Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202646
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6915202646.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Z. I., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX B. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Faludim,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 985 59 Vidiná, 9. mája 20, proti žalovaným 1/ P. H., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX B. XXX, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Lakatošom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, 2/ P.. P.. I. R.,
N.., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, XXX XX O., 3/ T. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom XXX XX B. XXX, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska

kancelária so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, o určenie neplatnosti právneho úkonu,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/85/2015-84 z
21. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 3/ m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 08. 2017 žalobu
žalobcu na vyslovenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2012 uzavretej medzi žalovaným
2/ a žalovaným 1/ ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu k parcele E-KN XXXX/X a časti
darovacej zmluvy zo dňa 30. 04. 2015 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ ohľadom prevodu
spoluvlastníckeho podielu k parcele E-KN XXXX/X zamietol (prvý výrok). Okresný súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 3/ priznal právo na plnú náhradu trov konania (druhý výrok) a

žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia
neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2012 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a
žalovaným 2/ ako predávajúcim ohľadom prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k
parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, v kat. úz. B., z dôvodu porušenia predkupného práva v zmysle

ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), pretože pred prevodom spoluvlastníckeho
podielu žalovaný 2/ neponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Žalobca sa
dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu a podaním žaloby došlo k prerušeniu plynutia premlčacej
doby na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pred uplynutím všeobecnej trojročnejpremlčacej doby. Počas konania žalobca rozšíril žalobu o určenie neplatnosti časti darovacej zmluvy
uzavretej dňa 30. 04. 2015 medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 3/ ako obdarovaným,
predmetom ktorej bol ten istý spoluvlastnícky podiel k parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXX, v

kat. území B.. Dôvodom neplatnosti časti darovacej zmluvy bola absolútna neplatnosť právneho úkonu,
pretože voči žalovanému 1/ si žalobca uplatnil relatívnu neplatnosť právneho úkonu podaním žaloby na
súd prvej inštancie ešte pred uzavretím darovacej zmluvy, preto žalovaný 1/ nemohol platne previesť
vlastnícke právo na žalovaného 3/, keďže sám nebol vlastníkom nehnuteľností. Rozpor právneho úkonu
darovacej zmluvy videl žalobca pre jej rozpor s dobrými mravmi, pretože k uzavretiu darovacej zmluvy

došlo v čase, keď sa viedlo konanie o vyslovenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj v porušení
predkupného práva pri uzavretí darovacej zmluvy.

3. Po uvedení zákonných ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), §
40a, § 41, § 49a, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 112, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, §

741b ods. 2 OZ, okresný súd konštatoval:„Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na
určení neplatnosti časti právnych úkonov, kde žalobca tvrdí, že napadnuté právne úkony sú relatívne a
absolútne neplatné, kde na základe ním tvrdeného dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
nie je súladný stav vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnosti vedené v katastri nehnuteľností
na žalovaného 1/, resp. na žalovaného 3/, a žalobca sa takýmto spôsobom môže domáhať vyslovenia

neplatnosti právneho úkonu, keďže prípadný rozsudok o vyslovení neplatnosti by spôsobil zmenu
v katastri nehnuteľností, je daný naliehavý právny záujem žalobcu na prípadnom určení neplatnosti
právnych úkonov. Pri porušení predkupného práva dotknutý spoluvlastník má viacero možností, akým
spôsobom bude riešiť vzniknutú situáciu, a to jednak má možnosť domáhať sa neplatnosti právneho
úkonu v zmysle § 40a Obč. zákonníka a jednak má možnosť v prípade porušenia predkupného práva

domáhať sa voči nadobúdateľovi v zmysle § 603 ods. 3 Obč. zákonníka, aby mu vec ponúkol na
predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Všetky tieto tri možnosti sú rovnocenné a nie sú
podmienené, kde záleží na dotknutom spoluvlastníkovi, ktorú možnosť si vyberie a ktoré nároky si bude
uplatňovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 28/2009). Z ustanovenia § 40a Obč. zákonníka
jednoznačne vyplýva, že napadnutý právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je
potrebné voči všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu, kde zákon nestanovuje formu, akou
je možné dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Možno tak urobiť mimosúdne, doručením dovolania
sa neplatnosti všetkým účastníkom zmluvy, možno to urobiť formou žaloby podanej na súde, vzájomným
návrhom, obranou proti iným nárokom ďalších účastníkov zmluvy. V danom prípade je preukázané, že

