Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Viera Sláviková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/133/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616203835
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616203835.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: C. F., W.. XX.X.XXXX, F. XXX
XX L., R.. A. XXXX/XX, štátny občan SR, právne A. R.. Ľ. T., E. L. L. E. V. XXX XX L., Q. XXX/XX,
proti žalovanej: Y. F., W.. XX.X.XXXX, F. XXX XX Q. T. U. XXX, štátna občianka SR, o zaplatenie sumy
3.000,- € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 € spolu s úrokom z omeškania 5,5% ročne zo sumy
3.000 € od 1.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého
stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu na tunajšom súde dňa 25.5.2016
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 3.000 € s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne odo dňa 1.5.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že po rozvode
manželstva začala žalovaná podnikať ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia a
otvorila si Kaviareň ARLI v priestoroch pri hoteli ARLI v Senici, pričom pri otváraní predmetnej kaviarne
požiadala žalobcu o pôžičku k jej otvoreniu. Žalobca jej poskytol, ako fyzickej osobe, finančnú pôžičku
vo výške 3.000 € a túto vložil v hotovosti na jej účet dňa 6.11.2015. Ďalej argumentoval tým, že finančné
prostriedky mal na svojom osobnom účte, dňa 5.11.2015 urobil výber hotovosti vo výške 5.000 € a
z týchto prostriedkov pôžičku poskytol. Strany sa dohodli na vrátení dlhu do konca roka 2015. Podľa
tvrdenia žalobcu žalovaná mu pôžičku v dohodnutom čase nevrátila, a to ani na jeho ústne a telefonické
urgencie a následne ani na urgencie jeho právneho zástupcu, ktorý vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy 3.000 € v lehote do 30.4.2016.
2. Žalovaná s podanou žalobou a ani s tvrdeniami žalobcu, v žalobe uvádzanými, nesúhlasila.
Nepoprela, že žalobca jej zaslal na účet sumu 3.000 €, avšak v skutočnosti nešlo o pôžičku z jeho strany
žalovanej,alenaopak,oišlovráteniečastidlhužalobcuvočižalovanejzpredtýmvyporiadavanéhoBSM.
Poukázala na charakterové vlastnosti žalobcu a v spojitosti s týmito uviedla, že žalobca by jej nikdy
nebol ochotný peniaze požičať. Uviedla, že pre otvorenie kaviarne sa zúčastnila projektu na podporu
začínajúcich podnikateľov, a tu jej bol poskytnutý úver vo výške 15.000 €.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedka K. Q., korešpondenciou strán sporu,
pripojeným spisom OS Senica sp.zn. XC/XXX/XXXX ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav veci :4. Nesporné medzi stranami bolo, že na účet žalovanej vedený v Slovenskej sporiteľni, pobočka Senica,
č.. účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol dňa 6.11.2015 vykonaný hotovostný vklad sumou 3.000
€, pričom platiteľom bol žalobca. Žalobca transakciu preukázal hotovostným vkladom zo dňa 6.11.2015
a žalovaná nepoprela, že od žalobcu v tomto období prevzala sumu 3.000 €. Strany sa však v svojich
tvrdeniach rozchádzali v tom, že žalobca uvádzal, že peniaze odovzdal žalovanej titulom zmluvy o
pôžičke pri otváraní Kaviarne ARLI v Senici žalovanou a žalovaná uvádzala, že sumu prevzala titulom
inej zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bolo vyporiadanie ich BSM ako bývalých manželov, keď k
tomuto účelu požičala sumu 4.000 € žalovaná žalobcovi. Ani jedna zo strán súdu nepredložila tvrdenú
zmluvu vyhotovenú v písomnej forme.
