétny a
je preto zameniteľný. Rozsudok je nespravodlivý, zmätočný. Účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo
s tým, že dodávku diela vykoná zhotoviteľ - žalobca. Zhotoviteľ spolupracuje so spoločnosťou Pitkó
Cocoon Hungary Kft., s.r.o., ktorá spoločnosť disponovala s platným stavebným povolením, certifikátom
na stavbu. Táto doložka o spolupráci je zakotvená aj v čl. IV. ods. 2 zmluvy o dielo. Žalobca však

upozorňuje súd, že táto maďarská spoločnosť nebola jeho subdodávateľom. S touto spoločnosťou sa
na časti výkonu stavebných prác dohodla žalovaná samostatne. V konaní žalobca namietal, že nemôže
zodpovedať za vady diela, ktoré on nevykonal. Tejto maďarskej spoločnosti nezadal žiadnu zákazku,
nezaslal žiadnu objednávku na zhotovenie stavebného diela a táto maďarská spoločnosť neúčtovalažalobcovi za vykonané práce a použitý materiál na stavbe. V takomto prípade nie je možné, aby žalobca
ručil za vady časti diela, ktoré on nezhotovil a neúčtoval žalovanej a nemal zaplatené žalovanou. Preto
žalobca namieta svoju aktívnu legitimáciu za reklamované vady za stavebné práce a materiál, ktoré

nevykonal a nedodal. Poukázal na to, že Obchodný zákonník nevymedzuje definíciu na právne vzťahy
medzi dodávateľom a subdodávateľom, avšak dá sa odvodiť z § 2 ods. 5 písm. e) zák. č. 343/2005 Z.z. o
verejnom obstarávaní. Medzi žalobcom a spoločnosťou Pitkó Cocoon Hungary Kft., s.r.o. nikdy nedošlo
k právnemu vzťahu. Spomínaná maďarská spoločnosť priamo uzavrela so žalovanou zmluvu o dodávke
diela, dokazuje to konkrétne konanie žalovanej pri výbere materiálov u maďarskej spoločnosti, priama

platba, ktorej účelom bolo zaplatenie dodávky časti diela. S touto zásadnou skutočnosťou sa však súd
nevysporiadal, pričom od žalobcu žiadal presný rozpis prác a materiálov, ktoré dodala spoločnosť Pitkó
Cocoon Hungary Kft., s.r.o., čo žalobca aj splnil. Žalovaná u spoločnosti Pitkó Cocoon Hungary Kft.,
s.r.o., reklamovala farbu strešnej krytiny a dohodla sa s maďarským dodávateľom na výmene, resp.
prefarbení krytiny, o čom existuje doklad založený v súdnom spise. Opravy sa zaviazal žalobca odstrániť
v mesiaci február až marec podľa poveternostných podmienok, pričom žalovaná nemala záujem, aby

reklamované nedostatky sanoval žalobca. Žalovaná žalobcovi dávala nereálne podmienky na čas
odstraňovaniavád,žalobcužiadala,abysaodstraňovanievádvykonávalopojejpracovnomčase,včase
sobôt, nedieľ, čo žalobca personálne a technicky nevedel zabezpečiť, nakoľko po pracovnom čase po
15.30 hod. už nebolo denné svetlo. Žalovaná vo svojej reklamácii vytkla žalobcovi vadu a to štruktúru a
izoláciu strechy, ktorá nie je vyhotovená podľa projektovej dokumentácie, pretože chýba drevený záklop

podkrovia a latovanie pod škridlou a preto izolácia nie je dostatočná. Žalobca uviedol, že žalovaná sama
žiadala o zmenu strechy. V stavebnom povolení aj v kolaudačnom rozhodnutí je dom deklarovaný ako
stavba s neobytným podkrovím, zmena strešnej konštrukcia bola zapracovaná do zmluvy o dielo. Čo sa
týkakrytiny,tátopodľažalovanejjevyhotovenázoškridielčiernejfarby,pričomjejpožiadavkabolahnedá
farba, spoludodávateľ škridlu nekvalitne pretrel na hnedú. Prefarbenie strešnej krytiny si žalovaná