žalobcapredpodanímžalobynasúdnezaslalúčastníkomnapadnutéhoprávnehoúkonuosobitnúlistinu,
ktorou by sa dovolával neplatnosti právneho úkonu pre porušenie jeho predkupného práva v súlade s
ustanovením § 140 Obč. zákonníka. Žalobca len v samotnej žalobe v bode V. žaloby uvádza, že sa
dovoláva neplatnosti právneho úkonu, ktorým boli prevedené spoluvlastnícke podiely žalovaného 2/ na
žalovaného 1/ v spoluvlastníckom podiely 1/12-ina k celku. Žaloba bola podaná na súd dňa 13. 03. 2015,

kedy žaloba bola žalovanému 1/ doručená dňa 16. 09. 2016 a žalovanému 2/ dňa 22. 09. 2016. Dovtedy,
kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako
naplatnýsovšetkýmidôsledkamiztohovyplývajúcimi,abynastaliúčinkyrelatívnejneplatnostiprávneho
úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a
teda v každom prípade sa nevyžaduje výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak druhý účastník

popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je na mieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej
ochrany. Nemožno vylúčiť ani to, aby sa oprávnený dovolal relatívnej neplatnosti v občianskom súdnom
konaní protinávrhom, prípadne vzniesol námietku vo forme svojej obrany proti uplatnenému právu
niektorým z účastníkov. Účinky uplatnenia relatívnej neplatnosti nastávajú až tým okamihom, keď prejav
oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu (R50/1985).

Pri dvojstranných a viacstranných právnych úkonoch sa dotknutý účastník musí dovolávať neplatnosti
voči všetkým ostatným účastníkom právneho úkonu. Dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovenia § 40a Obč. zákonníka je hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu,
takže ak je dovolanie uplatnené vo forme žaloby podanej na súde, toto dovolanie má účinky až od
okamihu, keď dôjde účastníkom právneho úkonu do ich dispozičnej sféry, v danom prípade tento okamih

nastal doručením žaloby zo strany súdu, v ktorej sa žalobca dovoláva relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, ku ktorej skutočnosti došlo 16. 09. 2016 a 22. 09. 2016. Dovolanie sa neplatnosti je potrebné
doručiť ostatným účastníkom právneho úkonu v súlade s ustanovením § 40a Obč. zákonníka, lebo len
doručením tohto dovolania sa neplatnosti účastníkom právneho úkonu nastáva účinok dovolania sa, odktorého okamihu je potrebné počítať, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu práva oprávneného subjektu
- žalobcu na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, keďže právo dovolať sa neplatnosti právneho
úkonu podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

prvýkrát. Napadnutá kúpna zmluva bola uzavretá dňa 24. 08. 2012 a vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa 17. 09. 2012, takže minimálne prvý deň po povolení vkladu vlastníckeho práva, t.j. 18. 09.
2012 mohol žalobca si uplatniť svoje právo titulom porušenia predkupného zákonného práva a dovolať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, kde dovolanie sa
neplatnosti právneho úkonu či už formou osobitnej listiny, námietky v konaní alebo ako súčasť žaloby

muselo byť doručené ostatným účastníkom zmluvy. Keďže žaloba, ktorej súčasťou je dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu - časti kúpnej zmluvy bola žalovaným 1/, 2/ doručená 16. 09.
2016 a 22. 09. 2016, ide o dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu po uplynutí všeobecnej
3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá plynula od 18. 09. 2012 a uplynula 18. 09. 2015, kde vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ a 2/ nebolo možné žalobcovi premlčané
právo - právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu priznať v súlade s ustanovením §

100 ods. 1 poslednej vety Obč. zákonníka. Pokiaľ žalobca v danej súvislosti poukazoval na prerušenie
plynutia premlčacej doby tým, že si uplatnil právo na súde, podal na súd žalobu dňa 13. 03. 2015
a tým podľa jeho názoru v súlade s ustanovením § 112 Obč. zákonníka došlo k prerušeniu plynutia
premlčacej lehoty, s týmto jeho názorom sa súd nestotožnil, keďže takýto účinok, t.j. prerušenie plynutia
premlčacej doby podaním žaloby na súde dochádza len u práv, ktoré je potrebné uplatniť si na súde,

