Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614201538
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2614201538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: V. N., rod. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, A. V., zastúpená advokátom JUDr. Máriou Trylčovou, so sídlom
J. Kráľa 738/12, Senica, IČO: 31 141 935 proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XXX/
XXX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., Gorkého 1, 909 01 Skalica, IČO: 43
431 089, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM"), na odvolanie
žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/37/2014-139 zo dňa 06.12.
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch vo veci samej o určení
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o prikázaní vecí do výlučného vlastníctva žalobcu a
žalovaného a uložení povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, o
náhrade trov konania účastníkov a štátu r u š í a vec v zrušenom rozsahu vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol nasledovne :

„Súd u r č u j e , že do BSM účastníkov patria tieto veci:

nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. H., zapísaná na LV č. XXXX pre obec H., k.ú. H., okres
Senica pozemok parcely registra „E“ parcelné č. 2534 vo výmere 111 m2 - orná pôda vo všeobecnej
hodnote ................................................................. .... 555,00 €

osobné motorové vozidlo značky FIAT Punto, evidenčné č. SE410AM, vo všeobecnej
hodnote .............................................................................................................. 400,00 €

osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčné č. SE905 BK, vo všeobecnej
hodnote .............................................................................................................. 400,00 €

spoločné úspory účastníkov v hotovosti ku dňu 7.7.2011 ........................... 24.400,00 €vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. ako
spoločný vklad na mená navrhovateľky a odporcu so zostatkom ku dňu
7.7.2011 .............................................................................................................................. 33,93 €

vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. na meno odporcu so zostatkom ku dňu
7.7.2011 ................................................................................... 35,47 €

Súd z vecí patriacich do BSM účastníkov p r i k a z u j e do vlastníctva navrhovateľky vec uvedenú
pod bodom 2.

Súd z vecí patriacich do BSM účastníkov p r i k a z u j e do vlastníctva rozvedeného manžela veci
uvedené pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6.

Rozvedený manžel je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z BSM sumu
12.512,20 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje p o v i n n o s ť účastníkom zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania spoločne a

nerozdielne v sume 774,72 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov štátu, a to navrhovateľka v sume 12,00 € a rozvedený
manžel taktiež v sume 12,00 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. „

2. Rozhodnutie po citácii § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka, § 258
ods. 1, § 259 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 52 Civilného mimosporového poriadku vecne
odôvodnil tým, že súd mal preukázané so spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 10C/137/2010, že

účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.10.2001. Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu
Senica č.k. 10C/137/2010-75 zo dňa 17.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2011 v časti
týkajúcej sa rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do výchovy matke a úpravy styku otca s
maloletými deťmi, rozvedené. Účastníci mohli teda majetok do BSM nadobudnúť v čase od 27.10.2001
do 7.7.2011, kedy súčasne so zánikom manželstva zaniklo aj ich BSM. Na čas po rozvode boli obidve

maloleté detí účastníkov zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Príčina rozvratu manželstva
účastníkov nebola v rozsudku o rozvode manželstva jednoznačne definovaná, avšak v odôvodnení
rozsudku sa uvádza, že vzhľadom na obojstranný, odmietavý postoj účastníkov k možnosti obnovenia
spolužitia možno konštatovať, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené a ani u jedného z účastníkov
nie je predpoklad na obnovu spolužitia, pričom účastníci dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti.

3. Súd mal preukázané z výpisu z LV č. XXXX pre obec H., k.ú. H., okres Senica, že účastníci sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „E“ parcelné č. 2534 vo výmere 111 m2 - orná
pôda nachádzajúcemu sa v k.ú. H..

4. Súd mal preukázané zo správy B. B., a.s. zo dňa 22.4.2015, že v ich peňažnom ústave bola vedená
vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX ako spoločný vklad na mená navrhovateľky a rozvedeného
manželasozostatkomkudňu7.7.2011vsume33,93€avkladnáknižkač.XXXXXXXXXX/XXXXvedená
na meno rozvedeného manžela so zostatkom ku dňu 7.7.2011 v sume 35,47 €.

5. V priebehu dokazovania sa účastníci zhodli na tom, že do ich BSM patrí nehnuteľnosť, a to pozemok
nachádzajúci sa v k.ú. H., zapísaný na LV č. XXXX pre obec H., k.ú. H., okres Senica pozemok parcely
registra „E“ parcelné č. 2534 vo výmere 111 m2 - orná pôda (ďalej len „pozemok v k.ú. H.“) vo všeobecnej
hodnote 555,00 €, osobné motorové vozidlo značky FIAT Punto, evidenčné č. SE410AM, vo všeobecnej
zostatkovej hodnote 400,00 €, osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčné č. SE905 BK,

vo všeobecnej zostatkovej hodnote 400,00 €, spoločné úspory účastníkov v hotovosti ku dňu 7.7.2011
v sume 24.400,00 €, vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. ako spoločný vklad na
mená navrhovateľky a rozvedeného manžela so zostatkom ku dňu 7.7.2011 v sume 33,93 € a vkladnáknižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. na meno rozvedeného manžela so zostatkom ku
dňu 7.7.2011 v sume 35,47 €.

