Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200838
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816200838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a

členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: K. Q.B., V.
XX.XX.XXXX, P. P., V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným v 1. rade Š.B. H., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, v 2. rade
J.V. H., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, v 3. rade J. H.,V.. XX.XX.XXXX B.X.. Č.. V. T. V. V. R., v 4.
rade L. H., V.. XX.XX.XXXX, P. E. Q. XX/XXX, Č., v 5. rade F. H., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX,
v 6. rade P.I. H., V.. XX.XX.XXXX, O.. XX.XX.XXXX, v 7. rade R.. D. R., V. XX.XX.XXXX, P. Y., L. N.
XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci,

Ľ. Štúra 29, v 8. rade Q. I., B.. Č.. V. T. V. V. R., žalovaní v 1. až 5. rade a žalovaná v 8. rade zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 27. júna 2017, č. k. 6C/27/2016-145

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti výroku pod č. I.

II. Z r u š u j e rozsudok v časti výroku pod č. II. týkajúceho sa žalovaných v 1., 2., 5. a 6. rade a

konanie proti týmto žalovaným z a s t a v u j e.

III. P o t v r d z u j erozsudok v prevyšujúcom rozsahu o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 3.,
4., 7. a 8. rade.

IV. P r i z n á v a žalovanej v 7. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo “súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:
I. Súd návrh žalobkyne na zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva zamieta.
II. Súd žalobu žalobkyne zamieta.
III. Súd priznáva žalovanej v 7. rade náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo
výške 100 %.

2. Rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu prvej inštancie dňa 2.2.2016, ktorou sa žalobkyňa

domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X - N.Á. Y. L. L. XXXX R.,
L. D. Y. I. „. D. O. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P., Y.. Č.. XXXX - N. Y. L. L. XXX R., L. D. Y. I. „. D. O.X. V.
K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P., Y.. Č.. XXXX - N. Y. L. L. XXXX R., L. D. Y. I. „. D. O. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P..
Uplatnila si voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa v žalobe uvádzala, že jej právny

predchodca - L. R., V.. XX.XX.XXXX, O. XX.X.XXXX, V. P. V. XXX, P., ako kupujúci a žalovaní v 1. až
5. rade a právni predchodcovia žalovaných v 6., 7. a 8. rade - Ľudovít Gubek a Tomáš Gubek, ako
predávajúci uzatvorili Kúpnu zmluvu zo dňa 2.3.1959, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k pozemku parc. č. XXXX - I. L. O., O. L. Y. L. (Ď. „.) Č.. XXX, Q..Ú.. P.. Návrh Kúpnej zmluvy, ako aj
žiadosť ONV zo dňa 27.10.1959 o udelenie privolenia k prevodu podľa zák. č. 65/1951 Zb., boli spísané

v Advokátskej poradni, pobočka Rožňava, pod sp. zn. Ro.106/59-To., čo preukazuje Faktúra odmeny a
výdavkov Advokátskej poradni zo dňa 15.07.1960. Originál Kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.1959 podpísaný
všetkými zmluvnými stranami ani originál žiadosti ONV o udelenie privolenia k prevodu podľa zák. č.
65/1951Zb.,sadodnešnéhodňanezachovali,zachovalsalennávrhkúpnejzmluvyzodňa2.3.1959.Ich
existenciu a predaj predmetného pozemku bez akýchkoľvek pochybností však preukazuje aj Potvrdenie
Miestnehonárodnéhovýboru(ďalej„MNV“)vBetliarizodňa25.3.1961,vktoromR.H.,ktorábolamatkou

predávajúcich výslovne potvrdzuje, že parc. č XXXX, bola predaná ako stavebná parcela a kúpna cena
bola vyplatená v celom rozsahu, ako aj písomné Potvrdenie predávajúcich zo dňa 27.10.1958 o prevzatí
preddavku na kúpnu cenu. Rovnako sa nezachovalo ani rozhodnutie ONV o udelení privolenia k prevodu
podľa zák. č. 65/1951 Zb. s tým, že predmetnú skutočnosť, síce nepriamo, potvrdzuje rozhodnutie ONV,
Odbor výstavby a vodného hospodárstva, číslo: Výst. 2505/61 zo dňa 7.6.1961 o prípustnosti stavby,

ktorým bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parc. č. XXXX, ktorá bola
predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.1959.

4. Predmetný pozemok starý otec žalobkyne Vojtech Miklošik, kupoval za tým účelom, aby na pozemku
postavili jeho rodičia - Š. R. T. R. Q. R. nový rodinný dom, ktorý následne prenechajú jemu. Na základe

predbežnej dohody s predávajúcimi mal byť pôvodne kupujúcim pozemku Š. R., ktorý predávajúcim
vyplatil preddavok na kúpnu cenu, avšak následne sa so svojím synom L. R. dohodli, že kupujúcim
pozemku bude priamo L. R., ktorý bol aj ako kupujúci uvedený v Kúpnej zmluve zo dňa 2.3.1959, a
pre ktorého jeho rodičia Š. R. T. R., na základe stavebného povolenia stavali nový rodinný dom, ktorý
následne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Právni predchodcovia žalobkyne rodinný dom

spolu s pozemkom (parc. č. XXXX), ako ich výluční vlastníci dobromyseľne užívali, nikým nerušene v
domnení, že im vlastnícky patria. Ich výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo v
obci všeobecne známe, a nikým nebolo nikdy spochybňované. Predmetný novopostavený rodinný dom
súp. č. XXX, pôvodne postavený jej právnymi predchodcami, je v súčasnej dobe zapísaný na LV č.
XXX, Q..Ú.. P., a žalobkyňa je podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti na základe Darovacej

zmluvy spísanej vo forme Notárskej zápisnice, č. N 369/2012, Nz 21754/2012, NCRls 22211/2012 zo
dňa 18.6.2012, jeho výlučnou vlastníčkou.

