Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/280/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613207839
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4613207839.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: B. H., V.. XX.XX.XXXX,

P. P. XX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Milan Kuhajda, advokát so sídlom Piešťanská 358/92, 922 21
Moravany nad Váhom, IČO: 37 985 761 proti žalovanému: J. R., V.D.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, XXX XX
I., zastúpený: JUDr. Martin Kákoš, advokát so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 42
201 659, o odstránenie drobnej stavby takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť posunúť stavbu

prístrešku vybudovaného na parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXX/X vo
výmere 129 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX, KN B., N. I., katastrálne územie
P. do vzdialenosti jeden meter od základov rodinného domu č. XX postaveného na parcele registra
"C" evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXX o výmere 750 m2 zastavané plochy a nádvoria
zapísané na LV č. XX (správne malo byť číslo LV XX), KN B., okres B., Obec I., kat. územie P..
Uložiť žalovanému povinnosť upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku tak, aby nedochádzalo k
rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku smerom k rodinnému domu

žalobcu. Ďalej uložiť povinnosť žalovanému nepokračovať v ďalších zemných prácach v bezprostrednej
blízkosti základov rodinného domu žalobcu a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu. Žalobu podal
z dôvodu, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX o výmere 750 m2
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XX, kat. územie P.. Žalovaný vybudoval na parcele
evidovanej na katastrálnej mape par. č. XXX/X o výmere 129 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísané
na LV č. XX, kat. územie P. drobnú stavbu - prístrešok s rozlohou cca 3x6 metrov. Tento prístrešok je
vybudovanývbezprostrednejblízkostiodmúrarodinnéhodomužalobcuastrešnákonštrukciaprístrešku

presahuje pod rímsu (presah strechy) rodinného domu žalobcu, evidentne teda aj na pozemok žalobcu.
Vybudovaním prístrešku bezprostredne v blízkosti susednej stavby je žalobcovi znemožnené vykonávať
jej údržbu ako aj plánované zateplenie. Sklon strešnej konštrukcie prístrešku smerom k susednej stavbe
spôsobuje v daždivom období vlhnutie steny tejto stavby, najmä rozstrekovaním dažďových kvapiek na
stenu a v zimnom období sa sneh zo strechy prístrešku zosúva tak, že sa priamo opiera o stenu susednej
stavby, čoho dôsledkom je už viditeľné poškodenie omietky v dôsledku vlhnutia. Sneh po zosunutí zo
strechy prístreška zostáva pri päte múru rodinného domu žalobcu a je príčinou vlhnutia jeho domu aj

zospodu. Po právnej stránke odôvodnil žalobu žalobca podľa ustanovenia § 127 OZ.

2. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2014 č.k. 6C/280/2013-78 bola v odseku I. uložená
povinnosť žalovanému upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku vybudovaného na parcele č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, zapísané na LV č. XX, katastrálne územie P. tak,
aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku smerom k
rodinnémudomužalobcusúpisnéčísloXX, postavenéhonaparceleč.XXXzastavanéplochyanádvoria

o výmere 750 m2, katastrálne územie P., zapísaného na LV č. XX, a to do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. V odseku II. súd žalobu čo do uloženia povinnosti žalovanému posunúť stavbu prístrešku
vybudovaného na parcele č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, zapísanú na
LV č. XX, katastrálne územie P., do vzdialenosti jeden meter od základov rodinného domu žalobcu č.
XX, postaveného na parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2, zapísaného na

LV č. XX, katastrálne územie P. zamietol. V odseku III. súd konanie o uloženie povinnosti žalovanému
nepokračovať v ďalších zemných prácach v bezprostrednej blízkosti základov rodinného domu žalobcu
a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu zastavil a v odseku IV. rozhodol o trovách konania tak,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v jeho vyhovujúcej časti domáhajúc sa jeho zmeny,

zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.12.2015 sp.zn.
25Co/956/2014-139bolnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,okremjehozastavujúcejčastizrušený
a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