6. Naopak nezhodli sa na tom, že do ich BSM patria ďalšie spoločné úspory v hotovosti vo výške
10.000,00 € a hnuteľné veci označené rozvedeným manželom, a to procesor do PC značky Athion
zakúpený v roku 2005, grafická karta Radeon zakúpená v roku 2005, pamäťová karta DDRAM zakúpená
v roku 2005, LCD monitor Samsung zakúpený v roku 2007, tlačiareň HP zakúpená v roku 2005, router
zakúpený v roku 2008, zosilňovač s reproduktormi k PC zakúpený v roku 2001, kancelárske kreslo

zakúpené v roku 2001, kancelársky stôl zakúpený v roku 2001, televízor Grundig zakúpený v roku 2003,
satelit Fergusson s parabolou zakúpený v roku 2008, DVD prehrávač zakúpený v roku 2006, receiver
Philips zakúpený v roku 2005 a reproduktory Sony zakúpené v roku 2005.

7. Súd mal preukázané výsluchom svedka M. A., že navrhovateľka je jeho dcéra a rozvedený manžel je
bývalý zať. V čase keď rozvedený manžel odchádzal zo spoločnej domácnosti a bral si so sebou svoje

osobné veci svedok videl ako nesie bielu priesvitnú igelitku. Usúdil, že v igelitke neboli obyčajné papiere,
ale doklady. Aké doklady v taške boli však svedok nevedel uviesť, pretože ich nevidel. Svedok uviedol,
že účastníci mali úspory, vedel to, nakoľko spolu bývali. Niekedy okolo Veľkej noci v roku 2009 vošiel do
obývačky, kde mala navrhovateľka rozložené na stole eurá, ktoré počítala. Bola tam manželka svedka
Q. A. a jej priateľka M. R.. Spoločne tieto peniaze spočítali a bolo to rovných 10.000,00 €. Svedok si

pamätal, že to boli 100-eurovky a 50-eurovky a možno aj nejaké 200-eurovky. Tvrdil, že to boli úspory
účastníkov, pretože rozvedený manžel pracoval v Rakúsku a tam tieto peniaze zarobil. Navrhovateľka
tieto peniaze vzala a v obálke ich schovala pod koberec pod oknom.

8. Súd mal preukázané výsluchom svedkyne Q. A., že navrhovateľka je jej dcéra a rozvedený manžel

je bývalý zať. Svedkyňa uviedla, že účastníci mali peniaze, pretože si sporili a ona ich 8 rokov živila a
nedávali jej žiadne peniaze, ani na elektrinu. Videla ako navrhovateľka peniaze počítala, nepamätala si
však, kedy to bolo ani či bol pri tom ešte niekto iný, boli tam 1000-ky a 50-ky, vtedy boli eurá. Tvrdila,
že rozvedený manžel tieto peniaze ukradol v obálke, keď odišiel.

9. Súd mal preukázané výsluchom svedkyne M. R., že je rodinná priateľka rodičov navrhovateľky a celej
ich rodiny. Navrhovateľku pozná od jej narodenia a rozvedeného manžela pozná ako bývalého manžela
navrhovateľky. Uviedla, že pred siedmimi rokmi, pred alebo po Veľkej noci, raz prišla do domu rodičov
navrhovateľky a videla navrhovateľku ako sedí na posteli a počíta peniaze. Bol tam jej otec a matka.
Svojim príchodom navrhovateľku vyrušila, a preto začala peniaze rátať znovu, pričom sa svedkyňa na

ňu pozerala. Narátala 10.000,00 € a tieto dala do staršej obálky, ktorú vložila pod okno pod koberec.

10. Súd mal preukázané, že do BSM účastníkov patria všetky veci, ktoré sú uvedené vo výroku
tohto rozsudku pod položkami 1 až 6. Finančné úspory v hotovosti v sume 10.000,00 € do BSM
nepatria, pretože navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď v konaní žiadnym spôsobom, a to ani

výpoveďami ňou navrhnutých svedkov M. A., Q. A. a M. R. nebolo preukázané, že rozvedený manžel
úspory účastníkov v sume 10.000,00 € vzal pri odchode so spoločnej domácnosti a použil ich pre
vlastnú potrebu. Hnuteľné veci označené rozvedeným manželom, a to procesor do PC značky Athion
zakúpený v roku 2005, grafická karta Radeon zakúpená v roku 2005, pamäťová karta DDRAM zakúpená
v roku 2005, LCD monitor Samsung zakúpený v roku 2007, tlačiareň HP zakúpená v roku 2005, router

zakúpený v roku 2008, zosilňovač s reproduktormi k PC zakúpený v roku 2001, kancelárske kreslo
zakúpené v roku 2001, kancelársky stôl zakúpený v roku 2001, televízor Grundig zakúpený v roku
2003, satelit Fergusson s parabolou zakúpený v roku 2008, DVD prehrávač zakúpený v roku 2006,
receiver Philips zakúpený v roku 2005 a reproduktory Sony zakúpené v roku 2005 do BSM nepatria,
pretože rozvedený manžel neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil súdu žiadny písomný

ani iný hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo preukázateľné, že uvedené veci zakúpil z prostriedkov
patriacich do BSM.

11. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh
navrhovateľky bol podaný dôvodne, keďže BSM účastníkov dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode ich

manželstva zaniklo a k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM neprišlo. Zánikom manželstva zaniká aj
BSM manželov. Predmetom vyporiadania BSM manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo
a čo existovalo ku dňu jeho zániku.12. Súd sa zameral na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM manželov. Pri vyporiadaní BSM
manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov a preto v danej veci súd pri vyporiadaní BSM
účastníkov vychádzal z podielu navrhovateľky z BSM vo výške 50 % a z podielu rozvedeného manžela

z BSM taktiež vo výške 50 % nakoľko nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mal
pri vyporiadaní BSM prikázať navrhovateľke podiel 30 % a rozvedenému manželovi podiel 70 % tak
ako tento žiadal.

