Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209143
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715209143.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcov: I. NetSpace
s.r.o., IČO: 36 049 778, so sídlom v Detve, Obrancov mieru 3173/13, II. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
C., C. č. XXX, O.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., Z. č. XXXX/XX, IV. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v C., Z. č. XXXX/XX, V. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XXX/ XX, VI. I. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., J. P. XXXX/X, zast.: I. s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom v T. T., C. XX, proti žalovanému:

DTnet Detva s.r.o., IČO: 46 079 386, so sídlom v Detve, M. R. Štefánika 65, zast.: AK Dlhopolec s.r.o.,
IČO: 36 867 306, so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 27, o určenie, že na umiestnení líniovej stavby „Detva
optická sieť DT net" špecifikovanom území nie je verejný záujem a určenie, že žalovanému nepatrí právo
z vecného bremena vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam podľa Zákona č. 351/2011 Z.z., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcom v I. až VI. rade n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu

vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v I. rade sa svojím žalobným návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 24.6.2015 domáhal
toho, aby súd vyniesol po vykonanom dokazovaní rozsudok:
„Súd určuje, že žalovaný nie je podnikom v súlade s § 14 ods. 2 zákona číslo 610/2001 Z.z. účinného do
30.04.2011. Súd určuje, že žalovaný nie je podnikom v súlade s § 5 ods. 1 zákona číslo 351 /2011 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Súd určuje, že na umiestnení líniovej stavby „Detva optická sieť DT net“, na

území, ktoré zahŕňa ulice Štúrova, Záhradná, Pionierska, Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru,
Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka, Vimperská, Tajovského, Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru
(Kapustnice) v meste Detva, v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom
Detva začaté konanie o umiestnení líniovej stavby číslo 446 /2013/DKa--rozh. nie je verejný záujem. Súd
určuje, že žalovanému v súlade § 66 ods. 2 zákona číslo 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov
nepatrí právo z vecného bremena viaznuce na nehnuteľnostiach zahŕňajúcich ulice Štúrova, Záhradná,
Pionierska, Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru, Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka,

Vimperská, Tajovského, Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice) v meste Detva, na ktorých by
mala byť vybudovaná líniová stavba „Detva optická sieť DTnet“, v súvislosti s ktorou bolo na návrh
žalovaného ako stavebníka Mestom Detva začaté konanie o umiestnení líniovej stavby číslo 446 /201
3/DKa-rozh“.
Ďalej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Vo svojom písomnom
žalobnom návrhu žalobca v I. rade uviedol:

Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom metropolitnej optickej siete NetSpace, ktorá je umiestnená
pod povrchom zeme na základe platného územného rozhodnutia číslo 1993/ 2008/JĽa-rozh vydaného
mestom Detva dňa 20.10.2008 a platného územného rozhodnutia číslo 1492 /2009 /JĽa-rozh vydanéhomestom Detva dňa 23.1 1.2009. Na základe návrhu žalovaného na vydanie rozhodnutia o umiestnení
líniovej stavby „Detva optická sieť DT net“ na území, ktoré zahŕňa ulice Štúrova, Záhradná, Pionierska,
Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru, Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka, Vimperská,

Tajovského, Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice) Mesto Detva ako príslušný stavebný úrad
v zmysle § 117 ods. 1 zákona č. 50/ 1976 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon“) začalo územné konanie
o umiestnení líniovej stavby „Detva optická siet' DT net“ (ďalej len „Územné konanie“), v ktorom
bolo Mestom Detva dňa 03.09.2013 vydané Územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „Detva
optická sieť DT net“ číslo 446/ 2013/ Dka-rozh (ďalej len „Územné rozhodnutie“). Proti Územnému

rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky Územné rozhodnutie Rozhodnutím číslo OU-BB-
OVBP2-2014/02612-BD zo dňa 08.01.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na
základe uvedeného Mesto Detva v Územnom konaní naďalej pokračuje, čo preukazujeme napríklad
priloženým Oznámením o nariadení ústneho pojednávania na deň 24.06.2015 o 10:00 hod. Na
základe Rozhodnutia Mesta Detva číslo č.k. 446/ 2013/ Dka-ozn. zo dňa 02.12.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 04.04.2015 bolo rozhodnuté o tom, že žalobca nie je účastníkom Územného konania.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nakoľko
stavebný úrad o tejto veci nesprávne rozhodol a žalobcovi patrí postavenie účastníka Územného
konania (konanie je Krajským súdom V Banskej Bystrici vedené pod sp. zn. 23S/96/2015). Žalobca
od počiatku Územného konania svoje postavenie účastníka konania odvodzuje v zmysle - § 34 ods.

2 Stavebného zákona, keďže v územnom konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj
právnické, osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám, aj
susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byt rozhodnutím priamo dotknuté a - v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“), keďže účastníkom konania je ten,
koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byt rozhodnutím priamo dotknuté. Nakoľko

žalobca je vlastníkom líniovej stavby - metropolitnej optickej siete, nachádzajúcej sa v území, v ktorom
má byt' umiestnená aj navrhovaná líniová stavba žalovaného a líniová stavba žalobou má charakter
susednej stavby, rozhodnutím o umiestnení stavby „Detva optická sieť DTnet“ môže byt' podľa § 34
ods. 2 Stavebného zákona priamo dotknuté vlastnícke a užívateľské právo žalobou a v súlade s § 14
ods. 1 Správneho poriadku aj právo a právom chránené záujmy žalobou. Nakoľko trasy navrhované

žalovaným sú vedené v tesnej blízkosti alebo v úplnom súbehu s líniovou stavbou žalobou a pri
realizácii akýchkoľvek zemných stavebných prác je v danom prípade potrebné dodržať ochranné pásmo
minimálne 1,5m na každú stranu, čo pri trasách navrhovaných žalovaným a pri navrhovanom spôsobe
pokládky nemôže byť dodržané, existuje reálna možnosť krytia a poškodenia existujúcich optických sietí
žalobou, čím môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu.

Tak ako žalobca opakovane uvádzal v priebehu Územného konania, z nákresov predložených
stavebníkom (žalovaným) je zrejmé, že počas realizácie plánovaných prác určite dôjde ku križovaniu,
čiastočnému alebo dokonca úplnému súbehu optických trás a teda k čiastočnému alebo úplnému
odkrytiu telekomunikačných vedení na parcelách v k. ú Detva, a to par. č. 4666, par. č. 4667, par. č.
4699/1, par. č. 3823/1, par. č. 3846, par. č. 3881/2, par. č. 3859, par. č. 3954/2, par. č. 3956/1, par. č.

