Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223897
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116223897.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Q.. L. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X., I., zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská
100/A, proti žalovaným 1./ Q.. N. W., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, I., zastúpenému JUDr. Patrikom
Holingom, s.r.o., Hlavná 25, Košice, 2./ K. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenému JUDr.

Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 16.3.2018 č.k. 14C/242/2016 - 57 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaný v 1.rade je spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. I. v rozsahu 1 s tým, že ide o spoluvlastnícky podiel,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným v 1.rade ako
predávajúcim a žalovaným v 2.rade ako kupujúcim. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným v 1.a 2.rade v rozsahu 100 %, ktorí sú povinní nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne

s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobe o veci samej, a teda o určenie
podielového spoluvlastníctva vyhovel v zmysle predpokladov § 140 Občianskeho zákonníka, keďže zo
strany žalovaného v 1.rade pri prevode daných nehnuteľností na žalovaného v 2.rade nebolo dodržané
predkupné právo žalobcu k prevádzanému podielu k týmto nehnuteľnostiam. O trovách konania strán

rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zdôraznil, že pokiaľ by bol žalovaný v 2.rade po doručení žaloby
rýchlo reagoval na vzniknutú situáciu tak, že by bol spätne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na
žalovaného v 1.rade, čo v podstate aj bolo predmetom riešenia medzi stranami sporu, vo vzťahu k nemu
by zvážil postup podľa § 257 CSP. Keďže sa tak nestalo, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči obom žalovaným.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný v 2.rade,
ktorý navrhol v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, aby odvolací súd zmenil rozsudok
v tejto časti tak, že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade. Má
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo
potrebné pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade aplikovať

ust. § 257 CSP. Poukazuje na to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným v 1.rade bol v dobrej
viere, že sú splnené všetky zákonné podmienky na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Bol ubezpečený odpredávajúceho - žalovaného v 1.rade, že žalobca ako spoluvlastník si neuplatnil predkupné právo na
jeho spoluvlastnícky podiel na základe písomnej ponuky v zákonom stanovenej lehote. Ak by o všetkých
okolnostiach splnenia ponukovej povinnosti vedel pred uzatvorením kúpnej zmluvy, tak túto by so

žalovaným v 1.rade neuzavrel. Žalovaný v 2.rade bol ochotný vec riešiť mimosúdne a ponúkol žalobcovi,
abyodkúpiljehospoluvlastníckypodielza42.000,-eur,pričom2.000,-eurpredstavovalinákladyspojené
s uzavretím kúpnej zmluvy. Na pojednávaní 13.12.2007 predložil návrh písomnej dohody a síce, že
prevedie svoj spoluvlastnícky podiel 1 na žalobcu za 41.000,- eur. Žalobca tieto návrhy neakceptoval. Ak
by mal žalobca skutočný záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu 1/2 , nebol by problém z jeho strany,

aby svoj podiel predal žalobcovi za cenu, za akú ho nadobudol. Postoj žalobcu sa javí ako formalistický
s cieľom riešiť si narušené vzťahy so žalovaným v 1.rade. Namieta závery súdu prvej inštancie, že mal
spoluvlastnícky podiel previesť spätne na žalovaného v 1.rade, ak sa o týchto okolnostiach dozvedel
zo žalobného návrhu. Ide o úvahu súdu, realita bola taká, že žalovaný v 1.rade použil kúpnu cenu na
vyplatenie svojich záväzkov a nebol schopný pri spätnom prevode vrátiť žalovanému v 2.rade kúpnu
cenu. Žalovaný v 2.rade na základe rozhodnutia súdu tak nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu,

žalovaný v 1.rade nemá finančné prostriedky na vrátenie kúpnej ceny a naviac je povinný aj zaplatiť
trovy konania.

4. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť ako
vecne správny. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 2.rade ohľadom jeho návrhov na mimosúdne

riešenie veci, tieto sú podľa žalobcu bezpredmetné. I. zástupkyňa žalovaného v 2.rade na pojednávaní
16.3.2018 uviedla, že podmienky žalobcu neakceptovali. Podmienkou žalobcu bolo, aby tento odkúpil
podiel od žalovaného v 2.rade za rovnakú cenu, za akú ho žalovaný v 2.rade odkúpil od žalovaného v
1.rade, čo je zrejmé aj zo zápisnice o pojednávaní dňa 24.11.2017. Je to úplne štandardná podmienka v
súlade so zákonom a režimom porušenia predkupného práva žalobcu. Preto návrh žalovaného v 2.rade

