Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219365
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117219365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361
368 proti žalovanému A. Živčicovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. II XXXX/XX, C. nad R., štátnemu
občanovi SR, o zaplatenie 721,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 65,31 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanouelektronickydňa25.10.2017,doplnenouvlistinnejpodobedňa3.11.2017
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 721,12 Eur, úroky vo výške
161,21 Eur, úroky vo výške 564,97 Eur, úroky vo výške 24,50 % ročne zo sumy istiny 721,12 Eur od
8.6.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 721,12 Eur od 8.6.2017
do zaplatenia, poplatkov vo výške 49,15 Eur a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že právny
predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavrel podľa § 497 Obchodného zákonníka dňa
X.X.XXXX so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi

poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky
Poštovej banky, a.s. pre úver, všeobecné obchodné podmienky. Žalobca nadobudol pohľadávku zo
zmluvy o úvere proti žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Právny
predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
pričom pred zosplatnením vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru s upozornením, že
inak pristúpi k oprávneniu predčasne zosplatniť úver. Dlžník sa zaviazal splatiť úver spolu s dohodnutými
úrokmi vo výške 24,50% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine aktuálny stav

úveru zo dňa 7.6.2017. Za obdobie do 7.6.2017 sú zmluvné úroky a úroky z omeškania vyčíslené jednak
od uzavretia zmluvy o úvere do vyhlásenia predčasnej splatnosti a následne od vyhlásenia predčasnej
splatnosti do vyhotovenia listiny 7.6.2017. Keďže žalovaný svoj zosplatnený dlh neuhradil dobrovoľne,
obrátil sa žalobca na súd.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola žaloba doručená aj s výzvou
na vyjadrenie.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 26.10.2018 na výzvu súdu uviedol, že úver bol vyhlásený
za predčasne splatný ku dňu 13.10.2014, pričom predtým bol žalovaný upozornený na možnosť
predčasného splatenia úveru. Žalovaný z úveru uhradil sumu vo výške 1.934,69 Eur, ktorá bola v zmyslezmluvy o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná na poplatky v sume 115,69 Eur, na
zmluvné úroky a úroky z omeškania v sume 540,12 Eur, na istinu v sume 1.278,88 Eur. Mesačná splátka
úveru 110,29 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 107 Eur, a z poplatku za poistenie vo

výške 3,29 Eur v zmysle sadzobníka poplatkov. Žalovaný sa do omeškania dostal s úhradou mesačnej
splátky po prvý krát dňa 7.8.2012 neuhradením mesačnej splátky riadne a včas, ktorú splátku uhradil
dňa 22.8.2012. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavoval neuhradený zmluvný úrok sumu
680,73 Eur, a neuhradený úrok z omeškania sumu 22,11 Eur, teda spolu 702,84 Eur, od ktorej boli
odrátané úhrady v sume 540,12 Eur a výsledná suma činila 162,72 Eur. Od vyhlásenia predčasnej

splatnosti do dňa 31.5.2017 zmluvné úroky predstavujú sumu 465,16 Eur a úroky z omeškania sumu
99,68 Eur, teda spolu 564,84 Eur. Rozdiel vznikol zaokrúhlením. Žalobca uviedol vzorec spôsob výpočtu
úrokov z omeškania. Poplatky v sume 49,15 eur boli účtované v súlade so sadzobníkom poplatkov a
skladajú sa z poplatkov 3 x 3,29 Eur za poistenie zo dňa 22.1.2014, 6.3.2014, 22.3.2014, poplatku za
1. upomienku zo dňa 6.2.2014 v sume 9,96 Eur, poplatku za 2. upomienku zo dňa 6.3.2014 v sume
24,90 Eur, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 25.9.2014 v sume 1,10 Eur, poplatku za výzvu

na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 13.10.2014 v sume 3,32 Eur. Žalobca poukázal na právny
názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti P. T., ktorého relevantné časti odôvodnenia odcitoval. Ďalej uviedol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z úveru až do zaplatenia istiny úveru. Poukázal
na bod 6.4. obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade ak nastane predčasná splatnosť úveru,

banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z
omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. S obchodnými podmienkami
sa žalovaný oboznámil a vyslovil s nimi žalovaný súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Poukázal aj na
ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že zmluvný úrok mu
patrí až do splatenia úveru. Napokon žalobca uviedol, že v žalobe boli uplatnené úroky z omeškania a

zmluvné úroky vo vyčíslenej výške do 31.5.2017, a následne v percentuálnej sadzbe odo dňa 8.6.2017
do zaplatenia, avšak percentuálny úrok z omeškania a zmluvný úrok má byť správne uplatnený už odo
dňa 1.6.2017 do zaplatenia a preto žalobný petit čo do úrokov upravil v tom smere, že žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 24,50 % ročne zo sumy istiny 721,12 Eur od
1.6.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 721,12 Eur od 1.6.2017

do zaplatenia.

