Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010125
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010125.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. W., pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písm. b), c) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.3.2018, č.k. 2T/26/2017-449, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku:

obžalovaný: A. W., nar. XX.X.XXXX v F., bytom F.-F., P. XX, okres F.,
sa uznáva za vinného že:

v období od 27.09.2016 do dňa 11.11.2016 poškodenú C. P. opakovane, nepravidelne, v rôzne dni
a časy telefonicky kontaktoval na pevnej telefonickej linke jej pridelenej na pracovisku - v F. J. v Q.,
pričom poškodená sa mu najskôr snažila vysvetliť, aby ju na pracovisku neobťažoval a potom sa s ním

odmietala baviť, preto sa ju snažil kontaktovať aj prostredníctvom jej nadriadenej riaditeľky F. J. v Q.,
pričom následkom jeho konania museli byť na pracovisku poškodenej zo strany jej nadriadenej prijímané
viaceré technické opatrenia na zamedzenie obsadenosti služobnej telefónnej linky a bránili poškodenej
pri plnohodnotnom vykonávaní pracovných úloh,
dňa 12.10.2016 v presne nezistenom čase v F. sa pripojil k poškodenej počas jej cesty z miesta trvalého
bydliska na vlakovú stanicu, chcel sa s ňou rozprávať a dotýkať sa jej, na základe čoho bola poškodená
nútená zmeniť vlakové spojenie, ktoré využívala na dochádzanie do zamestnania,
dňa 25.10.2016 v čase okolo 04.55 hod. potom ako vyšla poškodená z domu na železničnú stanicu,

pripojil sa k nej, išiel vedľa nej alebo o krok pred ňou a stále jej dohováral, aby mu dala ešte šancu, aby
sa k nemu vrátila, následne mu na ulici P. v F. pri križovatke P. povedala, že ak s tým neprestane, pôjde
na políciu, na čo jej obvinený povedal, že to nemá robiť, lebo v opačnom prípade on pôjde do basy a
keď z nej vyjde, tak ju zbije a potom zabije, následkom čoho sa poškodená veľmi zľakla,
dňa 26.10.2016 ráno v presne nezistenom čase v F., keď poškodená vychádzala z domu na adrese
trvalého bydliska na ulici U. č. XXXX/XX v meste F. spoločne so svojou matkou, videla, ako sa obvinený
skrylzaichdomanásledne,potomakozišlizoschodiska,išielzanimi,chcelsaspoškodenourozprávať,

avšak táto s ním komunikovať nechcela a jej matka na neho kričala, nech im dá pokoj a následne sa
odpojil a už za nimi nešiel,
dňa 27.10.2016 ráno v presne nezistenom čase v F. opäť čakal poškodenú pri kultúrnom dome, kadiaľ
išla s jej matkou na zastávku MHD a striehol, či poškodená nepôjde smerom na železničnú stanicu a
následne po zistení, že tomu tak nie je, prešiel okolo nej a jej matky usmial sa a zakýval im,

pričom svojim konaním vzbudil u poškodenej strach, pretože sa obávala, že ju zabije, fyzicky jej ublíži

alebo ublíži jej sestre alebo mame a zhoršil jej pokojný život ako aj pracovné vzťahy,
tedainého dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo
zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť,

sledoval ho, kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby, resp. inak proti jeho vôli,
čím spáchal

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b, c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. W. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písm. b), c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

v období od 27.09.2016 do dňa 11.11.2016 poškodenú C. P. opakovane, nepravidelne, v rôzne dni
a časy telefonicky kontaktoval na pevnej telefonickej linke jej pridelenej na pracovisku - v F. J. v Q.,
pričom poškodená sa mu najskôr snažila vysvetliť, aby ju na pracovisku neobťažoval a potom sa s ním
odmietala baviť, preto sa ju snažil kontaktovať aj prostredníctvom jej nadriadenej riaditeľky F. J. v Q.,
pričom následkom jeho konania museli byť na pracovisku poškodenej zo strany jej nadriadenej prijímané

viaceré technické opatrenia na zamedzenie obsadenosti služobnej telefónnej linky a bránili poškodenej
pri plnohodnotnom vykonávaní pracovných úloh,
v období od 27.09.2016 od 13.00 hod. do 29.10.2016 do 11.39 hod. napísal poškodenej spolu 93 emailov
na súkromný mail J., v ktorých ju žiadal najmä o osobné stretnutie, nadával jej, obviňoval ju, že mu
zničila život, snažil sa v nej vzbudiť pocit viny a súcit s cieľom získať ju naspäť, pričom poškodená na