13. Súd zistil, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli ako veci patriace do BSM, veci uvedené

vo výroku tohto rozsudku pod bodmi 1 až 6. Súd z vecí patriacich do BSM prikázal do vlastníctva
navrhovateľkyvecuvedenúpodbodom2vhodnote400,00€adovlastníctvarozvedenéhomanželaveci
uvedené pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6 v celkovej hodnote 25.424,40 €. Súd teda vyporiadal BSM účastníkov
tak, že jednotlivé veci patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva toho ktorého účastníka, tak
ako ich v súčasnej dobe užívajú.

14. Celková hodnota BSM účastníkov predstavovala ku dňu vyporiadania BSM sumu 25.824,40 €
(pozemok v k.ú. H. vo všeobecnej hodnote 555,00 €, osobné motorové vozidlo značky FIAT Punto,
evidenčné č. SE410AM, vo všeobecnej zostatkovej hodnote 400,00 €, osobné motorové vozidlo značky
Škoda Felícia, evidenčné č. SE905 BK, vo všeobecnej zostatkovej hodnote 400,00 €, spoločné úspory
účastníkov v hotovosti ku dňu 7.7.2011 v sume 24.400,00 €, vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX

vedená v B. B., a.s. so zostatkom ku dňu 7.7.2011 v sume 33,93 €, vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedená v B. B., a.s. so zostatkom ku dňu 7.7.2011 v sume 35,47 €).

15. S poukazom na skutočnosti uvedené zhora teda podiel 50 % pripadajúci na navrhovateľku
predstavuje sumu 12.912,20 € a podiel 50 % pripadajúci na rozvedeného manžela taktiež sumu

12.912,20 €. Pri horeuvedenom vyporiadaní BSM za stavu, že do vlastníctva navrhovateľky súd prikázal
vec uvedenú pod bodom 2 v celkovej hodnote 400,00 € a do vlastníctva rozvedeného manžela veci
uvedené pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6 v celkovej hodnote 25.424,40 €, na úplné finančné vyporiadanie BSM
má rozvedený manžel navrhovateľke zaplatiť sumu 12.512,20 € (12.912,20 € - 400,00 € = 12.512,20 €).

16.Súdzaviazalúčastníkovspoločneanerozdielnenazaplateniesúdnehopoplatkuzpredmetukonania
v sume 774,73 €, ktorá predstavuje 3 % z celkovej hodnoty BSM (3 % zo sumy 25.824,40 €) podľa
položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

17. V ďalšom poukázal na ust. § 258 ods. 1 a § 259 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP.

18. Dôvodová správa k ustanoveniu § 259 CSP uvádza, že ustanovenie priznáva pokrytie výdavkov
spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené

výdavky svedka. Ustanovenie má podľa predkladateľa pokryť aj potenciálne výdavky štátu.

19. B. B., a.s. podala súdu správu o bankových produktoch vedených v ich peňažnom ústave na mená
účastníkov konania. Súd uznesením č.k. 5C/37/2014-82 zo dňa 28.4.2016 priznal B. B., a.s. za podanie
tejtosprávysumu24,00€,ktorújejvyplatilzrozpočtovýchprostriedkovOkresnéhosúduSenica,nakoľko

na dokazovanie v predmetnej veci nebol zložený žiadny preddavok.

20. Súd rozhodol o náhrade trov konania štátu podľa ustanovenia § 259 CSP v spojitosti s § 258 ods.
1 CSP a náhradu trov konania štátu rozdelil medzi obidvoch účastníkov rovnodielne, teda každého z
nich zaviazal zaplatiť sumu 12,00 €. Trovy štátu pozostávajú zo sumy 24,00 € zaplatenej z rozpočtových

prostriedkov Okresného súdu Senica B. B., a.s. za podanie jej správy o bankových produktoch vedených
v ich peňažnom ústave na mená účastníkov konania.

21. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Súd rozhodol o náhrade trov konania účastníkov v zmysle ustanovenia § 52 CMP a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, teda v zmysle zásady, že každý z účastníkov
si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.23. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu - žalobca (súdom prvej inštancie
označovaný ako navrhovateľka, resp. žalobkyňa) napadla rozsudok vo výroku o tom, že do BSM

účastníkov konania patria spoločné úspory účastníkov v hotovosti ku dňu 07.07.2011 v sume 24.400,--
Eur a v nadväzujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z
BSM sumu 12.512,20 Eur a vo výroku o náhrade trov konania. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365
ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného
konštatoval, že do vyporiadania nezahrnul finančné úspory v hotovosti v sume 10.000,-- Eur, zahrnul len
sumu 24.400,-- Eur, ktoré žalovaný vybral z vkladných knižiek v B., a.s., nakoľko žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom ani výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že rozvedený
manžel úspech účastníkov v sume 10.000,-- Eur vzal pri odchode zo spoločnej domácnosti a použil
ich pre vlastnú potrebu. Zároveň k rozhodnutiu o trovách konaniach súd prvej inštancie len uviedol,