dohodla s maďarským dodávateľom. Vonkajšie steny boli zašpinené blatom a betónom a odvodňovanie
nie je dokončené, dôvod bol ten, že neboli namontované odkvapové rúry. To sa týka aj zničenia omietky
domu na terase. Znalec uviedol, že išlo o lokálne malé miesta, ktoré nie sú funkčnou poruchou. V čase
ohliadky však už boli odkvapové rúry na dome namontované a drobné kolaudačné nedorobky už boli
odstránené. Čo sa týka kvality okien, ktoré sa rosia na sklách aj na rámoch, znalec uviedol, že rosenie

okien je zdôvodnené nevhodným spôsobom využívania, nadmerná vlhkosť v kombinácii so spôsobom
vykurovania vnútorných priestorov. Čo sa týka vady, že v kúpeľni okolo rúry kotla a WC okolo ventilátora
je strop vlhký, znalec uviedol, že sú spôsobené nevhodným vyhotovením oplechovania odvodu spalín
na streche, na krytine. Podľa žalobcu ide o oprávnenú vadu, ktorú mal záujem odstrániť, avšak žalovaná
ponuku odmietala. Čo sa týka vady, že kotol podľa projektu mal byť umiestnený vo WC, túto zámenu

umiestnenia kotla si vyžiadala priamo žalovaná. Pri vchode a na terase kachličky na niektorých miestach
nie sú vyškárované, je to vada odstrániteľná, žalobca ju mal odstrániť. Ďalšia vada, že základ domu
sa zvlhčuje, podľa znaleckého posudku existencia tejto vlhkosti je prirodzená, možná a očakávaná.
Existenciu tejto vady nie je možné považovať za poruchu. Žalovaná uviedla, že pri uložení základu domu
bola odnášaná zemina bez jej vedomia. Humusová časť zeminy ostala na pozemku žalovanej, ktorá sa

po ukončení stavby vrátila na pozemok späť. Čo sa týka chodníka, tento bol podľa žalovanej nekvalitný,
rozpadáva sa a klesá a namiesto zámkovej dlažby vybetónovali chodník. Táto časť reklamácie nebola
predmetom zmluvy o dielo. K strešnej konštrukcii žalobca uvádza, že zhotoviteľom strešnej konštrukcie
bola maďarská spoločnosť, s ktorou sa žalovaná dohodla na zmene strešnej konštrukcie bez účasti
žalobcu a ustanovený znalec pokiaľ ide o strešnú konštrukciu uviedol, že tá je bez vád. Pokiaľ ide o

priznanie zľavy z predmetu konania vo výške 15% je nesporné, že ide o mnohonásobné priznanie výšky
zľavy z dohodnutej ceny zhotoveného diela a žalobca nevie ako súd dospel k tejto výške zľavy. Žalovanej
vzniklo bezdôvodné obohatenie za to, že nezaplatila náklady za projekt, ktorý dal vyhotoviť žalobca a
zaplatilzaňprojektantoviitiežzato,žežalovanánezaplatilažalobcovizastavebnépráce,ktorévykonala
spoločnosť Pitkó, preto priznaná zľava v konaní jednostranne zvýhodňuje osobu žalovanej. Žalovaná

zavádza pokiaľ tvrdí, že neuzavrela žiadnu zmluvu o vyhotovení projektovej dokumentácie. Projekt bol
použitý pri vydaní stavebného povolenia. Sám projektant povedal, že projekt vypracoval na základe
požiadaviek žalovanej. Žalovaná nepodala platný protinávrh na zľavu z ceny diela. Až listom zo dňa
23.1.2017 uplatnila zľavu na zaplatenie sumy 11.404,96 eur proti žalobcovi. Žalobca k takémuto návrhu
žalovanejvznášanámietkupremlčaniazdôvoduuplynutiačasu.Žiadalpreto,abyodvolacísúdrozsudok

zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 14.420,80 eur s úrokom z omeškania 9% ročne
od 23.2.2011 do zaplatenia alebo rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná, vymedzila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Súd na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zistenia a aj nesprávne právne posúdil vec. Poukázala na čl. 15 základných

zásad, na § 191 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Hodnotenie dôkazov je nepresvedčivé a
nie je vykonané ani v súlade s princípmi, ktoré ustanovuje zákon. Žalovaná od začiatku popiera
znalecké hodnotenie znalcom, ktorého súd pribral, ako hodnotenie neodborné, vykonané nedôsledne,
v konečnom dôsledku veľmi jednostranne, zľahčujúce vykazované vady zreteľne zamerané v prospech
žalobcu. Vyjadrenia znalca sú prezentované ako nezáväzné, orientačne, nedostatočne overené. Pri

ohliadke rodinného domu znalec odmietol vykonať ohliadku strešnej konštrukcie, nemal o to žiaden
záujem. Pretože projektová dokumentácia neobsahuje statický posudok, dala si tento vyhotoviť v
konaní sama ako odborný posudok. Zmena projektu bola vykonaná bez jej súhlasu a vedomia. Súd
nebral do úvahy znalecké posudky, ktoré žalovaná predložila. Súhlasí s odborným posudkom Mgr. H.,
poukázala na to, že závady elektroinštalácie odbornou ohliadkou a posudkom zistila už v roku 2011, o
ktorých žalobca vedel. Zo správy o odbornej prehliadke zo 14.11.2011 vyplývajú aj vytýkané závady

bleskozvodu. O reklamácii tejto vady sa žalobca preto dozvedel najneskôr z tohto vyjadrenia. Súd nevzal
do úvahy spočívanie plynutia záručnej doby podľa § 649 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca sa
najprv zaviazal reklamované vady odstrániť. Sám určil termín ich odstránenia marec, apríl 2011, čo
nedodržal. Vtedy sa ešte domnievala, že vady sú odstrániteľné a budú odstránené. Do konca apríla
teda záručná doba spočívala, predĺžila sa až do konca apríla 2014. V tom čase už prebiehalo súdne

konanie. Bez akéhokoľvek odôvodnenia odborné posudky a znalecký súkromný posudok odmietol,
nebralichdoúvahy.Záversúdujenielennezrozumiteľný,aleajneprijateľný.Poukázalana §206a§207
Civilného sporového poriadku. Pri prvej reklamácii oznámila, že si uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške
20% a podľa jej výpočtov žalobca má voči nej pohľadávku z titulu nedoplatku na cene diela vo výške
11.404,96 eur. Výsledky dokazovania preukazujú, že právo zo zodpovednosti za vady uplatnila v súlade

so zákonom a existenciu vád diela preukázala. Pri stanovení výšky zľavy z ceny diela vzala do úvahy, že
vzhľadom na charakter a vážnosť vád zhotovenej stavby predpokladaná výška nákladov na odstránenie
vád je primeraná zľava z ceny diela 20% a nie 15% ako súd stanovil. Zľava z ceny diela vo výške
20% zodpovedá výške dlhu voči žalobcovi. Nestotožňuje sa s tým, že by dlh predstavoval 13.200,80
eur ako uviedol súd prvej inštancie, ktorý jednoducho znížil žalobcom požadovanú sumu a 1.200,- eur

za projektovú dokumentáciu bez toho, aby zisťoval skutočnú výšku dlhu. Náklady na odstránenie vád
diela len opravou strechy predpokladá vo výške 16.777,75 eur, preto napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu
zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej. Žalovaná sama navrhla znížiť stavebné náklady tak, že
zmenu strešnej konštrukcie dohodla s dodávateľom strešnej konštrukcie a so stavebným dozorom. Súd
prvej inštancie nevzal do úvahy tvrdenia žalovanej, že zmeny na diele boli vykonané bez jej vedomia a
súhlasu, pretože to je nedôveryhodné. Až po kolaudácii napadla, že na stavbe chýba statický posudok.
Bleskozvod nebol predmetom dodávky stavby a stavebný projekt ho nevyžadoval, preto nemohol byť ani