tieto emaily nereagovala,
v období od 29.11.2016 do 07.11.2016 napísal poškodenej na pracovný email J. <. spolu 86 emailov, v
ktorých ju žiadal najmä o osobné stretnutie, nadával jej, obviňoval ju, že mu zničila život, snažil sa v nej
vzbudiť pocit viny a súcit s cieľom získať ju naspäť, pričom poškodená na tieto emaily nereagovala,
dňa 12.10.2016 v presne nezistenom čase v F. sa pripojil k poškodenej počas jej cesty z miesta trvalého

bydliska na vlakovú stanicu, chcel sa s ňou rozprávať a dotýkať sa jej, na základe čoho bola poškodená
nútená zmeniť vlakové spojenie, ktoré využívala na dochádzanie do zamestnania,
dňa 25.10.2016 v čase okolo 04.55 hod. potom ako vyšla poškodená z domu na železničnú stanicu,
pripojil sa k nej, išiel vedľa nej alebo o krok pred ňou a stále jej dohováral, aby mu dala ešte šancu, aby
sa k nemu vrátila, následne mu na ulici P. v F. pri križovatke P. povedala, že ak s tým neprestane, pôjde

na políciu, na čo jej obvinený povedal, že to nemá robiť, lebo v opačnom prípade on pôjde do basy a
keď z nej vyjde, tak ju zbije a potom zabije, následkom čoho sa poškodená veľmi zľakla,
dňa 26.10.2016 ráno v presne nezistenom čase v F., keď poškodená vychádzala z domu na adrese
trvalého bydliska na ulici U. č. XXXX/XX v meste F. spoločne so svojou matkou, videla, ako sa obvinený
skrylzaichdomanásledne,potomakozišlizoschodiska,išielzanimi,chcelsaspoškodenourozprávať,

avšak táto s ním komunikovať nechcela a jej matka na neho kričala, nech im dá pokoj a následne sa
odpojil a už za nimi nešiel,
dňa 27.10.2016 ráno v presne nezistenom čase v F. opäť čakal poškodenú pri kultúrnom dome, kadiaľ
išla s jej matkou na zastávku MHD a striehol, či poškodená nepôjde smerom na železničnú stanicu a
následne po zistení, že tomu tak nie je, prešiel okolo nej a jej matky usmial sa a zakýval im,

pričom svojim konaním vzbudil u poškodenej strach, pretože sa obávala, že ju zabije, fyzicky jej ublíži
alebo ublíži jej sestre alebo mame a zhoršil jej pokojný život ako aj pracovné vzťahy.
Zatosúdobžalovanému podľa§360aodsek1Trestnéhozákona,§37písm.m),§38odsek4Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný.
Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie písomne. Podľa neha prvostupňový súd:
- sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou obhajoby,

- nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré by potvrdili porušenie predchádzajúceho podmienečného trestu,
kde mal uložené nepriblížiť sa k poškodenej; ak by tak bolo, musel by súd vyvodiť sankcie za skoršie
rozhodnutie,
- poukazuje na skutočnosti ktoré boli v predchádzajúcom rozhodnutí, že následkom jeho konania boli
prijaté na pracovisku viaceré technické opatrenia, ale nemožno spájať zmenu adries s jeho osobou,

malo byť zmenené telefónne číslo poškodenej na pracovisku a mala si zmeniť aj súkromné číslo, pričom
nežiadala o náhradu škody
- poškodená neuvádza, že by sa k nej obžalovaný správal agresívne, pričom pojem „dlhodobo
prenasleduje“znamenáževyhľadávajehoosobnúblízkosťalebohosledujeatotokonaniemôževzbudiť
obavu o jeho život alebo zdravie, alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života; obvinenie bolo
podané len podľa § 360a ods. 1 písm. b), c) TZ a nie písm. a)

- súdu stačilo len tvrdenie poškodenej, že šiel rovnakým smerom ako ona, nie je ani určený čas, kedy
mal poškodenú prenasledovať, on dodržal vzdialenosť 5 metrov, stretnutia boli náhodné, nevedel že
sa bude vracať tou istou cestou, k tomu ho prinútil žalúdok, stále kráčal smerom domov a mohlo ísť o
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
- obdobie 27.9.2016 do 11.11.2016 nespĺňa požiadavku dlhodobo ani po dlhší čas