čo nie je daný prípad, keďže výslovne zákonná úprava v § 40a Obč. zákonníka stanovuje právo,
resp. povinnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu u ďalších účastníkov tohto právneho
úkonu a len týmto dovolaním sa doručeným ostatným účastníkom právneho úkonu nastáva účinok
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a preto samotné podanie žaloby na súd nespôsobilo
účinok dovolania sa relatívnej neplatnosti, ktorý účinok nastal až doručením žaloby žalovaným 1/, 2/

zo strany súdu, ktorý účinok nastal až po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, kde ako to uviedol
súd už vyššie, nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby pred podaním žaloby na súd osobitnou listinou sa voči
žalovanému 1/ a 2/ dovolal neplatnosti právneho úkonu pred uplynutím premlčacej lehoty a v prípade
neakceptovania tohto dovolania sa neplatnosti žalovaným 1/ a 2/ mohol podať žalobu na vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu bez hrozby uplynutia premlčacej lehoty. Vzhľadom na tieto skutočnosti s
poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného 1/ a 2/ nebolo možné žalobcovi
premlčané právo dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu priznať a v tejto časti, pokiaľ sa žalobca
domáhal vysloviť neplatnosť časti kúpnej zmluvy, súd jeho žalobu zamietol. Pokiaľ ide o neplatnosť
časti darovacej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný 1/ ako darca so žalovaným 3/ ako obdarovaným dňa

30. 04. 2015, kde vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XX. s účinkami vkladu k 18.
05. 2015, kde išlo o prevod vlastníckeho práva taktiež k parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX kat.
územie B. v spoluvlastníckom podiely 1/12-ina, ktorý pôvodne žalovaný 1/ nadobudol kúpnou zmluvou
od žalovaného 2/ (predmetom darovacej zmluvy boli aj ďalšie spoluvlastnícke podiely žalovaného 1/),
tu žalobca videl dôvody neplatnosti jednak v absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy s poukazom na

zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má, kde žalobca vychádzal z toho, že v
čase uzavretia darovacej zmluvy bola už podaná žaloba na súd na vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu, čím podľa žalobcu došlo aj k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a tým pádom
sa napadnutý právny úkon stal neplatným od počiatku a podľa žalobcu žalovaný 1/ nemohol previesť
spoluvlastnícky podiel na žalovaného 3/ keďže už nebol jeho vlastníkom. V prvom rade je potrebné

poukázať na znenie ustanovenie § 40a Obč. zákonníka, v zmysle ktorého sa relatívne neplatný právny
úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti nedovolá. Ako to bolo
uvedené vyššie pri argumentácii o neplatnosti časti kúpnej zmluvy, žalobca sa dovolal neplatnosti kúpnej
zmluvy voči žalovanému 1/ až doručením žaloby 16. 09. 2016, t.j. v čase uzavretia darovacej zmluvy 30.
04. 2015, žalovanému 1/ ešte nebolo doručené dovolanie sa neplatnosti časti kúpnej zmluvy, a preto v

zmysle zákonnej úpravy § 40a Obč. zákonníka až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
moholdisponovaťsvlastníctvomkpredmetnémuspoluvlastníckemupodieluatentosvojspoluvlastnícky
podiel mohol darovať žalovanému 3/. Tým nie je daná absolútna neplatnosť napadnutej časti darovacej
zmluvy. V danom prípade sa súd stotožňuje s názorom žalovaných 1/ a 3/, že v prípade prevodu
vlastníckeho práva k napadnutému podielu z nehnuteľnosti zo žalovaného 1/ na žalovaného 3/ je

chránená dobromyseľnosť nadobúdateľa žalovaného 3/ s poukazom na nález Ústavného súdu SR I.
ÚS 549/2015, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 3/ nadobudol sporný spoluvlastnícky
podiel z parcely nedobromyseľne, kde súd vychádza z toho, že v čase uzavretia darovacej zmluvy
nedošlo ešte k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - k účinkom tohto dovolania saneplatnosti,kdoručeniužalobyžalovanému1/,ktorejsúčasťouboloajdovolaniesarelatívnejneplatnosti
právneho úkonu, bola len podaná žaloba na súde, o čom žalovaný 1/ a 3/ nemohol mať ani vedomosť.
Zo strany žalobcu neboli produkované žiadne iné dôkazy spochybňujúce dobromyseľnosť žalovaného

3/ pri nadobudnutí sporného spoluvlastníckeho podielu, kde bez preukázania konkrétnych skutočností
spochybňujúcich dobromyseľnosť žalovaného 3/ nemôže súd bez ďalšieho konštatovať, že na strane
žalovaného 3/ ide o nedobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému podielu, že v čase
uzavretia darovacej zmluvy žalovaný 3/ vedel o podaní žaloby na súd, prípadne by vedel o účinnom
dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobcom voči žalovaným 1/ a 3/, a preto súd mohol