4. Vo veci súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 17.06.2016, na ktorom žalobca uviedol,

že trvá na podanej žalobe, pretože keď sa nevyrieši príčina dôsledky budú pretrvávať nepretržite a tou
príčinou je altánok o rozmeroch 6,95 m krát 4,65 m. Na túto stavbu bolo potrebné stavebné povolenie
a jeho súhlas, k čomu však nedošlo. Nevie, prečo sa žalovaný tak tlačil k jeho rodinnému domu, keď
k svojmu domu má dosť priestoru. Týmto má znemožnenú údržbu domu. Padajúce kvapky odfŕkajú na
múr jeho domu. To, že na letnej kuchyni vzadu nemá on rínu, to nemá s tým nič spoločné. V zime, keď

napadne sneh, videl žalovaného, že to šiel zo strechy odhádzať, aby to nepadalo pod múr, ale podľa
neho to nie je riešenie. Altánom znehodnocuje aj hodnotu jeho domu.
4.1. Žalovaný vo veci uviedol, že splnil všetky podmienky, keď dal žiadosť na stavebný úrad a splnil tiež
stavebný dozor. Bol tam stavebný inžinier, ktorý sa tiež vyjadril písomne, že je to v poriadku. Žalobca
nemá odspodu odizolovaný dom, niekedy keď pršalo a bol tam trávnik, ten bol tak nasiaty ako špongia.

Odvtedy to aj vlhlo. Teraz je to suché, lebo je tam dlažba. Keď padal sneh, boli záveje, takže múr
rodinného domu žalobcu bol zaviaty do polovičky, teraz tomu zabraňuje altánok. Keď odhadzoval sneh,
ako to uviedol žalobca, bolo to preto, že tam neboli snehové zábrany. Teraz sa sneh voľne topí a za
snehové zábrany nejde žiadny sneh. Voda, čo odfrkovala, tak tam dal plech a už neodfrkuje. Údržba
rodinného domu žalobcu je možná, pretože altánok je otvorený.

5. Vo veci súd v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre nariadil znalecké dokazovanie
znalcom S.. J. Ď.C. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností.
5.1. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že zastavaná plocha prístrešku postaveného
na parc.č. XXX/X v kat. úz. P. je 6,00 m krát 3,70 m = 22,20 m2. Jedná sa o drobnú stavbu do 25

m2 a nie je potrebné stavebné povolenie na realizáciu prístrešku. Zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že pri obhliadke (dňa 30.09.2016) rodinného domu súp.č. XX vo vlastníctve žalobcu neboli
zistené vlhké ani plesnivé steny. Vlhkosť sa neprejavila ani v interiéri ani exteriéri. Blízkosť prístrešku
nezapríčiňuje prípadné vlhnutie stien rodinného domu, ale obmedzuje vlastníka t.j. žalobcu vo výkone
jeho práv - právo k prístupu a údržby zadnej časti fasády rodinného domu súp.č. XX. Znalec ďalej

uvádza, že vlhnutie obvodových stien rodinného domu súp.č. XX nebolo zistené. Fasádna omietka za
prístreškom nie je poškodená. Poškodená, odlúpaná je časť náteru, ktorá je staršieho dáta. Fasádny
náter je poškodený aj v tých miestach, kde nie je prístrešok. Poškodenie je spôsobené poveternostnými
vplyvmi a opotrebovateľnosťou náteru. Ďalej znalec v znaleckom posudku uvádza, že pri vytýčení
nových hraníc pozemkov parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X D. XXX/X bolo preukázané, že hranice

zasahujú do vlastníckych práv tak žalovaného ako žalobcu. Rodinný dom súp.č. XX s prístavbou a
časť plota žalobcu sú postavené na pozemku žalovaného. Prístrešok na parc.č. XXX/X zasahuje len
prečnievajúcou strešnou konštrukciou do pozemku žalobcu. Doporučil zmeniť tvar strechy na pultovú,
sklonomdodvoražalovanéhoaskrátiťpresahstrešnejkonštrukcietak,abynezasahovaldovlastníckych
práv žalobcu.

6. Žalobca listom právneho zástupcu zo dňa 14.02.2017 zmenil žalobu tak, že žiadal uložiť žalovanému
povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť časť stavby prístreška nachádzajúceho sa
na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc.č. XXX/X o výmere 129 m2 zastavanéplochy a nádvoria zapísané na LV č. XX kat.úz. P. tak, aby nezasahovala do vlastníckych práv žalobcu
k pozemku na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc.č. XXX o výmere 750 m2
zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX kat.úz. P. a zmeniť tvar strechy na pultovú so sklonom

do dvora žalovaného.