v rozpore s touto podmienkou nemohol byť riadnym a efektívnym pokusom o mimosúdne vyriešenie
veci. Má za to, že žalovaný v 2.rade sa nedôvodne spoliehal na možný neúspech žalobcu vo veci,
žalobe sa aktívne bránil, porušil povinnosť odbornej starostlivosti a sám nemalou mierou prispel k vzniku
protiprávneho stavu. Žalovaný v 2.rade vedel, že kupuje spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach,
ide o podnikateľa, žalovaný v 1.rade je taktiež podnikateľ a prevádzané nehnuteľnosti boli obchodným

majetkom, resp. používané na obchodný účel. Mohol teda od žalovaného v 1.rade požadovať doklady
o ponuke na využitie predkupného práva.

5. Žalovaný v 1.rade sa taktiež vyjadril k odvolaniu a navrhol, aby odvolací súd nepriznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 2.rade ponúkol podiel 1 vo výške 42.000,- eur na odkúpenie

žalobcovi na pojednávaní, žalobca všetky návrhy zo strany žalovaného v 2.rade na mimosúdne riešenie
sporu neakceptoval. Žalovaný v 2.rade nikdy písomne nevyzval žalovaného v 1.rade, že by svoj kúpený
podiel chcel vrátiť spätným prevodom a v celej kúpnopredajnej zmluvy odstúpiť. Ponuka predkupného
práva vo výške 42.000,- eur bola ponúkaná žalobcovi len zo strany žalovaného v 2.rade. Záujmom
žalobcu bolo získať podiel žalovaného v 1.rade čo najlacnejšie a bol pravdepodobne presvedčený, že sa

mu ho podarí zakúpiť prostredníctvom exekúcie alebo dražby. Žalovaný v 1.rade považuje celú žalobu
zo strany žalobcu za účelovo vykonštruovanú.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie opodstatnené nie je.

7. K odvolacím námietkam žalovaného v 2.rade je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konania strán sporu vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti

za zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení v § 262 ods. 1, 2 CSP. Podľa tohto
ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Je zrejmé, že v danom prípade o žalobe žalobcu bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom v zmysle
žalobného návrhu, a teda súd prvej inštancie určil, že žalovaný v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom

v rozsahu 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. I. z dôvodu porušenia predkupného
práva žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného
v 1.rade v prospech žalovaného v 2.rade. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu
bolo vyhovené nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.5.2018.9. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného

zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán konania.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

10. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaného v 2.rade, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie

nezistil relevantné dôvody, pre ktoré by náhrada trov konania medzi týmito stranami sporu nemala byť
priznaná. Žalovaný v 2.rade uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným v 1.rade ohľadom prevodu sporného
polovičného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. I.. Ako už
bolo spomínané, žalobe žalobcu o určenie spoluvlastníckeho práva bolo vyhovené. V priebehu konania
žalovaný v 2.rade navrhoval vo vzťahu k žalobcovi mimosúdne vyporiadanie vzťahov a síce takým

spôsobom, že predložil ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 42.000,- eur,
avšak k dohode strán sporu nedošlo, predovšetkým s ohľadom na odlišné názory týchto strán sporu na
výšku kúpnej ceny. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňoval, že k dohode mohlo dôjsť za situácie, ak by
mal možnosť odkúpiť sporný spoluvlastnícky podiel za tých istých podmienok pokiaľ ide o kúpnu cenu,
ako bola dohodnutá pôvodne medzi žalovanými v 1.a 2.rade. K takejto dohode medzi stranami sporu

nedošlo a rovnako nebolo zistené ani to, aby po podaní žalobného návrhu žalovaný v 2.rade uznával
nárok žalobcu a previedol svoj spoluvlastnícky podiel späť na žalovaného v 1.rade, na čo správnym
spôsobom poukázal aj prvoinštančný súd.

12. S poukazom na výsledok konania o veci samej a uvádzané dôvody je potrebné konštatovať, že

súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 2.rade postupoval správnym spôsobom, pokiaľ žalobcovi aj vo vzťahu k menovanému priznával plný
nárok na náhradu vzniknutých trov. Odvolací súd preto rozsudok v tejto časti potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

13.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Žalobca si náhradu trov tohto štádia konania neuplatnil a žalovaní s ohľadom na výsledok odvolacieho
konania nemajú nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).