Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/354/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218142
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1413218142.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Domov jesene života,

IČO:00490873,sosídlomBratislava,Hanulova7/A,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaLebovič,
s.r.o.,IČO:50289934,sosídlomBratislava,MlynskéNivy73/Aprotižalovanému:A.V.,Z..XX.XX.XXXX,
K. B. B., O. X/A, právne zastúpený: JUDr. Bruno Čanády, advokát, so sídlom Bratislava, Mierová 54 o
vypratanie priestorov, takto

r o z h o d o l :

I.Žalobný návrh žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.

II.Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % nároku.

III.O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím, vydaným súdnym
úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobným návrhom na vydanie rozkazu na plnenie, došlým súdu 25.9.2013, domáhal
uloženia povinnosti žalovanému vypratať ubytovací priestor č. XX nachádzajúci sa na X. X.. X. B. -
Č. B., ktorý je súčasťou stavby „Domov dôchodcov, Hanulova 7/A“, súpisné Č. XXXX, postavenej na
pozemkoch reg. C parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX, k. ú.
Dúbravka, vedenom Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ako aj zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania vrátane trov.

2.K dôvodu žalobného návrhu uviedol, že žalovaný užíva daný nebytový priestor bez právneho dôvodu.
Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorá bola žalobcom písomne
vypovedaná, doručená žalovanému a výpovedná lehota už uplynula. Žalovaný po uplynutí výpovednej
lehoty obývaný priestor neopustil, neodovzdal a naďalej ho užíva. Dôvodom výpovede zmluvy bolo
správanie sa žalovaného - hrubé porušovanie dobrých mravov, ktoré narušuje spolužitie prijímateľov

sociálnych služieb.

3.Súd vo veci vydal dňa 3.10.2013 Rozkaz na plnenie, č.k. 11C 354/2013-29, ktorým žalobnému návrhu
žalobcu plne vyhovel, vrátane náhrady trov konania.

4.Žalovaný podal proti rozkazu na plnenie v lehote odpor, žiadal ho zrušiť a to pre neplatnosť
jednostrannej výpovede z dôvodu absencie zákonného dôvodu, o ktoré žalobca žalobný návrh opiera.

Uviedol, že konflikt, ktorý vznikol, je účelovou interpretáciou sekundárnej konfliktnej situácie a bol aj
vyprovokovaným a neadekvátnym zásahom do primárneho, iba verbálneho sporu medzi žalovaným a
klientom sociálneho zariadenia. Podľa jeho názoru jediným dôvodom jednostrannej výpovede mohlobyť vydanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy o spáchaní priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a to s úmyslom.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie všetky stranami označenými a navrhnutými dôkazmi. Žalobca
navrhol/predložil listiny: výpis LV č. XXX k. ú. Dúbravka, Protokol o zverení majetku, Zmluva o
poskytovaní sociálnej služby, Výpoveď zmluvy, Úradný záznam, Upovedomenie ORPZ v Bratislave IV,
Posudok o odkázanosti, Rozhodnutie MČ Bratislava Petržalka ,Domový poriadok DJŽ, Domáci poriadok
DJŽ, Zápisnica zo schôdze DJŽ, Sťažnosť, Žiadosť výboru, úradné záznamy spísané žalobcom, navrhol

výsluch štatutára žalobcu, Q. D. X., F.. E. B..
Žalovaný navrhol/predložil listiny: Zmluva o poskytovaní sociálnej služby s prílohou, sťažnosť, písomné
korešpondencie medzi žalovaným a žalobcom a medzi žalovaným a HMSR Bratislava , výpisy z účtu
žalovaného,výsluchstranyžalovaného,výsluchsvedkaTildyMúdrej-manželkyžalovaného,oznámenie
NKÚ a Protokol o výsledku kontroly.

6.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že :

7.Žalobca je rozpočtová organizácia HMSR Bratislavy - zariadením pre seniorov, a vykonáva činnosť
poskytovateľa sociálnych služieb v nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve HMSR Bratislavy. Tieto
nehnuteľnosti boli Protokolom HM SR Bratislavy č. 1188 1710 0500 z 22.7.2005 zverené do správy

žalobcu.

