Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010056
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5618010056.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na neverejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2018
prejednal sťažnosť prokurátora podanú proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/14/2018 z 23.10.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp.zn. 2T/14/2018 z 23.10.2018 podľa § 241
ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1Pv 302/17/5505-10 z 25.1.2018 vo veci obvineného V. E., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, a vec vrátil prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor. V písomnom odôvodnení sťažnosti
uviedol, že obvinený nezaprel otcovstvo, a to ani pri prvom ani pri druhom synovi, teda od roku 2012. V
roku 2015 bolo manželstvo obvineného a matky detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu s tým,
že deti sa zverujú matke a otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí P. a R. na každého sumou
minimálnehovýživného,t.j.30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoletédieťamesačne.

Z rozsudku je zrejmé, že po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva podať odvolanie. Má za
to, že kým nebude rozhodnuté inak, obvinený je povinný ako otec detí, čo zatiaľ spochybnené nebolo,
platiť na oboch mesačné výživné, pretože je potrebné vychádzať z potrieb maloletých, ktoré z niečoho
žiť musia. Konanie o zapretie otcovstva prebieha na súde od roku 2016 a doposiaľ nebol vypracovaný
znalecký posudok, pretože sa predvolané osoby nedostavili na odber DNA. V danom prípade, ak by šlo
o predbežnú otázku, tak ako uvádza súd v odmietnutí obžaloby, obvinený hoci je zapísaný v rodnom

liste oboch detí a má podľa súdu k týmto deťom vyživovaciu povinnosť, tak nie je zrejmé, či si túto
povinnosť plniť musí. Je toho názoru, že obvinený práve napriek tomu si túto povinnosť neplnil, a to
úmyselne. Do momentu právoplatného zapretia otcovstva platí zákonná domnienka otcovstva manžela
matky dieťaťa, čo zároveň znamená povinnosť platiť výživné. K prelomu dochádza zapretím otcovstva,
pretože od tej chvíle už nemožno vychádzať z domnienky otcovstva manžela matky dieťaťa. Zároveň
sa stáva zrejmým so spätnými účinkami ku dňu narodenia dieťaťa (ex tunc), že manžel matky dieťaťa v

skutočnosti od začiatku plnil vyživovaciu povinnosť za iného, za biologického otca. Pri správnom výklade
právneho názoru všeobecných súdov, obvinenému nič nebude brániť domáhať sa vrátenia poskytnutého
výživného. Tento názor vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 533/2014-11 zo dňa 11.9.2014.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval napadnuté uznesenie za nedôvodné, a preto
navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci konal a
rozhodol, nakoľko doteraz nebolo rozhodnuté, že nie je otcom maloletých detí.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.
správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. samosudca obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí
závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Okresný súd za podstatný dôvod vedúci k odmietnutiu obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por.

považoval v danom prípade skutočnosť, že doposiaľ nebola právoplatne vyriešená predbežná otázka
týkajúca sa osobného stavu, t.j. otázka, či obvinený je alebo nie je otcom maloletých detí, v situácii,
ak prebieha konanie o zapretie otcovstva, pričom táto otázka má zásadný význam pre ďalší procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní, keďže od jej vyriešenia závisí, či skutok napĺňa všetky znaky
stíhaného trestného činu, a to znak subjektu trestného činu.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa,
že podanie obžaloby prokurátorom nebolo dôvodné, nakoľko výsledky vyšetrovania dostatočne
neodôvodňujú postavenie obvineného V. E. pred súd.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie je podanie

obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne
rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ustanovením § 2

ods. 10 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby
povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to
v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje
mieru dokazovania, ktorú musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v
trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci
bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Prokurátor je v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite
zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom
procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby v zmysle § 234 ods.
1 Tr. por.

Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné
objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.).

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená

čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. por.

Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci vyjadrený napr. aj podaním obžaloby musí
mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

Vpredmetnejveciorgányčinnévtrestnomkonanínepostupovalivsúladesozásadounáležitéhozistenia
skutkového stavu veci - § 2 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili relevantný a procesne spôsobilý dôkazný
prostriedok, ktorý by odôvodňoval postavenie obvineného pred súd.V okolnostiach danej veci aj nadriadený súd poukazuje na to, že obvinený je v tomto trestnom
konaní stíhaný za úmyselné neplnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, a to P. E., nar.

