Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/104/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515203475
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7515203475.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej, v exekučnej veci oprávneného
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave Pribinova č. 25 IČO: 35 792 752 právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave Kubániho
č. 16 proti povinnému B. X.T.Y. nar. XX.X.XXXX bytom Z. č. XXX v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Ondášom so sídlom v Košiciach Mlynárska č. 16 pod sp. zn. EX 549/2015
o vymoženie 1485,65 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie z 8.4.2016 č.k. 12Er/864/2015-20 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.
2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnenýsnávrhomnapadnutéuznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v sume 106,26 Eur.
3. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola nikdy
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote
14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa
dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom
úvere. Mal za to, že za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje
ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do
zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho
zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky
na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Považoval za nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom
ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným.
Preto podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť neprijateľnou podmienkou, pričom citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.11.2012, sp. zn. 3 MCdo 14/2011. Oprávnený zároveň poukázal na to, že rozhodcovské konanie
poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a
možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nespĺňaani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o jej platné dojednanie, keďže spotrebiteľovi
dávala možnosť na výber pri podaní žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory
zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je teda len alternatívne. Zároveň
podal odvolaciemu súdu podnet na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ s
otázkou : Či sa má smernica č. 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že ochrana spotrebiteľa podľa jej
ustanovenízahŕňamožnosť,abysúd,ktorýrozhodujeonávrhunavýkonprávoplatnéhorozhodcovského
rozsudku, vydaného na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v priamej súvislosti s úverovou
zmluvou uzatvorenou medzi veriteľom a spotrebiteľom, preskúmaval platnosť ustanovení úverovej
a rozhodcovskej zmluvy a tento rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul a
exekúciu z tohto dôvodu zastavil na základe toho, že úverová alebo rozhodcovská zmluva obsahuje
nekalú podmienku, ktorá spôsobuje spotrebiteľovi ujmu v prípade, ak podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu nemá
možnosť z tohto hľadiska preskúmavať platnosť zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva nárok priznaný
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné a nie sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom EÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, preskúmal
uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.
5. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.9.2011 ako
neprijateľnej podmienky.
9. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 168/03/14 zo dňa 2.4.2014.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve č. 8500007258 zo dňa 30.9.2011 k Zmluve o revolvingovom
úvere č. 8500007258 uzavretej dňa 30.9.2011 medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinným. V
zmysle tejto zmluvy spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. poskytla povinnému úver vo výške
1500,00 Eur.
10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri
skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj
platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (obdobne uznesenie sp.zn. 3 Cdo
146/2011 z 13.10.2011, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2012 pod
por. č. 42). Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je
právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má
povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu
so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranamivôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
11. Z vyššie uvedených rozhodnutí NS SR vyplýva záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych
poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná (viď aj uznesenia NS SR z 10.10.2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011
a z 18.9.2012 sp.zn. 5 Cdo 230/2011, prijaté dňa 29.11.2012 na uverejnenie v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR), nemožno preto prisvedčiť záveru oprávneného (v odvolaní aj v podnete na
podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania) v tom, že zo žiadneho ustanovenia vnútroštátneho
procesného predpisu nevyplýva exekučnému súdu oprávnenie posúdiť rozhodcovskú zmluvu (doložku)
z hľadiska jej platnosti.
12. Výklad tohto vnútroštátneho ustanovenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) je v zmysle
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR jednotný a súdna prax je v tejto otázke ustálená a zhodná
(viď aj ďalšie rozhodnutia NS SR sp.zn. 6 Cdo 143/2011, 6 MCdo 9/2012 a 2 Cdo 245/2010).
13. Za tejto situácie súd správne vychádzal z výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS obsiahnutého
v judikatúre SD EÚ, opierajúc sa najmä o závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, C-40/08, podľa ktorého Smernica rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských veciach sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsadené v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.
14. Za situácie existencie vnútroštátnej úpravy je nenáležité sa zaoberať, ako má súd postupovať
(vykladať Smernicu 93/13/EHS), ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel nemá možnosť posúdiť
platnosť rozhodcovskej zmluvy a obracať sa v tejto neexistujúcej situácii s návrhom na začatie
prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ.
15. V tomto konaní nevyvstala žiadna otázka výkladu úniového práva, o ktorej by mal rozhodnúť Súdny
dvor EÚ a ktorá by nebola už Súdnym dvorom EÚ zodpovedaná, z ktorého dôvodu odvolací súd podnetu
oprávneného nevyhovel.
16. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy č.
8500007258 zo dňa 30.9.2011. Podľa tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro,
vložka č.: 52189/B,- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o.,
IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
18. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská zmluva je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou.
19. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
20. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť.
21. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o
revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), čím oprávnený sledoval
vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie
rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie.
22. Naopak, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy vecne správny.
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.