vychádzať len z toho, že žalovaný 3/ bol dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníckeho práva a táto jeho
dobromyseľnosť je chránená, kde u pôvodného vlastníka sa vyžaduje určitá bdelosť pri otázke svojho
vlastníckeho práva, sledovanie, či nebolo spochybnené jeho vlastnícke právo úkonom alebo konaním
tretej osoby, musí vlastník znášať toto riziko s poukazom na dobromyseľnosť nadobúdateľa, ktorej
dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva sa v postupnom vývoji judikatúry dáva prednosť pred
právom vlastníckym s poukazom na citovaný nález Ústavného súdu, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 3 Cdo 792/15. Pokiaľ ide o námietku relatívnej neplatnosti časti darovacej zmluvy pre porušenie
predkupného práva žalobcu žalovaným 1/, ktorý podľa žalobcu pri prevode svojho spoluvlastníckeho
podielu na žalovaného 3/ mal žalobcovi ako spoluvlastníkovi ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na
predaj, súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 140 Obč. zákonníka, kde v prípade prevodu
spoluvlastníckeho podielu majú spoluvlastníci predkupné právo s výnimkou prevodu blízkej osobe,

kde u žalovaného 3/ vo vzťahu k žalovanému 1/ ide o otca a syna a v danom prípade teda nebolo
potrebné vo vzťahu k žalobcovi splniť si ponukovú povinnosť titulom predkupného práva a ponúknuť
spoluvlastnícky podiel žalobcovi na prípadný odpredaj. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o nadobudnutí
spoluvlastníckeho podielu žalovaným 1/ v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný 1/ a tiež žalovaný
2/ pri prevode spoluvlastníckeho podielu vedeli, že je porušené predkupné právo žalobcu, keďže kúpnu

zmluvu písal právny zástupca, ktorý si bol určite vedomý porušenia predkupného zákonného práva, súd
v tejto súvislosti uvádza, že samotné ustanovenie § 40a Obč. zákonníka predpokladá, že môže dôjsť k
prevodu spoluvlastníckeho podielu aj bez splnenia si zákonného predkupného práva, kde tento právny
úkon bez splnenia si predkupného zákonného práva je uzavretý pod hrozbou relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ale považuje sa za platný právny úkon až do prípadného dovolania sa neplatnosti

právneho úkonu a pokiaľ samotný zákon predpokladá takýto spôsob prevodu spoluvlastníckeho podielu
bez ďalších skutočností a dôkazov preukazujúcich nedobromyseľnosť buď žalovaného 1/, alebo 2/,
nemožno konštatovať, že tento právny úkon bol urobený v rozpore s dobrými mravmi, lebo týmto v
konečnomdôsledkubybolspochybnenýsamotnýinštitútrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,sktorým
zákon, konkrétne Občiansky zákonník, výslovne počíta. To, že k uzavretiu kúpnej a darovacej zmluvy

došlo po podaní žaloby na súd, samo o sebe nespôsobuje nedobromyseľnosť žalovaných 1/ až 3/, ktorí
nemali vedomosť o tom, že takáto žaloba na súde je podaná, keďže žaloba žalovaným 1/ a 2/ bola
doručená až po uzavretí tak kúpnej zmluvy, ako aj darovacej zmluvy. Žalobca poukazoval aj na okolnosti
transformácie pozemkového spoločenstva, ktoré spravuje spornú nehnuteľnosť, kde podľa jeho názoru
takýmito právnymi úkonmi, hlavne žalovaný 1/ ovplyvnil transformáciu pozemkového spoločenstva, boli

prijaténezákonnéuzneseniatýkajúcesapozemkovéhospoločenstva,súduvádza,žeprávnepostavenie
pozemkového spoločenstva nemá priamy súvis s prípadnou výškou spoluvlastníckeho podielu žalobcu,
keďže toto právne postavenie vyplýva priamo zo Zákona o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013
Z. z. Spoločenstvo v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) citovaného zákona len hospodári v lesoch, pričom
obmedzenie na prevod spoluvlastníckeho podielu vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti,

ktoré vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 7 Zákona č. 97/2013 Z. z., v zmysle ktorého vlastník podielu
spoločnej nehnuteľnosti pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu musí tento podiel ponúknuť na
predajostatnýmvlastníkompodielovspoločnejnehnuteľnostiprostredníctvomvýborualenakneprejavia
záujem, môže ho predať tretej osobe, toto obmedzenie platí len od účinnosti zákona, ktorý bol prijatý
v roku 2013, pričom kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2012 a spätne nemožno vyžadovať splnenie