- ak kontaktoval tretie osoby, neznamená, že kontaktoval poškodenú
- ani poškodená sa nevyjadrila, aby ju nekontaktoval
- obava musí byť reálna, nielen v predstave obeti, nič ju nezaväzovalo, aby si prečítala správu, nie je
ani dokázané, že tak urobila, lebo ani nevedela odpovedať, v ktorom maily sa jej mal vyhrážať
- súd uviedol v rozsudku nové skutočnosti, s ktorými nebol oboznámený, a to že poškodená si zmenila

zamestnanie a býva v Q., aby sa vyhla opakovanému prenasledovaniu obžalovaným.
- svedecké výpovede boli vedené v neprospech jeho osoby
- emailové správy neboli žiadnym spôsobom verifikované s jeho osobou a tvrdenie z jeho strany nie je
možné vyvrátiť, avšak ohradzuje sa voči množstvu a obsahu predložených správ
- emailová komunikácia mala byť predložená poškodenou, čo sa uvádza v uznesení o začatí trestného

stíhania, ale z podaného trestného oznámenia nevyplýva skutočnosť, že by poškodená predložila
komunikáciu ani že by bola vyzvaná na vydanie veci
- ide o nepodložené dôkazy, z dôvodu autenticity
- nebol s takým dôkazom oboznámený
- nikdy nedostal upovedomenie o preštudovaní spisu, hoci je podpísané ako doručené, čo dokladá tým,

že vo výpise evidencie korešpondencie z výkonu väzby sa upovedomenie nenachádza
- spis nie je označený, číslovanie strán je len ceruzkou, niektoré strany boli prečíslované
- nemal čas s oboznámiť s obžalobou pri prejednávaní obžaloby a rozhodovaní o väzbe, mala mu byť
tiež predložená výzva na doplnenie a navrhnutie dôkazov
- neumožnenie nahliadnutia do spisu, odročovanie hlavných pojednávaní.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vyhlásil ho za nevinného. Svoje odvolanie
doplnil o návrh na vypočutie povereného príslušníka PZ, ktorý má objasniť začaté trestné stíhanie k
otázke získania emailových správ, navrhol vypočuť riaditeľku F. J. k tomu, aké technické opatrenia boli
prijaté v žalovanom období a navrhol, aby krajský súd zabezpečil číslo modelu telefónneho zariadenia,
na ktoré sa odvolávajú svedecké výpovede, či zariadenie disponovalo displejom na ktorom bolo vidno

číslo volajúceho.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Doplnil, že trestné oznámenie nemalo byť ani prijaté, pretože poškodená
dala súhlas na trestné stíhanie, ale súhlas je neplatný, pretože on nie je vo vzťahu k poškodenej blízkou
osobou. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného

poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, žea) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine,
treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzaloatakzistil,žeodvolanieobžalovanéhojedôvodnélenčiastočne.
Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.

Okresný súd mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu
obžalobou.
Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného a napravil pochybenie okresného
súdu, ktorý uznal obžalovaného za vinného zo spáchania viacerých čiastkových útokov jedného
pokračovacieho trestného činu, vrátane čiastkového útoku v skutkovej vete vymedzeného obdobím od

27.9.2016 od 13,00 hod. do 29.10.2016 do 11.39 hod., a obdobím od 29.11.2016 do 7.11.2016, kedy
mal obžalovaný napísať poškodenej 93, resp. 86 mailov na súkromný mail C. a pracovný mail J., a v
ktorých ju mal žiadať najmä o osobné stretnutie, nadávať jej, obviňovať ju, že mu zničila život, snažiť sa
v nej vzbudiť pocit viny a súcit s cieľom získať ju naspäť, pričom poškodená na tieto emaily nereagovala.
Dokazovanie vo vzťahu k emailovej komunikácii, ktoré vo vzťahu k tejto časti konania kladenému

obžalovanému za vinu má preukazovať spáchanie trestného činu obžalovaným, nebolo vykonané v
dostatočnom rozsahu. V predloženom spisovom materiály sa nachádzajú vytlačené emailové správy,
o ktorých obžalovaný v podstate ani nepopiera, že ich posielal, popiera však ich množstvo a obsah.
Na verifikovanie autora emailových správ, na verifikovanie toho, komu boli adresované, bolo potrebné
vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru elektrotechnika. Záver znaleckého dokazovania by