8.Dňa XX.X.XXXX uzavreli žalobca ako poskytovateľ sociálnych služieb: zariadenie pre seniorov a
žalovaný ako prijímateľ sociálnej služby Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 72/2010 podľa § 35 a
§ 74 zák. č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách a § 51 OZ. Jej predmetom bolo poskytovanie sociálnej

služby prijímateľovi v zariadení pre seniorov v DJŽ , Hanulova 7/A ( ubytovací priestor č. XX Z.L. Q.
na X. X.. X. B. - Č. B., ktorý je súčasťou stavby „Domov dôchodcov, Hanulova 7/A“), s obsahom ako
pobytovejsociálnejslužbyceloročnej sozačiatkomod16.6.2010nadobuneurčitú.Zmluvabolamenená
dodatkami, naposledy dodatok č. 8 z 1.8.2013, v spojení s Prílohou k dodatku .

9. Písomnou Výpoveďou zmluvy dňa 22.8.2013 žalobca vypovedal žalovanému v 30 dňovej lehote
zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu, že ako prijímateľ hrubo porušuje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie.
Uvedeného konania sa mal žalovaný dopustiť 15.8.2013, čo je zaznamenané aj v úradnom zázname
z riešenia krízovej situácie. Vzhľadom k tomu požiadal žalovaného, aby v deň skončenia výpovednej

lehoty opustil a vypratal priestory. Výpoveď bola doručená žalovanému dňa 24.8.2013.

10.Z Úradného záznamu o riešení krízovej situácie spísaného žalobcom dňa 15.8.2013, o napadnutie
p. V.H. súd zistil, že dňa 15.08.2013 cca o 14.00 hod. obdržala vedúca zdravotného úseku PhDr. C.
tiesňové volanie od úsekovej sestry pavilónu B p. D. X. kvôli incidentu, ktorý prebiehal na oddelení a

to, že p. V. ostro verbálne napadol ďalšieho klienta zariadenia p. L. A., čím mu spôsobil veľkú traumu
spojenú s náhlym zhoršením zdravotného stavu, ktorý si vyžiadal zásah zdravotníckych pracovníkov.
Počas útoku na X.. A. zaútočil p. V. ostro slovne aj na úsekovú sestru p. X. (o celom incidente spísala
p. X. hlásenie v Dennom hlásení sestier). X.. V. okrem pána A. pri tomto incidente slovnej napadol aj
ďalšieho klienta p. R.. Po príchode na miesto incidentu X.. C. T. F.. B. išli priamo za p. A. a preverili

dôvody vzniknutého incidentu. X.. A. uviedol, že p. V. prišiel k nemu na izbu, začal na neho kričať a
osočovať ho vraj kvôli strave a nadával mu, že čo je on za člena výboru obyvateľov, keď nevie nič
zabezpečiť. Na chodbe sa stretli X.. C. a F.. B. aj s ďalším klientom p. R., ktorý taktiež potvrdil, Ž. X.. V.
neprimerane kričal, agresívne sa správal a čudoval sa, čo je to za človek, že sa takto správa a uviedol,
že ho zobudil a keď ho na to upozornil, tak na neho X.. V. ostro verbálne zaútočil so slovami „Drž hubu“.

Následne bola k incidentu na riešenie zavolaná aj p. riaditeľka. Po jej príchode na miesto incidentu p.
V. bol vo svojej izbe. Pani riaditeľka spolu s p. F.. B. zaklopali p. V. na dvere izby a po tom, čo vyzval
na vstúpenie vošli do jeho izby. P. V. zrazu zaútočil na p. riaditeľku najprv slovne s tým, že kričal : „von
- vypadnite z mojej kancelárie“ a potom na p. riaditeľku fyzicky zaútočil, prudko ju niekoľkokrát sotil
čím narazila do steny a spôsobila si zranenie, čo je zachytené aj v lekárskej správe centrálneho príjmu

vydanej po ošetrení p. riaditeľky na pohotovosti Nemocnice Bratislava - Kramáre. Po útoku p. V. bola
privolaná policajná hladka a RZP. Ešte pred príchodom polície a rýchlej zdravotnej služby sa pokúsil p.
V. opustiť zariadenie. V afekte nasadol do motorového vozidla parkujúceho v areáli zariadenia, ktorého
držiteľkou je p. K. F., klientka zariadenia. Na žiadosť p. riaditeľky bola brána do zariadenia pracovníkomSBSuzatvorená,abyp.V.nemoholzabrániťúradnémuvýkonubezpečnostnýchzložiek.Popríjazdep.V.
na vrátnicu sa menovaný pokúšal závoru a bránu násilne otvoriť, v čom mu bolo zo strany zamestnanca
SBS zabránené, pričom X.. V. fyzicky zaútočil aj na jeho osobu. Následne sa do zariadenia dostavila

