Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010496
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116010496.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Adriány Považanovej, o odvolaniach obžalovaného H. X. a okresného
prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tk/2/2016 z
23.03.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného H. X. a okresného prokurátora v Banskej Bystrici z

a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. X. uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 19.05.2015 asi o 17.00 hod. v bytovom dome na ulici S. X. XX v W. W. na chodbe na 3.

poschodí pristúpil k poškodenej Y. P., ktorej začal vulgárne nadávať, následne ju udrel päsťou do
oblasti tváre, strhol ju smerom k protiľahlej stene, v dôsledku toho spadla na podlahu, pritom jej
spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vpravo s opuchom, krvnou podliatinou a odreninou, prasklinu
nosových kostí bez posunu, pomliaždenie nosa s opuchom, krvnou podliatinou a povrchovou odreninou,
pomliaždenie jarmovej oblasti tváre vľavo s opuchom, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého
kolena s opuchom, vnútro kĺbovú zlomeninu zápästného konca vretennej kosti a odlomenie špičky

bodcovitého výbežku lakťovej kosti ľavej hornej končatiny, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť
od 20.05.2015 do 17.07.2015.

O treste a náhrade škody bolo rozhodnuté tak, že

podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil obžalovaného k trestu odňatia slobody

v trvaní 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol výkon trestu obžalovanému podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému ustanovená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodeným Y. P., trvale bytom X. S.,

toho času bytom S. X. XX, W. W., škodu vo výške 1.888,- Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937 874, škodu vo výške 359,07 Eur a Sociálnej poisťovni,
so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30807484, škodu vo výške 27,70 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená Y. P., trvale bytom X. S., toho času bytom S. X. XX, W. W.
so zvyškom náhrady škody odkázaná na civilný proces.Ako vyplýva už z výroku o vine, okresný súd sa len sčasti stotožnil s podanou obžalobou, ktorá bola
podaná na obžalovaného H. X. dňa 26.05.2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

19.05.2015 asi o 17:00 hod v bytovom dome na ulici S. X. XX v W. W. na chodbe na 3. poschodí pristúpil
k poškodenej Y. P., ktorej povedal: „navaľ peniaze, lebo ťa dobijem“, so slovami: „ty kurva, suka“ uchopil
ju za ľavú ruku a kabelku, ktorú mala prevesenú cez rameno, ťahal ju smerom dole po schodoch, pričom
keď Y. P. si vybrala mobilný telefón, že ide zavolať políciu, vytrhol jej ho z ruky, hodil smerom na druhé

poschodie, kde sa rozbil, ťahal ju na druhé poschodie, pokúšal sa jej vytrhnúť kabelku, ktorú držala
oboma rukami, jednou rukou ju chytil pod krk, oprel o stenu, druhou ju udieral do tváre, hovoril jej, že
ju zabije, že si má nachystať truhlu, potiahol ju na medziposchodie medzi prvým a druhým poschodím,
chytil ju pod krk, udieral ju o stenu, spadla na zem a ako ležala na zemi, vytrhol jej kabelku, ktorú
začal prehľadávať, povedal jej, že si všetko berie, pokiaľ mu nevráti peniaze za notebook, vybehol z
domu von do odstaveného OMV zn. Škola Superb, ev. č. T pričom keď poškodená prišla k vozidlu a

povedala mu, že podá na neho oznámenie na polícii, jej veci vrátil, čím takto Y. P., trvale bytom X. S.,
toho času bytom S. X. XX, W. W., spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vpravo s opuchom, krvnou
podliatinou a odreninou, prasklinu nosových kostí bez posunu, pomliaždenie nosa s opuchom, krvnou
podliatinou a povrchovou odreninou, pomliaždenie jarmovej oblasti tváre vľavo s opuchom, podvrtnutie
krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého kolena s opuchom, vnútro kĺbovú zlomeninu zápästného konca

vretennej kosti a odlomenie špičky bodcovitého výbežku lakťovej kosti ľavej hornej končatiny, ktoré
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť od 20.05.2015 do 17.07.2015 a odcudzením veci poškodenej
spôsobil škodu vo výške 95,- Eur.

Výrokom o vine v napadnutom rozsudku sa okresný súd tiež len sčasti stotožnil s obhajobou

obžalovaného H. X., ktorý v zásade spáchanie žalovanej trestnej činnosti popieral (pri ústnom riešení
konfliktu ohľadne notebooku na schodoch v bytovom dome sa poškodená v šľapkách pošmykla, čelom
narazila do steny a nekontrolovane padala k zemi, pričom sa jej rozsypala kabelka; hoci obžalovaný
poškodenej vulgárne nadával, k fyzickému ataku na poškodenú z jeho strany 100% nedošlo).