5. Až následne právny predchodca žalobkyne L. R. zistil, že v katastri nehnuteľnosti nedošlo k zmene
zápisuvlastníckehoprávakpozemkuparc.č.XXXX,Q..Ú..P.,apodľazápisuvkatastrinehnuteľnostínie

je jeho výlučným vlastníkom, a pretože nebolo možné na žalobkyňu previesť vlastnícke právo vkladom
do katastra nehnuteľností, bola súčasne s vyššie uvedenou Darovacou zmluvou spísaná aj Zmluva o
prevode oprávnenej držby nehnuteľnosti zo dňa 18.6.2012, na základe ktorej vstúpila do oprávnenej
držby svojho právneho predchodcu k pozemku pôvodne vedeného ako parcela registra „. Č.. XXXX, L.
T. E. L. D. Y. I. „.- Y.. Č.. XXX - O.. Y. D. V. T. L. XXX R., Y.. Č.. XXX - O. N. L. XXXX R., D. Y.. Č..

XXXX/X - N. Y. T. L. XXXX R., Q. P. L. V. O. H. Y. Č.. XXXXXXXX-XXX/XX- XX O. E. X.X.XXXX L. H.
D..T.. Y., Y.Q. XXX, I..

6. Predmetný pozemok - parc. č. XXXX Y. O. L. Y. Č.. XXX, Q..Ú.. P., D. Y. I. „., J. Y. O. V. Y. Q. V. L.
T. E. Y. T. O. L. Q. V. I. V. L. Y. D. J. L. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P., D. Y. I. „. Y.. Č.. XXXX/X - N. Y. L. L.

XXXX R., V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P., D. Y. I. „. Y..Č.. XXXX - N. Y. L. L. XXXX R. D. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú..
P., D. Y. I. „. Y.. Č.. XXXX - N. Y. L. L. XXX R..

7. Žalobkyňa navrhovala, aby súd v rámci dokazovania vyžiadal z Okresného úradu Rožňava, odbor
katastrálny, identifikáciu pozemku parc. č. XXXX Y. O. L. Y. Č.. XXX Q..Ú.. P. D. L. D. Y. I. „. aby z dôvodu,

že predmetným úradom jej bolo pri zisťovaní prostredníctvom právneho zástupcu pred podaním žaloby
oznámené, že od vykonania ROEP jej kataster nehnuteľností predmetnú identifikáciu nemôže vydať a
vydáva ju len na žiadosť príslušného súdu.8. Uviedla, že žalovaní v 1. až 7. rade sú podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľností podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Q..Ú.. P., D. Y. I. „. Y.. Č.. XXXX/X- N. Y. L. L.
XXXXmX, D. B. Q. T. L. T. Y. X/X O. A.. O. Y. Y. I. „. Y.. Č.. XXXX/X- N. Y. L. L. XXXX R., O. V. K. Č..

XXXX, Q..Ú.. P., P. L. I. I. L. Y. I. „., D. B. Y.. Č.. XXX- O. Y. D. V. T. L. XXX R., Q..Ú.. P., D. Y.. Č.. XXX-
O. N. L. XXXX R., Q..Ú.. P., ku ktorým však z dôvodu, že neboli majetkovoprávne vysporiadané, nie sú
v súčasnej dobe v katastri nehnuteľností založené listy vlastníctva.

9. Žalovaná v 7. rade je podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľností výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Q..Ú.. P., D. Y. I. „. Y.. Č.. XXXX - N. Y. N. L. XXX R., Ž. L. X.
I. J. L. L. V. O. V. K. Č.. XXXX, Q..Ú.. P., D. Y. I. „. Y.. Č.. XXXX- N. Y. N. L. XXXX R.. Vyššie uvedené
zápisy v katastri nehnuteľností sú však v rozpore s existujúcim užívacím ako aj právnym stavom.

10. Naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe spočíva v zosúladení právneho stavu so
stavom zápisu v katastri nehnuteľností a zároveň, aby bol po viac ako XX rokoch majetkovo právne

vysporiadaný pozemok pod rodinným domom a pozemok tvoriaci dvor predmetného rodinného domu,
ktorý je v súčasnej dobe na základe vydržania vlastníckeho práva vo jej výlučnom vlastníctve žalobkyne.

11. Súd prvej inštancie vo veci šetrením - lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný v 6. rade
P. H. O. E. XX.X.XXXX, teda ešte pred začatím súdneho konania. Túto skutočnosť oznámila žalobkyňa

podaním zo dňa 2.5.2015 a vzhľadom na túto skutočnosť vzala žalobu voči tomuto žalovanému späť a
navrhla konanie voči nemu zastaviť. Zároveň oznámila, že jeho právnym nástupcom je podľa aktuálneho
zápisu v katastri nehnuteľností T. H., V. XX.X.XXXX, P. I. XXX, P., Q. V. T.A. Y. L. L. X/X V. V. O. V. K.
Č.. XXXX, Q..Ú.. P., E. V. O. N. N. E., Č..Q.. XD/XXX/XXXX, E. XXX/XX, O. E. Q. V. Y. O. XXX/XXXX.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil vstup T. H. do konania

na strane žalovaných.