RZP, na pracovníkov ktorej p. Valovič tiež slovne zaútočil a nasadol naspäť do motorového vozidla. Po
chvíli prišla hliadka polície a príslušníci PZ ho vyzvali, aby vystúpil z vozidla a odovzdal kľúče. Tieto p. V.
odmietol odovzdať, prikázal p. K. F., aby kľúče v žiadnom prípade hliadke PZ nedala. Po vystúpení p. V.
z vozidla v sprievode príslušníkov PZ mu boli pracovníkmi RZP podané medikamenty a bol prevezený
v sprievode ďalšej privolanej hliadky PZ do nemocnice Miczkiewiczová, psychiatrické oddelenie.

11. Z výsluchu štatutára žalobcu L.. B. B. súd zistil, že toho času žalovaný užíva priestory, ktoré žiada
žalobca vypratať. Dôvodom výpovede zo zmluvy bolo, že ju fyzicky napadol, nebolo to jedenkrát, čo
žalovaný napádal klientov, snažila sa hájiť ich záujmy. Situácia prebehla daný deň tak, že bola u seba v
kancelárii, počula krik na chodbe, potom prišli ku nej hlavná a staničná sestra a oznámili , že žalovaný
chodí po izbách a osočuje klientov. Ona následne išla do izby, kde býva žalovaný a to v sprievode

staničnej a hlavnej sestry, zaklopala , žalovaný uviedol, že vstúpte, vstúpila a žalovaný ju vyzval, aby
opustila jeho kanceláriu, ona sa s ním chcela dohodnúť, prečo chodí po izbách. Žalovaný vtedy jedol,
mal hrniec na stolíku pri okne, potom ju fyzicky napadol, požiadala hlavnú sestru, aby zavolala políciu.
Žalovaný neadekvátne zareagoval, nebolo to prvýkrát, čo sa slovne nevhodne prejavoval. Situácia
potom prebiehala tak, že žalovaný opustiť priestor domova, ona chcela ,aby tam ostal, aby situáciu

urovnali a vysvetlili, bol v amoku, zavolala SBS, aby zavreli rampu a nebolo možné opustiť žalovaným
priestor v takomto stave. Medzi žalovaným a SBS prišlo k mixovaniu, po príchode polície a RZP bol
vybraný z auta. Ona išla do kancelárie a na Kramáre na ošetrenie. Následne, keď zadržali klienta, je
postup taký, že o tomto je potrebné spísať záznam a poslať na MSV. Dala podnet na políciu, čo sa
udialo, bola vypočutá, vec bola posúdená ako priestupok, nevie s akým výsledkom.

12.Z výsluchu žalovaného ako strany, súd zistil, že žalovaný bol na súkromnej návšteve pána A..
Zo strany žalobcu došlo ku nekvalifikovanému prístupu veci a jeho riešeniu. Riaditeľka neoprávnene
vstúpila do miestnosti, ktorú on obýva, aj s pani B., riaditeľke nič neurobil. Keď nechcela opustiť jeho
izbu, chytil ju za plecia, otočil a vyviedol z izby. Ona následne zavolala RZP, aj políciu, dala príkaz na

vrátnici, aby areál neopustil. On sa s K. F. sa rozhodol, že nebude čakať, išiel cez chodbu, pani riaditeľka
ho chytala za tričko; keď prišla RZP, zmerali mu tlak, mal som ho vysoký 230/130, nedobrovoľne bol
odvezený na kliniku Miczkiewiczovú, kde strávil nedobrovoľne sedem dní.

