Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410205833
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1410205833.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Q. U., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. X. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martinom Lukačovič - advokát, s.r.o., so sídlom
Prievidza, F. Madvu 27, IČO: 36 860 247 proti žalovanému: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B., A. X, právne
zastúpený: Mgr. Igor Schweighofer, advokát, so sídlom Bratislava, Holíčska 28, za účasti intervenienta
v konaní na strane žalovaného: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

Bratislava, Rajská 15, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.230,47 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v plnej výške
100 % nároku.
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnej výške
nároku 100 %.
IV. O výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
V. Intervientovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v plnej výške
100 % nároku.
VI. Intervientovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnej výške
nároku 100 %.

VII. O výške náhrady trov konania intervienta rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
VIII. V zastavenej časti konania o zaplatenie istiny 258,83 eur s príslušenstvom sa žalobcovi proti
žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
IX. V zastavenej časti konania o zaplatenie istiny 258,83 eur s príslušenstvom sa žalobcovi proti
intervientovi priznáva náhrada trov prvoinštančného konania v plnej výške nároku 100 %.
X. O výške náhrady trov v časti zastaveného konania žalobcu proti intervientovi rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobným návrhom podaným dňa 07.05.2010 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
1.230,47 eur s príslušenstvom ( 9 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 26.01.2010 do zaplatenia)
a nahradiť trovy konania.
V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že žalovaný spôsobil žalobcovi pri dopravnej nehode ťažkú

ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania a bol uznaný vinným na základe rozsudku tunajšieho
súdu. V dôsledku uvedeného sa stal žalobca dočasne práceneschopný, a to od 28.01.2009 do
31.05.2009 a od 02.09.2009 do 30.09.2009, spolu 153 dní a vznikol mu rozdiel medzi výškou náhradypríjmu skutočným priemerným zárobkom, ktorý vychádza z denného vymeriavacieho základu. Bola mu
tak spôsobená strata na zárobku. Poisťovňa, kde bol žalovaný poistený mu vyplatila poistné plnenia
len čiastočne. Strany však uzavreli dohodu o urovnaní, kde sa žalovaný zaviazal doplatiť všetky nároky

v súvislosti s dopravnou nehodou do celkovej výšky z vlastných zdrojov, ktoré napriek výzve žalobcu
neuhradil.

2.Tunajší súd vydal dňa 27.01.2011 vo veci pod sp.zn. 25 Ro 870/2010-22 platobný rozkaz, ktorým
žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

3.Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal, že v žalobnom návrhu nie je
uvedené, prečo bol žalobca na dvoch dočasných práceneschopnostiach, pričom k žalobnému návrhu
nebolipripojenélekárskesprávy.Uviedol,žežalobcovi boloplnenézostranypoisťovnevplnejmiereako
možno odškodniť daný prípad; nakoľko sa domáha žalobca aj ďalších plnení, navrhol vstup vedľajšieho
účastníka do konania -intervenienta v spore : KOOPERATÍVA poisťovňa, VIG, a.s.. K odvolávaniu sa

žalobcu na dohodu o vzájomnom vyrovnaní uzavretú uviedol, že táto bola uzavretá s poukazom na to,
že žalovaný nebude súdom uznaný vinným a dôjde k zastaveniu trestného stíhania, čo sa nestalo. Preto
dohodu považoval za neplatnú s tým, že žalovaný nebude podľa nej plniť všetko, čo si uplatní žalobca.
Všetky zákonné nároky boli žalobcovi vyplatené cestou poisťovne. Namietal aj výpočet uplatnených
náhrad s tým, že vychádzajú z nesprávnych údajov.

4.Podaním z 22.07.2011 oznámil vedľajší účastník - intervienent KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
V písomnom vyjadrení žiadal žalobný návrh zamietnuť. Uviedol, že poistná udalosť bola u neho vedená
na základe dopravnej nehody dňa 28.01.2009, ktorú zavinil žalovaný, poistený u vedľajšieho účastníka.
V rámci šetrenia poistnej udalosti bol vedľajším účastníkom vyhotovený výpočet náhrady za stratu na

zárobku počas PN na sumu 1.013,08 eur za 124 započítaných dní dočasnej práceneschopnosti. Na
základe ďalšieho šetrenia vedľajší účastník doplatil žalobcovi poistné plnenie za dobu od 01.09.2009 do
30.09.2009 - 29 dní dočasnej práceneschopnosti vo výške 258,83 eur. Likvidátor vychádzal z denného
vymeriavacieho základu v hodnote 31,76 eur vypočítaného a doloženého Sociálnou poisťovňou. Suma
bola uhradená dňa 20.07.2011. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník vyplatil z tejto poistnej udalosti aj

