Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200303.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova
25, 911 09 Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/
XXX, XXX XX U. O., o vymoženie 137,- eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 9.12.2016, doručenú súdu 26.1.2017, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia
sumy vo výške 137,- eur s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 07085/15, ktorý

vydal dňa 10.3.2016 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej
2, 811 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO : 45744971. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

4. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 07085/15 zo
dňa 10.3.2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2016 a vykonateľnosťdňa 1.9.2016. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 707300317, uzavretá dňa 25.10.2013 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o.

a povinným.

5. Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Je tiež nepochybné, že povinný v
danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ,
kým oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako

dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má
charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv (čomu rozhodcovský súd nevenoval žiadnu
pozornosť, priznal všetko čo žiadal oprávnený, a to bez riadneho vysporiadania sa s dôvodnosťou,
zákonnosťou a súladom jednotlivých žalovaných nárokov s dobrými mravmi, atď.).

6. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu
aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicationes
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

7. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že táto nie je

bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto
výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok
podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

8. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným,
má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ak exekučným
titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (doložky),

čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc

rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučnýsúdmusípritomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,

že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

9. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 25.10.2013. Podľa čl. II. bodu
1. tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 707300317
uzavretej dňa 25.10.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktorévzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

10. Podľa čl. II. bode 2. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len Občiansky
zákonník), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

14. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom

procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

15. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná.

16. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje

voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,

že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnuúčasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

17. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere
a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto
dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej

zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú
povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.

18. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská
zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je
táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

19. Na zdôraznenie súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom,
lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone.

21. Odhliadnuc od vyššie uvedeného treba zdôrazniť, že podľa čl. I. bodu 1. rozhodcovskej zmluvy
„rozhodcovskýmsúdomsanaúčelytejtozmluvyrozumieStályrozhodcovskýsúdzriadenýspoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761“.

22. Podľa § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály
rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1.
januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského

súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa
nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva
odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí,
ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo
strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na

začatie konania na všeobecnom súde.

23. V danom prípade bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom iným ako
uvedeným v rozhodcovskej zmluve, resp. zodpovedajúcim ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002
Z.z..

24. Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761,
ktorá zriadila pôvodný stály rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej zmluve, sa stala členom
Združenia arbitráže a mediácie, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, ktoré
združenie zriadilo nový stály rozhodcovský súd, a to Stály rozhodcovský súd, Karloveské rameno 6, 841

04 Bratislava, ktorý však napriek rozhodcovskej zmluve a ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002
Z.z. nevykonal v danej veci rozhodcovské konanie a nevydal tu predložený rozsudok ako exekučný titul
(pričom zrušený bol daný súd až dňom 30.6.2017).

25. Tu ako exekučný titul predložený rozsudok vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii

pre arbitráž, ktorého však Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35922761 nestala sa členom v zmysle § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.; teda Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž nemal podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy
právomoc prejednať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok.26. Na tom nič nemení to, že Slovenská rozhodcovská a.s. už so sídlom Karloveské rameno 8 (dnes
už Slovenská arbitrážna a.s., Karloveské rameno 6), 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 sa v dôsledku

zlúčenia stala od 1.1.2016 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská arbitrážna s.r.o., IČO: 47245484,
Karloveské rameno 6 (predtým Krížna 2), Bratislava, ktorou pôvodne zriadený stály rozhodcovský súd
bol Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, 811 07 Bratislava, nakoľko jeho právomoc nebola v rozhodcovskej
zmluve určená a teda v tomto prípade nemohol spor účastníkov v rozhodcovskom konaní prejednávať a
rozhodnúť Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorej členom sa stala Slovenská

arbitrážna s.r.o., IČO:47245484 v zmysle cit. § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., za účelom zriadenia
daného súdu, pretože Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž v zmysle § 54b ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z. by bolo možné považovať v zmysle uvedeného ustanovenia zákona za súd, na
ktorý odkazuje účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva iba v prípade, ak by v rozhodcovskej
zmluve bol pôvodne uvedený Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, 811 07 Bratislava.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že jednak v danom prípade rozhodcovská
zmluva je neplatná pre jej neprijateľnosť, jednak že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre
arbitráž, ktorého rozsudok bol v tejto veci predložený ako exekučný titul, nemal právomoc na prejednanie
arozhodnutiesporuúčastníkovkonaniavrozhodcovskomkonaníatedatuakoexekučnýtitulpredložený
rozhodcovský rozsudok je ako taký nulitný, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).