13.Z výsluchu svedka D. X., zamestnanca žalobcu, súd zistil, že počula krik dvoch mužov, zišla na

balkón. Počula , že je tam pán V., išla na izbu - X. A., ktorý sedel na posteli, bol roztrasený, žalovaný na
neho verbálne útočil, vyzvala žalovaného, aby opustil izbu. Žalovaný začal kričať, nech odíde. Žalovaný
opustil izbu s tým, že bol nervózny, nadával, sa bála, že môže na ňu zaútočiť, zavolala hlavnú sestru,
aby prišla na oddelenie. Žalovaný išiel na svoju izbu. Tu ho nasledovala riaditeľka, zaklopala, či môže
vojsť, žalovaný povedal, aby vstúpila, on sedel za stolom a jedol, začal kričať na riaditeľku. Na otázku

súdu čo znamená, že žalovaný verbálne útočil, uviedla, že krikom reagoval.

14.Z výsluchu svedka F.. E. B., zamestnanca žalobcu, súd zistil, že bola svedkom, keď došlo ku
konfliktu. Žalovaný navštívil klienta na jeho izbe, klient bol z tohto rozrušený, žalovaný mu niečo
vyčítal. Išli ku žalovanému na izbu s riaditeľkou, hlavnou sestrou, úseková sestra, zaklopali , žalovaný

vtedy konzumoval nejaké jedlo pri okne, odsunul prudko hrniec a povedal im - „vypadnite von z mojej
kancelárie“, riaditeľka sa vyjadrila, aby sa upokojila situácia, on potom sotil do riaditeľky. Keď prišli na
izbu dotknutého klienta, bol tam privolaný zdravotnícky zamestnanec, situácia rozrušila aj ostatných
obyvateľov, ktorí boli na chodbe, čo sa tam deje.

15.Z výsluchu svedka K. F., manželky žalovaného, súd zistil, že býva v domove . Prechádzala z
chodby od schodiska, videla , že pred izbou hlúčik ľudí, čudovala sa, čo sa tam deje, vtedy vybehol
z izby žalovaný a za ním riaditeľka, ťahala ho za rukáv trička. Žalovaný vbehol do izby G., tam boli
policajti, ktorí robili nejaký zápis, ale to nesúviselo. Potom vybehol z izby, išiel von z budovy, prišla
sanitka, policajti, naložili ho do auta, vyšetrili a odviezli.

16.Zo spisu a rozhodnutia Okresného úradu Bratislava Odbor všeobecnej vnútornej správy -
Rozhodnutie vydané 11.5.2015 č. OU-BA-OVVS2-2015/009011 Pr -1601/2014 VM súd zistil, že podľa
§ 76 ods. 1 písm. e/ zák. o priestupkoch, konanie o priestupku proti obvinenému - žalovaný, zospáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že dňa 15.08.2013 v čase okolo 13.30
hod. v Bratislave na O. R. Č.. X/A v objekte zariadenia Jeseň života, fyzicky napadol B. B. a to tak,
že sa rozbehol k menovanej, zdrapil ju za obe ruky a opakovane ju hodil do vchodových dverí, čím

jej podľa lekárskej správy F.. F. F. jej spôsobil ľahké poranenia hlavy, pravého ramena a pravého
predlaktia, ktoré si nevyžadovali ďalšie liečenie resp. práceneschopnosť, pričom na výzvu správneho
orgánu o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie oznamovateľka B. B.
neodpovedala, bolo zastavené, lebo obvinený z priestupku trpel v čase incidentu duševnou poruchou,
pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom

alebo ovládať svoje konanie. Z dôvodov rozhodnutia súd zistil, že správny orgán po vyhodnotení
spisového materiálu a pri zohľadnení každého dôkazného prostriedku jednotlivo a všetkých dôkazných
prostriedkov v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že A. V. trpí závažnou duševnou chorobou
a to schizoafektívnu poruchu, pri ktorej dochádza k výkyvom v emotivite v zmysle depresívnych aj
manických fáz a v čase spáchaniu priestupku trpel vyššie uvedenou duševnou chorobou. Čo dokazuje
jeho následná hospitalizácia na PK LFUK a UNB Bratislava, vyjadrenie Prednostu PK LFUK a UMB

Bratislava, lekársky nález F.. V. Ž., ktorý preukazuje, že pacient je dlhodobo dispenzarizovaný na
psychiatrickej ambulancii pre schizoafektívnu poruchu pri ktorej dochádza k výkyvom v emotivite
v zmysle depresívnych aj manických fáz, pre ktorú bol opakovane hospitalizovaný. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 3.3.2015.

