Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202301
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316202301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátuJUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobkyneG.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
H. 1, XXX XX E., právne zast. Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, právne zastúpený AK
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy a o
zaplatenie 673,17 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 09.01.2017,
č. k. 10C/49/2016 -58 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie absolútnej neplatnosti

Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013174.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu v časti o
určenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.589,42 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal

právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ustanovenia § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, § 39, § 451
ods. 1 a 2, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka.

3. V danej právnej veci mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané,

že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli 26.03.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1140 eur. Celkovo sa
žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému sumu 2565,36 eur, ktorú aj žalovanému uhradila, čoho dôkazom
je samotné potvrdenie z výpisu účtu žalobkyne. Z neho je zrejmé, že žalobkyňa uhradila dlžnú sumu v
plnejvýškedňa07.06.2016.Malzato,žetátozmluvaoúverejesvojoupovahouspotrebiteľskouzmluvou
v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň túto zmluvu súd považuje
i za spotrebiteľský úver. Zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských

úveroch, pričom dohoda o odplate za poskytnutý úver v takejto výške ako je to uvedené v tomto prípade,
kde ročná úroková sadzba úveru je 70,01 %, RPMN za úver je 69,43 % a priemerná RPMN za úver je
47,29 % ročne považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatnú dohodu a to podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa taktoabsolútne neplatne dojednaným právam neposkytne právna ochrana. Takáto výška ročnej úrokovej
sadzby viac ako 6-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované
bankami v čase uzatvorenia zmluvy a preto je neplatná podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z

tohto dôvodu je takáto dohoda o odplate za úver neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže
žalobkyňa vrátila doteraz žalovanému už celkovo sumu 2565,36 eur, no reálne jej poskytol žalobca
iba sumu 975,99 eur, teda žalobkyňa plnila žalovanému viac ako jej bolo poskytnuté. Keďže súd prvej
inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie, musí ho žalovaný vydať žalobkyni. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje rozdiel

medzi sumou, ktorú žalobkyňa reálne uhradila a sumou, ktorú jej žalovaný reálne poskytol, t.j. 1589,42
eur. Na záver poukázal, že celá zmluva o revolvingovom úvere ako aj zmluvné dojednania sú na
predpísaných žalobcom pripravených formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť,
sú vopred pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú
bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Uviedol, že v danom prípade bolo predmetom konania jednak určenie absolútnej neplatnosti
zmluvy a jednak vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže súd žalobu v časti o určenie absolútnej
neplatnosti zmluvy zamietol a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobe vyhovel, žalobkyňa
mala v konaní úspech len čiastočný, preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1589,42 eur a

výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Napadol závery súdu
prvej inštancie, ktorý nesprávne vychádzal z neplatnosti celého dojednania o odplate. Úverová zmluva,
kam patri aj zmluva uzavretá medzi stranami sporu sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a
v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné
použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené

zákonom č. 102/2014 účinným od 01.01.2015. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Základnú
úpravu regulácie výšky úrokov pre úverovú bola v čase uzavretia úverovej zmluvy uvedená v § 502
Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona
alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Na základe

uvedeného ustanovenia nie je možné považovať za neplatné celé dojednanie o odplate tak, ako to
spravil súd prvej inštancie. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské
úvery je na mieste záver, že tato nebola podstatné prevýšená (v rozhodnom období vo výške 47,29 %).
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

7. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Pod nesprávnym právnym
posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval
príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretovalnesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval. Odvolateľ predovšetkým vytýka, že súd prvej inštancie na predmetný právny vzťah aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci ide o tzv. absolútny obchod, ktorý sa má spravovať

ustanoveniami Obchodného zákonníka.

8. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500023174 zo dňa 26.03.2013 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (26.03.2013), ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Pokiaľ žalovaný poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
102/2014 Z.z. účinného od 01.04.2015, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci
aplikoval predmetné ustanovenie v znení pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 102/2014 Z.z.

11. Napriek tomu odvolací súd poznamenáva, že v prípadoch aplikácie novelizovaného ustanovenia
aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 ide síce o retroaktivitu, ktorá je však „nepravá“, ktorú
na rozdiel od retroaktivity „pravej“ náš právny poriadok pripúšťa. K tomuto ustanoveniu zákonodarca
nepripojil osobitné prechodné ustanovenia. Uvedené následne znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa záverov rozsudkov Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015, 3MCdo 14/2014 z 25.04.2015 novelizované znenie
ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis
verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské záväzky. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť

komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva v
súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby
prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014).

12. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a
nepochybneajochrannýmiustanoveniamiObčianskehozákonníka.Idetotižovzťahmedzidodávateľom

- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5MCdo/20/2009).Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

13. Z vyššie uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, ak na zmluvný vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie normy obchodného práva.

14. K výške úrokov za poskytnutý úver odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s súdom prvej inštancie,

že úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom (porov. NS ČR vo veci
21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011).15. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný.

16. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá činí 70,01 %
ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

17.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi

ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,

rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo
výške 70,01 % takmer 7 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 10,68 % uplatňovanú bankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Dohodnutá úroková miera teda
podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania
o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.

18. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť
(§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná
sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom
akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút

dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

19. Zmluvné podmienky v predmetnej veci súd prvej inštancie správne, pokiaľ ide o úrok z úveru,
vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby
zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky
vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v
Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil
úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný
a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd

znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26
% na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

20. V nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase
uzavretia predmetnej zmluvy, uzavrel súd prvej inštancie, že predmetná úroková sadzba dojednaná

medzi sporovými stranami v uvedenej zmluve podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nijakým spôsobom teda súd prvej
inštancie v tomto smere nepochybil.

21. Nie je preto pravdou, akou sa uvádza v odvolaní žalovaného, že súd prvej inštancie použil

nesprávne znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené znenie tu bolo v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a zakotvovalo sankciu, ktorá spôsobuje neplatnosť dojednaní
v zmysle zákonného ustanovenia v prípade zistenia hrubého nepomeru (podstatného prevýšenia)
úrokovej sadzby dojednanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere oproti úrokovej sadzbe, ktorá je obvykle
požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

22. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.23. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne
titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 975,99 eur, pričom žalobca v prospech žalovaného poukázal
úhradu vo výške 2565,36 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 1589,42 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku

plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).