podmienok, ktoré v čase uzavretia právneho úkonu právny predpis nevyžadoval, pričom pôvodný Zákon
o pozemkových spoločenstvám č. 181/95 Z. z. v § 7 umožňoval previesť spoluvlastnícky podiel podľa
podmienok ustanovených v osobitnom predpise v § 140 Obč. zákonníka. Pokiaľ žalobca cíti krivdu
ohľadom svojho spoluvlastníckeho podielu v spoločnej nehnuteľnosti, ktorý pôvodne tvoril výlučné jeho
samostatné vlastníctvo, túto skutočnosť v danom konaní nemožno zohľadniť, keďže spájanie pôvodných

samostatných nehnuteľností do spoločných nehnuteľností bolo ovplyvnené spoločenskými zmenami a
vtedy platnými právnymi predpismi, a preto vzhľadom na všetky, aj horeuvedené dôvody súd žalobu
žalobcu aj v časti, pokiaľ si uplatňoval vyslovenie neplatnosti aj časti darovacej zmluvy zo dňa 30. 04.
2015, jeho žalobu zamietol“.4. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
a podľa zásady úspechu žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému 2/

náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

6. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne posúdil a zákonne
sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami a námietkami. Poukázal na to, že sa domáhal určenia neplatnosti

časti kúpnej zmluvy zo dňa 24. 08. 2012 z dôvodu porušenia predkupného práva podľa § 140 OZ a po
napadnutí sporného prevodu žalobou zo dňa 13. 03. 2015 žalovaný 1/ účelovo previedol spoluvlastnícky
podiel na svojho syna - žalovaného 3/, v dôsledku čoho bol nútený rozšíriť predmet žaloby aj na určenie
neplatnosti časti darovacej zmluvy zo dňa 30. 04. 2015 s poukazom na zásadu, že dovolaním sa
relatívne neplatného právneho účinku, účinky neplatnosti pôsobia ex tunc - od počiatku, a na porušenie

predkupného práva, ktoré mu zostáva zachované podľa ust. § 603 ods. 2 OZ, bez ohľadu na skutočnosť,
že ide o darovaciu zmluvy medzi blízkymi osobami. S relatívnou neplatnosťou časti darovacej zmluvy sa
prvoinštančný súd žiadnym relevantným spôsobom nevyporiadal s námietkou zachovania predkupného
práva. Poukázal na prevod spoluvlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti formou darovacej zmluvy
po podaní žaloby, v záujme ochrániť takto nezákonne nadobudnutý spoluvlastnícky podiel, spoliehajúc

sa na závery „ratio decidendi“ Ústavného súdu SR, zásada ochrany dobromyseľne nadobudnutého
vlastníctva dostala prednosť pred zásadou ,,Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
iure habet“. Konštatoval, že konaním a postupom prvoinštančného súdu bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces, pretože žaloba bola žalovanému 1/ doručená až dňa 16. 09. 2016 a žalovanému 2/
dňa 22. 09. 2016. Samotné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu nemá oporu v Ústave SR,

v zákone ani inom všeobecne záväznom právnom predpise, pretože dovolanie sa relatívnej neplatnosti
nie je žiadnym spôsobom upravené a podanie žaloby na súd je dovolaním sa ochrany porušenia
subjektívneho práva na súde (bez ohľadu na teórie účinku dovolania sa relatívnej neplatnosti). Zákon
pre účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nestanovuje žiadnu formu dovolania sa
relatívnej neplatnosti a možno tak urobiť aj žalobou na súd (vzájomnou žalobou, rozhodnutie NS SR,

4Cdo/136/2009., R97/2007). Žaloba na určenie relatívne neplatného právneho úkonu je teda realizáciou
subjektívneho práva a sama osebe je dovolaním sa relatívnej neplatnosti, s ktorou právny poriadok spája
právne následky. Uplatnením práva na súde alebo iného príslušného orgánu a pokračovanie v začatom
konaní má za následok, že premlčacia doba od tohto uplatnenia neplynie. V rámci absencie právnej
úpravy, judikatúra prehodnocuje prekonaný názor (R85/1995), podľa ktorého je potrebné sa dovolať

relatívnej neplatnosti mimosúdne a len v prípade, že druhý účastník popiera uplatnený dôvod, je na
mieste, aby sa dotknutý účastník dovolal relatívnej neplatnosti na súde, pretože pre zápis zmeny údajov
do katastra nehnuteľností nepostačuje uznanie relatívnej neplatnosti druhým účastníkom právneho
úkonu, ale na realizáciu zápisu zmeny je potrebné rozhodnutie súdu, ktoré sa vykoná záznamom
alebo v prípade, že druhý účastník uzná relatívnu neplatnosť, zápis zmeny údajov sa vykoná spätným