že rozhodol o náhrade trov konania podľa § 52 CMP. Súd nesprávne rozhodol o výške spoločných
úspor žalobkyne a žalovaného, ktoré žalovaný pri odchode zo spoločnej domácnosti prevzal do svojej
držby a použil pre vlastnú potrebu a následne nesprávne rozhodol o výške vyrovnávacieho podielu v
neprospech žalobkyne a tiež nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, keď použil ustanovenie § 52
CMPasvojerozhodnutieotrováchkonanianeodôvodnil.Opätovnezdôraznila,žesúdsprávnerozhodol,

keď za spoločné úspory považoval sumu 24.400,-- Eur, s ktorými žalovaný nakladal bez jej vedomia a
okrem toho tvrdí, že ich použil na úhradu výživného pre ich spoločné maloleté deti. Zdôraznila, že za
dobu trvania manželstva sa starala o domácnosť a maloleté deti, pričom pred nástupom na materskú
dovolenku pracovala, ako aj medzi narodením detí. Manželstvo trvalo od 27.10.2001 do 07.07.2011 a
maloletý R., nar. Sa narodil XX.XX.XXXX a maloletá R., nar. XX.XX.XXXX, teda argument žalovaného,

že nepracovala je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie však nesprávne stanovil výšku úspor,
ktoré si zo spoločnej domácnosti žalovaný odniesol a použil ich pre potrebu vlastnú bez jej súhlasu, keď
neuznal, že žalovaný si odniesol zo spoločnej domácnosti aj sumu 10.000,-- Eur, ktorú mali nasporenú
v hotovosti a použil tieto peniaze len pre vlastnú potrebu. Poukázala na výpovede svedkov M. A., Q. A.
a M. R., ktorí potvrdili, že žalobkyňa a žalovaný mali v domácnosti úspory v hotovosti v celkovej sume

10.000,- Eur, ktoré boli uložené v obálke uschované pod kobercom v jednej z miestností, ktorú užívali.
Peniaze mali za tým účelom, že žalovaný pracoval v Rakúsku bez potrebných povolení, načierno a
chcel mať doma dostatočnú hotovosť v prípade, ak by ho pri nelegálnej práci zaistili. Ďalej poukázala
na to, že M. A. vypovedal aj to, že videl, že žalovaný mal 19.05.2009 obálku, v ktorej boli uložené
peniaze v igelitke, s ktorou odchádzal. Okrem toho žalovaný si zakúpil za sumu 5.700,-- Eur automobil

Ford Focus a ešte pred rozvodom manželstva. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný si kúpil aj
motorku, avšak dal si ju písať na svojho brata. Navrhla, aby súd prihliadol na konanie žalovaného, ktorý
si úmyselne zobral vkladné knižky so spoločnými úsporami a je logické, že nezostal len pritom, ale zobral
si z domu aj hotovosť, ku ktorej mal prístup. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia navrhol, aby súd
určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria spoločné úspory účastníkov v hotovosti ku

dňu 07.07.2011 v sume 34.400,-- Eur, ktoré si odniesol žalovaný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni na vyrovnanie podielov z BSM masy sumu 17.512,20 Eur. V časti rozhodnutia o náhrade trov
konaniapoukázalanato,žepoužitie§52CMPvkonaníovyporiadaníBSMjenesprávne.Totokonanieje
v podstate rovnaké ako konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré rozhodne
nemôže byť považované za konanie v zmysle Civilného nesporového poriadku. Okrem toho žalobkyňa

bola v konaní úspešná. Podanou žalobou sa domáhala zaplatiť vyrovnávacieho podielu 16.000,-- Eur
a prináleží jej podiel 17.512,-- Eur. Aj v prípade úspechu len čo do sumy 12.512,20 Eur je žalobkyňa v
prevažnej časti svojho nároku úspešná. Pre prípadnú argumentáciu, že žalobkyňa nechcela rokovať o
mimosúdnej dohode, poukázala na to, že o mimosúdnej dohode rokovali so žalovaným opätovne, o
čom predložila elektronickú správu a to aj v čase zastúpenia účastníčky JUDr. Q. W., ako aj po udelení

splnomocnenia aktuálnej právnej zástupkyni. Navrhla preto, aby žalobkyni ako úspešnej účastníčke
konania súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, pričom si vyčíslila
náhradutrovkonaniavodvolacomkonaní414,62Eur.Záveromnavrhla,abysúdprvejinštancievzmysle
vyššie uvedených tvrdení napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd určuje, že do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria tieto veci: 1. nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. H.,

zapísanánaLVč.XXXXpreobecH.,k.ú.H.,okresSenicapozemokparcelyregistra"E"parcelnéč.2534
vovýmere111m2-ornápôdavovšeobecnejhodnote555,-Eur,2.osobnémotorovévozidloznačkyFIAT
Punto, evidenčné č. SE 410AM vo všeobecnej hodnote 400,- Eur, 3. osobné motorové vozidlo značky
Škoda Felícia, evidenčné č. SE 905BK vo všeobecnej hodnote 400,- Eur, 4. spoločné úspory účastníkovv hotovosti ku dňu 07.07.2011 34.400,- Eur, 5. vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B.,
a.s. ako spoločný vklad na mená navrhovateľky a odporcu so zostatkom ku dňu 07.07.2011 33,93 Eur,
6. vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. na meno žalovaného so zostatkom ku

dňu 07.07.2011 35,47 Eur. Súd z vecí patriacich do BSM účastníkov prikazuje do vlastníctva žalobkyne
vec uvedenú pod bodom 2. Súd z vecí patriacich do BSM prikazuje do vlastníctva žalovaného veci
uvedené pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
podielov z BSM sumu 17.512,20 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v sume 4.028,48 Eur a náhradu trov

odvolacieho konania v sume 414,62 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátke JUDr.
Márii Trylčovej na jej účet vedený vo M., a.s., IBAN: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: B..