17.Z odpovede Magistrátu HMSR Bratislavy z 14.8.201 súd zistil, že v zriaďovacej listine zariadenia
pre seniorov Domov jesene života schválenej uznesením mestského zastupiteľstva hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava č. 688/2009 zo dňa 30.04.2009 sa v č 1. uvádza: štatutárnym orgánom
domova je riaditeľ, ktorého podľa osobitného predpisu na návrh primátora vymenúva a odvoláva
zriaďovateľ,riaditeľzodpovedázačinnosťahospodáreniedomovazriaďovateľovi,vnútornéorganizačné

vzťahy o mestskej rozpočtovej organizácii upraví organizačný poriadok, ktorý vydá riaditeľ organizácie.

18. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä, sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa ods. 2 cit. ust., obdobné právo na ochranu ma aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

20. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa čl. V. bod 1.b/, Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, Skončenie platnosti zmluvy, platnosť
zmluvy je možné skončiť písomnou výpoveďou prijímateľa aj poskytovateľa.

22.Podľa čl. V. bod 2.a/, Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, poskytovateľ môže jednostranne

vypovedať zmluvu najmä, ak: b/ prijímateľ hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, najmä tým,
že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie alebo nezaplatí úhradu za sociálnu
službu za čas dlhší ako 3 mesiace alebo dlžná suma predstavuje 3x dohodnutej mesačnej úhrady.

23.Podľa § 74 ods. 14 písm. a/ zák. č. 488/2008 Z. z., Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne

vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak
a)
prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie alebo nezaplatí
dohodnutú úhradu za sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby

najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí
len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady,

25.Žalobca podanou žalobou žiadal vypratať priestory žalovaným, na tom skutkovom základe že boli
splnené dôvody pre jeho postup - vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby pre hrubé porušenie

povinnosti žalovaným vyplývajúcej mu zo zmluvy, najmä tým, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy ,
ktoré narúšajú občianske spolužitie a žalovaný priestory doteraz užíva. Z obsahu písomnej výpovede je
zrejmé, že sa odvoláva na konanie žalovaného, ktorého sa žalovaný mal dopustiť 15.8.2013 a ktoré je
zaznamenané v úradnom zázname z riešenia krízovej situácie.26.Žalovaný v závere poukazoval na porušenie ústavy, zákona o sociálnych službách, vnútorných
predpisov žalobcu vo vzťahu ku jeho osobe, považoval výpoveď za neplatnú, lebo žalobca

o. i. nepreukázal naplnenie podmienky jednostranného vypovedania zmluvy, namietol aplikáciu
jednomesačnej výpovednej lehoty, ktorá nie je v súlade so zákonom, čo považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku pre prijímateľa sociálnej služby, navyše táto je aj vzhľadom na jeho vek, zdravotný
a duševný stav, sociálnu a finančnú situáciu aj v rozpore s dobrými mravmi. Zvýraznil tiež závery
rozhodnutia okresného úradu, to , žalobca podal žalobu , pričom nerešpektoval celkový duševný stav

žalovaného a duševnú poruchu, i keď tieto skutočnosti sú mu známe.

27.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a nebolo sporné, že žalobca má aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu k podaniu žaloby, keď žalobca dané nehnuteľnosti zverené do správy podľa
protokolu o zverení správy, ako aj , že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, lebo žalovaný
v súčasnosti užíva dané priestory. Vo veci nebolo sporné , že strany uzavreli v r. 2010 zmluvu o

poskytovaní sociálnej služby žalovanému, ktorú žalobca vypovedal písomnou výpoveďou v r. 2013.
Sporné bolo skončenie zmluvného vzťahu medzi stranami výpoveďou žalobcu, či dôvod výpovede je
daný; preto ako predbežnú otázku posudzoval platnosť písomnej výpovede žalobcu zo zmluvy.

28.Výpoveď je jednostranne adresované právne konanie , ktorým strana zmluvy, v danej veci žalobca,

prejavuje vôľu smerujúcu ku ukončeniu právneho vzťahu vypovedaním. Výpoveď musí spĺňať jednak
všeobecné náležitosti a predpoklady kladené na právne konanie, jednak náležitosti stanovené v
ustanovení o skončení zmluvy. Toto právne konanie musí byť určité, zrozumiteľné, musí byť urobené v
písomnejforme,musíakoprávnyúkondôjsťdruhejstrane.Medzijejobsahovénáležitosti patríuvedenie
dôvodov výpovede. Dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo z výpovede zrejmé,

aká konkrétna skutočnosť je dôvodom výpovede, aby bolo možné naplnenie výpovedného dôvodu
preskúmať.