predmetom reklamácií. Z technického riešenia strešnej konštrukcie nemá vplyv na bezpečnosť stavby.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom advokátky. Uviedla, že si uplatnila zľavu z
ceny za dielo do výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Ide o prostriedok procesnej obrany. Právny
názor žalobcu, že žalovaná mala podať protinávrh nie je preto správny a preto neobstojí ani námietka

premlčania. Žalovaná považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom advokátky. Poprela tvrdenia žalobcu, že
o dohode žalovanej s firmou Pitkó. Tvrdenie žalobcu, že bleskozvod nebol predmetom dodávky je lož.
Keďže sa vady včas neodstránili, stali sa neodstrániteľnými.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - stranami, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h), f) Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas deň verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku o prisúdení istiny a v zamietajúcom výroku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1

Civilného sporového poriadku a pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti úroku z omeškania
a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku.

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej na zaplatenie sumy 14.420,80
eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 4.580,80 eur s 9% úrokom

z omeškania od 23.2.2011 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie
vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na vady na diele spôsobené
žalobcom a ich rozsah dopadajúci na dielo, súd za primeranú považoval zľavu na cene za dielo vo
výške 15%, čo z dohodnutej sumy 57.600 eur predstavuje 8.640 eur, ktorú sumu započítal oproti
nároku žalobcu zníženého o sumu 1.200 eur (cena za projekt). Žalobca nesúhlasil s rozsudok súdu

prvej inštancie, rozsudok považuje za zmätočný, namietal pasívnu legitimáciu za vady uplatňované
žalovanouzadodávkučastidielamaďarskýmdodávateľom,namietalneuvedeniedostatočnýchdôvodov
súdom prvej inštancie pre priznanie zľavy, namietal nezaplatenie za projekt a vo vzťahu k uplatnenému
protinávrhu na zľavu z ceny diela vzniesol námietku premlčania. Žalovaná taktiež nesúhlasila s
rozsudkom súdu prvej inštancie vo všetkým výrokoch, pretože súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolaní žalobcu a žalovanej je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zachované právo
žalobcu spravodlivý proces, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku ako i nároku uplatneného počas konania
žalovanou, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených
nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,

pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci pokiaľ ide o prisúdenú istinu a zamietajúcu časť, keď vec i správne
právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a

preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Žalobca v odvolaní neuviedol zákonné ustanovenia odvolacích dôvodov, z obsahu odvolania však
vyplýva odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Obsahom oboch odvolaní bola odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci súdom

prvej inštancie.

14. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1písm. h) Civilného sporového poriadku, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože
súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a
vo zvyšku ju zamietol.

15. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie resp. doplatenie ceny za dielo vo výške 14.420,80
eur, ktoré žalobca - zhotoviteľ realizoval na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovanou dňa 3.5.2010.
Žalovaná si v konaní uplatnila kompenzačnú námietku - zľavu z ceny vo výške 20% za vady diela
spôsobené pri realizácii diela žalobcom. V konaní nebolo sporné, že k odovzdaniu a prevzatiu diela

došlo, žalovaná sa do domu nasťahovala a začalo ho užívať. Zároveň nebolo sporné, že žalovaná vady
riadne reklamovala. Žalobca tvrdil, že dodávku diela vykonal v spolupráci so spoločnosťou Pitkó Coccon
Hungary Kft. (viď. čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo) a preto nemôže zodpovedať za vady diela, ktoré vykonala
maďarská spoločnosť. Z ustanovenia § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka však bezpochyby vyplýva,
že zhotoviteľ objednávateľovi zodpovedá aj za vady diela, ktoré spôsobil jeho subdodávateľ. Napriek
tomu, že diela či jeho časť realizovala tretia osoba, stále platí, že dielo bolo vykonané na zodpovednosť

zhotoviteľa.Objednávateľmápretorovnaképrávnepostavenie,akébymal,kebydielozhotoviteľvykonal
sám, a proti subdodávateľovi nemá žiadne nároky zo zodpovednosti za vady diela. Preto aj podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca je aj vecne legitimovaný vo vzťahu k preukázaným vadám špecifikovaných
v znaleckom posudku. K uplatnenému protinávrhu na zľavu z ceny diela žalobca uviedol, že žalovaná
nepodala platný protinávrh, pretože až listom zo dňa 23.1.2017 uplatnila zľavu na zaplatenie sumy