12. Z vyjadrení Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“), zástupcu žalovaných v 1. až 5. rade
a žalovanej v 8. rade a tiež z vyjadrenia žalovanej v 7. rade vyplýva, že títo navrhujú žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a to z procesných nedostatkov a nedostatku hmotnoprávnych dôvodov.

13. Žalovaná v 7. rade ohľadne pasívnej vecnej legitimácie po vlastnom šetrení zároveň uviedla, že
žalovaný v 1. rade, Š. H., T. V. L. I. XXXX D. O. L. I. XXXX, E. Y. Ň. T. E. Q. D. J. T., Ž. L. X. I. J. H., V..
L. I. XXXX, O. L. I. XXXX, E. Y. Ň. T. S.. F. R. A.. D. J. T., Ž. L. X. I. J. H. V.. L. I. XXXX, O. L. I. XXXX,

E.Č. T. J. E. J. D. F. R., Ž. L. X. I. L. H. V.. L. I. XXXX - V. R. D. E. J. Ú., Ž. L. X. I. F. H. V.. L. I. XXXX, O.
L. I. XXXX D. P.. Ž. L. X. I. P. H. V.. L. I. XXXX, O. L. I. XXXX, J. E. T. T. J. E. T. H. D. J. R. T. H..

14. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/27/2016 -58 zo dňa 17.10.2016 nepripustil pristúpenie T. H.,
V. XX. XX. XXXX, P. I. XXX, P. do konania na strane žalovaného. Konanie o určenie, že žalobkyňa je

výlučnou vlastníčkou pozemkov uvedených v bode 2. tohto rozsudku zastavil. Poukazujúc na ust. § 61, §
62,§67,§63ods.1,2,3a§161ods.1,2CSP(ichzneniecitoval)konštatoval,ževpredmetnejveciideo
určenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,pretomusiabyťžalovanívšetcispoluvlastnícipredmetnej
nehnuteľnosti, nakoľko ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo, a keďže žalovaný v 6. rade už v čase
podania žaloby nemal procesnú subjektivitu (zomrel pred podaním predmetnej žaloby), nedošlo voči

nemu k účinnému podaniu žaloby a takýto nedostatok nemožno odstrániť ani postupom podľa § 63 CSP,
preto súd v celom rozsahu konanie zastavil. Zároveň poukázal na zistenia žalovanej v 7. rade a to, že
vo vzťahu k žalovaným v 1. - 5. rade sa nejedná o vlastníkov na neznámom mieste, ale ako to vyplýva
z podania a jej šetrení z 23.6.2016, aj títo žalovaní sú zrejme už po smrti. Vzhľadom na tieto okolnosti
nemohol súd postupovať podľa § 63 CSP a pokračovať v konaní s dedičmi, ani nemohol pripustiť vstup

ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných, tak ako to navrhovala žalovaná vo svojom podaní
z 2.5.2016 (č.l. 46). Konštatoval, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, na základe ktorého by
žalobkyňa nemohla opätovne po ustálení okruhu strán sporu podať novú žalobu na súde.

15. Nakoľko Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením č.k. 9Co/24/2017-80 zo dňa

31.01.2017 v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 2, § 359, odmietol odvolanie proti výrokom uznesenia
o nepripustení pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, T. H. a o zastavení
konania voči žalovanému v 6. rade P. H.. V ostatnej časti zrušil uznesenie a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko samotná skutočnosť, že žalovaná v 7. rade jepodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností určenia vlastníckeho práva, ku ktorým sa žalobkyňa domáha
a že žalobkyňa v žalobe neoznačila všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností, nemôže byť dôvodom pre
zastavenie konania vo veci samej, ako to vyplýva z cit. § 78 ods. 2 CSP. Uvedená okolnosť je dôvodom

na zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd prvej inštancie voči žalovanej v 7. rade konanie zastavil, rozhodol o
zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ktoré nemožno odstrániť, nesprávne.

16. Žalovaná v 7. rade podaním zo dňa 21.04.2017 oznámila súdu, že v priebehu konania bolo po
Š.B. H. začaté dedičské konanie, predložila súdu kópiu Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 14D284/2016,

Dnot 113/2013 zo dňa 27.01.2017, vyhotovenú notárkou JUDr. Magdalénou Drgoňovou. Uviedla,
že o totožnosti ďalších vlastníkov nevie uviesť viac a mala zato, že je prvoradou povinnosťou
žalobkyne označiť strany sporu. S poukazom na bod 34. uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k.
9Co/24/2017-80 zo dňa 31.01.2017 navrhla odvolaciemu súdu žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu
trov konania.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 7 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 61, § 161 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“).

18. Uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam

uvedeným v bode 2. tohto rozsudku. Právny zástupca žalobkyne sa stotožnil s tvrdením protistrany, že
nebola zo strany žalobkyne preukázaná dobromyseľná držba a predložil súdu návrh na zmenu žaloby o
určenievlastníckehoprávasnávrhomnazmenusporovýchstránažiadal,abysúdurčil,ženehnuteľnosti
uvedené v bode 2. tohto rozsudku patria do dedičstva po poručiteľovi L. R., V.. XX.XX.XXXX, V. P. V. Č..
XXX, P. O. E. XX.XX.XXXX, D. Ž. V. Y. Ž.D.: K. Q., I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXX, XXX XX P., vstúpia

do konania ako žalobcovia zákonní dedičia po poručiteľovi Vojtechovi Miklošikovi, v zmysle Osvedčenia
o dedičstve č. k. 9D/108/2012, Dnot 212/12 zo dňa 10.12.2012 (č.l. 111).