poistné plnenie na úhradu nákladov spojených s liečením v sume 74,48 eur , ďalej poistné plnenie
za škody vzniknuté poškodením , zničením, odcudzením alebo stratou vecí vo výške 300,14 eur a
vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť VZP vo výške 2.780,11 eur. Žalovaný sa
podľa dohody o vzájomnom vyrovnaní zaviazal žalobcovi v prípade, ak poisťovňa nepokryje všetky
nároky doplatiť tieto nároky do ich celkovej výšky z vlastných zdrojov. Z uvedenej dohody medzi stranami

sporu sa na vedľajšieho účastníka vzťahuje výluka podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Mal za to, že vedľajší
účastník nahradil žalobcovi titulom povinného zmluvného poistenia škodu v rozsahu, ktorý je v súlade
so všetkými právnymi predpismi a nie je možné od vedľajšieho účastníka nič viac požadovať.

5.V priebehu konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, vzal žalobca podaním z 24.11.2011

žalobu včastiistiny258,83eurspäťapodľaobsahu podaniaspäťajspríslušenstvomistinyvdanejčasti
zdôvodu,ževedľajšíúčastníkvkonanívrámcilikvidácie stratynazárobkupridruhejpráceneschopnosti
od 02.09.2009 do 30.09.2009 žalobcovi poukázal dňa 21.07.2011 uvedenú sumu. Žalobca trval na
zaplatení čiastky 971,64 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 971,64 eur od 26.01.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

6. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 17.6.2015 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
971,64 eur s prísl , konanie v časti o zaplatenie istiny 258,83 eur s prísl. zastavil, vyslovil, že o náhrade
trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vyslovil, že žalovaný je povinný
zaplatiť aj súdny poplatok za žalobu 58 eur z titulu uzavretej Dohody o urovnaní medzi stranami.

7.Na odvolanie žalovaného a intervienta, odvolací súd uznesením z 24.2.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil v napadnutej časti a v časti o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie totiž už svoj záver o tom, že
žalobkyni vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti práve

vo výške 2.243,55 eur podľa jej výpočtov, ktoré si osvojil, ničím neodôvodnil, a neuviedol na základe
akého právneho posúdenia resp. aplikáciou ktorého právneho predpisu dospel k záveru, že výška
náhrady za stratu na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti sa určuje ako skutočný priemerný
zárobok vypočítaný z výšky denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenskej dávky, znížený opriznané dávky nemocenského alebo sociálneho poisteniea, a to napriek tomu, že práve z tohto záveru
vyvodil svoj ďalší záver, že žalobkyni nebola poisťovňou žalovaného (intervientom) poskytnutá náhrada
za stratu na zárobku v plnej miere, a že žalovaný je povinný jej rozdiel medzi vypočítanou a uhradenou

náhradou za stratu na zárobku zaplatiť v zmysle Dohody. Súd prvej inštancie svoje vyššie uvedené
závery prezentoval ako fakt, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, napriek tomu, že na zistený skutkový
stav ohľadom žalobcom uplatnenej náhrady za stratu na zárobku správne aplikoval ustanovenie § 446
Obč. zák., ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval, a podľa ktorého sa náhrada za stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako

úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Takéto odôvodnenie rozhodnutia
je zmätočné a nie je ho možné riadne preskúmať, nakoľko z neho vôbec nevyplýva, akými úvahami
sa súd prvej inštancie spravoval, keď zákonné ustanovenie, ktoré presne určuje ako sa posúdi a
určí náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, vyložil spôsobom odporujúcim jeho
zneniu, a náhradu za stratu na zárobku žalobkyne vypočítal (stotožniac sa s výpočtami žalobkyne) bez
akéhokoľvek vysvetlenia úplne iným spôsobom ako určuje zákon. Naviac, argumentáciou intervenienta,

ktorý počas prejednávania sporu poukazoval na to, že žalobcovi za žalovaného zaplatil všetky nároky,
vyplývajúce zo zákona, sa vôbec nezaoberal, hoci intervenient tvrdil, že náhradu za stratu na zárobku
počaspracovnejneschopnostižalobcuvypočítalaposkytolprávevsúladesustanovením446Obč.zák.,
podľa ktorého súd prvej inštancie vec právne posúdil. Keďže náhradu za stratu na zárobku vypočítal
súd prvého stupňa odlišne, nezisťoval, či intervenient poukázaním sumy 1.271,91 eur skutočne v plnej

výške za žalovaného nahradil žalobcovi stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Bude preto
jeho úlohou v ďalšom konaní v prvom rade opätovne ustáliť, či bola žalobkyni poskytnutá náhrada za
stratu na zárobku počas jej pracovnej neschopnosti v plnej výške v súlade s právnymi predpismi, a len v
prípade, že dospeje k záveru, že zákonné nároky neboli intervenientom uspokojené, bude sa zaoberať
Dohodou o vzájomnom vyrovnaní, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným. Súčasne vyslovil, že súd

prvej inštancie rozhodne aj o nároku trov odvolacieho konania.

8. Súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom zaslal stranám, intervenientovi podľa § 160 a
nasl. CSP procesné poučenie, vyzval strany na označenie/predloženie dôkazov na svoje tvrdenia.

9.Žalobca zotrval na podanom žalobnom návrhu s tým, že nerozporuje, že intervient vyplatil žalobcovi
náhradu na stratu na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti podľa zákona, ani jej výšku, avšak
zákon jeho nárok podľa dohody o vyrovnaní nezakazuje a nevylučuje. Je pravda, že pri výpočte
vychádzal zo znenia účinného do 31.7.2004, ale nie je zrejmé, aký iný by mohol zvoliť.
Poukázal na svoje tvrdenia a výpočet nároku v žalobnom návrhu, kde:

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bolo od 11. dňa práceneschopnosti žalobcovi priznané nemocenské
vo výške 17,47 eur za deň. Podľa tohto rozhodnutia bol poisťovňou zistený denný vymeriavací základ
nemocenskej dávky 31,76 eur. Rozdiel medzi nimi činí 14,29 eur na deň. Žalobcovi vznikla za dobu
133 dní dočasnej práceneschopnosti strata na zárobku 1.900,57 eur.
Zamestnávateľ žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení uhrádzal žalobcovi náhradu príjmu počas

dočasnej práceneschopnosti prvých desať dní dočasnej práceneschopnosti za obdobie od 28.1.2009
do 30.1.2009 vrátane a v období od 2.9.2009 do 4.0.92009 vrátane vo výške 25 % z denného
vymeriavacieho základu - 7,94 eur a v období od 31.1.2009 do 6.2.2009 vrátane a v období od 5.9.2009
do 11.9.2009 vrátane vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu - 17,47 eur. Za obdobie 20
dní dočasnej práceneschopnosti vyplatil žalobcovi zamestnávateľ náhradu príjmu vo výške 292,22 eur.

V prípade, ak by žalobca nebol dočasne práceneschopný, jeho príjem za obdobie týchto 20 dní by
činil pri výške denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky 31,76 eur sumu
635,20 eur. Rozdiel medzi výškou náhrady príjmu žalobcu a skutočným priemerným zárobkom, ktorý
vychádza z výšky denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky je za obdobie
20 dní dočasnej práceneschopnosti v sume 342,98 eur. Žalobcovi tak za obdobie celkovej dočasnej

práceneschopnosti bola spôsobená strata na zárobku, resp. škoda za obdobie 153 dní dočasnej
práceneschopnosti spolu vo výške 2.243,55 eur. Poisťovňa KOOPERATÍVA, a.s. vyplatila žalobcovi
pred podaním žaloby titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa
3.8.2009 sumu 1.013,08 eur, ktorá zohľadňuje stratu na zárobku len čiastočne.

10.Žalovaný aj intervient žiadali žalobu zamietnuť.

11.Intervenientnastranežalovanéhodoplnil,že nazákladedokladovpredloženýchžalobcomvychádzal
z denného vymeriavacieho základu (ďalej ako DVZ) vo výške 31,4579 eur (zaokrúhlené na štyridesatinné miesta nahor). Uvedenú výšku DVZ zaokrúhlenú na štyri desatinné miesta nahor potvrdzuje aj
žalobcompredloženérozhodnutieSociálnejpoisťovneč.XXX-XXXXX-C.zodňa6.3.2009,ktoréžalobca
predložil spolu s podanou žalobou a v ktorom Sociálna poisťovňa pri poskytnutí nemocenských dávok

vychádzala z uvedenej výšky DVZ.
Na základe uvedeného v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka v spojení s § 87 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení patrila žalobcovi náhrada straty na zárobku počas jeho PN v období od 28.1.2009
do 31.05.2009 (spolu 124 dní) v nasledovnej výške:
(0,55 x DVZ x 3 dni) + (0,25 x DVZ x 121 dní) = strata na zárobku

(0,55 x 31,7579 eur x 3 dni) + (0,25 x 31,7579 eur x 26 dní) = 258,83 eur
Strata na zárobku žalobcu počas PN v období od 2.9.2009 do 30.9.2009 tak predstavovala sumu 258,83
eur.
Strata na zárobku počas PN žalobcu za obdobie od 28.1.2009 do 31.05.2009 a obdobie od 2.9.2009
do 30.09.2009 tak spolu predstavovala sumu 1.271,91 eur (1.013,08 eur + 258,83 eur = 1.271,91 eur).
Vyššie uvedená náhrada straty na zárobku bola žalobcovi zo strany intervenienta na strane žalovaného

uhradená, čo potvrdil aj strana žalobca v priebehu tohto konania.