24. K doručenému odvolaniu podal odvolanie druhý manžel - žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania.Zdôraznil, že pri podávaní žaloby na
vyporiadanie BSM žalobkyňa žiadala vyplatiť finančný podiel vo výške 16.000,-- Eur a teraz vlastne

žiada vyrovnávací podiel v celkovej výške 17.512,20 Eur. Sama nevie, čo do BSM patrí, túto masu nikdy
počas celého sporu nešpecifikovala, nikdy neuvádzala ani tú skutočnosť, že majú motorové vozidlá a
vždy sa zaujímala len o peniaze.

25. Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný, tiež z dôvodov že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm.
h) CSP) a navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
rozhodol, že 1. nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. H., zapísaná na LV XXXX pre obec H., k.ú.
H., okres Senica pozemok parcely registra "E" parcelné č. 2534 vo výmere 111m2 - orná pôda vo

všeobecnej hodnote 555,- Eur, 2. osobné motorové vozidlo značky FIAT Punto, evidenčné číslo SE
410AM, vo všeobecnej hodnote 400,- Eur, 3. osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčné
číslo SE905BK, vo všeobecnej hodnote 400,- Eur, 4. spoločné úspory účastníkov v hotovosti ku dňu
07.07.2011 11.531,34 Eur, 5. vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. ako spoločný
vklad na mená navrhovateľky a odporcu so zostatkom ku dňu 07.07.2011 33,93 Eur, 6. vkladná knižka

č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v B. B., a.s. na meno odporcu so zostatkom ku dňu 07.07.2011 35,47
Eur, 7. hnuteľné veci a to: procesor do PC zn. Athion, r. 2005, graf. karta Radeon, r. 2005, pamäť. karta
DDRAM, r. 2005, LCD monitor Samsung, r. 2007, tlačiareň HP, r. 2005, Router, r. 2008, zosilňovač s
reproduktormi k PC, r. 2001, kancelárske kreslo, r. 2001, kancelársky stôl, r. 2001, Tv Grundig, r. 2003,
satelit Fergusson s parabolou, r. 2008, DVD prehrávač, r. 2006, receiver Philips, r. 2005, reproduktory

Sony, r. 2005 vo všeobecnej hodnote 600,- Eur. Súd z vecí patriacich do BSM účastníkov prikazuje
do vlastníctva navrhovateľky vec uvedenú pod bodom 2 a 7. Súd z vecí patriacich do BSM účastníkov
prikazuje do vlastníctva rozvedeného manžela veci uvedené pod bodmi 1, 3, 4, 5, 6. Rozvedený
manžel je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z BSM sumu 3.066,72 Eur do 30 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určuje povinnosť účastníkom zaplatiť súdny poplatok z

predmetu konania spoločne a nerozdielne v sume 406,50 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Účastníci sú povinní zaplatiť náhradu trov štátu, a to navrhovateľka v sume 12,00 Eur a
rozvedený manžel taktiež v sume 12,00 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd
priznáva rozvedenému manželovi náhradu účelne vynaložených výdavkov v rozsahu 100%.
Namietal, že súd prvej inštancie do BSM pojal spoločné úspory v celkovej výške 24.400,-- Eur,

ktoré úspory síce existovali, ale súd žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že tieto úspory boli
spotrebované na spoločný majetok a na domácnosť. Súdu hodnoverným spôsobom preukázal, že tieto
úspory spotreboval na zaplatenie nedoplatku na zročnom výživnom pre maloletého R. a na maloletú R.
na bežné výživné. V konaní vedenom pred Okresným súdom Senica sp.zn. 4P/87/2009 bol zaviazaný
na zaplatenie výživného, čo uhradil z predmetných peňazí, išlo o celkovú výšku 6.479,56 Eur a takisto

zo spoločných úspor v roku 2010 a 2011 uhradili povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, keďže
tieto sú evidované na jeho meno vo výške 389,10 Eur. Okrem toho deťom za trvania manželstva založil
investičné životné poistenie, na ktoré bolo vložené každému po 3.000,-- Eur, to znamená celkom 6.000,--
Eur. Nakoľko žalobkyňa v trojročnej premlčacej lehote nepodala žalobu o neplatnosť tohto právneho
úkonu a keďže ide o relatívnu neplatnosť, považuje sa tento úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto

úkonom dotknutý neplatnosti takéhoto právneho úkonu nedovolá v stanovenej premlčacej lehote. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co452/2003. Súd vo
svojom odôvodnení rozsudku vôbec nezohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a o jej názoru, že celkom
ich spoločný majetok predstavuje len sumu 13.555,74 Eur. Ďalej opätovne namietol, že žalobkyňa sanepričinila,hocimohlaonadobudnutieazveľadeniespoločnýchvecíapodobne.Vspoločnejdomácnosti
bolo zaužívané, že pracoval len on, robil všetko možné, aby sa mali dobre, všetku mzdu, ktorú zarobil,
odovzdal manželke, ktorá s peniazmi hospodárila a odvádzal za ňu aj príslušné odvody, keďže pracoval