19. Zástupca Slovenského pozemkového fondu, ktorý v konaní zastupoval žalovaných v 1. až 5. rade a
v 8. rade poukázal na to, že procesné vady žaloby nie je možné odstrániť, že nebola splnená podmienka

vydržaniaveci,nebolpreukázanýnaliehavýprávnyzáujemtitulomvydržaniaanavrholžalobuzamietnuť.

20. Súd prvej inštancie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

21. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, N. I., N. P., Q..Ú.. P. L., Ž.F. J. B. O. Y. I. „. Č.. XXXX/
X E. Y. N. Y. N. L. XXXX R., Q. T. L. Y. E. Q., L. Y. X/X (T. X/X Y.. T.; Č..K.. XXX), titulom nadobudnutia
je Osvedčenie o dedičstve 14D 284/ 2016 - Z - 419/2017 - 36/2017. Ďalej J.V. H., V.. XX.XX.XXXX L. Y.
X/X, J. H. V.. XX.XX.XXXX L. Y. X/X, L. H., V.. XX.XX.XXXX L. Y. X/X, F. H. V.. XX.XX.XXXX L. Y. X/X

(B. V. C. L. J. I. Q. L. Q.Š. T. I. Č.. I. X/XXXXX/XXXXX/XX), T. H., V.. XX.XX.XXXX L. Y. X/X (B. V. J. N.
N. E. XD XXX/ XXXX E..V.. XXX/XX, O. XXX/XX-XX/XX) D. D. R.Q., V. XX.XX.XXXX L. Y. X/X (B. V. J.
N. N. E. XD XXXX/XX - XX, E. V.. XXX/XX-XX/XX, Y. XXX, I. Q. L. Q. T. I. Č.. I. X/XXXX/XXXXX/XX).

22. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, N. I., N. P., Q..Ú.. P. L., Ž.F. J. B. O. Y. I. „. Č.. XXXX
E. Y. N. Y. N. L. XXX R., Q. T. L. Y. L. Y. D. R., V.. XX.XX.XXXX L. Y. X/X (T. X/X Y.. T.; Č..K.. XXX), B. V.
J. I. N. I. Y. Č..T.. XXXX/XXXXX - XX-XX - R., O. XXXX/XX - Y. XX/XX). O. D. L. O. K. L. Č.. XXXX, N.
I., N. P., Q..Ú.. P. vyplýva, že je tam zapísaná parcela registra „. Č.. XXXX E. Y. N. Y. N. L.R. XXX R. D.
Č. XXXX E. Y. N. Y. N. L. XXXX R., kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech Q. I., I..

Q. (T.) L. Y. X/X (B. V. J. I. N. I. Y. Č..T.. XXXX/XXXXX - XX-XX - R., O. XXXX/XX - Y. XX/XX).

23. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 14D 284/2016 vyplýva, že žalovaný v 1. rade Š. H. T. V. E.D.
XX.XX.XXXX D. O. E. XX.XX.XXXX. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej

sporné nehnuteľnosti nadobudla do podielového spoluvlastníctva dcéra poručiteľa E. Q.. V aktuálnom
výpise z LV bola táto zmena zaznamenaná a menovaná už figuruje na K. Č..XXXX. Žalovaný v 1. rade
Š. H. O. E. XX.XX.XXXX, B. Y. O. T. Q., Y.Č. Y. L. E. Q. Y. J. Y. J. E. E. Q.. Ž. L. X. I. J. H., V. XX.XX.XXXXO. E. XX.XX.XXXX. Ž. L. X. I. L. H. V. XX.XX.XXXX, s najvyššou pravdepodobnosťou žije a jeho trvalý
pobyt je E. Q.V. XX, Č., Y..

24. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 6. rade
P. H. O. E. XX.XX.XXXX, t.j. ešte pred začatím súdneho konania dávajúc do pozornosti právoplatné
uznesenie sp. zn. 6C/27/2016-58 zo dňa 17.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 9Co/24/2017 - 80 zo dňa 31.01.2017.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že povaha konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vyžaduje, aby v čase podania žaloby boli označené ako strany sporu všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti,
ktorí majú spôsobilosť byť stranami sporu. Ak spoluvlastník zapísaný na liste vlastníctva nemá
uvedenú spôsobilosť, je potrebné označiť jeho právnych nástupcov; ak dedičstvo prejednané nebolo,
je nevyhnutné najskôr v dedičskom konaní určiť, kto z dedičov prevezme spoluvlastnícky podiel

poručiteľa a následne je možné podať takúto žalobu. S právnymi nástupcami pôvodného spoluvlastníka
možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti byť stranou sporu po podaní žaloby (ak všetci označení
spoluvlastníci v čase podania žaloby mali spôsobilosť byť účastníkmi konania). Údaje v katastri
nehnuteľností sú záväzné, ak sa nepreukáže opak. V danom prípade opak preukázaný bol, a to
nespôsobilosť žalovaných minimálne v 1., 2. a 6. rade byť stranou sporu, a to už pred podaním žaloby.