12.Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté/označené dôkazy. Vo veci bolo z listinných dôkazov
zistené:
-že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I spis.zn. 4T 88/09, právoplatný dňa 10.03.2010,

bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 TZ a § 138 TZ, keď
dňa 28.01.2009 o 18.05 hod. v Bratislave po E. R. Q. na Patrónku viedol osobné motorové vozidlo zn.
L. E. M.: B. XXX BH na priechode pre chodcov narazil do žalobcu, ktorý následkom zrážky utrpel ťažké
zranenia, komplikovanú zlomeninu horného konca pravej stehennej kosti, mnohopočetné pomliaždeniny
s predpokladanou dobou liečenia 5-6 mesiacov, prevádzkovateľom a vodičom motorového vozidla

ktorým bola spôsobená škoda na zdraví žalobcu bol žalovaný.
-že v dôsledku uvedenej ujmy na zdraví bol žalobca dočasne práceneschopný od 28.01.2009 do
31.05.2009 a od 02.09.2009 do 30.09.2009.
-že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.03.2009 Sociálna poisťovňa priznala
žalobcovi nemocenské od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti , t.j. za obdobie od 07.02.2009 do

zániku nároku vo výške 17,47 eur na deň. Podľa tohto rozhodnutia bol poisťovňou zistený denný
vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky vo výške 31,76 eur. Rozdiel medzi výškou
dennej nemocenskej dávky 17,47 eur a výškou denného vymeriavacieho základu na určenie výšky
nemocenskej dávky činí sumu 14,29 eur na deň .
-že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.10.2009 Sociálna poisťovňa priznala

žalobcovi nemocenské od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti , t.j. za obdobie od 12.09.2009 do zániku
nároku vo výške 17,47 eur na deň. Podľa tohto rozhodnutia bol poisťovňou zistený denný vymeriavací
základ na určenie výšky nemocenskej dávky vo výške 31,76 eur.
-že žalobca bol zamestnancom Univerzitnej nemocnice Bratislava na základe pracovnej zmluvy z
4.11.1996, v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy z 01.06.2009.

-že podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu bola hrubá mzda navrhovateľa za 8/2008 - 36.019,- Sk,
za 11/2008 - 47.987,- Sk, za 12/2008 - 42.849,- Sk.
-že zamestnávateľ žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení uhrádzal žalobcovi náhradu príjmu počas
dočasnej PN prvých 10 dní dočasnej PN od 28.01.2009 do 30.01.2009 a od 02.09.2009 do 04.09.2009
vrátane vo výške 25% z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky 7,94

eur na deň a v období od 31.01.2009 do 06.02.2009 vrátane a v období od 05.09.2009 do 11.09.2009
vrátane vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky 17,47
eur na deň. Za obdobie 20 dní dočasnej práceneschopnosti vyplatil zamestnávateľ žalobcovi náhradu
príjmu spolu vo výške 292,22 eur,
-že po oznámení škodovej udalosti poisťovňa - vedľajší účastník , intervient titulom zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatil žalobcovi sumu 1.013,08 eur, a v priebehu
konania sumu 258,83 eur, spolu. 1.271,91 eur.
-Z Dohody o vzájomnom vyrovnaní uzavretej dňa 27.06.2009 medzi stranami, súd zistil, že títo uzavreli
dohodu o vzájomnom vyrovnaní nárokov z dopravnej nehody. Žalobca ako poškodený súhlasil, aby
všetky preukázateľné nároky, ktoré mu vznikli a ktoré si uplatnil, v súvislosti z dopravnou nehodou z

28.01.2009vočižalovanému,boliuspokojenézpoisteniazodpovednostiprevádzkymotorovýchvozidiel,
ktorú mal žalovaný uzavretú pod č. XXXXXXXXXX poisťovni KOOPERATÍVA v lehote 2 mesiacov od
uzavretia tejto dohody. V prípade, že poisťovňa nepokryje všetky nároky poškodeného, ktoré mu vzniklia ktoré si uplatnil v súvislosti s dopravnou nehodou, žalovaný sa zaväzuje tieto doplatiť do celkovej výšky
z vlastných zdrojov.