4. Súd podanie žalobcu zo dňa 26.10.2018 v časti, v ktorej upravil petit žaloby čo do úrokov z omeškania
podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, keďže ním žalobca kvantitatívne rozšíril žalobu
o úrok z omeškania a zmluvný úrok aj za obdobie od 1.6.2017 do 7.6.2017. Samostatným uznesením

vyhláseným na pojednávaní dňa 30.11.2018 súd návrh na zmenu žaloby nepripustil s poukazom na
ustanovenie § 294 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa
ktorého sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

5. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili žalobca, jeho právny zástupca, žalovaný, ktorí

bol riadne a včas predvolaní. Žalovaný bol predvolaný z adresy jeho evidovaného trvalého pobytu a
zásielka sa súdu vrátila dňa 22.11.2018 neprevzatá, a preto sa podľa § 111 ods. 3 CSP považuje za
doručenú dňom vrátenia. Právny zástupca žalobcu neprítomnosť svoju aj svojho klienta ospravedlnil,
strany nežiadali odročiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 180 CSP rozhodol
vo veci v neprítomnosti žalovaného, žalobcu a jeho právneho zástupcu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX, obchodných
podmienok Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička účinných od 16.2.2012 (ďalej len „OP“),
všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. účinných od 23.6.2012 (ďalej len „VOP“),
aktuálneho stavu úveru, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014 s fotokópiou neprevzatej

zásielky od žalovanej, upozornenia - výzvy zo dňa 26.9.2014, podacieho hárku, predpisu splátok k
zmluve o úvere, sadzobníka poplatkov, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, prílohy
tejto zmluvy, písomných podaní žalobcu zo dňa 26.10.2018, 13.11.2018, rozpisu zmluvných úrokov ,
sankčných úrokov, vkladu na úroky, výpočtu RPMN, zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

7. Dňa X.X.XXXX uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX . (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške 2.000,- Eur. V zmluve o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzokdlžníka zaplatiť úver v 24 mesačných splátkach po 110,29 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 24,50% s
tým, že dátum prvej splátky bol 7.8.2012, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 7.temu dňu v
mesiaci a dátum konečnej splatnosti je dňa 7.7.2014. RPMN bola uvedená vo výške 27,44%, priemerná

hodnota RPMN vo výške 21,68 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške 557,07 Eur. Malým
písmom je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve je žalovaný označený menom, priezviskom, adresou
jeho trvalého pobytu, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Podľa bodu 2 vyhlásení zmluvy o
úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, oznámením

o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. Podľa bodu 6.2 OP ak je
dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Podľa bodu 6.4. OP v prípade ak nastane
predčasná splatnosť úveru podľa bodu 6.2. OP banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru
zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to od
dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Podľa

častiII bodu3.4 VOPpridoručovanípísomnostivpoštovomstykusapísomnostipovažujúzadoručenév
tuzemsku tretí deň a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia
a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.

8. Poštová banka a.s. vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru v sume 869,98 Eur

výzvou zo dňa 26.9.2014 s upozornením, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok v lehote 15 dní,
môže banka využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z predloženej fotokópie podacieho
hárku vyplýva, že banka výzvu zaslala žalovanému na jeho adresu pobytu uvedenú v zmluve o úvere.
Výzvou zo dňa 13.10.2014, adresovanou žalovanému banka z dôvodu, že žalovaný bol aj napriek
opakovaným výzvam banky v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásila ku dňu 13.10.2014 predčasnú

splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 931,48 Eur v lehote 10 dní od
doručenia tejto výzvy. Z fotokópie neprevzatej zásielky od žalovaného vyplýva, že banka dňa 14.10.2014
zaslala doporučenou poštou túto výzvu žalovanému na jeho adresu pobytu uvedenú v zmluve o úvere,
no vrátila sa banke ako neprevzatá v odbernej lehote.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /
ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.“/Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania,

11. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

12. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom,,

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j/ ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvyoúvere/ďalejlen„Občianskyzákonník“/Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľaduna
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojejdomácnosti,predávajúcim1.podnikateľ,ktorýspotrebiteľoviponúkaalebopredávavýrobky,alebo

poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej
drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa X.X.XXXX bola medzi Poštovou bankou,
a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred
jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
banka vzorový text zmluvy, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok používala
vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné

prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva
aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka
úver poskytla ako podnikateľ, keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov.

Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka
poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom aplikáciu
režimu tohto zákona si zmluvné strany potvrdili v zmluve o úvere. Spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.

20. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti
žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou
spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s. na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, čo mal súd za preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 13.6.2017, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Zároveň mal súd preukázané, že
banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu splnila aj osobitné podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky stanovené v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože z predložených
listín bolo preukázané, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok banka písomne vyzvala
žalovanéhonasplnenieomeškanýchsplátokúveruatovýzvouzodňa26.9.2014,ktorábolažalovanému

poštou odoslaná 26.9.2014, a tretí deň odoslania sa považuje za doručenú podľa bodu 3.4 VOP, a ďalšiu
výzvu na úhradu zosplatneného úveru zaslal banka žalovanému poštou na adresu žalovaného uvedenú
v zmluve o úvere dňa 14.10.2014, čo vyplýva z fotokópie neprevzatej zásielky od žalovaného a zároveň
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnychdní v omeškaní so splnením splátok úveru voči banke, čo bolo preukázané aj z aktuálneho stavu úveru
ako aj z textu samotnej zmluvy o úvere, podľa ktorého konečná splatnosť úveru pripadla na 7.7.2014.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej
forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva
o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení „celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“ v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená iba celková výška

nákladov v sume 557,07 Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami zmluvy je uvedené, že
celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Tento
údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a
teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak aby ho bol spotrebiteľ
schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a nie je možné používať iba odkaz na

súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo slovného spojenia celková čiastka
úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať rozsah
svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej súd uvádza, že v zmluve je uvedený údaj o

celkovej výške nákladov v nesprávnej výške 557,07 Eur, keďže pri vynásobení výšky mesačnej splátky
110,29 Eur počtom mesačných splátok úveru 24, predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť sumu 2.646,96 Eur, a po odpočítaní istiny poskytnutého úveru 2.000 Eur , celková výška
nákladov je 646,96 Eur, teda vyššia suma než je uvedená v zmluve o úvere, čo klamlivo pôsobí na
spotrebiteľa pri posudzovaní výhodnosti úveru o tom, že jeho záväzok je nižší. Aj za situácie, pokiaľ

by od mesačnej splátky poníženej o poplatok za poistenie 3,29 Eur, a jej vynásobení počtom splátok
24 , predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 2.568 Eur (107 eur x 24), a po
odpočítaní istiny poskytnutého úveru 2.000 Eur , celková výška nákladov je 568 Eur, teda vyššia suma
než je uvedená v zmluve o úvere. Súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa uvedených
v zmluve je možné dopracovať sa k nesprávnej nižšej sume na neprospech spotrebiteľa. Aj Krajský

súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 17Co 408/2017 zo dňa 10.10.2018 v obdobnej právnej veci konštatoval,
že v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má
identický dopad ako neuvedenie tejto náležitosti.

22. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a

zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu
úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov
vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9

zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v
právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text
zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia
dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v
písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý

zodpovedázato,žezmluvamázákonnenáležitostinasledujúprenehoprimeranéaodrádzajúcesankcie
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §

10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná
písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru
dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne
v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Pre absenciu uvedených náležitostí sa teda úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 CSP Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanierozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z ustanovení čl. 8 CSP, §
150 ods. 1, ods. 2 CSP vyplýva, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. To znamená,
že účastníci konania majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Skutočnosť, že určitý

účastník je nositeľom dôkazného bremena znamená, že ak sa ním tvrdená skutočnosť nepreukáže, má
sa za to, že nenastala. Následkom nesplnenia si týchto povinnosti je vydanie nepriaznivého rozhodnutia
pre stranu, ktorá svoje tvrdenia relevantne nepreukázala (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo
6/2010 zo dňa 22.9.2010). Prejednací princíp teda spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre
posúdeniedanéhoprípaduanavrhovaťapredkladaťdôkazypretietoskutočnostijezásadnevecoustrán

sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre
rozhodnutie vo veci samej. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná zaťažuje každú stranu sporu, a v
prípade jej nesplnenia, súd žalobu zamietne. Nielen z hmotnoprávnych ale aj z procesných dôvodov tak
súd môže nárok žalobcu nepriznať a žalobu zamietnuť.

24. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi proti žalovanému

nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov /poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie/,
ktoré boli veriteľom zakotvené v zmluve, resp. sadzobníku. Z obsahu listín bolo preukázané, že
žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000 Eur, s tým, že podľa vyjadrenia žalobcu
žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu titulom úveru sumu 1.934,69 Eur, ktoré tvrdenia
žalobcu žalovaný nijako nerozporoval, a preto ich súd považoval za nesporné. Súd všetky úhrady

vykonané žalovaným (posledná úhrada bola vykonaná 22.12.2013 podľa rozpisu vkladov a aktuálneho
stavu úveru) započítal v celku na istinu úveru. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom úrokov z
omeškania vyčíslených na sumu 22,11 Eur do dátumu 13.10.2014, ku ktorému veriteľ zosplatnil úver,
pretože žalobca neuviedol, akú konkrétnu časť úhrad žalovaného započítal na tento nárok. Vo svojom
podaní zo dňa 26.10.2018 uvádzal, že na tento vyčíslený úrok z omeškania v sume 22,11 Eur ako aj na

vyčíslený zmluvný úrok v sume 680,73 Eur započítal veriteľ úhrady žalovaného v celkovej sume 540,12
Eur, no nerozlíšil v akej časti započítal tieto úhrady osobitne na zmluvný úrok z úveru a osobitne na úrok
z omeškania, na ktorý mu vznikol nárok, a to napriek výzve súdu zo dňa 24.10.2018 učinenej podľa §
150 ods. 2 CSP. Žalovaný má teda nesplnenú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi čo do istiny úveru v
sume 65,31 Eur (úver poskytnutý v sume 2.000 Eur - úhrady v sume 1.934,69 Eur).

25. Porušením povinnosti uhrádzať splatné splátky úveru riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi
žalobcu právo požadovať od žalovaného jednorazové zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo
veriteľa bolo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka dojednané v čl. VI bodu 6.2 OP, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere. Právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 13.10.2014 žalovanému oznámil, že

úver predčasne zosplatnil k tomuto dňu. Žalobca predtým výzvou zo dňa 26.9.2014 vyzval žalovaného
na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ho na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

26. Žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na úrok z omeškania. Žalobca má právo požadovať od
žalovaného úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k 14.10.2014 vo
výške 0,05% a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,05 %
ročne. Táto zákonná sankcia patrí v sume 8,69 Eur pri uvedenej sadzbe zo sumy neuhradenej istiny
65,31 Eur od 14.10.2014 (deň nasledujúci po zosplatnení) až do dátumu 31.5.2017, ku ktorému v žalobe
žalobca vyčíslil úrok z omeškania. Keďže omeškanie žalovaného pretrvávalo, žalovaný je povinný

žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65,31 Eur od žalobou uplatneného
dátumu 8.6.2017 do zaplatenia istiny. Úrok z omeškania za obdobie od 1.6.2017 do 7.6.2017 súd
nepriznal, pretože si ho žalobca v žalobe neuplatnil, a navrhnuté rozšírenie žaloby v tomto smere súd
nepripustil.

27.SúdpovyhodnotenívykonanéhodokazovaniavýrokomI.zaviazalžalovaného,abyzaplatilžalobcovi
nesplnený peňažný dlh v sume 74 Eur (neuhradená istina 65,31 Eur + vyčíslený úrok z omeškania v
sume 8,69 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65,31 Eur od 8.6.2017 do
zaplatenia, a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Lehotu na plnenie súd určil podľa
§ 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 74 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania), čo
predstavuje 4,95% zo žalobou uplatnenej sumy 1.496,45 Eur (istina + vyčíslený úrok z omeškania,
zmluvný úrok a poplatky) a úspech žalobcu, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 1.422,45
Eur, čo predstavuje 95,05 % zo žalobou uplatnenej sumy a úspech žalovaného. Prevažne úspešnému
žalovanému vzniklo za použitia zásady úspechu právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods.

2 CSP v rozsahu 90,10% (95,05 % - 4,95%). Keďže však z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovanému
vznikli nejaké trovy konania, súd výrokom III. za použitia zásady úspechu vyslovil, že žalovanému nárok
na náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.