29. Dobrými mravmi je súbor pravidiel správania sa, ktoré sú v spoločnosti všeobecne uznávané, aj
keď sami o sebe nie sú právne záväzné. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom

definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných hodnotách či normách morálky, u ktorých je
daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy
náleží od prípadu k prípadu. Sú teda súborom určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných
pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca ku vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom a nepoškodzovaniu
všeobecných záujmov spoločnosti. Možno ich tiež označiť ako súbor hodnotiacich kritérií, ktoré určujú,

ktoré konanie je v danej spoločnosti považované za dobré a ktoré nie.

30. Hrubé porušenie dobrých mravov nie je každé správanie, ktoré je neetické, resp., ktoré nezodpovedá
spoločensky uznávaným pravidlám slušného správania. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie
ich porušenie aj jednorazové značnej intenzity alebo sústavné porušovanie. Ide napríklad o prípady

fyzického napádania, hrubých urážok na cti ,neposkytnutia potrebnej pomoci. Každý prípad sa vždy
posudzuje individuálne, pričom súd skúma napr. aj či nevhodné správanie nevyprovokovala protistrana
svojim správaním. Aby išlo o hrubé porušenie dobrých mravov nie je podmienkou, aby takéto správanie
bolo kvalifikované ako priestupok, resp. ako trestný čin. V konaní na súde súd skúma , či dané
konanie možno objektívne klasifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda či ide o spoločensky

neakceptovateľné správanie.

31.V danej veci po zhodnotení dôkazov jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

Posúdením písomnej výpovede súdu vychádza, že výpoveď žalobcu spĺňa formálne náležitosti (bola
daná písomne, podpísaná, doručená protistrane, bol v nej uvedený dôvod výpovede, výpovedná lehota)
a podľa názoru súdu je akceptovateľná aj jednomesačná výpovedná lehota, lebo táto nie je v rozpore
so zákonom.

32.Súd preto pristúpil ku zhodnoteniu platnosti a preukázaniu dôvodu výpovede. Bolo preukázané,
že v daný deň, 15.8.2013 o cca 13,30 hod. došlo v DJŽ, najskôr ku slovnej potýčke a konfliktu
medzi obyvateľmi DJŽ, medzi žalovaným a iným klientom zariadenia; uvedené vyvolali, ako vyplynulo
z vyjadrenia žalobcu a jeho zamestnancov - svedkov, zdravotný diskomfort daného klienta, a došloku zhoršeniu zdravotného stavu daného klienta. Súd nemal dôvod spochybňovať uvedené tvrdenie
žalobcu a jeho svedkov o zhoršení zdravotného stavu klienta, aj keď žalovaný dané namietal. Výsluchy
žalobcu a svedkov boli presvedčivé, opisovali priebeh deja zhodne a korešpondovali aj s písomným

úradným záznamom žalobcu. Žalovaný pri riešení zdravotného stavu iného klienta nebol prítomný.
Následne žalobca už len riešil vzniknutú situáciu - a došlo ku ďalšiemu nedorozumeniu medzi žalobcom
- štatutárom a žalovaným a ku vzniku ďalších konfliktných udalostí opísaných v úradnom zázname, ktoré
boli riešené oznámením o spáchaní priestupku.

33.Konanie žalovaného vo vzťahu ku F.. B. B., štatutárovi žalobcu, ako vyplynulo z uznesenia okresného
úradu, nenaplnilo znaky priestupku, lebo žalovaný podľa jeho záverov, v konkrétnom prípade trpel
v čase incidentu duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo
ohrozuje záujmy chránené zákonom alebo ovládať svoje konanie. Z hľadiska časovej, vecnej , miestnej
súvislosti však toto konanie žalovaného nie je možné oddeliť od celkového správania sa žalovaného
v daný deň , ktoré sa začalo nedorozumením a slovným konfliktom žalovaného s iným obyvateľom

domova, ešte pred incidentom so štatutárom žalobcu.