13.Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14.Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15.Podľa ods. 2 cit. úst., rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16.Podľa§446OZ,náhradazastratunazárobkupočaspracovnejneschopnostipoškodenéhosaposúdi
a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení.

17.Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18.Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa

§ 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo
nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

19.Podľa § 86 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

20.Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma úrazového príplatku je: a/ 55 %
denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej

pracovnej neschopnosti,
b/ 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

21.Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na

určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil
poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný
vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

22.Po zhodnotení dôkazov, súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný. V

posudzovanejvecinebolosporné,žeprávoplatnýmtrestnýmrozsudkom bolžalovanýuznanýmvinným,
že zavineným porušením právnej povinnosti zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel zranenia,
a v súvislosti s ujmou na zdraví aj škodu, jednak na zdraví, ako aj hmotnú škodu, ktoré mu boli plnené
zo strany intervienta, stratu na zárobku. Žalobca si v sporovej veci uplatnil škodu titulom straty na
zárobku počas dočasnej práceneschopnosti v trvaní 153 dní, vo výške vyššie ním vyrátaného rozdielu,

odvolávajúc sa na dohodu o vzájomnom vyrovnaní. Dokazovaním bolo preukázané, že intervenient
žalobcovi vyplatil stratu na zárobku počas dočasnej práceneschopnosti spolu vo výške 1.271,91 eur,
( 1.013,08 eur a 258,83 eur ), vychádzajúc z právnej úpravy podľa § 446 OZ v spojení s §§ 85,86 55 zák.
č. 461/2003 Z.z.. Na uvedenú náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti má žalobca nárok
podľa platných právnych predpisov, a bola mu uhradená v celom rozsahu. Právny základ ani výšku

takto vyplatenej náhrady na strate na zárobku žalobca nenamietal. Náhrada za stratu na zárobku
počas dočasnej práceneschopnsoit , ktorú vyrátal žalobca ako rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom
pred poškodením zdravia a nemocenským nie je v súčasnosti v prejednávanej veci aplikovateľná, keďže
od 1.8.2004 platí iná právna úprava jej výpočtu. Nárok žalobcu tak bol v celom zákonnom rozsahuuspokojený, preto nie je dôvod na jej priznanie podľa žalobného návrhu v zmysle dohody. Nebolo teda
preukázané, že zákonné nároky žalobcu mu neboli uspokojené a súd sa preto nezaoberal dohodou o
vzájomnom vyrovnaní uzavretou medzi stranami, podľa ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok. Preto súd

žalobný návrh žalobcu na zaplatenie v celom rozsahu zamietol.

23.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
bol v bode I. výroku rozsudku plne úspešný, žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd žalovanému preto
priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnej výške 100 % nároku tak na

súde prvej inštancie , ako aj v odvolacom konaní.

24. O náhrade trov konania intervenienta súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Intervenient bol plne úspešný. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi v plnej výške 100 % nároku, tak na súde prvej inštancie , ako aj v odvolacom konaní.

25.V zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 258,83 eur s príslušenstvom, súd o nároku žalobcu na
náhradu trov konania proti žalovanému rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP. Žalobcovi nepriznal nárok na
náhradu trov konania, lebo žalovaný nezavinil procesne zastavenie konania svojim správaním.

26.V zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 258,83 eur s príslušenstvom súd o nároku žalobcu na

náhradu trov konania proti intervenientovi rozhodol podľa § 256 ods. 1CSP. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania, lebo intervenient zavinil procesne zastavenie konania svojim správaním - úhradou
danej sumy po podaní žaloby na súd.

27.O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, samostatným rozhodnutím, po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , vydaným súdnym úradníkom.

28.Žalobca navrhol v závere, aby súd pri rozhodovaní o nároku na trovy konania zohľadnil, že žalobca je
poškodeným v dôsledku ublíženia na zdraví spôsobeným mu žalovaným, že bol oslobodený od súdnych
poplatkov a preto , aby súd pre prípad zamietnutia žalobného návrhu protistrane nepriznal nárok na

trovykonania.Uvedenétvrdenieďalšímimimoriadnymiskutočnosťamineodôvodnil,(aktuálnyzdravotný
stav, súčasné zmenené zárobkové a majetkové pomery žalobcu) . Súd nevzhliadol osobitné dôvody
pre nepriznanie nároku. Žalobný návrh bol uplatnený z iného titulu , dohody o vzájomnom vyrovnaní,
ktorú žalovaný od začiatku sporoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený

(§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z. z.).