3809/1, par. č. 3812, par. Č. 3814, par. č. 3844, par. č. 4720, par. č. 4588/1, par. č. 4590, par. č. 4704,
par. Č. 4598, par. č. 4599, par. č. 4699/1, par. č. 5419, par. č. 5495, par. č. 5409, par.č.3948, par.č.3941,
par.č.3946, par. č. 3902/2, par. č. 3935, par. č. 3932, par. č. 5430, par. č. 5445, par. č. 5455, par. č. 6172,
par. č. 6164, par. č. 6173/1, par. č. 6185, par. č. 6184/1, par. č. 6163, par. č. 6158, par. č. 6156/1, par. č.
6175/1, par. č. 6175/2, par. č. 6157, par. Č. 6151/2, par. č. 6178, par. č. 5144, par. č. 5159, par. č. 5163/1,

par. č. 5156, par. č. 5639, par. č. 5151/1, par.č.5172/4, par. č. 5172/2, par. č. 5172/3, par. č. 5122/1, par.
č. 5140/1, par. č. 5122/2, par. č. 5125/3, par. č. 5125/5. V súlade s uvedeným je preto nesprávne tvrdenie
stavebného úradu, že vydaním rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby ,,Detva, optická sieť DT net“
nemôže dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobou ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu. Nakoľko Stavebný zákon nevylučuje súčasné postavenie dotknutého orgánu

a účastníka konania, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky, žalobca ako dotknutý orgán S ohľadom
na § 139 ods. 2 písm. d) a § 139 ods. 3 písm. Í) Stavebného zákona, t.j. ako vlastník a prevádzkovateľ
susednej líniovej stavby - optickej siete podal V Üzemnom konaní aj záväzné stanovisko, v ktorom od
počiatku tvrdil, že ako dotknutý orgán nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby „Detva
optická sieť DTnet“ (ďalej len „Optická sieť DTnet“).

Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca ako účastník Územného konania a dotknutý orgán má
právny záujem na určení skutočností uvedených v žalobe súvisiacich s Územným konaním tak, aby
bolo riadne rozhodnuté o návrhu žalovaného o umiestnení Optickej siete DTnet z toho dôvodu je
vecne legitimovaný pre podanie žaloby o určenie. V priebehu Územného konania vlastníci pozemkov, naktorých má byť umiestnená Optická sieť DTnet (Mária Danková, Štefan Bartko, Anna Palicová, Mikuláš
Ostrihoň, Mikuláš Melich, Ján Ostrihoň, Mária Melichová, Ján Gonda, Anna Ľalíková, Ján Chamula,
Augustína Salvová, Peter Ostrihoň, Magdaléna Kluková) podali proti Územnému rozhodnutiu odvolanie,

nakoľko nesúhlasili s umiestnením líniovej stavby Optická sieť DTnet na svojich pozemkoch. Po zrušení
Územného rozhodnutia a pokračovaní v územnom konaní uvedení vlastníci ako účastníci konania podali
k Územnému konaniu námietky a pripomienky a opakovane uviedli, že žalovanému nikdy neudelili
súhlas s umiestnením optickej siete DTnet na svojom pozemku a ani nikdy so žalovaným neuzatvorili
žiadnu zmluvu, ktorou by žalovaný mohol ako stavebník preukázať iné právo k pozemku a tvrdili, že bez

súhlasu vlastníka pozemku nie je možné vydať' územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Vzhľadom, na
uvedené žalovaný ako navrhovateľ nemá v súlade s § 38 Stavebného zákona k pozemkom, na ktorých
má byť umiestnená Optická sieť DTnet vlastnícke právo.
Nakoľko vlastníci s umiestnením Optickej siete DTnet na ich nehnuteľnostiach nesúhlasia,v súlade
s § 38 Stavebného zákona by do úvahy prichádzala možnosť žalovaného preukázať iné právo k
pozemku. V súlade s 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona sa iným právom k pozemkom rozumie

právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, ktoré sú v poznámke č. 13b k Stavebnému zákonu
definované demonštratívne. Napriek tomu, že Stavebný zákon v predmetnej poznámke neuvádza odkaz
na ustanovenie § 66 ods.. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. (ďalej len „Zákon o komunikáciách“),
v zmysle usmernenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 21.04.2009 je možné
konštatovať, že oprávnenia vyplývajúce z ustanovení § 66 Zákona o komunikáciách postačujú na

preukázanie iného práva k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona. Vzhľadom na
uvedené je preto potrebné určiť, či žalovaný ako podnik môže v súlade s § 66 ods. 1 písm. a) Zákona
o komunikáciách v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať
verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, t.j. je potrebné určiť, či - žalovaný je podnikom
v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o komunikáciách, - umiestnenie optickej siete„ DTnet je v navrhovanom

rozsahu vo verejnom záujme a - žalovaný má v zmysle § 66 ods. 2 Zákona o komunikáciách vecné
bremeno viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach.
V súvislosti s uvedeným postavením žalovaného v územnom konaní máme dôvodné pochybnosti o
tom, či je možné žalovaného považovať za podnik podľa § 5 ods. 1 Zákona o komunikáciách. Aby
žalovaný mohol byť považovaný za podnik, podľa § 15 ods. 1 Zákona o komunikáciách (resp. §

14 ods. 2 zákona číslo 610/2001 Z.z. účinného do 30.04.2011) je potrebné, aby oznámil Úradu pre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR (ďalej len ,,Úrad“) zámer podnikať v oblasti
poskytovania elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb a Úrad
ho ako podnik zaevidoval. Žalovaný je síce na internetovej stránke Úradu údajne od februára 2011
evidovanýakopodnik,mámevšakdôvodnépochybnostiospôsobeačasepodaniaoznámeniaozámere

podnikať na Úrad. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že tento vznikol
26.03.2011.NapriekuvedenémujevšakÚradomakopodnikevidovanýužodfebruára2011,t.j.omesiac
skôr než vôbec vznikol. V poznámke pri žalovanom je rovnako zmätočne uvedené, že v prípade tejto
spoločnosti došlo k zmene obchodného mena z DT-net s.r.o. Samotný žalovaný však podľa aktuálneho
výpisu z obchodného registra nikdy nezmenil svoje obchodné meno. Pod obchodným menom DT - net

s.r.o. podnikala a aj v súčasnosti podniká iná spoločnosť, než je žalovaný a to spoločnosť DT - net s.r.o.
(IČO 36 840 238), za ktorú podľa nám dostupných informácií v danom čase ako konateľ konala pani
Jana Taylor. Jana Taylor však nikdy konateľom spoločnosti DT -net s.r.o. nebola. Z uvedených dôvodov
preto máme dôvodné pochybnosti o správnosti evidencie žalovaného Úradom, ako aj o tom, či vôbec
môže byť žalovaný považovaný za podnik podľa Zákona o komunikáciách a či by tak v tejto súvislosti

vôbec bola možná aplikácia ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Zákona o komunikáciách. Pokiaľ žalovaný
nie je podnikom podľa Zákona o komunikáciách, nedisponuje „žiadnym právom k pozemkom, na ktorých
chce vybudovať líniovú stavbu a z toho „dôvodu Mesto Detva nebude môcť vyhovieť' jeho návrhu a
vydať rozhodnutie o umiestnení stavby. Pokiaľ by sa napriek vyššie uvedenému v priebehu konania
preukázalo, že žalovaný je Úradom riadne evidovaný ako podnik podľa Zákona o komunikáciách a to na

základe riadne doručenej žiadosti žalovaného, je potrebné určiť, či umiestnenie Optickej siete DTnet je
voverejnomzáujmeačisauskutočňujevnevyhnutnomrozsahu.Vtejtosúvislostipoukazujemenato,že
na území, v ktorom má byť umiestnená predmetná optická sieť, sa nachádzajú už tri iné stavby optických
sietí. Na umiestnení stavby žalovaného na cudzích nehnuteľnostiach a zriadení zákonného vecného
bremena tak podľa nášho názoru neexistuje a v budúcnosti ani nebude existovať žiadny verejný záujem.