Po vykonaní relevantných dôkazov na viacerých hlavných pojednávaniach mal okresný súd za to, že: v
rozhodnom čase obžalovaný poškodenej vulgárne nadával a aj ju fyzicky napadol, pričom jej spôsobil
zranenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku; nebolo náležite preukázané, že obžalovaný pri
napadnutí poškodenej jej vytrhol kabelku, ktorú začal prehľadávať a mal jej uviesť, že si všetko
berie, pokiaľ mu nevráti peniaze za notebook; súd pri verifikácii výpovede poškodenej (podstata ktorej

bola vyjadrená vo výroku podanej obžaloby) vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku znalca
v odbore súdneho lekárstva P.. W. V., ktorý čiastočne vylúčil mechanizmus vzniku zranení podľa
verzie poškodenej; z kriminalistického znaleckého posudku vyplýva, že nebola zistená prítomnosť DNA
obžalovaného na kabelke poškodenej a ani na kryte mobilného telefónu poškodenej (pokiaľ by sa bol
obžalovaný zmocnil týchto vecí poškodenej, boli by na nich jeho biologické stopy); nebolo nad akúkoľvek

pochybnosť preukázané, že obžalovaný proti poškodenej použil násilie v úmysle zmocniť sa jej vecí.

Podľa prvostupňového súdu konanie obžalovaného napĺňa znaky trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., to znamená, že úmyselne ublížil na zdraví poškodenej, avšak
ťažkú ujmu na zdraví jej spôsobil z nedbanlivosti.

Podľa názoru súdu bolo preukázané dokazovaním (aj výpoveďou poškodenej), že obžalovaný fyzicky
napadol poškodenú, a to minimálne jedným úderom do oblasti tváre a následne ju sotil, pričom
následkom pádu jej spôsobil zranenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku (skutočnosť, že
medzi obžalovaným a poškodenou vznikol v inkriminovanom čase konflikt potvrdzovali aj viacerí ďalší

svedkovia, pričom to, že poškodená vykazovala znaky zranenia, bolo zistené aj na oddelení urgentného
príjmu Fakultnej nemocnice s poliklinikou v W. W.).

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému bolo prihliadnuté najmä na to, že: doposiaľ sa viackrát
dostal do rozporu so Zákonom o priestupkoch (najmä na úseku cestnej premávky); obžalovaný sa dostal

doposiaľ3-krátdorozporusTrestnýmzákonom(hľadísananehoakobynebolodsúdený);vovecinebola
zistená ani poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť; v rámci aplikovateľnej trestnej sadzby podľa § 156 ods.
3 Tr. zák. (2 až 5 rokov odňatia slobody) je postačujúce postihnúť obžalovaného trestom odňatia slobodyna dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pričom výkon tohto trestu možno podmienečne odložiť na
skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Pri nárokoch na náhradu škody rozhodol okresný súd o zaviazaní obžalovaného k úhrade škody v
tej časti, kde ju mal náležite za preukázanú, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody (ohľadne
poškodenej kabelky a mobilného telefónu) bola poškodená odkázaná na civilný proces, pretože v tejto
časti nebol jej nárok na náhradu škody náležite preukázaný.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania ako obžalovaný, tak aj okresný prokurátor v
Banskej Bystrici, pričom obaja svoje odvolania aj písomne odôvodnili.

Obžalovaný H. X. prostredníctvom svojho obhajcu navrhol, aby bol primárne po zrušení napadnutého
rozsudku spod obžaloby oslobodený, eventuálne aby bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: voči obžalovanému vypovedala jedine samotná poškodená,
ktorú však treba z viacerých dôvodov považovať za nedôveryhodnú; zo znaleckých zistení znalca P.. W.
V. vyplýva, že vo viacerých prípadoch mechanizmus vzniku jej zranení nezodpovedá popisu poškodenej
(najmä búchanie hlavou zo strany obžalovaného o stenu a škrtenie); menovaný znalec pripúšťa aj

alternatívu, že poranenia poškodenej mohli vzniknúť aj jedným pádom; ani na kabelke poškodenej
a ani na jej mobilnom telefóne neboli zaistené stopy pochádzajúce od obžalovaného; aj svedkyňa
M. potvrdila, že obžalovaný po konflikte s poškodenou žiadnu kabelku a ani mobilný telefón v ruke
nedržal; napriek tomu, že podľa údajov poškodenej ju mal obžalovaný hrubým spôsobom napádať
niekoľko minút, táto nemala následne problém ísť von z bytového domu za obžalovaným, volať svojmu

kamarátovi a pod.; svedok P. O. vie o konflikte medzi obžalovaným a poškodenou len sprostredkovane
od poškodenej; motívom nepravdivej výpovede poškodenej je to, že si obžalovaný voči nej uplatňoval
(a to po niekoľký krát) reklamáciu notebooku, ktorý mu táto odmietla vyreklamovať (poškodená zneužila
prítomnosť obžalovaného vo vchode, kde býva na trestné stíhanie obžalovaného).