moholvylúčiťakékoľvekpochybnostivtomtosmere,avinaobžalovanémuvovzťahuktakémutokonaniu
by tak mohla byť preukázaná objektívnym a nespochybniteľným spôsobom.
Čo sa týka ostatných odvolacích námietok obžalovaného, tie krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza:Z predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný bol upovedomený o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu, čo vyplýva z doručenky z č.l. 310 spisu. Nie je dôvod spochybňovať túto
skutočnosť, a to ani spôsobom, aký zvolil obžalovaný, teda výpisom z evidencie korešpondencie ústavu

na výkon väzby. V konečnom dôsledku mal obžalovaný možnosť sa s obsahom spisového materiálu
oboznámiť počas konania pred súdom, bol oboznámený s obžalobou, mal možnosť navrhovať dôkazy
vo svoj prospech, aj sa vyjadrovať k dôkazom v jeho neprospech. V tomto kontexte nie sú relevantné
ani námietky obžalovaného k neumožneniu nahliadnutia do spisu. Krajskému súdu nie je z odvolania
obžalovaného zrejmé, kedy a akým spôsobom malo byť obžalovanému odmietnuté nahliadnutie do

spisu. Obžalovaný namietal, že nemal dostatočný čas na naštudovanie obžaloby, avšak krajský súd
zistil, že obžaloba bola doručená obžalovanému pred rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby po podaní
obžaloby, na začiatku jeho výsluchu dňa 15.3.2017. K obžalobe sa mal možnosť vyjadriť na hlavnom
pojednávanínariadenomnadeň20.3.2018.Výzvananavrhnutiedôkazovbolaobžalovanémudoručená,
o čom svedčí doručenka z č.l. 333 spisu. Z uvedeného vyplýva, že právo obžalovaného na obhajobu
porušené nebolo.

K námietkam obžalovaného o tom, že nemôže byť preukázané, že sa dopúšťa trestného činu, pretože
by tým porušil prijaté opatrenia z predchádzajúceho rozhodnutia súdu, a okresný súd by preto musel
vyvodzovať sankcie, krajský súd uvádza, že nie sú dôvodné. Na podklade vykonaného dokazovania,
najmä z výpovede poškodenej a svedkov T. P., PhDr. U., Mgr. W., bolo preukázané, že obžalovaný
sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ak tým zároveň

porušil podmienky uložené mu rozhodnutím súdu, teda ak neviedol riadny život v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, príslušný súd rozhodne o osvedčení alebo neosvedčení sa odsúdeného.
V žiadnom prípade však nemožno týmto, obžalovaným predpokladaným rozhodnutím týkajúcim sa
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, podmieňovať preukázanie viny v prebiehajúcom konaní.
Nedôvodná je aj odvolacia námietka k tomu, že nebolo preukázané agresívne správanie sa

obžalovaného. Poškodená jasným a zrozumiteľným spôsobom vypovedala o spôsobe, ako sa voči nej
obžalovaný v predmetnom období správal. V kontexte trestného činu nebezpečného prenasledovania
nie je dôvodná ani námietka obžalovaného, že poškodená nežiadala náhradu škody, keď si menila
súkromné telefónne číslo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný poškodenú
dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie

a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že vyhľadával jej osobnú blízkosť, sledoval ju,
kontaktoval ju prostredníctvom tretej osoby, resp. inak proti jej vôli. Obžalovaný poškodenú kontaktoval
telefonicky, osobne sa k nej pripojil počas jej cesty na vlakovú stanicu, chcel sa s ňou rozprávať, dotýkať
sa jej, mal jej dohovárať, mal sa jej vyhrážať, že ak to oznámi poškodená na polícii, zbije ju a potom
zabije. Týmto konaním sú naplnené všetky znaky trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa

§ 360 a ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona. Nie je podstatné a rozhodujúce, či poškodená žiadala
náhradu škody z dôvodu, že si musela zmeniť telefónne číslo, ako následok konania obžalovaného.
V prípade obžalovaného W. došlo k opakovanému telefonickému kontaktovaniu poškodenej, priamemu
ajceznadriadenú,pripojeniesapočasjejcestynavlakovústanicuspokusmiorozprávaniesa,dotýkanie
sa, teda aj pokus o priamy kontakt. Rovnako tak prišlo z jeho strany k vyhrážaniu sa ublížením, ak