Verejný záujem je podľa nášho, názoru potrebné definovať ako možnosť obyvateľov a podnikateľov
využívať služby optických sietí a pripojenia na optické siete a to pri poskytovaní služieb viacerých
poskytovateľov a tento verejný záujem už podľa nás umiestnením troch ďalších optických sietí naplnený
bol.Vzhľadom k tomu, že na území Mesta Detva už sú v predmetných lokalitách umiestnené viaceré optické
siete, ktoré dostatočne kapacitne a územne zabezpečujú potreby verejnosti na užívanie optických
sieti, umiestnenie ďalšej optickej siete za účelom dosiahnutia vlastného zisku žalovaného nemôže

byť vo verejnom záujme a o to viac, že umiestnením optickej siete DTnet dôjde k uprednostneniu
podnikateľského zámeru žalovaného pred vlastnícke práva ostatných obyvateľov mesta Detva a ich
ochrane tak, ako ho garantuje článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Nakoľko umiestnením Optickej siete
DTnet nebudú zabezpečené lepšie parametre dátových prenosov využívaných verejnosťou a samotné
umiestenie dátovej optickej siete nie je podľa nám dostupných informácii požadované zo strany

verejnosti, nie je splnená podmienka pre zriadenie zákonného vecného bremena podľa § 66 Zákona O
komunikáciách a z toho dôvodu žalovaný nemá iné právo k pozemku podľa § 38 Stavebného zákona.
Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníjedanýspravidlavtedy,akbybeztohtourčeniaboložalobcovoprávo
ohrozené. Nakoľko V súlade s § 56 písm. b) Stavebného zákona sa pri nadzemných a podzemných
vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov stavebné
povolenie ani ohlásenie nevyžaduje, právoplatné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby by v danom

konaní malo za následok začatie stavebných prác žalovaným a s tým súvisiacu reálnu možnosť
poškodenia práva a právom chránených záujmov žalobcu. V tejto súvislosti pritom zdôrazňujeme, že
právoplatnosťou rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby nastane nezvratný stav, voči ktorému sa
žalobca ako účastník konania nebude mať možnosť účinne brániť. Pokiaľ by žalobca čakal až do
okamihu právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení resp. neumiestnení Optickej siete

DTnet a až následne by podal žalobu O určenie, do času, kým by súd o podanej žalobe rozhodol,
by predmetná líniová stavba s najväčšou pravdepodobnosťou bola umiestnená. V takomto prípade by
bol zrejme žalovaný nútený podať na súd žalobu, v rámci ktorej by bola predbežne riešená aj otázka
verejného záujmu resp. postavenia žalovaného ako podniku podľa Zákona o komunikáciách. Na základe
uvedeného je tak možné skonštatovať, že rozhodnutie o tom, či žalovaný je podnikom v zmysle Zákona

O komunikáciách a či je na umiestnení Optickej siete DTnet verejný záujem je v procese Územného
konania tak zásadné, že by o ňom mal rozhodovať súd.
Zmyslom ustanovenia § 80 písm. c) OSB je poskytnúť ochranu účastníkom konania a zamedziť ďalším
súdnym sporom. Nakoľko v danom prípade môže umiestnením Optickej siete DTnet dôjsť k poškodeniu
optických sietí žalobcu a s tým spojeným vznikom škody na strane žalobcu, rozhodnutie súdu v tejto

veci by zrejme predišlo aj samotnej žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP. Uvedené podporujeme
Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon 1338/ 96, na základe ktorého sa určovacia žaloba
„uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá
obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť' úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi.“ Ak teda možno

očakávať splnenie uvedených predpokladov, naliehavý právny záujem na takomto určení je vždy daný.

2. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13C/230/2015-47 zo dňa 1.2.2016 rozhodol takto:
Súd zastavuje konanie o určenie, že odporca nie je podnikom v súlade s § 5 ods. 1 zákona č.
351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd zastavuje konanie o určenie, že na umiestnení

líniovej stavby „Detva optická sieť DT net“ na území, ktoré zahŕňa ulice Štúrova, Záhradná, Pionierska,
Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru, Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka, Vimperská,
Tajovského, Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice) v meste Detva, v súvislosti s ktorou bolo na
návrh odporcu ako stavebníka Mestom Detva začaté konanie o umiestnení líniovej stavby č. 446/2013/
DKa-rozh. nie je verejný záujem. Súd zastavuje konanie o určenie, že odporcovi v súlade s § 66

ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov nepatrí právo z vecného bremena
viaznuce na nehnuteľnostiach zahŕňajúcich ulice Štúrova, Záhradná, Pionierska, Milana Rastislava
Štefánika, Obrancov mieru, Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka, Vimperská, Tajovského,
Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice) v meste Detva, na ktorých by mala byť vybudovaná
líniová stavba „Detva optická sieť DTnet“, v súvislosti s ktorou bolo na návrh odporcu ako stavebníka

Mestom Detva začaté konanie o umiestnení líniovej stavby č. 446/2013/DKa-rozh. Žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Súd vracia navrhovateľovi nekrátený súdny poplatok za podanie
návrhu na súd v sume 398,- Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je
Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30
dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľovi platobného systému.

Súd v odôvodnení uznesenia uviedol: že „existencia súdnej právomoci je procesná podmienka, ktorej
splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni; pod súdnou
právomocou rozumieme okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, v danom prípade
má súd za, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha rozhodnutia a posúdenia právnych otázok, ktorénepatria do okruhu spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, pokiaľ sa navrhovateľ domáha
určenia, že odporca nie je podnikom v súlade s § 5 ods. l zákona o elektronických komunikáciách,
vo vzťahu uvedenému súd poukazuje na ustanovenia § 15 zákona o elektronických komunikáciách,

podľa ktorých si osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb podľa zákona
o elektronických komunikáciách. plní ohlasovaciu povinnosť' voči Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb: tento úrad zaeviduje oznamovateľa ako podnik oprávnený poskytovať
siete alebo služby a úrad zároveň takýto podnik z evidencie vymaže; ak sa teda v danom prípade
navrhovateľ domáha určenia, že odporca nie podnikom v zmysle § 5 ods. l zákona o elektronických

komunikáciách, domáha sa toho, aby súd zasiahol do právomoci iného orgánu verejnej moci, ktorému je
táto na základe zákona zverená; ak príslušný úrad podnik do evidencie zaeviduje, znamená to, že tento
podnik spĺňa podmienky, ktoré sú pre takúto evidenciu zákonom stanovené, zmenu, resp. nesplnenie
týchto podmienok však môže posudzovať len tento úrad; uvedené konanie je v zmysle § 74 ods. 1
zákona o elektronických komunikáciách správnym konaním pred Úradom pre reguláciu elektronických
komunikácii a poštových služieb; pokiaľ má navrhovateľ za to, že v danom prípade neboli splnené

podmienky pre postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách, je
potrebné sa nápravy uvedeného stavu domáhať cestou riadneho inštančného postupu v správnom
konaní, resp. následne v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p. ďalej pokiaľ sa navrhovateľ
svojim návrhom domáha určenia, že odporcovi v súlade s § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.
nepatrí právo z vecného bremena viaznuce na nehnuteľnostiach zahŕňajúcich ulice Štúrova, Záhradná,