Okresný prokurátor v podanom odvolaní navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a tomuto
prikázané vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Obžaloba zdôrazňuje predovšetkým to, že: na hlavnom pojednávaní boli produkované dve skupiny
dôkazov (verzia obžalovaného a verzia poškodenej); aj svedkyňa L. M., ktorá čakala v motorovom

vozidle obžalovaného pred bytovým domom v rozhodnom čase potvrdila, že keď následne prišla
poškodená, táto mala rozrazené čelo a na nose tržnú ranu; obžalovaného v plnom rozsahu usvedčujú
údaje poškodenej Y. P.; poškodená Y. P. potvrdila, že zo strany obžalovaného bolo pôsobené na to,
aby poškodená nepodávala trestné oznámenie; aj z výpovede znalca v odbore súdneho lekárstva
vyplýva, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť aj viacerými pádmi; z výpovede svedka S. O., ktorý

konflikt nesledoval, len ho počul, vyplýva, že tento trval 3 až 5 minút; to, že na kabelke poškodenej
resp. kryte mobilného telefónu neboli nájdené stopy DNA od obžalovaného nevyvracia usvedčujúce
tvrdenia poškodenej Y. P.; z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd v jednej časti uveril výpovedi
poškodenej, a to pokiaľ ide o fyzické napadnutie resp. vyhrážanie a v druhej časti, pokiaľ ide o vytrhnutie
kabelky resp. krádež mobilu, výpovedi poškodenej neuveril; vykonané dôkazy vyhodnotil okresný súd

jednoznačne v prospech obžalovaného.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že obe podané
odvolania nie sú dôvodné a tieto treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré je potrebné v podrobnostiach odkázať, vyplýva, ktoré
všetky relevantné dôkazy okresný súd vykonal, aký bol ich obsah a prečo ich okresný súd vyhodnotil
spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku.

Úlohou prvostupňového súdu bolo najmä vysporiadať sa s protichodnými verziami obžalovaného a
poškodenej. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd náležite vysporiadal s týmito verziami, keď
vychádzal zo skutočností preukázaných mimo rozumných pochybností, pričom sa dôvodne nestotožnilani s celou verziou obžalovaného (že v podstate poškodenej nič zlé neurobil) a ani s verziou poškodenej
(že obžalovaný voči nej konal spôsobom uvedeným vo výroku obžaloby).

Skutkové zistenia a právna kvalifikácia konania obžalovaného uvedená v napadnutom rozsudku,
čo znamená aj to, že usvedčujúce tvrdenia poškodenej voči obžalovanému sú sčasti prehnané,
zodpovedajú vykonaným dôkazom a im akceptovateľnému vyhodnoteniu. Spôsob vyhodnotenia
dôkazov zo strany okresného súdu nemožno považovať ani za svojvoľný a ani za zjavne
neopodstatnený.

Právna kvalifikácia zisteného konania obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, 3 písm. c) Tr. zák. je správna, pretože obžalovaný skutočne v rozhodnom čase poškodenej Y. P.
úmyselne ublížil na zdraví, pričom pokiaľ ide o ťažší následok, to znamená spôsobenie ťažkej ujmy na
zdraví, možno obžalovanému pričítať spôsobenie takéhoto následku z vedomej nedbanlivosti, keďže
pri spôsobe svojho konania (priamy útok resp. možnosť spôsobenia zranenia druhotne, to znamená

vplyvom prostredia - schody, resp. steny bytového domu), vedel, že takýmto konaním môže poškodenej
spôsobiťťažkúujmunazdraví,avšakbezprimeranýchdôvodovsaspoliehal,žetotonenastane(vedomá
nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Tr. zák.).

Podľa názoru odvolacieho súdu, sú z dôvodov, ktoré okresný súd uvádza v odôvodnení napadnutého

rozsudku akceptovateľné aj výroky o treste, ktorý bol obžalovanému uložený a tiež výroky o náhrade
škody (sčasti zaväzujúce obžalovaného k úhrade spôsobenej škody a sčasti odkazujúce poškodenú na
civilný proces).

Z vyššie uvedených dôvodov považoval preto krajský súd napadnutý rozsudok za správny a zákonu

zodpovedajúci, odvolania oboch odvolateľov za nedôvodné a ako také ich preto zamietol podľa § 319
Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.