Títo žalovaní preto nemohli byť ani zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

26. S poukazom na bod 36. Uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/24/2017-80 zo dňa
31.01.2017 a na ust. § 78 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie, nakoľko v posudzovanom prípade mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci dotknutej

nehnuteľnosti, keďže sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Aj keď u niektorých žalovaných
sa nepodarilo preukázať, či skutočne došlo k ich úmrtiu pred začatím súdneho konania, súd ďalšie
dokazovanie, vzhľadom na skutočnosti jednoznačne preukázané o úmrtí žalovaných v 1., 2. a 5. rade,
nepovažoval za potrebné, nakoľko ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo z rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov zamietol súd aj návrh žalobkyne na zmenu žaloby

o určenie vlastníckeho práva, nakoľko ako bolo vyššie uvedené s právnymi nástupcami pôvodného
spoluvlastníka možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti byť stranou sporu po podaní žaloby (ak
všetci označení spoluvlastníci v čase podania žaloby mali spôsobilosť byť účastníkmi konania), pričom
v danom prípade bol preukázaný pravý opak.

27. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že takýmto rozhodnutím
súdu jej bude odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko je jej povinnosťou správne označiť strany
sporu (ust. § 132 a nasl. CSP, v ktorom sú uvedené náležitosti žaloby). Nie je možné delegovať všetky
povinnosti ohľadom preskúmavania totožnosti strán sporu a prenášať tak zodpovednosť na súdy s
označením, že sa jedná o návrhy na doplnenie dokazovania. V danom prípade sa preukázalo, že

v prípade žalovaných sa jedná o rodinných príslušníkov rodiny H., kedy žalovaná v 7. rade, ktorá
bola od počiatku známou spoluvlastníčkou, disponovala informáciami o ostatných spoluvlastníkoch.
Žalobkyňa v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by žalovanú v 7. rade niekedy oslovila a
vyvinula tak iniciatívu k prípadnému mimosúdnemu riešeniu danej situácie, alebo aspoň k získaniu
základných informácii ohľadom okruhu žalovaných. Vlastnícke právo sa nepremlčuje a preto nie je

napriek rozhodnutiu súdu vylúčené, aby žalobkyňa nemohla opätovne, po ustálení okruhu strán sporu
podať novú žalobu na súde.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

29. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.30. Odvolateľka poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/24/2017-80 zo
dňa 31.1.2017, v zmysle ktorého (bod 36. uznesenia), mal súd prvej inštancie povinnosť zisťovať
procesnú spôsobilosť u žalovaných v 1. až 5. rade a 8. rade, pričom predmetným uznesením sa neriadil.

Na základe takto doposiaľ vykonaného dokazovania zároveň ani nie je možné určiť okruh núteného
spoločenstva, t.j. kto má byť účastníkom súdneho konania ako člen núteného spoločenstva, a či je
splnená podmienka účasti všetkých subjektov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
preto (s poukazom na ust. § 78 ods. 2 CSP) považuje za predčasné a vychádzajúce z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Vychádzajúc z ust. § 70 ods. 1, §

7 písm. c/, § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. („katastrálny zákon“) uviedla, že v čase podania žaloby
vychádzala zo stavu zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, Q.. Ú.. P., K. Č.. XXXX, Q.. Ú.. P. D.
K. Č.. XXXX, Q.. Ú.. P., ktoré údaje sú vzhľadom na vyššie uvedenú platnú právnu úpravu katastrálneho
zákona hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Uviedla, že osobne nepoznala a ani nemohla poznať
žalovaných v čase podania žaloby, nemohla ani vedieť a žiadnym právne relevantným spôsobom zistiť,
o koho sa konkrétne jedná, či predmetné osoby ešte žijú, prípadne kto sú ich dedičmi. Tieto skutočnosti

nie sú verejne prístupné, nie je možné ich zistiť zo žiadnych verejne prístupných databáz, ale len v
rámci dokazovania na základe dožiadania súdom. Z týchto dôvodov pokiaľ došlo k zamietnutiu žaloby,
bola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ani dodatočne nemá právne prostriedky na právne
relevantné zistenie, či žalovaní ešte žijú, prípadne kto sú ich dedičmi a opätovne podať žalobu. Uviedla,
že zo stanoviska žalovanej v 7. rade zo dňa 20.6.2016 vyplynulo, že žalovaný v 1. rade Š. H. O. L. I.

XXXX, Ž. L. X. I. J. H. O. L. I. XXXX, Ž. L. X. I. J. H. O. L. I. XXXX D. Ž. L. X. I. F. H. O. L. I. XXXX,
teda všetci títo žalovaní zomreli pred podaním žaloby, preto návrhom zo dňa 26.6.2017 navrhla, aby
súd voči týmto žalovaným konanie zastavil, o ktorom návrhu súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol.
Zároveň navrhovala, aby súd prvej inštancie pripustil do konania pristúpenie ďalších subjektov na strane
žalovaných (označených žalovanou v 7. rade; č.l. 114), o ktorých návrhoch súd prvej inštancie doposiaľ

nerozhodol. Zastavenie celého súdneho konania, prípadne zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku na
strane núteného spoločenstva neprichádza do úvahy v konaní, v ktorom na strane žalovaných vystupuje
viacero sporových strán, z ktorých ako žalobca, tak aj žalovaný majú bez akýchkoľvek pochybností
právnusubjektivituamajúspôsobilosťbyťúčastníkmisúdnehokonania.Akožalobcapretopodalavyššie
uvedené návrhy na doplnenie dokazovania za účelom zistenia rozsahu núteného spoločenstva. Mala

za to, že v danom prípade mal súd prvej inštancie zastaviť konanie výlučne len voči sporovým stranám,
ktoré nemali právnu subjektivitu v čase začatia súdneho konania a výlučne na základe vykonaného
dokazovania a nepochybného zistenia, že sporové strany v čase začatia konania už nežili. Navrhovala
tiež zmenu sporových strán na strane žalobcu (č.l. 114) tak, že namiesto nej vstúpia do konania ako
žalobcovia zákonní dedičia po poručiteľovi L. R., O. E. XX.X.XXXX v zmysle Osvedčenia o dedičstve