34.Je nepochybné, že v DJŽ musia pre jeho užívateľov platiť určité pravidlá. Tieto žalobca
upravil žalobca v Domovom poriadku č.l. 153 spisu, predtým Domáci poriadok, a upravujú zásady
bezkonfliktného života, spolunažívania, pobyt prijímateľov sociálnej služby a poriadok v priestoroch a

areály zariadenia. Uvedené pravidlá musia jednotliví prijímatelia, a teda aj žalovaný, rešpektovať a
dodržiavať. Podľa Článku XIII. Komunálna hygiena priestorov zariadenia, bod 12. písmeno m/ : V
obývacích, spoločných priestoroch, balkónoch, jedálňach, chodbách výťahoch a vo všetkých ostatných
priestoroch zariadenia a areály nie je povolené používať hrubé a vulgárne výrazy voči ostatným
prijímateľom, zamestnancom a návštevám iných prijímateľov, vrátane osočovania, ohovárania a

šikanovania; písmeno n/ používať fyzické a psychické násilie voči spoluobyvateľom, zamestnancom,
návštevám iných prijímateľov. Podľa Článku XIII. bod 13., nerešpektovanie vyššie uvedeného bodu
sa považuje za hrubé porušenie dobrých mravov, porušenie tohto Domáceho poriadku a zákona č.
448/2008 Z. z. Podľa bodu 14. Za hrubé porušenie dobrých mravov vymedzených týmto Domácim
poriadkom, ktoré narúšajú občianske spolužitie podľa ustanovenia § 74 ods. 14, písm. a/ a b/ zákona č.

448/2008 Z. z., môže zariadenie jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

35.Podľa úvahy súdu, správanie sa žalovaného - slovný konflikt žalovaného s iným klientom dňa
15.8.2013, z hľadiska intenzity, ani z hľadiska úmyslu, nedosiahlo taký charakter, aby ho bolo možné
posúdiť ako hrubé, a zakladajúce dôvod skončenia zmluvy výpoveďou. Podľa názoru súdu sa jednalo sa

o bežné prevádzkové nedorozumenie. Bežné nedorozumenia a konflikty medzi stranami, ako aj medzi
samotnými užívateľmi domova nemožno vylúčiť. Tieto vznikajú, aj v dôsledku špecifík tohto zariadenia,
veku, zdravotného stavu jednotlivých prijímateľov sociálnej služby a nemožno ich považovať za také,
ktoré by zodpovedali intenzite hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobca má v takých prípadoch škálu
spôsobov ako postupovať podľa závažnosti nedodržiavania správania sa svojich klientov, upravené v

čl. XXIX Domového poriadku.

35.Súd tak dospel k záveru, že žalobcom opísaný a aj preukázaný skutkový stav nemožno považovať
za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by zakladali nárok na uplatnenie práva vypovedať zmluvu.
V konaní predložené dôkazy nesvedčia o tom, že žalovaný by sa v slovnom v konflikte správal

takým spôsobom, ktoré by bolo možné takto posúdiť. Pričom sú tu závažné pochybnosti o príčetnosti
žalovaného aj v čase uvedeného daného slovného nedorozumenia.

36.Žalobca ďalej poukazoval, že zo strany žalovaného dochádzalo ku opakovaným nezhodám medzi
ním a inými klientmi, a aj na žiadosť iných klientov bol riešený ( úradné záznamy žalobcu č.l. 168-175

spisu) . Uvedené skutočnosti ale neboli dôvodom výpovede zo sociálnej služby a súd sa nimi nemohol
zaoberať. Súd na ne preto nemohol prihliadať pri rozhodnutí a posudzovaní dôvodu výpovede, lebo
dôvod výpovede sa opieral o správanie sa popísané v úradnom zázname z 15.8.2013.

37.Z vyššie uvedených dôvodov súd mal dôvod výpovede za neplatný, nedošlo platne ku skončeniu

zmluvného vzťahu žalovaného zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Žalovaný tak neužíva priestor
neoprávnene a nie daný dôvod na jeho vypratanie. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.38.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 od. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, zásady úspechu. Žalovaný bol v spore plne úspešný proti žalobcovi, ktorého žalobný návrhu bol
zamietnutý. Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku 100 %.

39. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím,
vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený
(§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z. z.).