7. Žalovaný listom právneho zástupcu zo dňa 19.05.2017 podal vzájomnú žalobu domáhajúc sa
odstránenia časti stavby rodinného domu súp.č. XX s prístavbou a plotom stojacich na parc.č. XXX
zapísanej na LV č. XX pre kat.úz. P. a to v rozsahu podľa znaleckého posudku.

8. Znalec S.. Ď. pri svojom výsluchu uviedol, že zotrváva na závere znaleckého posudku. Ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o spôsob riešenia je lepšie zbúrať časť stavby. Všetky 4 stĺpy by zostali a skrátil by sa
presah za nimi. Zväčšila by sa medzera medzi stenou a odkvapom. Ani v jednom zákone sa neuvádza,
v akej vzdialenosti má byť drobná stavba od hlavnej. Podľa znalca sú dve varianty riešenia veci a to buď
skrátiť presah strešnej konštrukcie alebo urobiť pultovú strechu. Na otázku aký odstup by považoval za

primeraný znalec uviedol aspoň 50 cm a to horná časť drobnej stavby od obvodového múru, aby tam
bola možná údržba a prístup.

9. Listom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 13.09.2017 došlo k späťvzatiu vzájomnej žaloby na
odstránenie časti žalobcovej stavby rodinného domu a bol podaný vzájomný žalobný návrh uloženia

povinnosti žalobcovi osadiť na prístavbe svojho rodinného domu súp.č. XX odkvapové žľaby.

10. Žalobca listom zo dňa 30.10.2017 navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zmeniť tvar
strechy sporného altánku na pultovú tak, aby sklon smeroval do dvora žalovaného a aby nezasahovala
do vlastníckych práv žalobcu. Súčasne sa domáhal určenia, že časť pozemku, na ktorom je postavené

oplotenie a hospodárske budovy žalobcu patrí do jeho vlastníctva titulom vydržania. Petit žaloby a jej
zmeny upravil následne listom právneho zástupcu zo dňa 22.02.2018 domáhajúc sa vyslovenia zákazu
žalovanému umiestniť konštrukciu altánku nachádzajúcu sa na parc.č. XXX/X zapísanej na LV č. XX
kat.úz. P. vo vzdialenosti menšej ako 75 cm od domu č. XX vo vlastníctve žalobcu a ďalej sa domáhal
určenia, že parcely č. XXX/X a XXX/X zakreslenej v geometrickom pláne č. XXX/XXXX sú vo vlastníctve

žalobcu.

11. Na pojednávaní dňa 23.02.2018 žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Preto
súd konanie o vzájomnej žalobe zo dňa 19.05.2017 a 13.09.2017 zastavil. Súčasne pripustil zmenu
žaloby v znení: Súd žalovanému zakazuje umiestniť konštrukciu altánku nachádzajúcu sa na parc.č.

XXX/X zapísané na LV č. XX KN Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, okres B., obec I., kat. úz.
P. ako parcely registra „C“ zastavané plochy a nádvoria vo vzdialenosti menšej ako 75 cm od domu
č. XX v obci P. vo vlastníctve žalobcu. Súd žalobu o určenie, že parc.č. XXX/X D. XXX/X zakreslené
v GP č. XXX/XXXX vyhotovený S.. Y. J. autorizovaným geodetom úradne overené Okresným úradom,
katastrálnyodborTopoľčanyč.XXX/XXXsúvovlastníctvežalobcuvylúčilnasamostatnékonanie(sp.zn.

6C/17/2018).
11.1. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že v záujme zmierlivého urovnania veci s poukazom
na výsluch znalca, ktorý na otázku, aký odstup altánku od domu žalobcu považuje za primeraný znalec
savyjadril,žeaspoň50cm,vzhľadomnatožalovanýposunulaltánokpodľavyjadreniaznalca,pričomho
posunul tak, že od hornej časti drobnej stavby k obvodovému múru je odstup 62 cm. Nakoľko žalovaný

má záujem sa dohodnúť so žalobcom a došlo k zmieru, osadil do vzdialenosti tak ako to zdokumentoval
predloženými fotografiami altánok s oporou na koliečkach a vyzval žalobcu, aby prišiel odsúhlasiť
vzdialenosť. Žalobca však namiesto toho mal záujem riešiť majetkové nároky. Vyslovil presvedčenie,
že vzdialenosť je dostatočná na zabezpečenie údržby domu žalobcu. K zmene petitu žaloby ohľadom
posunutia altánku o 75 cm poukázal na vyjadrenie znalca a nemožno považovať za primerané ešte

