Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/231/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207052
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216207052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: Obec Veľké Dvorníky, Veľké Dvorníky,
Hlavná190/16,IČO:00305375,zast.splnomocnenkyňou:Mgr.EvaGulyášová-Advokátskakancelária,
s.r.o., Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328, proti žalovanému: U. V., nar. XX. F. XXXX, trvale
bytom V. L., O. XXX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Bernolákovo,
Gróbska 19, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
z 22. júna 2017 č. k. 12C/144/2016-58 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ žalovanému a osobám, ktoré s ním
bývajú uložil povinnosť sa vysťahovať z bytu č. X-C nachádzajúcom sa vo vchode č. XX na II. podlaží
polyfunkčného domu, súpisného čísla XXX, vedenom na LV č. XXXX pre kat. úz. V. L., stojacom
na parcele reg. „C“ č. 121/1 a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
II/ a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% po zistení

nasledovného skutkového stavu:

1.2 Medzistranamisporuvznikolnazákladezmluvyonájmebytunájomnývzťah,ktorýskončiluplynutím
času, dňom 1. apríla 2015. Nová nájomná zmluva ani dodatok k pôvodnej nájomnej zmluve uzavretý
medzi stranami neboli. Uvedené skutkové okolnosti postačovali súdu prvej inštancie na rozhodnutie
vo veci, dôkazy navrhované žalovaným - predloženie nájomných zmlúv uzavretých žalobkyňou s
inými nájomcami a predloženie spisu vyšetrovateľa z trestného konania by nijako rozhodnutie vo

veci neovplyvnili. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že nájomný vzťah trvá z dôvodu jeho platieb na
nájomnom, nie je to tak, nájomný vzťah je vzťah dvojstranný a v tomto smere žalovaný prípadnú novú
nájomnú zmluvu ako výsledok prejavu vôle oboch strán nepreukázal. V súčasnosti žalovaný byt užíva
neoprávnene bez žiadneho právneho titulu.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na

zistenie rozhodujúcich skutočností; nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel prvoinštančný
súd na základe vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci.2.2 Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie o skončení nájomného vzťahu medzi stranami
uplynutím času, t. j. 1. apríla 2015, pretože žalovaný má za to, že nájom bytu naďalej trvá. Ako nájomca
má prednostné právo na uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve

a stanovených prenajímateľom. Žalobkyňa doposiaľ preberá od žalovaného platby za nájom a doposiaľ
nevyporiadala kauciu zloženú pri uzatvorení nájomnej zmluvy, ktorú má povinnosť vysporiadať pri
ukončení nájomného vzťahu a nie pri odovzdaní bytu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku -

ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p. C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 C.s.p..

4. Predmetom konania je žaloba na vypratanie bytu z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu uplynutím

doby.

5. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na obsah podaného odvolania s poukazom na
uplatnenúodvolaciuargumentáciužalovanéhojeposúdiťčižalovanýaosobysnímžijúcevpredmetnom
byte majú právny dôvod, ktorý by ich oprávňoval tento byt užívať.

6. Podľa § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane

vysvetlil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nájomný vzťah medzi stranami
skončil uplynutím času, t. j. 1. apríla 2015. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako

neznamená ani to, aby sporová strana (účastník konania) bola pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

8. Pre rozhodnutie v tejto veci bolo podstatným, že nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú a
skončil uplynutím doby, t. j. 1. aprílom 2015 a žalobkyňa so žalovaným neuzavrela žiaden záväzkový

právny vzťah, z ktorého by žalovanému a osobám s ním žijúcim vzniklo právo byt (čo aj len dočasne)
užívať. Tieto skutočnosti v spore neboli spornými. Pokiaľ teda žalovaný chcel byť v spore úspešný, musel
preukázať, že mu svedčí právny titul, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu bytu.

9.1 Občiansky zákonník rozlišuje medzi nájmom bytu na dobu určitú a neurčitú. V ust. § 710

ods. 2 O.z. stanovuje, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času,
pričom tu neplatí ust. § 676 ods. 2 O.z. pre zánik nájmu bytu. Ak by doba nájmu nebola dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na neurčito. Pre prenajímateľa je preto výhodnejšie
uzatvoriť s jeho nájomníkom zmluvu na dobu určitú, čo v danom prípade žalobkyňa aj urobila, zatiaľ čov prípade nájomcu platí pravý opak, pretože ak by prenajímateľ uzatvoril nájom bez časového určenia,
nájomníkovi môže vzniknúť v prípade vypovedania nájmu bytu nárok na bytovú náhradu.
V posudzovanej veci boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre vypratanie žalovaného z predmetného

bytu, keďže doba nájmu, na ktorú bol nájom bytu dojednaný, uplynula t. j. 1. apríla 2015. Odvtedy
užíva žalovaný byt neoprávnene. Pokiaľ osoba užíva byt aj po zániku nájomnej zmluvy, platí, že sa
bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka nehnuteľnosti. Nájomca v danom prípade nemá právo na
bytovú náhradu ani titul na bývanie a prenajímateľ ho môže dať súdne alebo exekútorom vysťahovať.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 126 ods. 1 O.z., podľa ktorého vlastník má právo

na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Nakoľko žalovaný tým, že po uplynutí nájmu byt
vo vlastníctve žalobkyne neoprávnene užíva, súd vyhovením žalobnému návrhu žalobkyni poskytol
ochranu vlastníckeho práva. Zákonodarca poskytuje ochranu právnemu inštitútu nájmu bytu tým, že k
jeho skončeniu môže prísť (okrem písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom a výpovede) v
prípade nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, tiež uplynutím tohto času, pričom na uzavretie ďalšieho

nájmu na dobu určitú nemá nájomca žiaden právne relevantný nárok a to bez ohľadu na to, či si plnil
všetky povinnosti v súlade so zmluvou o nájme bytu. Pokiaľ predpokladom skončenia nájmu bytu je
uplynutie doby nájmu, čo má za následok, že nájomný vzťah neexistuje, takému už neexistujúcemu
nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle § 126 ods. 1 O.z. musí naopak
súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu, pretože nájomný vzťah medzi stranami zanikol, nárok

žalobkyne na vypratanie bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi.

9.2 Súd prvej inštancie potom vo veci rozhodol správne, keď uložil povinnosť byt vypratať a rozhodol aj
o nároku žalobkyne voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania.

9.3 Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

10.1 Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p.) a
vznikol jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

10.2 O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p..

10.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

11. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).