ako živnostník. Tieto skutočnosti súd musí zohľadniť pri vyporiadaní a preto nie je možné, aby ich podiely
boli rovnaké, keďže ide o úspory hnuteľnej veci, o ktoré sa zaslúžil výlučne on. Vzhľadom k tomuto súd
mal prihliadnuť na uvedené skutočnosti a vyporiadať ich majetok v pomere 70 % : 30 %. Na základe
vyššie uvedených tvrdení potom zotrval na návrhu na zmenu napadnutého rozsudku, ako uviedol vyššie.
Prvostupňovému súdu predovšetkým vytýka skutočnosti, že do masy BSM nezahrnul hnuteľné veci,

ktoré ostali v domácnosti navrhovateľky a táto túto skutočnosť popiera. Má za to, že do BSM patria aj
hnuteľné veci, ktorých hodnotu vyčíslil na sumu 600,-- Eur a to procesor do PC zn. Athion, r. 2005, graf.
karta Radeon, r. 2005, pamäť. karta DDRAM, r. 2005, LCD monitor Samsung, r. 2007, tlačiareň HP, r.
2005, Router, r. 2008, zosilňovač s reproduktormi k PC, r. 2001, kancelárske kreslo, r. 2001, kancelársky
stôl, r. 2001, Tv Grundig, r. 2003, satelit Fergusson s parabolou, r. 2008, DVD prehrávač, r. 2006, receiver
Philips, r. 2005, reproduktory Sony, r. 2005.

26. K predmetnému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa s tým, že trvá na svojom odvolaní,
namieta, že hnuteľné veci žalovaný v odvolaní nešpecifikoval tak, aby tieto boli zameniteľné s inými
vecami, napríklad, keď sa žalovaný domáha vyporiadania spotrebičov a kancelárskej techniky, musí byť
táto označená uvedením výrobného čísla. Žalovaný nesie dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení,

teda žalovaný je povinný preukázať alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie, že hnuteľné veci ním
namietané nadobudli so žalovanou počas manželstva, nie pred ani po zrušení manželstva, nie kúpou,
nie darom, nie dedením, že tieto ku dňu 07.07.2011 skutočne vlastnili. Do masy BSM je možné zahrnúť
iba tie hnuteľné veci, o ktorých žalovaný poskytol dôkazy, že tam skutočne patria. Zotrvala na tom, aby
súd vyporiadal úspory žalobkyne a žalovaného v celkovej sume 34.400,-- Eur, ktoré si pri odchode zo

spoločnej domácnosti dňa 19.05.2009 zobral, z toho sumu 10.000,-- Eur v hotovosti a sumu 24.400,--
Eur vo forme vkladov na vkladných knižkách, ktoré žalovaný aj vybral. Nesúhlasí, aby boli úspory,
resp. ich časť 6.000,-- Eur vylúčené z vyporiadania BSM, z dôvodu, že žalovaný založil investičné
životné poistenie detí. Zdôraznila, že tak urobil iba žalovaný bez jej súhlasu a bez jej vedomia, iba on
môže do plnoletosti detí nakladať z investičným životným poistením, teda napríklad peniaze vybrať a

poistenie zrušiť. Zaplatenie sumy 6.000,-- Eur zo spoločných úspor nie je bežnou vecou a žalovaný
nemal súhlas žalobkyne na takýto úkon. Je pravdou, že nepodala samostatnú žalobu o neplatnosť
tohto úkonu a túto žalobu ani s úspechom ani nemohla viesť z dôvodu, že neexistuje naliehavý právny
záujem na určení neplatnosť, ak sa žalobkyňa môže domáhať svojho nároku priamo žalobou na plnenie
a tou je žaloba na vyporiadanie BSM. Otázka neplatnosti právneho úkonu, resp. dodržania pravidiel

pre nakladanie so spoločným majetkom patriacim do BSM je otázkou, ktorú ako predbežnú rieši súd
v konaní o vyporiadanie BSM. Žalobkyňa nemala žiadne úspory zo spoločného života so žalovaným a
to z dôvodu, že tieto si zobral žalovaný. Je pravdou, že kúpila v roku 2013 polovicu rodinného domu v
A. W., kúpnu cenu domu však spolu s T. N., v súčasnosti už manžel žalobkyne financovali úverom vo
výške 100 % kúpnej ceny z domu. Počas trvania manželstva pracovala, z dôvodu narodenia detí bola

na materskej a rodičovskej dovolenke. O nadobudnutie úspor sa pričinila aj žalobkyňa, nielen žalovaný.
Nesúhlasí preto s návrhom žalovaného, aby súd vyporiadal spoločný majetok pomerom 70 % : 30 % v
prospech žalovaného. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

27. S podaným vyjadrením zároveň požiadala o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorej

žiadosti súd prvej inštancie vyhovel uznesením č.k. 5C/37/2014-211 zo dňa 16.06.2017, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 21.06.2017 a ktorým súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych
poplatkov v celom rozsahu.

28. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že

odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah
odvolaní, keďže z § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolania nie sú dôvodné.29. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetu konania vo veci samej, keď prvoinštančný súd
v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, a pretože v celom

rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, keď prvoinštančný súd na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a zároveň ich i správne vyložil. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu
sdôvodmirozhodnutiasúduprvejinštancievovecisamej atoakoposkutkovej,takajpoprávnejstránke
využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má povinnosť
vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať
na podstatné a právne významné dôvody odvolania.

31. Ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku (CSP) obsahuje odvolacie dôvody, ktorými možno
odvolanie odôvodniť a v zmysle § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi.

32. Odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a
nemôže preto dať za pravdu odvolateľom ktorý vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatne
skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
dostatočným spôsobom vysporiadal.

33. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM
účastníkov). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva
s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o

reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva
alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34.Zánikommanželstvazaniknei BSM(§148ods.1Občianskehozákonníka).AkBSMzanikne,vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd
(§ 149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

35. Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka
tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je

oprávnenýpožadovať,abysauhradilo,čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetoka jepovinnýnahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na
potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

36. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase

vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z
manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve

jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania,
čo znamená, že oprávnenému manželovu bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na
zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno.37. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho

vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v
manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam

vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu
(teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované v
priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR
zo dňa 30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).

38.Preurčenie,ktoréz vecípatriacichdoBSMpripadnúktorémuz bývalýchmanželov,nemáObčiansky
zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku,
ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané
alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia
mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené.

39. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných)
tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie
o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM.

Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne
vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov
s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných
majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v
súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci

vyporiadania BSM teda nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov,
avšak nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, okrem, ak ich rozvedení manželia
sami neurobia predmetom vyporiadania. Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností
sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb.

40. Posúdiac rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa citovaných zákonných ustanovení, ich vyššie
uvedeného výkladu a kritérií rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM je zrejmé, že prvoinštančný súd sa
nimidôsledneriadila nazákladnepodrobnevykonanéhodokazovaniadospelvovecisamejk správnym
skutkovými právnymzáverom,aledopustilsapochybeniapriurčenívýškyfinančnejsumy vyporiadania.

41. Odvolací súd len poukazuje na to, že základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho
zánik, ku ktorému došlo medzi stranami sporu právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva.
Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej
ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri

vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere,
v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci
vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase
BSM z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný

majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému
z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou
zaplatenia príslušnej peňažnej sumy (6Cdo/128/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie Najvyššieho súdu
SR). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a správne zistil skutkový stav, ktorý má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a vyvodil správny záver.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výrokom rozsudku o určení masy BSM účastníkov
a jeho vyporiadania (§ 387 ods. 2 CSP).42. Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z procesných ustanovení je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza

zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov.

43. Odvolací súd dodáva, že sa s rozdielnymi tvrdeniami oboch účastníkov ohľadom spoločných úspor
už pred súdom prvej inštancie, riadne a dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie a odvolací súd sa
stotožňuje s jeho záverom, že súd prvej inštancie správne rozhodol o výške spoločných úspor patriacich
do ich zaniknutého BSM a odvolacie dôvody oboch odvolateľov sú opakovaním ich tvrdení pred súdom
prvejinštancie,ktorénatomtomiesteužniejepotrebnéopakovať.Nemožnototiž,vzhľadomnavýsledky

dokazovania,akceptovaťargumentáciužalobkyneotvrdení10.000,--Eurspoločnýchúsporodnesených
zo spoločnej domácnosti, len preto, že ich existenciu mali preukázať výpovede svedkov a preto, že
k nim mal žalovaný prístup a taktiež nemožno dať za pravdu žalovanému, že pokiaľ tieto peniaze
minul na zaplatenie výživného a poistného pre deti, súd ich nemal zahrnúť do BSM so žalobkyňou.
Platenie výživného pre maloleté deti bolo zákonnou povinnosťou žalovaného a pokiaľ ju neplnil, nie je

dôvodné jemu vzniklý dlh uhrádzať zo spoločných úspor so žalovanou. Právo nakladania s poistnými
zmluvami a vkladmi poistného prislúcha len žalovanému, preto takisto tieto sumy nie je možné vyňať
z BSM účastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že
nejde o finančné prostriedky spotrebované počas manželstva na bežnú spotrebu a náklady spojené s
užívaním a udržiavaním majetku v BSM strán, z ktorého dôvodu tieto sumy sú predmetom vyporiadania

zaniknutého BSM.

44. Odvolacie dôvody vo vzťahu k veci samej boli argumentačne založené aj na tvrdeniach o
nesprávnom vyhodnotení dôkazov a zo strany žalovaného tiež, že s väčším rozsahom sa podieľal na
nadobudnutí spoločného majetku, čím spochybňuje rozhodnutie o vyporiadaní BSM v zmysle zásady

rovnosti podielov, pretože žalobkyňa za trvania manželstva nepracovala a o nadobudnutie spoločného
majetku sa z väčšej časti pričinil žalovaný a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho vyhodnotenia
produkovaných dôkazov, t.j. nesprávnej aplikácii § 150 Občianskeho zákonníka.

45. Z dikcie zákona však možno vyvodiť, že zákonná podmienka, že podiely oboch manželov sú rovnaké

je vyvrátiteľná. Preto nie je vylúčené, že ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely oboch manželov
budú hodnotené rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Možno preto hovoriť o
kvantitatívnom vyporiadaní (zistenie rozsahu a ceny vyporiadaných vecí) a následne o kvalitatívnom
vyporiadaní, kedy spravidla dochádza k rozdeleniu veci medzi účastníkmi, prípadne sa výlučným
vlastníkom veci stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne druhého manžela. Súdna

praxzastávanázor,žeodklonodrovnostipodielovnamajetkupatriacichdoBSMjenamiestezasituácie,
keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie udržanie majetku značnej hodnoty a ako
sa každý z manželov staral o rodinu.