Pionierska, Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru, Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka,
Vimperská, Tajovského, Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice) v meste Detva, na ktorých
by mala byt' vybudovaná líniová stavba „Detva optická sieť DT net“, v súvislosti s ktorou bolo na
návrh odporcu ako stavebníka Mestom Detva začaté konanie o umiestnení líniovej stavby 446/2013/
DKa-rozh., tak danom prípade podľa názoru sudu nejde o občianskoprávny vzťah, resp. spor medzi

subjektmi súkromného práva s rovnocenným postavením, ale o spor medzi dvoma podnikmi podľa
zákona o elektronických komunikáciách, ktorý vychádza z uvedeného predpisu, pričom táto otázka
sa netýka vzťahu osoby oprávnenej z vecného bremena a osoby povinnej z vecného bremena, ale
vzťahu dvoch konkurujúcich si podnikov, ktoré poskytujú služby na základe zákona O elektronických
komunikáciách, pričom podstatou je koordinácia výstavby infraštruktúry, svojou podstatou teda ide o

spor v zmysle § 6 ods. 1 písm. o) zákona O elektronických komunikáciách, ktorého podstatou je prístup k
existujúcej fyzickej infraštruktúre a koordinácia jej výstavby; navrhovateľ sa teda aj v tejto časti domáha
riešenia právnej otázky, ktorá patri' do právomoci Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a
poštových služieb; v časti, v ktorej sa navrhovateľ svojim návrhom domáha určenia, že na umiestnení
líniovej stavby ,,Detva optická sieť DT net“ na území, ktoré zahŕňa ulice Štúrova, Záhradná, Pionierska,

Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru. Andreja Hlinku, Novosady, Antona Bernoláka, Vimperská,
Tajovského, Dolinky. Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice) v meste Detva, v súvislosti s ktorou bolo na
návrh odporcu ako stavebníka Mestom Detva začaté konanie o umiestnení líniovej stavby č. 446/2013/
DKa-rozh. nie je verejný záujem, ide o otázku týkajúcu sa územného konania podľa stavebného zákona;
v danom prípade ide o posúdenie prejudiciálnej otázky, ktorú posudzuje stavebný úrad, ktorým je obec,

resp. dohľad nad ochranou verejných záujmov zabezpečuje v zmysle § 98 ods. I stavebného zákona
štátny stavebný dohľad, ktorého orgány stavebný zákon vymedzuje, pričom súd medzi ne nepatrí; súd
v zmysle stavebného zákona nemá zverenú právomoc stavebného úradu a ani štátneho stavebného
dohľadu, ktorá je zverená príslušným správnym orgánom; svoje námietky teda navrhovateľ má možnosť
uplatniť v rámci príslušného územného konania a stavebného konania s využitím riadneho inštančného

postupu a následne v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p., na základe uvedeného súd
pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, t.j. chýbajúcu právomoc súdu, konanie v celom
rozsahu zastavil.“

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie.

Nesúhlasil s uznesením súdu I. inštancie a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/228/2016-119 zo dňa 31.5.2017 uznesenie
súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd preskúmal
napadnuté uznesenie súdu I. inštancie a obsah spisu rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o podaných

odvolaniach a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd v predmetnom uznesení
okrem iného uviedol:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu z dôvodu nedostatku
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť (§ 161 ods. 1 a 2 C.s.p.), t.j. z dôvodu nedostatkuprávomoci na prejednanie a rozhodnutie sporu. Vo všeobecnosti súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. či sú splnené
procesné podmienky (§ 161 ods. 1 C.s.p.). Právomoc súdov možno vo všeobecnosti charakterizovať

ako zákonom určený rozsah právnych záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávat'
a rozhodovať; pomocou právomoci súdov sú stanovené hranice pre činnosť' súdov vo vzťahu k
iným orgánom verejnej moci; súčasne okruh zákonom určených právnych záležitostí spadajúcich do
právomoci súdov nie sú oprávnené prejednávat' a rozhodovať iné orgány verejnej moci; v rámci civilného
sporového konania majú súdy všeobecnú právomoc prejednávat' a rozhodovať súkromnoprávne

spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány
(§ 3 C.s.p.); súkromnoprávny spor alebo súkromnoprávna vec môže byť zákonom z právomoci
súdu vyňatá a zverená do právomoci iného orgánu verejnej moci (tzv. zúžená právomoc), resp.
iný ako súkromnoprávny spor alebo vec môže byt' do právomoci súdov zverená zákonom (tzv.
rozšírená právomoc). Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 nedošlo
z materiálneho hľadiska k podstatnej zmene v právnej úprave právomoci súdov v civilnom sporovom

konaní, preto zmena právnej úpravy nemala vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných
odvolaniach proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie; v čase rozhodovania súdu prvej
inštancienapadnutýmuznesenímprávomocsúdovvymedzovaloustanovenie§7Občianskehosúdneho
poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; v zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 súdy v občianskom súdnom konaní prejednávali a rozhodovali spory a iné

právne veci, ktoré vyplývali z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávali a nerozhodovali o nich iné orgány; v zmysle § 7 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 iné veci prejednávali a rozhodovali súdy
v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovil zákon. Nedostatok právomoci súdu na prejednanie
a rozhodnutie spolu predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorého následkom

je zastavenie konania; V uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný
rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje (výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu); ak súd
dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu a nie je daná
ani právomoc iného orgánu verejnej moci na jeho prejednanie a rozhodnutie, nemôže konanie pre
tento nedostatok zastaviť, ale spor musí prejednať a rozhodnúť sám (inými slovami ak v Slovenskej

republike nie je konkrétny orgán s právomocou spor rozhodnúť, prejednanie a rozhodnutie sporu patrí
do právomoci súdu); inak by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae); takýto postup je
v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo na súdnu ochranu,
obsahom ktorého je možnosť každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2001 zo dňa
27.09.2001 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. R 82/2002);
súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia neuviedol, do právomoci ktorého orgánu verejnej
moci patrí prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu, hoci mal v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku V znení účinnom do 30.06.2016 povinnosť v napadnutom uznesení uviesť, ktorému

konkrétnemu orgánu verejnej moci vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi
(prípadne vysvetliť, z akých dôvodov žiadny orgán Slovenskej republiky nemá právomoc na rozhodnutie
sporu); túto povinnosť prevzal aj Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 10 ods. 1 prvá veta
C.s.p. uvádza, že ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Neuvedením konkrétneho orgánu verejnej moci vo

výrokunapadnutéhouznesenia,ktorémubudesporpostúpenýnaprejednaniearozhodnutiepredstavuje
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci žalobcovi uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Na
základe uvedeného Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo zrušené vrátane závislého výroku
o trovách konania a vrátení súdneho poplatku za podanie žaloby žalobcovi, preto nebolo potrebné
osobitne rozhodovať o odvolaní žalovaného proti výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
o trovách konania. V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 C.s.p. Odvolací súd pre účely ďalšieho
konania uvádza, že súd prvej inštancie bude povinný opätovne posúdiť svoju právomoc na prejednanie

a rozhodnutie predmetného sporu a v prípade, že dospeje k záveru o nedostatku svojej právomoci vo
výroku výslovne určiť konkrétne orgány verejnej moci, v ktorých osobitným zákonom určenej právomoci
je prejednanie a rozhodnutie každého z nárokov uplatnených žalobcom v prejednávanom spore;
Odvolací súd osobitne upozorňuje, že súd prvej inštancie neopomenie rozhodnúť ani o uplatnenomnároku na určenie, že žalovaný nie je podnikom podľa zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom do
30.04.2011 (napadnutýrn uznesením súd prvej inštancie o tomto nároku opomenul rozhodnúť); svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní. Pre účely ďalšieho konania Odvolací

súd udáva, že žalobca sa podanou žalobou okrem iného domáha určenia, že žalovanému nepatrí
právo z vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov
viaznuce na konkrétnych nehnuteľnostiach, na ktorých by mala byt' vybudovaná líniová stavba „Detva
optická sieť DTnet“, v súvislosti s ktorou bolo na návrh žalovaného ako stavebníka Mestom Detva
začaté konanie o umiestnení líniovej stavby č. 446/2013/DKa-rozh; v prípade vecného bremena podľa