pôjde poškodená na políciu, čo v kontexte jeho celkového správania sa vzbudilo v poškodenej dôvodnú
obavu z možného ublíženia na zdraví. Nie je dôvodná ani námietka obžalovaného, že poškodená sa
nevyjadrila, aby ju nekontaktoval. Poškodená C. P. vypovedala okrem iného aj o tom, že sa odmietla s
poškodeným rozprávať, že mu povedala, aby jej dal pokoj.
Formálne znaky trestného činu nebezpečného prenasledovania naplní konanie spočívajúce napríklad

v čakávaní na osobu na určitých miestach, sledovanie domov, konanie s následkom vzbudzujúcim
dôvodnú obavu; konanie, ktoré má za následok zhoršenie kvality života. Rozhodnutie, či ide o trestný čin
závisí od posúdenia konkrétnych okolností. Pokiaľ by šlo o ojedinelý skutok páchateľa, i keď zložený z
niekoľkýchútokov,aniejesámosobenaozajpodstatnezávažný,moholbybyťposúdenýakopriestupok.
V prípade konania obžalovaného W. však išlo o opakovaný čin, o pokračovanie v čiastkových útokoch,

a to aj po predchádzajúcich útokoch v trestnom konaní, za ktorých spáchanie bol obžalovaný už uznaný
za vinného z trestného činu nebezpečného prenasledovania.
Takýmto konaním obžalovaného sa zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho pokračovania v tejto činnosti a z
nej následné spôsobenie trestných činov proti životu a zdraviu alebo iných závažnejších trestných činov.
K námietke obžalovaného, že obdobie od 27.9.2016 do 11.11.2016 nespĺňa požiadavku dlhodobo ani

po dlhší čas, krajský súd uvádza, že dlhodobé prenasledovanie iného znamená súhrn jednotlivých
čiastkových útokov, z ktorých každý musí spĺňať alternatívne charakteristiku aspoň jedného z konaní
uvedených v § 360a ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona alebo jeden dlhodobý útok spĺňajúci
charakteristiku aspoň jedného z konaní uvedených v § 360a ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona.Dlhodobosť ako podmienka trestnosti sa posudzuje vzhľadom na každý konkrétny prípad samostatne.
Minimálnou podmienkou, aby bol tento znak naplnený, je však aspoň niekoľko útokov, minimálne tri,
počas niekoľkých dní. Stačia aj tri dni, pretože takéto obdobie núti poškodenú osobu, aby bola neustále

v strehu s vyhliadkou, že takéto útoky môžu pokračovať.
Rovnako je bez významu, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval aj to, že poškodená si
zmenila zamestnanie a býva v Q., aby sa vyhla prenasledovaniu obžalovaným. Táto skutočnosť nie je
uvedená v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia.
Ako už bolo uvedené, krajský súd vyhovel námietke obžalovaného ohľadom nepreukázania čiastkových

útokov spočívajúcich v napísaní emailových správ poškodenej, zrušil preto napadnutý rozsudok v
celom rozsahu, a keďže boli splnené podmienky na postup podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku,
rozhodol sám rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo skutku v zmysle podanej obžaloby
s výnimkou čiastkových útokov vymedzených obdobím od 27.9.2016 od 13,00 hod. do 29.10.2016 do
11.39 hod., a obdobím od 29.11.2016 do 7.11.2016.
Čosatýkavýrokuotreste,krajskýsúdzohľadnil,žeobžalovanýbolzaprečinnebezpečnéhovyhrážania,

ktorého sa mal dopustiť voči poškodenej, už právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta
sp.zn. 2T/96/2016 zo dňa 27.9.2016, právoplatný tým istým dňom, a to k podmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace, so skúšobnou dobou jeden rok. Obžalovaný sa tak trestného činu dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z hľadiska povahy a závažnosti trestného činu je tak
potrebné konštatovať, že obžalovaný sa opätovne dopustil rovnakého druhu úmyselnej trestnej činnosti,

za aký bol už odsúdený, voči tej istej poškodenej. Pri konfrontácii priťažujúcej okolností podľa § 37
písm. m) Trestného zákona a pri absencii poľahčujúcich okolností, za použitia ustanovenia § 38 ods.
2, 4 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Po
zvýšení dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3, takýto trest bude u obžalovaného
plne zodpovedať požiadavkám zákona.

Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona súd nemohol
obžalovanémutrestodňatiaslobodypodmienečneodložiť,pretožeobžalovanýspáchalúmyselnýtrestný

čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, tak ako je vyššie uvedené.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.