č.k. 9D/108/2012, Dnot 212/12 zo dňa 10.12.2012 (č.l. 111), o tomto návrhu súd prvej inštancie doposiaľ
nerozhodol. Pre úplnosť uviedla, že pozemok parc. č. XXXX, Y. O.Ý. L. Y. Č.. XXX, Q.. Ú.. P. D. Y.. I.. „.,
bol podľa predbežného zisťovania na príslušnom katastri nehnuteľností podľa stavu zápisu rozdelený na
viacero parciel, ktorých presné vymedzenie nie je možné zistiť na základe vyhotovenia geometrického
plánu ale len na základe spätnej identifikácie pozemku parc. č. XXXX. Za týmto účelom navrhovala,

aby súd prvej inštancie v rámci dokazovania vyžiadal od Okresného úradu Rožňava, odbor katastrálny
spätnú identifikáciu predmetného pozemku. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

31. Žalovaná v 7. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne (č.l. 163) uviedla, že sa nestotožňuje

s právnym názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Žalobkyňa v konaní nevedela preukázať, že by vyvinula nejakú aktivitu v smere zistenia
účastníkov na strane žalovaných, ale ani v smere identifikácie a zmeny parciel, ktoré sú predmetom
sporu. Poukázala na to, že ona na žiadosť súdu zo dňa 5.4.2017 (č.l. 87) v podaní zo dňa 20.6.2016,

za účelom poskytnutia súčinnosti žalobkyni, oznámila všetky jej známe skutočnosti 1/ o právnych
nástupcoch prichádzajúcich do úvahy po zomrelých a v žalobe označených vlastníkoch nehnuteľností;
2/ Následne v priebehu konania bolo začaté dedičské konanie po Š. H. a vlastníctvo ako dedička
po poručiteľovi nadobudla po dohode s ďalšou dedičkou E. Q., I.. H. - dcéra poručiteľa (č.k. 14D
284/2016,Dnot/113/2016zodňa27.1.2017;3/Pokiaľideoďalšíchneznámychvlastníkovaichprávnych

nástupcov viac uviesť nevedela a nie je to ani jej úlohou. Trvala na tom, že je prvoradou povinnosťou
žalobkyne označiť „účastníkov“ spoluvlastníkov a nie žalovaných. Údaje o dedičoch mohla žalobkyňa
zistiť z Centrálnej evidencie osôb v Bratislave, obci a na príslušnom súde, na ktorom sa dedičstvo
prejednalo. Žalobkyňa nepreukázala, že by využila všetky jej dostupné prostriedky na zistenie totožnostižalovaných. Žalovaná ďalej uviedla, že okrem zákonného procesného nedostatku sú aj iné nedostatky
brániace súdu vo veci pokračovať a rozhodnúť o nároku žalobkyne, nakoľko žalovaná v 7. rade sa stala
spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X - N. Y. N. L. XXXX R. L. Y. X/X-S. Q. A., O. V. K. Č.. XXXX,

Q.. Ú.. P. V. O. I. N. E. Č..Q.. XD XXXX/XX-XX, E. XXX/XX-XX/XX D. I. Q. Ú. L. Q., T. Q. I. Č.. I. X/XXXX/
XXXXX/XX V. O. Ú. O. L. Y. Č.. XXX Q.. Ú.. P. (Č..K.. XXX T.). V. Ď. K. Č.. XXXX je žalovaná v 7. rade
zapísanáakovýlučnávlastníčkapozemkuparc.č.XXXX-N.Y.N.L.XXXR.atonazákladeRozhodnutia
N. I. Y. Č.. XXXX/XXXXX-XX-XX-R., O. L. Q. O. XXXX/XX-Y. XX/XX (Č..K.. XXX T.). Uviedla, že právni
predchodcovia žalobkyne ako aj samotná žalobkyňa vedeli, že vlastnícky vzťah k v žalobe označeným

parcelám nemajú právne usporiadaný a teda nemohli byť v domnení, že im právom patria, keďže ani z
jedného hodnoverného dokladu nevyplýva, že by nadobudli, resp. vstúpili do oprávnenej držby v takom
rozsahu ako v žalobe navrhujú súdu rozhodnúť o vlastníctve na základe vydržania.

32. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa v celom rozsahu s
rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 6C/27/2016-145 zo dňa 27.6.2017 stotožňuje a považuje

ho v celom rozsahu za zákonný a správny. V ostatnom odkázal na predošlé vyjadrenia (č.l. 41 spisu),
vrátane vyjadrenia SPF zo dňa 29.11.2016 k predchádzajúcemu odvolaniu žalobkyne zo dňa 8.11.2016.

33. Žalovaná v 7. rade k vyjadreniu SPF k odvolaniu žalobkyne v podaní zo dňa 23.10.2017 a rovnako aj
vo vyjadrení zo dňa 20.11.2017 k vyjadreniu SPF uviedla, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení

k odvolaniu žalobkyne. Žalobkyňa doteraz nepreukázala, že by vyvinula nejakú aktivitu v smere zistenia
stránsporunastranežalovaných,aleanivsmereidentifikácieazmenyparciel,ktorésúpredmetomtohto
spotu. Súd prvej inštancie preto správne z procesných dôvodov žalobu žalobkyne zamietol. Navrhovala
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

34. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení zo dňa 26.10.2017 a rovnako vo vyjadrení zo dňa
23.11.2017 k vyjadreniu žalovanej v 7. rade uviedol, že SPF sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením
žalovanej v 7. rade (zo dňa 19.9.2017) k odvolaniu žalobkyne. SPF, ktorý zastupuje žalovaných v 1. až
5. rade a 8. rade spolu so žalovanou v 7. rade prezentujú zhodné stanovisko, že súd rozhodol v celom

rozsahu zákonne a správne a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

35. Žalobkyňa sa k vyjadreniam žalovaných písomne nevyjadrila.

36. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 , ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §

385 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

37. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2018. o 09.35 hodine, v

pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 14.12.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 a § 378 ods. 1 CSP a contrario.

38. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodjepotrebnévykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípadeide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, keď každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

40. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

41. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

42. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k

záveru, že v prejednávanej veci odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú dôvodné.

43. Z odvolania žalobkyne nemožno vyvodiť, akú procesnú vadu malo mať konanie na súde prvej
inštancie, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak odvolateľka poukazuje na
nerozhodnutie o procesných návrhoch žalobkyne, toto procesné pochybenie nemôže ovplyvniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a to aj s poukazom na na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo
vzťahu k posudzovaniu, či sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v zmysle
ktorej, aj keď Občiansky súdny poriadok (teraz CSP) upravuje postup súdu a účastníkov (strán sporu)
v občianskom súdnom konaní (v civilnom sporovom konaní) tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu a právnou úpravou civilného súdneho konania dbá

o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže zabezpečiť, že každé konanie
bude v plnom rozsahu (v každom momente konania) zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude
vždy rozhodnuté iba správne. Ústava neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti,
ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v
opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje procesný

predpis (predtým O.s.p. a teraz Civilný sporový poriadok), ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých
procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam a
procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno napraviť
procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania,
pripisuje osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm b/ CSP a niektorým ďalším procesným vadám konania, nedosahujúcim stupeň
závažnosti procesných vád v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pripisuje
význam len v prípade ak tieto iné vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

44. Taktiež so zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr.

II.ÚS 261/06) treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade,
aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v postupe súdov. Pri zvažovaní
dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli materiálne hľadisko, tzn.
reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu sporových strán. Konštantná judikatúranajvyššieho súdu už dávnejšie dospela k názoru, že nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k
znemožneniu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by to bolo možné
vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces v prípade, že sa strane sporu odňala možnosť

konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že strana následne mohla uplatniť svoj vplyv na
výsledok konania napr. tým, že mohla podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie
(viď uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/268/2012). Preto odvolací súd uzatvára, že odvolací dôvod (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP) nebol naplnený.

45. So zreteľom na základné princípy CSP vyjadrené v článkoch 2, 5, 17 t.j. princípu právnej
istoty, zjavného zneužitia práva a hospodárnosti konania, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu pre posúdenie uplatnenia nároku žalobkyne o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a uzavrel, že povaha konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vyžaduje, aby v čase podania žaloby boli ako strany sporu označení všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti,
ktorí majú spôsobilosť byť stranami sporu, správne vyhodnotil dostatočne zistený skutkový stav a vec

správne právne posúdil. Preto nemožno hovoriť o naplnení odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP.

46. Aj keď žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdil a s poukazom na ust. § 78 ods. 2/ CSP rozhodnutie považuje za predčasné, poukázala

na ust. § 70 ods. 1, § 7 písm. c/ a § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), ktorých znenie
citovala,akoajto,žesúdprvejinštancienerozhodolojejnávrhuzodňa26.6.2017nazastaveniekonania
voči žalovaným v 1. až 3. rade a žalovanej v 5. rade, ktorí zomreli pred podaním žaloby, o návrhu na
pripustenie pristúpenia do konania ďalších subjektov na strane žalovaných po pôvodných žalovaných
v 1., 2., 3., 6. rade, o návrhu na zabezpečenie dôkazu, t.j. pokiaľ žalovaná v 7. rade nevie uviesť, kto

je zákonným dedičom po žalovanej v 5. rade, aby súd prvej inštancie zistil v registri dedičských konaní
vedených príslušným súdom, kto je zákonným dedičom, vo vzťahu k žalovanej v 8. rade, pokiaľ žalovaná
v 7. rade nevie uviesť, či žalovaná v 8. rade ešte žije, prípadne, kto je zákonným dedičom, aby súd prvej
inštancie zistil prostredníctvom Okresného úradu Rožňava, odbor katastrálny bližšie identifikačné údaje
žalovanej v 8. rade (vlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Q..Ú.. P.), prostredníctvom

Centrálneho registra pobytu osôb zistil jej pobyt, prípadne v registri dedičských konaní vedených vecne
a miestne príslušným súdom, kto je zákonným dedičom po žalovanej v 8. rade ani o návrhu na zmenu
sporových strán na strane žalobcov s tým, že rovnako súd prvej inštancie nerozhodol ani o návrhu,
aby súd prvej inštancie v rámci dokazovania vyžiadal od Okresného úradu Rožňava, odbor katastrálny
spätnú identifikáciu pozemku parc. č. XXXX Y. O. L. Y. Č.. XXX, Q.. Ú.. P. (Č..K.. XXX), s poukazom na

hore uvádzané zdôvodnenie, je rozhodnutie vecne správne.

47. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej
inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na

ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

48. V posudzovanom prípade mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, keďže
sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd mali
preukázané úmrtie žalovaných pred začatím konania, u žalovaného v 1. rade Š. H. O. E. XX.XX.XXXX,

Ž. L. X. I. J. H., O. E. XX.X.XXXX, Ž. L. X. I. F. H. O. E. XX.XX.XXXX, Ž. L. X. I. P. H., O.. E. XX.X.XXXX,
pričom u žalovaných v 3. a v 8. rade sa nepodarilo jednoznačne súdu preukázať, či skutočne došlo k
ich úmrtiu pred začatím súdneho konania. Súd prvej inštancie vykonanie ďalšieho dokazovania správne
nepovažoval za rozhodujúce a potrebné, vzhľadom na skutočnosti jednoznačne preukázané a potrebné
pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku v bodoch pod č. 45. a 46.

49. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalobkyňu
privodili priaznivé rozhodnutie.

50. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten,
komu ju zákon priznáva.51. Podľa §7 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

52. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podmienkou toho, aby niekto mohol byť sporovou stranou v
súdnom konaní je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou sporu sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti (procesnú subjektivitu), ktoré procesné právo priznáva
stranám sporu. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok (CSP) v ustanovení § 61 tak, že ju
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých

občianskoprávnych sporoch majú spôsobilosť byť stranou sporu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť
mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Ak určitá
osoba už v čase podania žaloby nemá procesnú subjektivitu, tento nedostatok nie je možné dodatočne
odstrániť (po podaní žaloby), nakoľko nedošlo k účinnému podaniu žaloby, a to bez zreteľa na to, na
akej strane takýto subjekt vystupuje. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je v nej označený za jedného
zo žalovaných nežil, nie sú s podaním žaloby spojené hmotnoprávne účinky podania žaloby. Takýto

nedostatok nemožno odstrániť ani postupom podľa § 63 CSP. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu
konania a má za následok zastavenie konania (§ 161 ods. 1, 2 CSP).

53. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ uzavrel, že povaha konania o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyžaduje, aby v čase podania žaloby boli označení
ako strany sporu všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorí majú spôsobilosť byť stranami sporu. Ak
spoluvlastníkzapísanýnalistevlastníctvanemáuvedenúspôsobilosť,jepotrebnéoznačiťjehoprávnych
nástupcov; ak dedičstvo prejednané nebolo, je nevyhnutné najskôr v dedičskom konaní určiť, kto
z dedičov prevezme spoluvlastnícky podiel poručiteľa a následne je možné podať takúto žalobu. S

právnymi nástupcami pôvodného spoluvlastníka možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti byť stranou
sporu po podaní žaloby (ak všetci označení spoluvlastníci v čase podania žaloby mali spôsobilosť byť
účastníkmi konania) od 01.07.2016 stranou sporu.

54. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so závermi súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh žalobkyne na

zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko s právnymi nástupcami pôvodného spoluvlastníka
možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti byť stranou sporu po podaní žaloby (ak všetci označení
spoluvlastníci v čase podania žaloby mali spôsobilosť byť účastníkmi konania), pričom v danom prípade
bol preukázaný pravý opak. V prejednávanom spore ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov, keďže
z hmotnoprávnej povahy predmetu konania vyplýva, že nie je možné prejednať vec len voči niektorej zo

strán, a práve preto tvoria žalovaní v konaní nerozlučné spoločenstvo. Napokon žalobkyňou určený petit
ostal nezmenený, domáha sa výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom na strane žalovaných by
v konaní nevystupovali dotknutí spoluvlastníci podielov.

55. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie

zastaví.

56. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky.

57. V zmysle ust. § 391 ods. CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

58. Odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne ak zamietol žalobu

žalobkyne vo vzťahu ku všetkým žalovaným, nakoľko z obsahu spisu, t.j. z jednoznačných dôkazov je
zrejme, že žalovaní v 1., 2., 5. a 6. rade už v čase podania žaloby nemali procesnú subjektivitu, pričom
okolnosť nedostatku procesnej podmienky je dôvodom pre zastavenie konania.

59. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s §

391 ods. 1 CSP zrušil v časti výroku pod č. II. týkajúceho sa žalovaných v 1., 2., 5. a 6. rade a konanie
voči týmto žalovaným zastavil a v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok v prevyšujúcom rozsahu
zamietnutia žaloby proti žalovaným v 3., 4., 7. a 8. rade, keďže z hmotnoprávnej povahy predmetu
konania vyplýva, že nie je možné prejednať vec len voči niektorej zo strán, so zreteľom na tento predmetkonania, pričom u žalovaných v 3. a 8. rade súd nemal jednoznačné preukázané ich úmrtie pred začatím
konania a žalovaní v 4. a 7. rade ešte žijú, a to potom, čo odmietol odvolanie žalobkyne proti výroku
rozsudku pod č. I. v zmysle § 386 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné s odkazom na ust. § 357 CSP.

60. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poznamenáva, že je povinnosťou žalobcu správne
označiť strany sporu, pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich
preukázanie (§ 132 a nal. CSP). Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a

s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení presne a úplne tak, aby ich súd
mohol vykonať. Žalobkyňa nepreukázala, že by využila všetky možnosti na zistenie právnych nástupcov
po poručiteľoch (žalovaných) s tým, že súdy údaje ohľadom nesprávne označených žalovaných mali za
preukázané z verejne prístupného Registra obyvateľov SR a preto žalobkyni už v čase podania žaloby
nič nebránilo správne označiť žalovaných.

61. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a 255 ods. 1 CSP tak, že priznáva žalovanej v 7. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).