§ 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. ide o tzv. zákonné vecné bremeno; vecné bremená zriadené zo
zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené,
súčasne však majú aj súkromnoprávny prvok; vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako
právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať; tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež; ich režim nie je
úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou osobitných

právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy
občianskeho práva o vecných bremenách; ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu riadi sa
ichrežimvšeobecnouobčianskoprávnouúpravou;zákonomzriadenévecnébremenojevlastníkpovinný
rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať
náhradu; v prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh

verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti; toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom
prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené
súhlasom zo strany dotknutého vlastníka (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015 alebo sp.
zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016); na konanie o určenie existencie práva zo zákonného vecného

bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. je daná právomoc súdov, pretože zákon právomoc
na prejednanie a rozhodnutie takéhoto sporu nezveruje inému konkrétnemu orgánu verejnej moci. Z
ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. vyplýva, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam
podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach; podľa
§ 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo

verejnom záujme zriaďovať' a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti;
predmetné ustanovenie tak zakotvuje oprávnenú osobu zo zákonného vecného bremena, ktorou je
podnik (§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. 2.), zákonný predpoklad, ktorý musí byt' splnený
na vznik zákonného vecného bremena, t.j. verejný záujem na existencii zákonného vecného bremena
ako aj obsah zákonného vecného bremena, t.j. právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a

stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a povinnosť vlastníka cudzej nehnuteľnosti a jeho rozsah, t.j.
v nevyhnutnom rozsahu; v spore o určenie existencie práva zo zákonného vecného bremena podľa § 66
ods. 2 zákona 351/2011 Z. z. bude súd musieť nevyhnutne skúmať splnenie predmetných podmienok,
teda (1) či subjekt, ktorý tvrdí, že je oprávnený zo zákonného vecného bremena je podnikom podľa
§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z. (resp. V závislosti od tvrdeného vzniku zákonného

vecného bremena či bol podnikom aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy nakoľko podľa § 78 ods.
7 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z. oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam ako aj obmedzenia ich
užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované) a (2) či na
zriadení a prevádzkovaní verejnej siete a stavbe jej vedenia na cudzej nehnuteľnosti je verejný záujem;
z uvedeného vyplýva, že okrem nároku na určenie neexistencie zákonného vecného bremena podľa

§ 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v prospech žalovaného, ostatné žalobou uplatnené nároky sú
len predpokladmi vzniku predmetného zákonného vecného bremena a ako také preto neobstoja ako
samostatné nároky, pretože ide o právne skutočnosti, ohľadne ktorých z osobitného predpisu nevyplýva
možnosť požadovať ich určenie (§ 137 písm. d/ C.s.p.); danosť týchto právnych skutočností by súd
nevyhnutne predbežne skúmal pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu o určenie neexistencie

zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v prospech žalovaného,
výsledok tohto skúmania by sa však nemohol prejaviť v samostatnom výroku rozhodnutia vo veci samej,
ale len v závere o dôvodnosti alebo nedôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; rovnaké závery
platili aj v režime pôvodného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016. Z uvedených dôvodov nemožno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že na prejedanie a

rozhodnutie prejednávaného sporu nie je v celom rozsahu daná právomoc súdov; týmto záverom však
odvolací súd žiadnym spôsobom neprejudikuje výsledok konania najmä z hľadiska vecnej legitimácie
žalobcu a žalovaného v spore, ktorú otázku bude musieť vyriešiť súd prvej inštancie V ďalšom konaní;
súd prvej inštancie pritom nie je v ďalšom konaní viazaný právnym posúdením veci žalobcom akoho uviedol v žalobe; vo všeobecnosti predpokladom úspešnosti žaloby o určenie existencie alebo
neexistencie práva je okrem procesnej stránky (t.j. naliehavý právny záujem na požadovanom určení)
skutočnosť, či strany majú vzhľadom na predmet konania v spore aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu;

vecnú legitimáciu v spore o určenie o určenie existencie alebo neexistencie práva má ten, kto je
nositeľom subjektívneho oprávnenia (aktívna vecná legitimácia) alebo subjektívnej povinnosti (pasívna
vecná legitimácia) vo vzťahu k právu, o ktoré v spore ide (ktoré je predmetom konania); stranami sporu
o určenie existencie alebo neexistencie (zákonného) vecného bremena musia byt' všetky subjekty, o
ktorých práva alebo povinnosti v spore ide; z uvedeného vyplýva, že z hľadiska prejednávaného sporu

musia byt' jeho stranami vlastník pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom a subjekt, ktorý
tvrdí, že v jeho prospech zákonné vecné bremeno vzniklo, resp. v prospech ktorého svedčí záznam v
katastri nehnuteľností ako oprávneného zo zákonného vecného bremena. Pokial' ide o argumentáciu
žalobcu o vzťahu žalobou uplatneného nároku a ochrany jeho vlastníckeho práva odvolací súd dodáva,
že uplatnený nárok v prejednávanom spore nemá tvrdený priamy súvis s vlastníckym právom žalobcu
k existujúcej elektronickej komunikačnej sieti; ochrana vlastníckeho práva žalobcu k vedeniu je pritom

(okrem iného) dostatočne zabezpečená osobitným ustanovením § 68 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.,
podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil
prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak
zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie v
tom smere, že civilný súd nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie žaloby žalobcu v časti o určenie,

že žalovaný nie je podnikom podľa zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2011, resp. že
žalovaný nie je podnikom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.; ani v jednom z uvedených prípadov
nejde o súkromnoprávny spor; postavenie podniku pre účely zákona č. 610/2003 Z. z., resp. zákona č.
351/2011 Z. z. sa nadobúda evidenciou na základe oznámenia, ktorú vykonával Telekomunikačný úrad
Slovenskejrepubliky(§14zákonač.610/2003Z.z.,ktorýbolzrušenýsúčinnosťouod01.11.2011),resp.

vykonávaÚradprereguláciuelektronickýchkomunikáciíapoštovýchslužieb(§15zákonač.351/2011Z.
z.) ako právny nástupca pôvodného telekomunikačného úradu; právomoc civilného súdu na prejednanie
a rozhodnutie predmetného sporu nemôže založiť samotná skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom
konania o evidenciu žalovaného ako podniku podľa zákona č. 610/2003 Z. z., resp. zákona č. 351/2011
Z. z. Napriek uvedenému však v prípadnom spore o existenciu zákonného vecného bremena podľa § 66

ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. môže súd otázku, či subjekt, ktorý tvrdí, že je oprávnený zo zákonného
vecného bremena, je podnikom podľa § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z., resp. podnikom
podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z. z., prejudiciálne posúdiť sám nemôže však o nej rozhodnúť (§
194 ods. 1 C.s.p.); nakoľko súd nie je viazaný rozhodnutím iného orgánu verejnej moci o tejto otázke
(§ 194 ods. 2 C.s.p.) môže túto otázku posúdiť samostatne na základe vlastných skutkových zistení a

právneho posúdenia ako jeden z podmienok vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 2
zákona č. 351/2011 Z. z., resp. § 69 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. (je pritom len povinný vysporiadať
sa s predchádzajúcim rozhodnutím iného orgánu verejnej moci o tejto otázke.