prevodom cez vkladové konanie. Konštatoval, že pre správne posúdenie začatia a plynutia premlčacej
lehoty je podstatná subjektívna skutočnosť, kedy mohlo byť právo prvýkrát vykonané, teda rozhodujúca
je skutočnosť, kedy zmluva nadobudla platnosť a účinnosť a podľa ustálenej súdnej praxe, právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, začína plynúť nasledujúci deň po podpise zmluvy
(a nie deň po zavkladovaní prevodu vlastníckeho práva, ako uviedol prvoinštančný súd). Namietal, že

prvoinštančný súd nebral do úvahy podanie 8 žalôb dňa 13. 03. 2015, teda žalovaný 1/ o dovolaní
sa relatívnej neplatnosti sa dozvedel z iných konaní. Súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť,
či absolútna alebo relatívna neplatnosť pôsobí ex tunc, pričom platí, že nik nemôže nadobudnúť od
druhého viac práv, ako sám má. V prípade, že by žalovaný 3/ preukázal svoju dobromyseľnosť (s
poukazom na postavenie blízkej osoby žijúcej v jednej domácnosti), mohol súd prvej inštancie pripustiť

záver podľa Ústavného súdu SR. V danom prípade sa prvoinštančný súd nezaoberal právne významnou
namietnutou skutočnosťou v zmysle § 603 ods. 3 OZ, ktorá je lex specialis voči lex generalis, a preto mal
skúmaťzachovanéporušenépredkupnéprávovsúvislostisprevodomvrámcidarovacejzmluvy.Ústava
SR v článku 46 garantuje právo každému domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho právana nestrannom a nezávislom súde. Ak platná právna úprava porušenie predkupného práva sankcionuje
relatívnou neplatnosťou a právna úprava nešpecifikuje spôsob dovolania sa relatívnej neplatnosti, nie je
možné namietať spôsob dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podaním žaloby na súde,

ktorý jediný je oprávnený a povinný porušenie práva skúmať. Uvedený výklad nemôže smerovať k
odmietnutiu spravodlivosti, tak ako to realizoval prvoinštančný súd s odkazom na moment doručenia
žaloby žalovaným po jeden a pol roku od podania žaloby na súd v súvislosti s ustanoveniami § 100, §
112 OZ. Prvoinštančný súd sa racionálnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že premlčacia
doba od uplatnenia práva na súde po dobu konania neplynie s poukazom na § 112 OZ. Okresný

súd uprednostňuje hmotnoprávne, resp. procesnoprávne prekážky, jeho rozhodnutie je arbitrárne a
nepreskúmateľné, preto sa nevysporiadal s tvrdeniami ani s jeho argumentáciou, S poukazom na
doručenie žaloby žalovaným po uplynutí premlčacej doby, žalobu zamietol, bez odkazu na konkrétnu
platnú a účinnú právnu úpravu.

7. Žalovaní 1/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Konštatovali dostatočné dokazovanie a náležite zistený
skutkový stav, ako aj správne rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý žalobu zamietol. Uviedli, že
podrobný výklad problematiky ohľadne účinkov dovolania sa neplatnosti vyplýva z uznesenia NS SR sp.
zn. 2Cdo/28/2009 zo dňa 26. 05. 2010, podľa ktorého relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho

podielu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 140 OZ je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník
dovolá tohto dôvodu u prevádzateľa a nadobúdateľa s tým, že právne účinky dovolania sa tejto
neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného
právneho úkonu, a ak to opomenutý spoluvlastník neurobil osobitnou listinou, tak doručením žaloby
žalovaným. Aj z rozsudku NS SR sp. zn.5Cdo/211/2009 zo dňa 31. 08. 2010 vyplýva, že dovolanie

sa relatívnej neplatnosti predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu a až dovolaním sa dovolania
tejto neplatnosti ostatným účastníkom sa končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú možno
prirovnať k absolútnej neplatnosti. Nevyužitím možnosti dovolať sa mimosúdne neplatnosti právneho
úkonu a spoliehanie sa na mylný názor, že podaním žaloby na súd prvej inštancie došlo k prerušeniu

premlčacej doby, nemožno akceptovať. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa vo všeobecnej premlčacej
dobe mimosúdne, a teda jednostranným právnym úkonom, dovolal voči účastníkom kúpnej zmluvy jej
relatívnej neplatnosti, čo neurobil a v uvedenej lehote nebola doručená ani žaloba súdu, čo má za
následok, z dôvodu vznesenej námietky premlčania, že sa už nemôže s úspechom dovolať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. Žalobca opomína, že z ním uvádzaných 8 žalôb sa žalovaného 1/