5. Z výsluchu strán a z rozsudku OS Senica č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 13.6.2013 súd zistil, že strany
sú bývalí manželia. Žalobca uviedol, že k pôžičke žalovanej prišlo vtedy, keď riešila svoj projekt ohľadne
zriadenia Kaviarne pri hoteli ARLI v Senici a keďže potrebovala peniaze a SLSP podmienila poskytnutie
financií tým, že vloží istú hotovosť, na žiadosť žalovanej jej poskytol pôžičku v sume 3.000 €. Tvrdil, že v
tomčasestranyeštenemalidovysporiadanéBSM,zktoréhožalobcaprevzalzáväzkyajzažalovanúvoči
Slovenskej sporiteľni a bolo to preto tak, že v tom čase spolu, aj keď ako už bývalí manželia, normálne
komunikovali. Zmluvu o pôžičke v písomnej forme nezriadili, dohodli sa tak, že hneď ako bude žalovanej
poskytnutý úver, peniaze mu vráti. Žalovanej požičal peniaze v novembri 2015 a podľa jeho poznatkov jej
SLSP v decembri 2015 úver schválila. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nebol nikto iný prítomný, len oni
dvaja. Že by mal mať akýsi dlh voči žalovanej, čím sa žalovaná bráni, o tom som sa dozvedel 8.2.2016,
kedy mu povedala, že jej dlží ešte 400 €.
6. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že rozsudok o rozvode manželstva strán nadobudol
právoplatnosť dňa 19.6.2013 a týmto dňom zaniklo aj ich BSM. Bývalí manželia si vyporiadali BSM
Dohodou zo dňa 16.1.2015. Podľa bodu VII/6 bol žalobca povinný žalovanej vyplatiť na úplné finančné
vyrovnanie čiastku 6.000 € a prevzal na seba povinnosť splácať zvyšok dlhu v SLSP. Za tým účelom bola
medzi stranami spísaná Zmluva o postúpení práv a povinností zo dňa 9.12.2015. Žalobca dohodnutú
sumu na vyrovnanie 6.000 € žalovanej vyplatil, čo mal súd preukázané Čestným prehlásením zo
dňa 16.1.2015, v ktorom Čestnom prehlásení žalovaná uvádza, že svojím vlastnoručným podpisom
potvrdzuje, že dňa 16.1.2015 prevzala v hotovosti sumu 6.000 €, ktorú jej vyplatil C. F. z titulu
vyporiadania Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 16.1.2015. Je teda viac než neuveriteľné tvrdenie
žalovanej,prečobytakétoprehlásenievydala,akbypožičala,akovobranetvrdí,navyplateniežalobcovi
sumu4.000€.Tedadalabymupeniaze,abyichobratomdalonjej.ZpripojenéhospisuOSSenicasp.zn.
XC/XXX/XXXX vyplýva, že konanie vedené pod touto spisovou značkou, v ktorom konaní sa žalobkyňa
Y. F. (v tomto konaní žalovaná) domáhala od žalovaného C. F. (v tomto konaní žalobca) zaplatenia sumy
400 €, bolo zastavené uznesením zo dňa 15.11.2017, č.k. XC/XXX/XXXX-XX podľa § 145 ods. 1 CSP,
keďže žalobkyňa pred prvým pojednávaním vzala svoju žalobu účinne v celom rozsahu späť podľa §