11.404,96 eur a preto žalobca uplatnil proti nároku žalovanej námietku premlčania. Z obsahu spisu však
vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 5.12.2011 doručeným súdu prvej inštancie 6.12.2011 uplatnila
námietku započítania z titulu zľavy z ceny diela. Žalovaná si nárok na zľavu z ceny diela uplatnila už
podaním zo dňa 5.12.2011. Nedôvodnou je námietka žalovanej, že súd nezohľadnil znalecký posudok
Ing. Kľačka, pretože tento sa netýkal reklamovaných vád, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Súd

prvej inštancie priznal žalovanej 15% zľavu z ceny diela, ktorú odvolací súd považuje za primeranú
najmäpovahepreukázanýchvád(zistenýchznaleckýmdokazovaním:nevytvoreniestropnejkonštrukcie
nad prízemím, zlé oplechovanie odvodu spalín od kotla pri prestupe cez strechu, nevhodné ukončenie
odvodu vzduchu od ventilátora vo WC, drobné nedostatky na fasáde a dlažbe) všetkým dôsledkom
jej výskytu a k cene diela. Na túto otázku strany nenavrhli žiadne dokazovanie, súd vychádzal zo

svojej úvahy. Zákonodarca bližšie neupravuje akým spôsobom alebo akým postupom je potrebné výšku
primeranej zľavy určiť.

16. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom žalovaná namieta znalecké dokazovanie.

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca, ani žalovaný, v odvolacom
konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, je potrebné

uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

18. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo.

19. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti

musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.20. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia

dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne

vysvetliť, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil, okrem priznania úroku z meškania.
Okolnosti namietané stranami v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

21. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej
inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti

súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

22. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v

zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne
právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii zodpovednosti
žalobcu za vznik vád, za ktoré žalovaná uplatnila zľavu, keďže boli v konaní preukázané znaleckým
dokazovaním. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou
skutkovou okolnosťou tvrdenie žalovanej o tom, že vady diela reklamovala u žalobcu a preto nezaplatila

za práce vyúčtované žalobcom. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalovaná
si v konaní uplatnila nárok na zľavu z ceny za dielo, ktorú súd prvej inštancie aj priznal v rozsahu
zodpovedajúcom jeho úvahe, ktorú zdôvodnil s poukazom na znalcom potvrdené vady diela spôsobené
žalobcom.

23. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil znalecké dokazovanie,
nakoľko podľa jej názoru ide o hodnotenie neodborné, nedôsledné, je i tento odvolací argument
nenáležitý. V priebehu súdneho konania bolo vykonané dokazovanie i nariadením znaleckého
dokazovania, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie bol vyhotovený najskôr Znalecký posudok
č. 1/2014 (č.l. 299). V súvislosti s uvedenými dôkazmi odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého

dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho
hodnoteniu (podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom
prvej inštancie) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí
presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého

nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý
súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z
odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú
svojimi zmyslami. Znalec v prejednávanej veci musel vychádzať z odbornej verifikácie relevantnýchskutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť vady na rodinného domu žalovanej,
posúdiť ich rozsah a ustáliť príčinu ich vzniku. Po preskúmaní znaleckých posudkov odvolací súd
konštatuje, že znalec ustanovený vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a

zistené doplňujúce informácie (odborná literatúra, poznatky z praxe v danom odbore), prehľadným
a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní každej
dielčej odbornej otázky postupoval. Ak závery znaleckého dokazovania, ktoré je potrebné vnímať
komplexne, nekopírovali požiadavku žalovanej na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, nemožno ich
z tohto dôvodu vyhodnotiť, ako nesprávne alebo nedostatočné. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací

súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k pochybeniu súdu
prvej inštancie pri hodnotení znaleckého posudku za dostatočnú, a to i vzhľadom na závery celého
dokazovania.