týkajú len 4 žaloby, s tým že každá z nich sa týka iného právneho úkonu, preto je absurdné, aby
dovolaním sa relatívnej neplatnosti ktoréhokoľvek z nich vo forme doručenia konkrétnej žaloby, došlo
aj k dovolaniu sa neplatnosti ohľadom ďalších troch právnych úkonov. Napriek správnej argumentácii
žalobcu, že premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy nezačína plynúť dňom jej
vkladu do katastra, nič to nemení na premlčaní práva žalobcu dovolať sa neplatnosti konkrétneho

právneho úkonu. Vychádzajúc zo správnej argumentácie sa právo premlčalo skôr, než to ustálil súd
prvej inštancie. K nároku o určenie neplatnosti časti darovacej zmluvy, poukázal na rozsudok NS SR
sp. zn. 6Cdo/221/2010 zo dňa 20. 12. 2011 z dôvodu, ktorého je odvolanie žalobcu nedôvodné aj v
uvedenej časti.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil so žalobou ani s odvolaním žalobcu,
ktoré žiadal odvolacím súdom ,,zamietnuť“. Zdôraznil, že keď predával poľnohospodárske pozemky,
zohľadňoval všetkých spoluvlastníkov a záujemcov o kúpu, pričom žalobca, ktorý je členom G. F. v
B., mal vedieť o pripravenom predaji, pretože o tom vedela celá obec, napriek tomu neprejavil ani

vtedy záujem o kúpu pozemkov a lesov. Žalobca v minulosti nechcel a nebol schopný zaplatiť ani za
prenajímanie pôdy, preto nájomné od neho musel vymáhať súdnou cestou. Úmysel žalobcu považoval
za manipulatívny a neperspektívny a je len pomstou voči žalovanému 1/. Rozsudok súdu prvej inštancie
považoval za zákonný a riadne odôvodnený.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.10. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40a veta prvá OZ spočíva
v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje,

považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna
neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor,
podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto
chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od
účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe

právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa
relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene
(až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva).
Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho
nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade
mohla mať charakter len peňažnej náhrady (Fekete, I.: OZ l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex

2011, str. 305). Túto interpretáciu považuje odvolací súd za správnu, pretože chráni dobromyseľnosť
tretej osoby, a tým zodpovedá spravodlivostným predstavám, podľa ktorých, ak takáto osoba (ktorá
nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v
správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná.

11. K predaju spoluvlastníckeho podielu Občiansky zákonník súhlas ostatných spoluvlastníkov
nepožaduje, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave
nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 OZ má vecnú povahu a pôsobí voči

tretím osobám, súdna prax túto povahu zákonnému predkupnému právu prisudzuje. Z tohto záveru
vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak
zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 OZ) taktiež zvláštne nároky,
ktoré sú stanovené v § 40a v spojení s § 140 OZ. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený
sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Oprávnený má preto možnosť domáhať

sa od nadobúdateľa, aby mu previedol podiel za rovnakých podmienok, alebo relatívnej neplatnosti,
keďže porušenie § 140 OZ má za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode
spoluvlastníckeho podielu podľa § 40a OZ.

12. Žalobca sa rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku podľa § 40a OZ podaním určovacej
žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo, preto je už
vzhľadomnavyššieuvedenéprávnezáveryvylúčenámožnosť,abyoprávnenýmoholuplatniťajniektorý
zo všeobecných nárokov podľa § 603 ods. 3 OZ.

13. Odvolací súd plne akceptuje závery vyjadrené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo 37/2007 zo
dňa 30. 01. 2008, v ktorom je uvedené, že „Nárok uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, začína plynúť dňom, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou

bolo porušené predkupné právo. Toto právo bolo porušené už v okamihu, kedy došlo ku vzniku
právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod - titulus, ktorý je základom porušenia
predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu)
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná o modus, ktorým sa úradne završuje
súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon

ako taký). Z toho dôvodu je naďalej použiteľná doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej všeobecná
trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom,
kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu". Začiatok plynutia premlčacej doby nemožno posúvať ani v
prípade, ak ide o žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Je tomu tak preto, že posunutím začiatku plynutia
premlčacej doby v prípade žaloby, by dochádzalo k negovaniu základnej zásady zákona, ktorá určuje

dobu, v ktorej sa možno dovolať neplatnosti právneho úkonu.