5.OkresnýsúdZvolennazákladezáverovuzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricivydaluznesenie

č.k. 13C/230/2015-140 zo dňa 5.9.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2017, ktorým zastavil
konanie z časti o určenie, že žalovaný nie je podnikom v súlade s § 14 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z.z.,
účinného do 30.4.2011, zastavil konanie z časti o určenie, že žalovaný nie je podnikom v súlade s § 5
ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej v tomto uznesení rozhodol, že po
právoplatnosti tohto uznesenia bude vec v časti, v ktorej súd rozhodol o zastavení konania postúpená

Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O.Box 40, 828 55
Bratislava 24 a zároveň rozhodol o vrátení nekrátenej časti súdneho poplatku zo žaloby v sume 199 €,
prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému žalobcovi.

6. V priebehu ďalšieho konania súd rozhodol uznesením č.k. 13C/230/2015-169 zo dňa 30.11.2017,

ktorým pripustil, aby do konania ako ďalšie subjekty na strane žalobcu vstúpili žalobcovia v II. až VI.
rade a to na základe návrhu žalobcu na pripustenie ďalších subjektov do konania.

7. Okresný súd Zvolen vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.2.2018 s tým, že pojednával v
neprítomnosti žalobcov v I. až VI. rade za prítomnosti ich právnej zástupkyne, ako aj v neprítomnosti

žalovaného za prítomnosti jeho právneho zástupcu.

8. Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti
žalobcov v I. až VI. rade, ako aj žalovaného.9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalobcov,
s prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to územným

rozhodnutím mesta Detva, s výpismi z listov vlastníctva č. 8389, k.ú. Detva, výpisom z listu vlastníctva
č. 5229, k.ú. Detva, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 10312, k.ú. Detva, čiastočným výpisom z
listu vlastníctva č. 3255, k.ú. Detva, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

10. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalobcov zistil: My sa v celom rozsahu pridržiavame písomne

podanej žaloby, ako aj našich vyjadrení, ktoré sme v konaní urobili. Predkladáme súdu výpisy z katastra
nehnuteľností, ktorými chceme preukázať, že žalobcovia v II. a VI. rade sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností s tým, že právna zástupkyňa žalobcov predkladá súdu výpisy z LV č. 8389, č. 5229, č.
10 312, č. 3255, aj právnemu zástupcovi žalovaného. Zároveň predkladáme súdu výpis z Obchodného
registra na spoločnosť DTnet Detva, s.r.o., čo momentálne je v súčasnosti žalovaný a výpis na
spoločnosť GADT-Stav, s.r.o. s tým, že táto spoločnosť predtým sa volala DTnet, s .r.o. Tým by sme

chceli preukázať tú skutočnosť, že DTnet Detva, s.r.o. vznikla dňa 26.3.2011 a tým chceme preukázať
tú skutočnosť, že nemohla byť zapísaná do registra podnikov vo februári 2011. Zároveň výpisom z
OR momentálne spoločnosti GADT-Stav,s.r.o. ktorá sa predtým volala DTnet,s.r.o., tak týmto výpisom
chceme preukázať tú skutočnosť, že DTnet Detva, s.r.o. nie je právnym nástupcom DTnet, s.r.o. Obidva
výpisy z OR právna zástupkyňa žalobcov krátkou cestou doručila právnemu zástupcovi žalovaného.

Ďalej predkladáme súdu internetový výpis z Registra podnikov, ktorý tak isto krátkou cestou bol doručený
právnemu zástupcovi žalovaného, s tým, že v tomto registri je uvedené pri DTnet Detva, s.r.o. vznik
vo februári 2011 a je tam poznačená zmena obchodného mena DTnet, s.r.o. Ďalej predkladáme súdu,
ako aj právnemu zástupcovi žalovaného krátkou cestou listinný dôkaz a to: listiny zaslané Úradom pre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, týkajúce sa zápisu spoločnosti DTnet,s.r.o. S

tým, že sa jedná o tieto listinné dôkazy, označené ako vec „sprístupnenie informácie“, „oznámenie podľa
§ 14 Zákona č. 610/2003“, „zaslanie potvrdenia zo dňa 28.1.2011“, „potvrdenie o splnení oznamovacej
povinnosti zo dňa 31.1.2011 zo strany telekomunikačného úradu SR“. Ďalej poukazujeme na listinný
dôkaz, ktorý je založený v spise, jedná sa o listinný dôkaz označený ako vec „postúpenie právnej veci
zo dňa 16.1.2018“, ktorý bol zaslaný súdu zo strany Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a

poštových služieb, Továrenská 7, Bratislava 24 s tým, že tento listinný dôkaz nám bol zaslaný následne
zo strany súdu s tým, že aj z tohto listinného dôkazu vyplýva, že sú tu nezrovnalosti, čo sa týka
vyššie uvedených dvoch spoločností. Z uvedeného dôvodu podľa nášho názoru sú tu pochybnosti,
ohľadne evidencie príslušného úradu vo vzťahu k žalovanému. A z tohto dôvodu máme za to, že sú
tu pochybnosti, či tohto žalovaného vôbec možno považovať za podnik. Na základe vyššie uvedeného

si myslíme, že súd by mal prejudiciálne vyriešiť otázku, či žalovaný je podnikom v zmysle zákona
o elektronických komunikáciách. Ďalej máme za to, že na umiestnení líniovej stavby žalovaného
nie je verejný záujem, nakoľko na tomto optickom území, na ktorom sa má nachádzať optická sieť
žalovaného sú umiestnené už tri optické stavby. Čo by som chcela upresniť, jedná sa vlastne o tri stavby
telekomunikačných sietí. My si myslíme, že nie je možné tvrdiť, že každý poskytovaťel internetu má

verejný záujem, nakoľko v registri podnikov je cca. 1 000 takýchto subjektov a nie každý môže mať
verejný záujem, nakoľko vlastníci pozemkov by museli potom strpieť neobmedzený počet subjektov,
ktoré sú zapísané v registri podnikov, čo by znamenalo úplné znehodnotenie tohto pozemku. Tak isto
by som chcela poukázať na Zákon č. 351/2011 Z.z., ktorý bol novelizovaný a od 1.1.2018 je v novom
znení, čo sa týka § 66 ods. 6 Zákon č. 351/2011 Z.z., ktorý hovorí práve o tom verejnom záujme. My si