X.XX.XXXX a R. E., nar. XX.X.XXXX, a to za obdobie od ich narodenia doposiaľ. Obvinený je zapísaný
v rodnom liste maloletých detí ako otec. Z výpovede obvineného vyplýva, že sa nepovažuje za otca
maloletých detí, keďže v rozhodnej dobe nežili s matkou v spoločnej domácnosti a ani sa intímne
nestýkali a z uvedeného dôvodu si neplní vyživovaciu povinnosť voči nim. J.
E., matka maloletých detí potvrdila, že obvinený nie je biologickým otcom maloletých detí a z tohto

dôvodu od neho nikdy nežiadala ani výživné. Dokonca označila konkrétnu osobu ako otca maloletých
detí. Žiada sa pripomenúť, že trestné oznámenie na obvineného nepodávala matka, ale podnet na
začatie trestného stíhania vo veci trestného činu zanedbania povinnej výživy dal Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych
sociálnych dávok Liptovský Mikuláš. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2.12.2015,
sp.zn. 9P/92/2015, právoplatným 29.12.2015, bolo manželstvo matky detí a obvineného rozvedené,

pričom obvinenému bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každého sumou
minimálneho výživného, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne
podľa § 2 písm. c) zákona č. 301/2013 Z.z o životnom minime. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa
2.12.2015 vo veci rozvodu manželstva obvinený, ako aj matka J. E. zhodne uviedli, že obvinený nie je
biologickým otcom P. a R. E.. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/164/2016 prebieha

konanie o zapretie otcovstva obvineného k maloletým deťom.

Krajský súd uvádza, že základným predpokladom na to, aby súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok je
nepochybné zistenie, že konkrétna trestne zodpovedná osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého
znaky sú uvedené v Trestnom zákone.

Jedným z obligatórnych znakov skutkovej podstaty každého trestného činu je subjekt, t.j. páchateľ
trestného činu, pričom páchateľom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.
môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, t.j. subjekt konkrétny.

Z obsahu spisu je zistiteľné, že ku dňu podania obžaloby nebolo právoplatne skončené konanie o
zapretie otcovstva ku maloletým deťom P. E. a R. E., ktoré prebieha na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 10C/164/2016. Existencia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené,
že ten kto je trestne stíhaný pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči osobe, ktorá je považovaná
za jeho dieťa, nie je otcom tejto osoby, má pritom v trestnom konaní zásadný význam pre posúdenie

otázky viny. Takýto rozsudok, ktorým bolo úspešne zapreté otcovstvo, t.j. určené, že manžel matky
dieťaťa alebo iný muž, ktorému svedčila domnienka otcovstva, nie je otcom dieťaťa, má deklaratórnu
povahu,dôsledkomčohoje,žeodnarodeniadieťaťa(extunc)neexistovalirodičovsképrávaapovinnosti
medzi mužom, ktorý úspešne svoje otcovstvo zaprel a dieťaťom a naopak, mužovi, ktorého otcovstvo
bude potvrdené, vznikajú rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu s účinkami ex tunc. Existencia

právoplatného rozsudku, ktorým bolo úspešne zapreté otcovstvo, umožňuje aj konštatovanie, že ten,
koho otcovstvo bolo úspešne zapreté, nikdy nemal rodičovské práva a povinnosti, teda ani vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu, za ktorého otca bol až do právoplatnosti tohto paternitného rozsudku domnelo
(právne) považovaný. Ak niekto nemal vyživovaciu povinnosť, resp. túto vyživovaciu povinnosť mal len
nazákladedomnienky,ktorábolavyvrátená,nemoholsadopúšťať(byťpáchateľom)prečinuzanedbania

povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. Bolo by v rozpore nielen so zmyslom, účelom a ochrannou funkciou
práva, ale i s princípmi logiky, spravodlivosti a morálky súdiť a dokonca odsúdiť niekoho za neplnenie
povinnosti, ktorú vôbec nemal mať.

Orgány prípravného konania mali počkať, kým rozhodnutie o zapretí (určení) otcovstva nadobudne

právoplatnosť, nakoľko ide o otázku osobného stavu, o ktorej sa rozhoduje v civilnom konaní a o ktorej
orgány činné v trestnom konaní ani súd nie sú v rámci trestného konania oprávnené ju riešiť samostatne
ako predbežnú otázku (§ 7 ods. 2 Tr. por.).

Dôkazná núdza spôsobená nepoužiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných v prípravnom

konaní vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. K odmietnutiu obžaloby
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. podľa názoru krajského súdu dôkazná núdza vedie vtedy, ak
je absolútna, t.j. ak neexistuje ani jediný zákonný dôkaz odôvodňujúci postavenie obvineného pred
súd, resp. podstatný usvedčujúci dôkaz, o ktorý sa opiera obžaloba, bol získaný nezákonne. Uneseniedôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v
procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.

Vzhľadom na nerešpektovanie zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10
Tr. por. a nedôvodný postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por., krajský súd sťažnosť prokurátora
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. Takýmto rozhodnutím bolo
zamedzené nedôvodnému postaveniu obvineného pred súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.