ďalšie nároky na posúvanie o 75 cm.
11.2.Žalobcavoveciuviedol,ževzdialenosťaltánku50cmodrodinnéhodomujenedostatočná.Postavil
tam rebrík, ktorý stál prakticky kolmo a nie je možné sa dostať k čisteniu rín a rímsy. Preto keď je altánok
mobilný žiada posunúť ho o 75 cm od zadného rohu rodinného domu.
11.3. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že keby ešte posunul altánok ako požaduje žalobca, už

by neotvoril bránu. Nedostal by sa potom na pozemok s nejakým strojom napr. traktorom, keďže za
dvorom, na ktorom altánok stojí, má pozemok.12. Vo veci súd nariadil doplnenie znaleckého posudku za účelom posúdenia, či súčasná vzdialenosť
altánku od rodinného domu žalobcu spĺňa odstupové vzdialenosti.
12.1. Znalec S.. J. Ď. v doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX uviedol, že pri šetrení, ktoré sa

uskutočnilo dňa 17.05.2018 za prítomnosti žalobcu a žalovaného bolo zistené, že drevené stĺpy altánku
boli oddelené od betónových základov a mali namontované polyamidové kolesá. Po týchto úpravách
altánok sa stal mobilným a bol odsunutý od rodinného domu žalobcu. Po odmeraní vzdialeností bolo
zistené, že predný stĺp bol posunutý o 30 cm a zadný o 50 cm. Zadná stena rodinného domu žalobcu
vykazuje mierny zlom, preto celková odstupná vzdialenosť od rodinného domu nie je rovnaká, v prednej

časti altánku je 87 cm a v zadnej časti 100 cm. Zastavaná plocha altánku je nezmenená, t.j. 22,10 m2.
Odstup stavieb podľa znalca určuje Vyhláška č. 532/2002, ktorá sa zaoberá iba vzdialenosťou medzi
stavbami akými sú rodinné domy. Pri obhliadke na tvare miesta žalobca aj žalovaný previedli praktickú
ukážku, z ktorej bolo zrejmé, že údržbu fasády (realizovať nový náter, prípadne zatepliť fasádu) je možné
zrealizovať pri odstupných vzdialenostiach, ktoré boli zistené pri obhliadke. Realizovať čistenie rímsy je
už obtiažne. Priamo z rebríka odkvapová rímsa sa nedá vyčistiť.

13. Právny zástupca žalobcu vo veci uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne. Dochádzalo k
obťažovaniu imisiami dažďovou vodou a snehom nad mieru primeranú pomerom v neprospech žalobcu.
O tejto skutočnosti si bol vedomý aj žalovaný a svedčia o tom jeho kroky, ktoré po podaní žaloby
uskutočnil na odstránenie tohto nežiaduceho stavu. Strechu altánku opatril snehovými zábranami a

odkvapovou rínou. Altánok upravil tak, aby na kolečkách bol posunuteľný a z pôvodnej vzdialenosti
9cm od domu žalobcu tento je v súčasnosti posunutý na vzdialenosť 50cm. Podľa názoru žalobcu
ako aj podľa znaleckého zistenia však naďalej zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu a táto
vzdialenosť je nedostatočná pre vykonanie údržby a opráv rodinného domu žalobcu a v tom najhoršom
mieste výkon údržby a opráv nemožno vykonať bez určitého nebezpečenstva pre vykonávajúcu osobu

čo vyplýva zo ZP. Žiadajú preto tak ako je to v poslednej úprave petitu, aby súd zakázal žalovanému
altánok postaviť bližšie ako 75cm od domu žalobcu. V záverečnej reči uviedol, že trvajú n tom, aby súd
zakázal priblíženie altánku, nakoľko tento je na koliečkach na vzdialenosť menšiu ako 75cm od rohu
rodinného domu žalobcu vzdialenejšieho od ulice.

14. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že zo záverov znaleckého posudku resp. jeho
doplnenia č. 1 vyplýva, že celková odstupná vzdialenosť od rodinného domu je v jednej časti altánku
87cm a v druhej až 100cm, takže je nepochybné, že už teraz spĺňa žalobcovu požiadavku na to, aby
bol postavený viac ako 70cm. Preto požiadavku žalobcu považujú za nedôvodnú a to, že v súčasnosti
je altánok na koliečkach nielen preto, že žalovaný potrebuje mať istotu konečného riešenia tak, aby

nemusel šikanóznym spôsobom o nejakých 10cm opätovne prerábať základy a posúvať osadený
altánok. K vyjadreniam právneho zástupcu, že v konaní malo byť preukázané, že altánok žalovaného
nad mieru primeranú obťažuje žalobcu imisiami, dažďovej vody, aj tieto tvrdenia boli vyvrátené ZP č.
XX/XXXX, kde sa jasne preukázalo, že všetky údajné poškodenia na fasáde žalobcu už existovali pred
výstavbou samotného altánku a takéto poškodenia fasády sú aj na miestach, kde vôbec altánok nestojí

a je teda nepochybné, že pričinením altánku žalovaného vôbec nedošlo k nejakému poškodeniu stavby
žalobcu. Vyvrátili sa aj tvrdenia o údajnom vlhnutí a plesnení domu a vyvrátili sa aj tvrdenia žalobcu,
že údajne mal altánok stáť na jeho pozemku, naopak, potvrdili sa vyjadrenia žalovaného, že žalobcov
dom stojí na jeho pozemku, čo napokon vyplýva aj z pripojeného spisu o určenie vlastníckeho práva
vydržaním, kde sám žalobca sa domáhal priznania vlastníctva tej časti, v ktorej jeho dom presahuje

na pozemok žalovaného. Teda potvrdilo sa, že ten kto zasahuje do vlastníckych práv je práve žalobca.
K vyjadreniu právneho zástupcu, že o dôvodnosti žaloby svedčia aj kroky žalovaného, že strechu
opatril odkvapovými rínami a snehovými zábranami, podotýka, že už z fotodokumentácie, ktorú žalobca
predložil spolu so žalobou vyplýva, že táto stavba už v čase podania žaloby bola opatrená týmito
technickými prvkami, a preto nemôže byť logickým takýto argument, keďže žalovaný v tomto smere

nezadal dôvod na podanie žaloby. K skutočnosti, že žalovaný posunul altánok do svojho pozemku o
50cm, toto urobil z dôvodu, že znalec síce konštatoval, že žiadnym spôsobom altánok nepoškodzuje
žalobcov dom, ale že je sťažená možnosť údržby a znalec konštatoval, že 50cm vzdialenosť musí byť
dostatočná na to, aby žalobca mohol mať dostatočný prístup na údržbu steny svojho rodinného domu,
zatepľovanie a fasádu a pod. Ak správne chápe motiváciu žalobcu, tak jemu zrejme nestačí posun o

50cm, ale zrejme by chcel posun o 70cm, avšak jeho jediným argumentom je to, že sa mu sťažuje
prístup k rímsam na čistenie ríny. Zdôraznil, že je rozdiel medzi konaním alebo stavom, ku ktorému
dochádza k škode a je spôsobilý spôsobiť vážnu ujmu na majetku a je rozdiel medzi stavom, kedy
dôvod na obmedzenie absolútnych vlastníckych práv má byť ten, že žalobca tvrdí o údajnom určitomnebezpečenstvepričistenírínvzhľadomnastavbualtánku.Jednaktakýtodôvodvôbecnezakladáobavu
o nejakú ujmu alebo škodu na majetku žalobcu a logicky aj samotné čistenie rín a každá práca vo výške
so sebou obnáša určitú mieru rizika. Znalec konštatoval, že čistenie rín je možné, nevylúčil ani postup

čistenia rín, ktorý navrhoval a ukazoval sám žalovaný a poukazuje aj na legislatívu, ktorá hovorí, že
musí existovať aspoň minimálny manipulačný priestor pre prípad možných budúcich opráv a úprav. To,
že takýto priestor je za súčasného stavu daný potvrdzuje tak ZP a aj predchádzajúci stav, ktorý bol
odobrený v stavebnom konaní aj potvrdením S.. R., na ktorý sme poukazovali od počiatku a stavebného
dohľadu konštatovali, že sú splnené podmienky aj z hľadiska stavebnej legislatívy. Preto nijak inak než