144 CSP.
7.Žalovanávosvojejvýpovedipoprela,žebyjejžalobcapožičalžalovanúsumu,priznala,žejejpoukázal
na jej účet čiastku 3000 €, ale nešlo o pôžičku, ale o vrátenie časti dlhu, ktorý mal žalobca voči nej ešte
z vyporiadania ich BSM. Doznala, že podala žalobu o zaplatenie zostatku z tohto dlhu vo výške 400 €
a že túto žalobu zobrala späť a konanie bolo zastavené, čo zdôvodňovala tým, že jej to odporučila vec
prejednávajúca sudkyňa a odporučila jej to preto, že nemala dostatok dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení v tomto spore. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že vzťahy medzi nami boli dobré,
pravda je taká, že ona aj so synom museli odísť z ich domu z večera do rána, a aj pri vyporiadavaní BSM
bola v podstate „dotlačená“ k tomu, aby dohodu podpísala. Žalobca nikdy nič neurobil tak, aby to bolo v
jej prospech, kontaktoval ju len vtedy, keď to on potreboval a chcel, inokedy ju len zastrašoval. Bránila sa
tým, že nepotrebovala žiadne finančné prostriedky pri otváraní Kaviarne pri hoteli ARLI, pretože zo SLSP
dostala úver vo výške 15.000 € a podnikanie rozbiehala s tichým spoločníkom L. K. Q., ktorý takisto
vložil do tohto projektu rovnakú čiastku 15.000 € a mal peniaze k dispozícii skôr, než jej schválili úver,
čiže nepotrebovala žiadne peniaze od žalobcu. Absolútne poprela, že by žiadala žalobcu o poskytnutie
pôžičky, jednak to nepotrebovala a jednak žalobca je človek, ktorého by ona o pôžičku nepožiadala
nikdy, ani by si to nedovolila v dôsledku toho, čo s ním prežila.
X. L. K. Q. vo svojej výpovedi potvrdil, že mal záujem o predmetnú reštauráciu ešte pred jej vyhorením,
ale vtedajší majiteľ p. Held ju odpredať nechcel. So žalovanou sa dohodli tak, že ju bude finančne
podporovať, toto sa udialo pred 2 až 3 rokmi, presné dátumy uviesť nevedel. V skutočnosti financoval arekonštruoval stavbu reštaurácie (išlo o zhorenisko), zainvestoval kúpu kávovaru, kúpu vonkajšej terasy,
celkovo vložil do rekonštrukcie cez 10 000 € plus nákupy. Potvrdil, že žalovanej bol tichým spoločníkom
v predmetnom projekte, potvrdil, že žalovaná investovala do kaviarne to, čo dostala od banky, konkrétne
sumy uviesť nevedel a potvrdil tiež, že žalovaná mala zo žalobcu strach.
9. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
11. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
12. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne. Pri dokazovaní a rozhodovaní o veci sa súd sústredil najmä na spornú časť kauzy,
t.j. aký dvojstranný právny vzťah medzi stranami v skutočnosti vznikol. Nebolo potrebné zaoberať sa
tým, čo nebolo sporné, a to skutočnosťou, že žalobca odovzdal žalovanej v uvedenom čase 6.11.2015
sumu 3.000 € a žalovaná tieto peniaze prevzala. Otázne bolo, akým titulom jej tieto finančné prostriedky
poskytol. Či jej ich požičal, alebo jej zaplatil touto sumou časť dlhu, ktorý voči nej údajne mal z
vyporiadania ich BSM. Medzi stranami bola uzavretá Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 16.1.2015
písomne. Všetky ďalšie dôkazy predložené žalobcom, konkrétne Zmluva o postúpení práv a povinností
zo dňa 9.12.2015, ale najmä Čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 16.1.2015 jednoznačne preukazujú
to, že žalobca na úplné finančné vyrovnanie z BSM žalovanej reálne zaplatil dohodnutú sumu 6.000
€. Žalovaná sa dostala do dôkaznej tiesne, keď súdu neponúkla a ničím nepreukázala, že 3.000 €,
ktoré jej na jej účet žalobca hotovostným vkladom poukázal a ona ich bez pochýb prevzala, sú nejakým
iným plnením ako zo zmluvy o pôžičke tvrdenej žalobcom v žalobe. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy
o pôžičke zo 6.11.2015 nebol nikto iný prítomní, len strany sporu. Vidí sa byť pravdepodobné, že
mohol žalobca žalovanej poskytnúť finančnú pomoc v čase, keď to najviac potrebovala k rekonštrukcii
kaviarne a ešte nemala vyplatené prostriedky z fondu projektu na podporu začínajúcich podnikateľov,
teda na konci roka 2015. Tento záver mal súd preukázaný tiež výpoveďou žalovanej na pojednávaní
dňa 22.11.2018, keď uviedla, že podnikať sa rozhodla koncom roka 2015, prvú splátku poskytnutého
úveru však dostala 5.1.2016 a druhú 19.4.2016. Tichý spoločník žalovanej v podnikaní, svedok K. Q.