24. Vo vzťahu k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie za podstatné považuje
odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010,

sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

25. Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu, že jej dlh predstavuje 13.200,80 eur (14.420,80 eur -

1.200 eur), pretože podľa žalovanej súd nezisťoval skutočnú výšku dlhu. Súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že výška žalobcom uplatnenej sumy má svoj základ vo faktúre č. 211115 zo dňa 15.2.2011z
ktorej vyplýva, že žalobca vystavil žalovanej konečnú faktúru za vykonané práce vo výške 23.020,80
eur s DPH a odpočítal zálohu 5.000 Sk a 3.600 Sk, k úhrade 14.420,80 eur. Žalovanej sa podľa názoru
odvolacieho súdu nepodarilo uvedené skutkové zistenia spochybniť, v odvolaní žalovanej sa podrobný

výpočet nenachádza.

26. V súvislosti s otázkou výšky nároku žalobcu, tento v odvolaní namietal, že súd neodôvodnene
nezohľadnil sumu 1.200 eur za projekt, pretože neexistovala dohoda. Predmetom zmluvy o dielo nebolo
vyhotovenie projektovej dokumentácie (viď. čl. II bod. 1 zmluvy o dielo zo dňa 3.5.2010). Pokaľ si

preto žalobca uplatňoval zaplatenie ceny za projekt z titulu zmluvy o dielo, je správny záver súdu o
nepreukázaní dohody strán v tomto smere. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že malo
ísť o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, tvrdenia žalobcu neboli bližšie ozrejmené,
kto sa mal obohatiť, na úkor koho, kedy a v akej výške, teda neboli bližšie opísané skutkové okolnosti.

27. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4.580,80 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po
vysporiadaní sa s relevantnými odvolacou argumentáciou odvolateľov, s použitím § 387 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku rozsudok v uvedenom rozsahu potvrdil.

28. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj
v časti priznania úroku z omeškania vo výške 9% od 23.2.2011 do zaplatenia. Podľa ustanovenia § 389
písm. b) Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku však
musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o priznaní úroku z omeškania a v tejto časti
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia

rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že toto je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, preto sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov,
čo je dôvodom na zrušenie rozsudku vo výroku o priznaní úroku z omeškania. Z odôvodnenia rozsudkusúdu prvej inštancie totiž vyplýva len citácia ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez
akéhokoľvek ďalšieho vecného odôvodnenia.

29. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania
úroku z omeškania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil
a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zrušenom rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o uplatnenom úroku z omeškania a zároveň
aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá
povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

31. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal znalcovi Ing. Miloslavovi Ilavskému, Bratislava,

Lazaretská 13 znalečné vo výške 84,68 eur. Znalečné bude znalcovi vyplatené z preddavku na
znalečné zloženého žalobcom tunajšiemu súdu podľa záznamu D14/62/2016 na účet vedený v T. D.,
a.s., D., č. IBAN I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. Súd vrátil žalobcovi
nespotrebovaný preddavok na znalečné v sume 65,32 eur.
32. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 2 ods. 4, § 3 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 3 ods. 1, § 14 ods. 4, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhl. č.
491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách, výdavkoch a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov i
prekladateľov vecne odôvodnil tým, že súdny znalec vykonal znalecký úkon riadne, znalečné na odmene
vyúčtoval primerane znaleckému výkonu a preto mu súd odmenu priznal podľa vyúčtovania (2 x 13,28
eur+DPH,3x13,28eur),ďalejpriznalcestovnézBratislavydoDunajskejStredyaspäťanáhradustraty

času (6,64 eur + DPH). Cestovné priznal pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku,
nakoľko si nevyžiadal súhlas súdu na použitie vlastného vozidla (2,50 eur x 2). Znalečné bude znalcovi
uhradené z preddavku na znalečné. Nakoľko preddavok nebol spotrebovaný v plnom rozsahu, zvyšok
bude vrátený strane, ktorá preddavok zaplatila.

33. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie znalec. Namietal, že vyúčtované cestovné výdavky nie sú
priznané v skutočne účtovanej výške, ale sú priznané v zníženej. Dôvodil tým, že vyúčtovaný znalecký
úkon - podanie vysvetlenia na pojednávaní súdu dňa 10.11.2016 priamo súvisí s vypracovaným
znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vypracoval ako znalec pribratý súdom do konania. Za tento
úkon bola súdu vystavená faktúra na sumu 107,01 eur a boli tu zahrnuté cestovné náhrady pri použití

vlastného osobného motorového vozidla v celkovej výške 27,32 eur vrátane DPH, pričom cestovné
náklady súd nepriznal s odôvodnením, že nebol súdu udelený súhlas na použitie vlastného osobného
motorového vozidla pre účely znaleckého úkonu. Vyúčtovaný znalecký úkon nie je možné chápať ako
nový, alebo izolovaný znalecký úkon, ale treba ho vnímať ako znalecký úkon týkajúci sa konania ako
celku a to hlavne v súvislosti s tou skutočnosťou, že už bol vo veci ustanovený znalcom v roku 2013,

vypracovalznaleckýposudokaajsúdompožadovanávýpoveďsatýkalatohtoznaleckéhoposudku.Súd
prvej inštancie listom zo dňa 15.10.2013 udelil súhlas použiť osobné motorové vozidlo k znaleckému
úkonu, pričom tento súhlas vníma tak, že sa týka konania ako celku a nie iba nejakej časti konania.
Z uvedeného dôvodu k znaleckému úkonu ani nežiadal súd o nové povolenie použitia osobného
motorového vozidla. Preto žiada súd, aby rozhodol a vyúčtovanie znalečného v pôvodne účtovanej

výške.

34. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
podala oprávnená osoba (§ 359 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či proti napadnutémuuzneseniu je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie znalca je potrebné odmietnuť, nakoľko
bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

36. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti uzneseniu
súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

37.Podľa§357Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolaniaodvolaniejeprípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

38. Podľa § 59 Civilného mimosporového poriadku odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním
valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f) (ods. 1). Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo

zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho (ods. 2).

39. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

40. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.
Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne,
ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku,
ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

41. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie
odmietne. Podľa všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku (ktorá platí aj pre mimosporové

konanie) je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon
pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 Civilného
sporového poriadku a ktorými sú uznesenia o: zastavení konania, odmietnutí podania vo veci
samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovaciehoopatrenia,zrušeníneodkladnéhoopatreniaalebozabezpečovaciehoopatreniapodľa

§ 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností,
okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, zabezpečení dôkazného
prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a
voveciachvýkonucudziehorozhodnutia.Ustanovenie§59Civilnéhomimosporovéhoporiadkuupravuje
odchýlky prípustnosti odvolania ako riadneho opravného poriadku v civilnom mimosporovom konaní.
Nad rámec uznesení, voči ktorým Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie, v mimosporovom konaníje odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem
uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f), proti
uzneseniusúduprvejinštancieozrušenírozhodnutiaodedičstve,aksadodatočnezistí,žeporučiteľžije,

alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho. Proti iným uzneseniam odvolanie nie je prípustné.

42. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné
podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

43. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že znalec odvolaním napadol uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým uznesením bolo znalcovi priznané znalečné. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie nie je v citovaných zákonných ustanoveniach § 357 Civilného sporového poriadku a § 59
Civilného mimosporového poriadku uvedené, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že proti nemu nie je
odvolanie objektívne prípustné.

44.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciuatiežvyššiecitovanézákonnéustanovenia,odvolanie
znalca tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo,
aby odvolací súd rozhodol vo výroku III. tak, že podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c)
Civilného sporového priadku odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami

znalca, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.

45. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné, odvolací súd musel podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané uznesenie
odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

46. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).