46. Zásada disparity podielov dáva teda možnosť, aby súd výšku podielu určil v inom pomere.

Kritéria, z ktorých súd pri určovaní veľkosti podielu má vychádzať sú vecou úvahy súdu. Na základe
riadne zisteného skutkového stavu je pre úvahu o (ne) rovnosti podielov významné a prihliadne sa
predovšetkým na potreby maloletých detí, ako sa každý z účastníkov v priebehu manželstva staral o
rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí. Takýto záver môže vyplývať zo zistenia, že niektorý z manželov sa napriek

svojím schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričinil (hoci mohol) o nadobudnutie
a zveľaďovanie spoločných vecí a pod.. Súd prvého stupňa sa s touto otázkou vyporiadal správne
vyhodnotiac vykonané dokazovanie, z ktorého vyvodil správny a logický záver o tom, že podiely
na vyporiadanom majetku sú pre obidvoch účastníkov rovnaké, s ktorým záverom sa odvolací súd
stotožňuj .Vyplýva z obsahu spisu, že žalovaný pracoval, pracoval v zahraničí a rodinu z príjmov

riadne zabezpečil. Naproti tomu žalobkyńa sa starala o domácnosť, vychovávala maloleté deti, pričom
pred narodením detí a medzi ich narodením bola zamestnaná. Ani jeden z bývalých manželov svojim
konaním nespôsobil finančnú ujmu rodine. Ani podľa názoru odvolacieho súdu argumenty odvolateľa,nie sú okolnosťami, ktoré by mali mať za následok disparitu podielov účastníkov, ako sa toho odvolateľ
dovoláva.

47. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu je vecne správne.

48. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti (ďalej aj „zákon o súdnych o poplatkoch“)

poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

49. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku
1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

50. Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj Sadzobník súdnych poplatkov“)
súdny poplatok je za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania,
ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66

eur, najviac 16.596,50 eura.

51. Jedným z druhov trov konania, ktoré musia strany znášať, sú súdne poplatky. Poplatková povinnosť
vzniká mimo iného i nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť
poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (§ 5 ods. 1 písm. h) zákona o súdnych

poplatkoch). Povinnosť strán konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva stanovuje § 2 ods. 1 písm. c) zákona
o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. V zmysle týchto
ustanovení sú obe strany v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
jedna z nich podľa rozhodnutia súdu, povinní zaplatiť za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

súdny poplatok vo výške 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej 66 eur, najviac
16.596,50 eur.

52. Základom súdneho poplatku je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, t. j. hodnota aktív v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov (§ 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch). Priamo zo zákona vyplýva, že
ak je poplatníkov viac, ktorí majú povinnosť zaplatiť súdny poplatok spoločne, čo je aj prípad vyrubenia
súdneho poplatku pre obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, platia ho spoločne a nerozdielne.

53. V prejednávanej veci pri uplatnení zásady parity nadobudli obe strany sporu rovnaký podiel na
predmete vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, následne po rozhodnutí vo veci
samej, však súd prvej inštancie priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu
a tým, jej povinnosť platenia súdnych poplatkov zaniká, čo sa musí odraziť v rozhodnutí o súdnych
poplatkov.

54. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním (mimo iného) vo výroku o náhrade trov
konania rozhodoval o náhrade trov konania štátu a účastníkov.

55. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol

zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do nadobudnutia účinnosti civilného sporového poriadku nemá žiaden ekvivalent v súčasnosti platnom
CivilnomsporovomporiadkuaCivilnýsporovýporiadoknáhradutrovkonaniaštátuvýslovneneupravuje.

56. O trovách štátu sa preto rozhoduje za použitia analógie v zmysle čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1, § 255 Civilného sporového poriadku opierajúc sa o princíp spravodlivosti a rozumné usporiadanie
procesných vzťahov, keďže štát musí mať naďalej nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Náhradatrov štátu sa mu priznáva pomerne vychádzajúc z ne/úspechu strán v konaní. Jedinou možnosťou pre
nepriznanie náhrady trov štátu voči strane je analogické použitie ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku.

57. Čo sa týka námietky nesprávneho rozhodnutia, keď súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov podľa § 52 CMP, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade so zákonom.

58. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex
(žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Súd prvej inštancie rozhodnutie
odôvodnil s použitím ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, čo však nie je správne a je bezo
sporu, že otázku náhrady trov konania musí súd prvej inštancie posúdiť v zmysle ustanovení Civilného

sporového poriadku.

59. Keďže súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval, jeho rozhodnutie o
povinnostizaplatiťštátunáhradutrovkonaniaatiežvovýrokuonáhradetrovkonaniaúčastníkovspočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach. Odvolaciemu súdu preto

neostávala iná možnosť ako rozsudok v závislých výrokoch o súdnom poplatku. o náhrade trov konania
štátu a účastníkov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

60. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o určení masy BSM a vyporiadaní BSM účastníkov s použitím ustanovenia § 387

ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil a v napadnutom
výroku o súdnom poplatku náhrade trov konania štátu a účastníkov s použitím ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

61. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o súdnom poplatku, o náhrade trov
konania štátu a účastníkov. Nedostatky rozhodnutia v časti o náhrade trov konania štátu tak, ako
ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto uznesení, odstráni súd prvej inštancie. Úlohou súdu prvej
inštancie po vrátení veci v zrušenom rozsahu bude zhodnotiť vec na základe iného právneho posúdenia,

predovšetkým definitívne ju vyriešiť v rámci aktuálne účinnej právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom
sporovom poriadku. Svoje rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, o náhrade trov konania
štátu a účastníkov je súd prvej inštancie povinný náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku, pričom rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

g)Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).