síce potvrdil, že disponoval finančnými prostriedkami a na rekonštrukcii sa podieľal, ale tiež uviedol,
že so žalovanou sa dohodli tak, že ju bude finančne podporovať. Z takejto výpovede nie je možné
jednoznačne uzavrieť, že tichý spoločník v začiatkoch rekonštrukcie znášal a platil všetky náklady bez
spoluúčasti žalovanej. Teda žalovaná financie určite potrebovala už koncom roka 2015 a prvá splátka
úveru jej prišla až 5.1.2016. Ak jej žalobca dňa 6.11.2015 poukázal žalovanú sumu, mohol súd uzavrieť,
že išlo o pôžičku zo strany žalobcu. Žalobca mal na svojom účte finančné prostriedky, z ktorých pôžičku
mohol poskytnúť, čo preukázal výpisom z účtu zo dňa 5.11.2015, kedy urobil výber hotovosti vo výške
5.000 €. Je nepochybné, že k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej je hnuteľná vec,
sa osobitná písomná forma nevyžaduje. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú : a) prenechanie vecí
na voľné nakladanie, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci
rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti vrátenia pôžičky. Vykonaným dokazovaním má súd za
objektívne preukázané, že žalobca hotovostným vkladom na účet žalovanej nemal dôvod žalovanej plniť
zo žiadneho iného dôvodu, len tým, že jej poskytol pôžičku, na ktorej sa museli dohodnúť. Ak by jej bol
predtým čokoľvek dlžný, uniká súdu dôvod, prečo žalovaná Čestným prehlásením potvrdila prevzatie
hotovosti v sume 6.000 € z titulu vyporiadania BSM dňa 16.1.2015 a celkom je nepochopiteľné, prečo na
vyplatenie tejto sumy by ešte mala dať, ako sama tvrdila, zo svojich prostriedkov žalobcovi sumu 4.000
€, ktoré jej on následne vrátil. Žalobu, ktorou sa domáhala vrátenia sumy 400 € zobrala späť a konanie
bolo zastavené, teda ani týmto konaním, vedeným na súde pod sp.zn. 5C/128/2016 nepreukázala, že by
akúkoľvek pohľadávku voči žalobcovi mala. Ak tieto úkony robila zo strachu zo žalobcu, nepreukázala,
žesaobrátilanaorgányčinnévtrestnomkonaní.Vzhľadomnauvedenépotomsúduvyplynulo,žemedzi
účastníkmi vznikla zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca plnil, žalovanej požičal sumu 3.000 € a
žalovaná je povinná tieto peniaze žalobcovi vrátiť. Listom zo dňa 13.4.2016 právny zástupca žalobcupripomenul žalovanej poskytnutú pôžičku vo výške 3.000 €, určil splatnosť dlhu a vyzval žalovanú na
plnenie najneskôr do 30.4.2016. Žalovaná na výzvu reagovala tak, že dlh neuznáva. Keďže súd uzavrel,
že účastníci uzavreli platne zmluvu o pôžičke, súd nemal inú možnosť ako žalobe vyhovieť.
13. Pretože do dnešného dňa žalovaná neuhradila žalobcovi sumu 3.000 €, súd uložil žalovanej
povinnosť túto sumu zaplatiť spolu s 5,5 % úrokom z omeškania od 1.5.2016, kedy sa stala pohľadávka
splatná. Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy zákonný úrok z omeškania v zmysle § 3 Nar. vlády SR č.
87/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECV predstavovala k 1.5.2016 0,5%.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú
náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.