šikanóznym sa nároky žalobcu nazvať nedajú.
14.1. Vo svojej záverečnej reči uviedol, že navrhujú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Je zrejmé, že
súčasný odstup je viac ako 75cm zo ZP aj zo znaleckého zameriavania a nie je tu nejaká obava, že by
žalovaný po skončení tohto konania posúval altánok späť, keďže už evidentne je z tadiaľ odrezaný a
má posunuté odkvapové ríny. Týmto petitom chce žalobca len konvalidovať neúspešnosť svojej žaloby,
ktorou pôvodne tvrdil, že altánok mu spôsobuje škody na majetku, vlhnutie, údajné prepadávanie jeho

domu, toto bolo v tomto konaní vyvrátené. Žalovaný posunul v súlade s konštatovaním znalca stavbu
o 50cm tak, aby bola možná údržba, ktorá aj podľa znalca a jeho dodatočného posudku možná je a
napriek tomu to žalobcovi nestačí a v súdnom konaní sa domáha ďalšieho posúvania, ktoré vzhľadom
na výsledky dokazovania nie je dôvodné a nevyhnutné. Pokiaľ ide o mieru primeranú ako ju mal na
mysli zákonodarca, tak porovnaním zásahu do vlastníckych práv žalovaného, keď mu žalobca sporným

rohom domu stojí na jeho teda na pozemku žalovaného a navyše paradoxne sa domáha, aby kvôli
tomuto rohu a kvôli tomuto protiprávnemu neprávnemu stavu sa ešte viacej zasiahlo do vlastníckych
práv žalovaného a odsunulo altánok len kvôli tomu, že údajne má sťažený postup pri čistení rín, pričom,
keď by chcel tieto ríny čistiť ako tvrdí, mal by potrebu vstupovať na pozemok žalovaného. Počas tohto
konania ho ani raz nepožiadal o vstup na tento pozemok a na pojednávaní sa vyjadril, že tieto ríny

čistil aj bez toho, že by vôbec na jeho pozemok vstúpil. Tak z týchto skutočností je zrejmé, že nároky
žalobcu sú nedôvodné, šikanózne a neustále hľadanie zámienky na to, aby susedovu stavbu namietal
bez relevantného právneho dôvodu.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný urobil všetky opatrenia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať
jednak osadením rín aj snehových zátaras aj posunutie pre údržbu nezadalo dôvod na to, aby musela

byť vec riešená súdom a napriek týmto jeho ústretovým krokom stále musí čeliť sporu zo strany žalobcu,
a preto žiada žalobu zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania.

15. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre súd doplnil dokazovanie o znalecký posudok č.
XX/XXXX a jeho doplnenie znalcom S.. J. Ď., vyjadrením strán sporu na pojednávaniach, oboznámením

sasvyjadreniamiastanoviskamiprávnychzástupcovstránsporu,obsahomspisutunajšiehosúdusp.zn.
6C/17/2018 a zistil tento skutkový stav:
15.1. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území P. a to parc. č. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 750 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 3.730 m2 a rodinný dom súp. číslo
XXstojacinaparc.č.XXXzapísanýchnaLVč.XX.Žalovanýjevlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcich

sa v kat. území P. a to parciel č. XXX/X orná pôda o výmere 3 232 m2, č. XXX/X záhrady o výmere 244
m2, , č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 129 m2 zapísaných na LV č. XX. Právny vzťah k stavbe súp.č. XX na parc.č. XXX/
X je vedený na LV č. XXX.
15.2. Dňa 02.11.2011 žalovaný ohlásil obci I. vybudovanie drobnej stavby - záhradný altánok na

parcele č. XXX/X. Obec I. ako príslušný stavebný úrad listom zo dňa 16.11.2011 oznámila žalovanému
k ohlásenej drobnej stavbe, že nemá námietky proti vybudovaniu záhradného altánku v rozsahu
uvedenom ohlásení drobnej stavby. Podľa žalobcu bol záhradný altánok vybudovaný v bezprostrednej
blízkosti jeho rodinného domu, čo znemožňuje vykonávanie údržby ako aj plánované zateplenie
rodinného domu. Sklon strešnej konštrukcie spôsobuje v daždivom období vlhnutie steny najmä

rozstrekovaním dažďových kvapiek na stenu a v zimnom období sa sneh zo strechy prístrešku zosúva
a priamo opiera o stenu susednej stavby, čoho dôsledkom je viditeľné poškodenie omietky v dôsledku
zvlhnutia. Zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že pri obhliadke (dňa 30.09.2016)
rodinného domu súp.č. XX vo vlastníctve žalobcu neboli zistené vlhké ani plesnivé steny. Vlhkosť sa
neprejavilaanivinteriérianiexteriéri.Blízkosťprístreškunezapríčiňujeprípadnévlhnutiestienrodinného