myslíme, že u žalovaného nie je možné hovoriť o verejnom záujme. Ďalej by som chcela poukázať na tú
skutočnosť, že žalovaný by mal možnosť sa pripojiť na inú sieť poskytovateľa, čo priamo upravuje § 27
Zákona č. 351/2011 Z.z., čo sa bežne aj robí, že nie každý poskytovateľ internetu má vlastnú stavbu, ale
pripája sa na už existujúce siete, napr. cez siete Telecomu v danej lokalite je pripojených až 8 operátorov.
Tak isto aj cez sieť žalobcu sú pripojení iní operátori a teda si myslíme, že žalovaný môže rokovať o

pripojení sieti žalobcu. Dokonca Zákon č. 351/2011 Z.z. hovorí o tom, že ako postupovať, keď sa takéto
podniky nedohodnú a v tom prípade nastupuje postup podľa § 77 Zákona č. 351/2011 Z.z. Naliehavý
právny záujem preukazujeme tým spôsobom, že bez predmetného určenia by bolo žalobcovo právo
ohrozené, nakoľko právoplatnosťou rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby nastane nezmenný stav
voči ktorému sa žalobca, ako účastník konania nebude mať možnosť účinne sa brániť, keďže už tam nie

je potrebné stavebné povolenie. To znamená, až by žalobca čakal až do okamihu územného rozhodnutia
od stavebného úradu a následne, až by podal žalobu o určenie, tak do času, do kým by súd o podanej
žalobe rozhodol, by predmetná líniová stavba s najväčšou pravdepodobnosťou bola umiestnená a v tom
prípade bol by žalobca nútený podať na súd žalobu, v rámci ktorej by bola potom predbežne riešenáotázka verejného záujmu. Zatiaľ, čo som uvádzala naliehavý právny záujem, tak som uvádzala, čo sa
týka žalobcu v I. rade. Čo sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu u žalobcov v II. až VI. rade,
tak k tomu by som chcela uviesť, pričom si myslíme, že bez rozhodnutia súdu by bolo aj právo žalobcov

v II. až VI. rade ohrozené, vlastníci z pozemkov nesúhlasili s umiestnením predmetnej stavby a podali aj
námietky do územného konania a žalovaný by mohol potom preukázať iné právo k pozemku v zmysle
Zákona č. 351/2011 Z.z. a to znamená, že vlastnícke právo u týchto žalobcov by bolo ohrozené. Podľa
nášho názoru, otázka toho verejného záujmu je tak zásadná, že by o nej mal rozhodovať súd. Právna
zástupkyňa žalobcov ďalej k veci uviedla, že je pravda, že čo sa týka okruhu strán na strane žalobcov, tak

sa tu nachádza iba časť vlastníkov predmetných pozemkov, cez ktoré má viesť optická sieť žalovaného.

11. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že tento k veci uviedol: V tomto prípade
sa jedná o prejednanie určovacej žaloby, kde základnými predpokladmi na prejednanie určovacej
žaloby je existencia tzv. aktívnej vecnej legitimácie a existencia tzv. naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení. V tomto prípade vzhľadom na obsah doručenej žaloby, nie je splnený ani jeden

z týchto zákonných predpokladov procesného prejednania samotného merita veci, tzv. prejednania
žaloby po vecnej stránke. Pokiaľ sa jedná o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, platí, že v konaní musia
byť ako účastníci obsiahnutí všetci, ktorí môžu byť dotknutí výrokom súdu. Vzhľadom k petitom, ktoré
zostali k prejednaniu, tieto sa týkajú práv a povinností k pozemkom, ktoré prechádzajú cez približne
desiatku ulíc, pričom sa jedná o pozemky, resp. aj o pozemky, ktoré sú identifikované na str. 3 žaloby

žalobcu. Ako žalobcovia však v konaní vystupuje len žalobca v I. rade, spoločnosť NetSpace, ktorý nie
je vlastníkom žiadneho z pozemkov, cez ktorý má prechádzať optická líniová stavba a v konaní sú ako
zvyšní žalobcovia len určití podieloví spoluvlastníci azda niektorých pozemkov, čo vôbec nestačí k tomu,
aby sa súd takouto žalobou procesne zaoberal. Inými slovami žalobným petitom majú byť dotknutí aj tí,
ktorí v tomto konaní ako účastníci nevystupujú. Preto túto žalobu je potrebné odmietnuť už z uvedeného

dôvodu. Pokiaľ sa jedná o naliehavý právny záujem. Tento úzko súvisí aj so žalobným petitom, kde
žalobca sa síce domáha určenia dvoma samostatnými výrokmi, dvoch skutočností, ale napr. nie je
zrejmé, v akej časti k tejto žalobe vôbec pristúpili ostatní žalobcovia a akých skutočností sa v podstate
títo ostatní žalobcovia domáhajú, pričom tie otázky, ktoré sú tu naznačené sú a aj budú predmetom
samostatného stavebného konania, kde účastníkmi samostatného stavebného konania sú skutočne

všetci tí, ktorí môžu byť dotknutí rozhodnutím stavebného úradu. Zhrniem teda, že nebola preukázaná
ani aktívna vecná legitimácia žalobcov na žalovanom určení, a ani ich naliehavý právny záujem na
žalovanom určení. Z výlučne subjektívneho pohľadu uvediem, že toto súdne konanie vzniklo na základe
určitéhokonkurenčnéhobojamedzidvomaobchodnýmispoločnosťami,kdejednaobchodnáspoločnosť
bráni inej obchodnej spoločnosti, aby podnikala sťaby na doposiaľ jej území a toto je v podstate

výsledkom tohto konkurenčného boja. Pokiaľ sa jedná o niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvedené v
žalobe, myslím, že aj z prípisu, ktorý bol doručený súdu Úradom pre reguláciu elektronickým komunikácií
a poštových služieb je zrejmé, že žalobca je registrovaný ako podnik v zmysle Zákona o elektronických
komunikáciách, pričom nie je v tomto prípade ani tak dôležité, kedy spoločnosť žalobcu bola založená,
čo je ako údaj uvedený v OR , ale je dôležité aj to, kedy spoločnosť žalobcu vznikla, pretože samozrejme

určité úkony táto spoločnosť je oprávnená uskutočňovať ešte pred založením spoločnosti a pokiaľ sa
jednáopreukazovanýverejnýzáujem,inapriektomu,žeotýchtoskutočnostiachvpodstatepodľamôjho
názoru súd nemôže rozhodovať, pretože vecnou stránkou žaloby sa nemôže zaoberať pre nesplnenie
základných procesných podmienok prejednania tejto žaloby, pokiaľ sa jedná o verejný záujem na stavbe
líniovej stavby, už ten je daný už aj tým, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vyplýva zo zákona,

ktorý súvisí s verejným právom, vychádza z verejného práva a telekomunikačné služby sú podľa tohto
zákona prakticky vždy poskytované vo verejnom záujme a skutočne je vo verejnom záujme, aby si napr.
spotrebiteľ mal možnosť vybrať možno lepšieho, možno lacnejšieho poskytovateľa služieb. Na základe
vyššie uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň si uplatnil aj
náhrady trov konania.