14. Premlčanie má svoje opodstatnenie preto, aby pod sankciou premlčania bolo uplatnené právo v
ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnychvzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Realizuje sa tak, že ak žalovaný vznesie námietku,
súd je povinný na ňu prihliadať, čím nárok zaniká. Súd sa zaoberá vznesenou námietkou premlčania
bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa, čím sa uprednostňuje hľadisko

procesnejekonómie.Vznesenienámietkypremlčaniasavkaždomjednotlivomprípadezosubjektívneho
hľadiska oprávnenej osoby javí ako rozporné s dobrými mravmi, keďže jej zjavne nemožno priznať
existujúce právo len v dôsledku toho, že uplatnila svoje právo po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej
pre premlčanie a povinná osoba sa premlčania dovolala. Podľa praxe súdov Slovenskej republiky však
túto okolnosť nie je možné považovať za uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho

by sa na vznesenú námietku premlčania neprihliadalo.

15. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu a keďže nie je ustanovené inak,
premlčí sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.

16. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2474/2000, keďže právne účinky

dovolania sa neplatnosti právnych úkonov (všetci, ktorí sú subjektami hmotného práva, majú právo
dozvedieť sa o dovolaní); sa dozvedia (sféra doručenia) o tejto neplatnosti a potom dovolanie nastáva
okamihom, kedy prejav dôjde iným subjektom relatívne neplatného právneho úkonu (pozri lit. Fekete, I:
OZ, 1. Veľký Komentár, 2011, strana 307; aj Štefček, Dulak a Kol. OZ I., § 1 až 450, Komentár Praha: C.
H. BECK, 2015 strana 988). Ak namieta neplatnosť právneho úkonu osoba, ktorá nebola jej účastníkom,

musí byť prejav vôle doručený všetkým účastníkom právneho úkonu.

17. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou premlčania vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania žalovanými 1/, 2/ a založil rozhodnutie na argumente premlčaní nároku žalobcu.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o premlčaní nároku žalobcu na
uplatnenie predkupného práva. K argumentácii žalobcu ohľadom počiatku plynutia premlčacej doby

od uzavretia zmluvy a nie až od jej vkladu, odvolací súd uvádza, že je správna, preto vychádzajúc z
tejto argumentácie, sa právo žalobcu na uplatnenie predkupného práva premlčalo skôr, ako to ustálil
prvoinštančný súd, a to dňa 24. 08. 2015, teda pred tým, než žaloba bola doručená žalovaným 1/,
2/ (žalovanému 1/ bola doručená žaloba dňa 16. 09. 2016 a žalovanému 2/ dňa 22. 09. 2016 - č.l.
15 spisu). V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd dodáva, že zákonná úprava v §

40a OZ stanovuje právo, resp. povinnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu u ďalších
účastníkov tohto právneho úkonu a len týmto dovolaním sa doručeným ostatným účastníkom právneho
úkonu nastáva účinok dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, preto podaním žaloby na súd
prvej inštancie nedošlo k prerušeniu premlčacej doby.

19. Pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy z hľadiska dodržania zásady „nemo plus iuris ad alium
transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na druhého preniesť viac práv, ako sám má) bola
rozhodujúcouotázkaúčinkovrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,ktorýmmalžalovaný1/nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti

došlo až po uzavretí uvedenej zmluvy.

20. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a prvá veta OZ).

21. Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti

oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu
postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne
neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a
vetaprváOZslovami„právnyúkonsapovažujezaplatný“,minulasvojúčel.Praktickybysatotižnemohlauplatniť. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy z 30. 04. 2015 došlo,
ktoroužalovaný1/previedolsvojspoluvlastníckypodielknehnuteľnostiamnažalovaného3/,ažvkonaní
začatom na Okresnom súde Rimavská Sobota na základe zmeny žaloby podaním zo dňa 30. 06. 2017.

K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo až po uzavretí darovacej zmluvy. Keďže v čase uzavretia
darovacej zmluvy z 30. 04. 2015 bol žalovaný 1/ nespochybniteľným spoluvlastníkom nehnuteľností
v podiele 1/12, s týmto podielom mohol disponovať, teda v rozsahu svojho spoluvlastníckeho práva
mohol uzavrieť platnú a účinnú darovaciu zmluvu. Darovacia zmluva nebola postihnutá absolútnou
neplatnosťou spočívajúcou v nedodržaní zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv,

než má sám. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená,
že právny úkon sa považuje za neplatný od začiatku, nemá táto skutočnosť vplyv na právne postavenie
tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda
od vlastníka.

22.Ak do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec nadobúdateľ ďalej previedol, disponoval
ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má
účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel
od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci.

23. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP) vrátane závislých výrokov o náhrade trov prvoinštančného konania (druhý,
tretí výrok), ktoré v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP považuje taktiež za
správne.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im podľa vyššie

uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol plne
úspešný aj žalovaný 2/, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože
však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému 2/ v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené
trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).