domu, ale obmedzuje vlastníka t.j. žalobcu vo výkone jeho práv - právo k prístupu a údržby zadnej časti
fasády rodinného domu súp.č. XX. Znalec ďalej uvádza, že vlhnutie obvodových stien rodinného domu
súp.č. XX nebolo zistené. Fasádna omietka za prístreškom nie je poškodená. Poškodená, odlúpaná je
časť náteru, ktorá je staršieho dáta. Fasádny náter je poškodený aj v tých miestach, kde nie je prístrešok.Poškodenie je spôsobené poveternostnými vplyvmi a opotrebovateľnosťou náteru. Ďalej znalec v
znaleckom posudku uvádza, že pri vytýčení nových hraníc pozemkov parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/
X D. XXX/X bolo preukázané, že hranice zasahujú do vlastníckych práv tak žalovaného ako žalobcu.

Rodinný dom súp.č. XX s prístavbou a časť plota žalobcu sú postavené na pozemku žalovaného.
Prístrešok na parc.č. XXX/X zasahuje len prečnievajúcou strešnou konštrukciou do pozemku žalobcu.
Doporučil zmeniť tvar strechy na pultovú, sklonom do dvora žalovaného a skrátiť presah strešnej
konštrukcie tak, aby nezasahoval do vlastníckych práv žalobcu. Znalec vo svojej výpovedi okrem iného
uviedol, že za primeraný považuje odstup aspoň 50 cm hornej časti drobnej stavby od obvodového múru.

15.3. V priebehu konania žalovaný posunul altánok od rodinného domu tak, že od hornej časti drobnej
stavby k obvodovému múru rodinného domu žalobcu je podľa neho odstup 62 cm, ktorý altánok je
v súčasnosti na koliečkach. Podľa žalobcu vzdialenosť je 50 cm od rohu ríny rodinného domu a ríny
altánku. Po zmene žaloby predmetom konania zostalo vyslovenie zákazu umiestniť konštrukciu altánku
nachádzajúcu sa na parc.č. XXX/X zapísané na LV č. XX KN Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor,
okres Topoľčany, obec I., kat. úz. P. ako parcely registra „C“ zastavané plochy a nádvoria vo vzdialenosti

menšej ako 75 cm od domu č. XX v obci P. vo vlastníctve žalobcu. Súd žalobu o určenie, že parc.č.
XXX/X D. XXX/X zakreslené v GP č. XXX/XXXX vyhotovený S.. Y. J. autorizovaným geodetom úradne
overené Okresným úradom, katastrálny odbor Topoľčany č. XXX/XXX sú vo vlastníctve žalobcu vylúčil
na samostatné konanie.
15.4. Žaloba, ktorou sa žalovaný domáhal určenia vlastníckeho práva, bola vylúčená na samostatné

konanie, ktoré bolo následne vedené pod sp.zn. 6C/17/2018. Z tohto spisu súd zistil, že rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018 č.k. 6C/17/2018-53 bola žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho
práva zamietnutá, po tom ako súd mal za preukázané, že k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným
novovytvoreným parcelám žalobcom resp. jeho právnym predchodcom nedošlo. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.11.2018.

15.5. Z doplnenia znaleckého posudku vyplýva vzdialenosť altánku od rodinného domu žalobcu tak, ako
je to uvedené v odseku 12.1. tohto rozsudku s tým, že podľa znalca údržbu fasády je možné realizovať
pri odstupných vzdialenostiach, ktoré boli zistené pri obhliadke. Obtiažne je realizovať čistenie rímsy.

16. Podľa § 127 ods. 1 OZ, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
16.1. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Je nesporné, že žalovaný dňa 02.11.2011 ohlásil príslušnému stavebnému úradu obci Radošina
vybudovanie drobnej stavby - záhradný altánok na parc.č. XXX/X. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX
znalca S.. J. Ď. nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že predmetný altánok spôsobuje vlhké a plesnivé
steny jeho rodinného domu, keď podľa znalca sa vlhkosť neprejavila ani v interiéri ani exteriéri. Blízkosť

prístrešku nezapríčiňovala prípadné vlhnutie stien rodinného domu, fasádna omietka za prístreškom
nebola poškodená, jej poškodenie a to, že bola odlúpaná časť náteru boli staršieho dáta a fasádny
náter poškodený aj v tých miestach, kde nie je prístrešok. Podľa znalca poškodenie bolo spôsobené
poveternostnými vplyvmi a opotrebovateľnosťou náteru. Podľa znalca však blízkosť prístrešku altánku i
keď nezapríčiňuje vlhnutie stien rodinného domu, ale obmedzuje žalobcu vo výkone jeho práv k prístupu