12. Súd z verejnej vyhlášky, ktorú vydalo Mesto Detva formou územného rozhodnutia dňa 3.9.2013,
č. 446/2013/DKa-rozh. zistil, že touto verejnou vyhláškou bolo vydané rozhodnutie o umiestnení
líniovej stavby Detva optická sieť DTnet na území, ktoré zahŕňa ulice Štúrova, Záhradná, Pionierska,
M.R.Štefánika, Obrancov mieru, A. Hlinku, Novosady, A. Bernoláka, Vimperská, Tajovského, Dolinky,

Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice), v k.ú. Detva tak, ako je to zakreslené v situáciách stavby č. 1
až č. 4 v M 1:1 000, ktorú vypracoval Ing. Peter Gavliak, autorizovaný stavebný inžinier reg. č. 0980 A
2-3, s dátumom vypracovania 1.2013.13. Súd z výpisu z LV č. 8389, k.ú. Detva zistil, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to konkrétne
par. č. 10 924 vo výmere 298m2, trvalé trávnaté porasty a par. č. 10 925 vo výmere 824m2, orná pôda
sú okrem žalobcov v II. až VI. rade aj ďalší podieloví spoluvlastníci, špecifikovaní v tomto výpise z LV,

ktorí však nie sú stranami v tomto konaní.

14.SúdďalejzčiastočnéhovýpisuzLVč.5229,k.ú.Detvazistil,žečosatýkavlastníctvanehnuteľnostía
to par. č. 10926 vo výmere 301 m2, trvalé trávne porasty sú okrem žalobcov v II. až VI. rade podielovými
spoluvlastníkmi aj iné fyzické osoby, ktoré nie sú stranami v tomto konaní.

15. Súd ďalej z čiastočného výpisu z LV č. 3255, k.ú. Detva zistil, že čo sa týka nehnuteľnosti par. č.
10939/1 vo výmere 638 m2, orná pôda, sú podielovými vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností aj
iné osoby a to strany v II. až VI. rade, ktoré nie sú stranami v tomto konaní.

16. Právna zástupkyňa žalobcov v I. až VI. rade na záver k veci uviedla, že my zotrvávame na svojich

prednesoch. Podľa nášho názoru sme v konaní preukázali aktívnu legitimáciu žalobcov, ako aj naliehavý
právny záujem, a preto žiadame žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nesúhlasíme s právnym názorom,
že žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu, nakoľko si myslíme, že by to bolo potom brané, ako odobratie
súdnej ochrany pre žalobcov.
17. Právny zástupca žalovaného na záver k veci uviedol: My zotrvávame na svojich doterajších

prednesoch a máme za to, že predmetná žaloba nie je spôsobilá k vecnému prejednaniu.

18. Podľa § 66 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z., podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo
verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,

b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu
nehnuteľnosť,
c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné
porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník
alebo užívateľ pozemku.

19. Podľa § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z.z., povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku
1 písm. a) sú vecnými bremenami 49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. 50) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva
siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1

prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

20. Podľa § 66 ods. 3 Zákona č. 351/2011 Z.z., podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri
výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch,
a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný

upovedomiťvlastníkaaleboužívateľadotknutejnehnuteľnostinajmenej15dnívopred.Zdôvoduhavárie,
výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť
na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka
alebo užívateľa bezodkladne.

21. Podľa § 66 ods. 4 Zákona č. 351/2011 Z.z., po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť
nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu
zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak
jevýslednýstavnehnuteľnostihoršíakojejpôvodnýstavaleboakvzniklaškodanaporastoch,jepovinný
vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia

využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v
príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej
náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa

uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

22. Podľa § 66 ods. 6 Zákona č. 351/2011 Z.z., na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä
podľa toho, čia) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym
povolením,
b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,

c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia
povinností podľa § 41,
d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,
e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27, alebo
f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej

vládou.

23. Podľa § 66 ods. 7 Zákona č. 351/2011 Z.z., ak ide o verejné siete novej generácie a ich vedenia,
ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané podnikom, ktorý
má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území Slovenskej republiky
alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je prepojený s iným podnikom podľa

§ 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré sa
posudzujú na účely odseku 1.

24. Podľa § 66 ods. 11 Zákona č. 351/2011 Z.z., vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení
alebo stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto

orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo
verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

25. Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z., každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou
nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a

do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

26. Podľa § 68 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z.z., vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri
užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných
a podzemných káblových vedení.

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

29. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

30. Súd aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, ako aj s poukazom na to, že súd I. inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba žalobcov v I. až VI. rade
nie je dôvodná, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, čo vždy vedie k
zamietnutiu návrhu bez povinnosti skúmať vecno-právnu stránku konania.

31. Tu súd poukazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení č.k.
17Co/288/2016-119 zo dňa 31.5.2017, podľa ktorého vecnú legitimáciu v spore o určenie existencie
alebo neexistencie práva má ten, kto je nositeľom subjektívneho oprávnenia (aktívna vecná legitimácia),
alebo subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia) vo vzťahu k právu o ktoré v spore ide (ktoré

je predmetom konania), stranami sporu o určenie existencie alebo neexistencie (zákonného) vecného
bremena musia byť všetky subjekty o ktorých právach alebo povinnosti v spore ide. Z uvedeného
vyplýva, že z hľadiska prejednávaného sporu musia byť jeho stranami vlastník pozemku, zaťaženého
zákonným vecným bremenom a subjekt, ktorý tvrdí, že v jeho prospech zákonné vecné bremeno vzniklo,
resp. v prospech ktorého svedčí záznam v katastri nehnuteľností ako oprávneného zo zákonného

vecného bremena. S poukazom na vyššie uvedené súd mal zapreukázané, že v predmetnom prípade
bol stranou sporu žalovaný, čo je subjekt, v ktorého prospech by predmetné zákonné vecné bremeno
vzniklo, avšak čo sa týka subjektov na strane žalobcov v I. až VI. rade, tak tu mali vystupovať všetky
subjekty, o ktorých právach alebo povinnostiach v spore ide. A teda v rámci vyššie uvedeného, stranamisporu mali byť všetci vlastníci pozemkov, zaťažených zákonným vecným bremenom. Čo v danom
prípade splnené nebolo, a preto súdu neostalo nič iné, len predmetnú žalobu z vyššie uvádzaných
dôvodov v celom rozsahu zamietnuť, a preto sa súd nezaoberal ďalšími okolnosťami prejednávaného

sporu.Súdtupoukazuje,žesamotnýžalobcavosvojomžalobnomnávrhuuvádza,žepredmetnáoptická
sieť žalovaného má byť umiestnená na pozemkoch, ktorých vlastníkmi okrem žalobcov v II. až VI. rade
sú Mária Danková, Anna Palicová, Mikuláš Ostrihoň, Ján Ostrihoň, Anna Lalíková, Ján Chamula, Peter
Ostrihoň, Magdaléna Kluková, teda aj iné fyzické osoby, ako vystupujú na strane žalobcov. Tak isto z
pripojených výpisov z LV mal súd zapreukázané, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností, cez ktoré

má viesť optická sieť žalovaného sú aj iné fyzické osoby, ako žalobcovia.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V predmetnom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, čo sa týka všetkých štyroch petitov,
pričom tieto vyplývajú z vyššie uvedeného. Súd k tomu dodáva, že procesné zavinenie na zastavení

konania môže spočívať aj v skutočnosti, že žalobca podal na súd žalobu vo veci, na ktorej prejednanie a
rozhodnutie nie je daná právomoc súdu, čo je práve prípad v tomto konaní ohľadne prvých dvoch petitov,
keďže konanie ohľadne týchto petitov bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdu a postúpené
príslušnému orgánu. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcom v I. až VI. rade
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je

potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších
predpisov.