a údržby zadnej časti fasády rodinného domu, čo však v priebehu konania bolo zo strany žalovaného
odstránené posunutím altánku tak ako je to uvedené vyššie na základe čoho potom znalec vo svojom
dodatku k znaleckému posudku konštatoval, že je zrejmé, že údržbu fasády akou je realizovanie
nového náteru, prípadne zateplenie je možné zrealizovať pri odstupných vzdialenostiach, ktoré boli
znalcom pri obhliadke zistené. Takže z uvedeného vyplýva, že nedochádza zo strany žalovaného

k zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcu pre vykonávanie údržby a opráv rodinného domu
žalobcu s konštatovaním znalca čo do obtiažnosti realizácie čistenia rímsy. Záver a zistenia znalca
v znaleckom posudku a následne v jeho doplnení súd považoval za podstatné pri zaoberaní sa s
otázkou § 127 OZ, či altánok ako drobná stavba vybudovaná žalovaným v blízkosti rodinného domužalobcu nadmieru primeranú pomerom obťažuje alebo vážne ohrozuje výkon práva žalobcu. Ako
už bolo konštatované znalcom, zákon ani vyhláška a iné právne predpisy neustanovujú minimálnu
odstupnú vzdialenosť drobnej stavby od susedného rodinného domu. Odstup stavieb upravuje Vyhláška

č. 532/2002, ktorá upravuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Podľa
§ 6 ods. 1,2 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,
ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi

stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním
územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel.
17.1. V danom prípade obmedzenie prístupu k časti rímsy rodinného domu žalobcu, v rozsahu veľkosti
altánku žalovaného, za účelom jej čistenia jedenkrát ročne súd nepovažoval za taký zásah, ktorý by
prekračoval mieru primeranú pomerom a tak nejde o závažný zásah do vlastníckeho práva žalobcu.

17.2. Je nesporné, že vlastnícke právo možno chrániť nielen podľa § 127 ods. 1 OZ, ale predovšetkým
podľa § 126 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 126 ods. 1 OZ poskytuje vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek
neoprávneným zásahom, pričom nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu išlo o zásah „nad mieru
primeranúpomerom“,rozhodujúcajesamotnáprotiprávnosťzásahu.Podľaznalcaodstupnávzdialenosť
stĺpa altánku od obvodového muriva rodinného domu žalobcu prednej časti altánku je 87 cm a v

zadnej časti 100 cm, ďalej podľa znalca údržbu fasády je možné realizovať pri zistených odstupných
vzdialenostiach po tom ako zo strany žalovaného došlo k posunutiu altánku, ktorý je na kolieskach. Preto
súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu neoprávneného zásahu do jeho vlastníckych
práv, keď spornou zostala otázka čistenia ríny v časti rodinného domu žalobcu, pri ktorom altánok stojí
poukazujúc pritom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, že žalobca počas konania ani raz

nepožiadal o vstup na pozemok žalovaného a sám sa pritom vyjadril, že ríny čistil aj bez toho, že by
vôbec na pozemok vstúpil.
17.3. Posudzovanie danej veci podľa § 417 ods. 2 OZ nebolo možné, keď súd nezistil, že ide o prípad,
v ktorom hrozí vznik škody a ide zároveň o vážne ohrozenie majetku alebo zdravia žalobcu.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti v konaní, žaloba žalobcu bola zamietnutá s prihliadnutím na jej

zmenu, takže v konaní možno hovoriť o úspešnosti žalovaného, ktorému nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodol tak v zmysle § 257 CSP vychádzajúc z dôvodov hodných osobitného zreteľa v
samotnej veci a dôvodov, pre ktoré žalobca žalobu podával, keď v priebehu konania žalovaný vykonal
zmeny na stavbe altánku a tiež realizoval jeho posun, takže nemožno hovoriť o tom, že jednoznačne
na začiatku podania žaloby neboli dané určité dôvody, pre ktoré sa žalobca rozhodol podať žalobu. Za

týchto okolností súd považoval za spravodlivé rozhodnúť o trovách konania tak a to vzhľadom na jeho
výsledok, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).