Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010265
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3814010265.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 25. 06. 2018 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich ing. Márie Kolieskovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanému
F. Z.

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. Z., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., časť C. U., ulica W. XXX/XX
je vinný že
dňa 29. 09. 2006 okolo 11, 00 h prišiel do pohostinstva Gama v Liešťanoch, okres Prievidza, kde v tom
čase upratovala priestory M. M., chytil ju za ľavú ruku v oblasti lakťa, priviedol ju k stolu a prikázal jej,
aby si zobrala papier, pero a písala, po čom jej vulgárne nadával, urážal ju a vyhrážal sa, že ju predá

do Talianska a nič iné robiť nebude, prikázal jej napísať na papier vyhlásenie: " Ja dolu podpísaná M.
M., bytom D., X. S. X/X, som podvodne vylákala od R. Z. v priebehu desať mesiacov sumu 95 000
slovenských korún, vrátim do dvoch týždňov ", po čom jej obžalovaný povedal, že bude voňať fialky
odspodu,pôjdedoväzenia,zmiestačinuodišieladňa22.12.2006a27.12.2006prevzalodpoškodenej
a jej otca celkom sumu 95 000 slovenských korún, hoci podľa poškodenej žiadne peniaze obžalovanému
nedlhovala a obžalovanému ich vyplatili z obavy o život poškodenej,
teda

iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom spôsobil
väčšiu škodu,
tým spáchal
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky, výkon, ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2
Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému F. Z. povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapii,alebosazúčastniťnapsychologickomporadenstve.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená M. M., nar. XX. 4. XXXX, bytom U., Z. XXX/X, okr.
O. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, znalcov O.. U., O.. O., svedkov G., O., C., P.,
F., S., H. M., M. M. st., A. M., G., M. M. ml., P. ( B. ), podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal
výpoveď svedkyne ing. G. z prípravného konania. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil zápisnicu

otrestnomoznámeníčíslolistu1-3,správyčíslolistu80d-80ch,81-84a,101-121,191-199,zápisnicu
o konfrontácii číslo listu 135 - 139, rozsudok číslo listu 200 - 203, register trestov číslo listu 204, 436 -
440, rozhodnutia číslo listu 210 - 217, pripojený spis Okresného súdu Bratislava II č. 2 T 48 /2000, zneho najmä rozsudok číslo listu 708 - 709, uznesenie číslo listu 725 - 726. Podľa § 268 ods. 2 Trestného
poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného oboznámil znalecký posudok číslo listu 62 - 71.
Obžalovaný uviedol, okrem iného, že skutok ako je popisovaný sa nestal. Peniaze si požičal, nevymáhal

ich. Poškodená mu papier ktorý podpísala, podpísala dobrovoľne. Peniaze, ktoré mu boli vyplatené,
boli vyplatené bez nátlaku, dobrovoľne. V prípade že chceli podať trestné oznámenie, mali podať
trestné oznámenie v ten večer keď dostal peniaze. Trestné oznámenie podali po troch týždňoch, zo
zištných dôvodov. Poškodenú poznal sexuálne, požičiaval jej peniaze. Poškodenú poznal dobre, bola
feťáčka, alkoholička, gamblerka. Keď pracovala u pani G., kde ju spoznal, mala každý druhý deň manko.

Pomer mali asi rok. Bolo to v priebehu roku 2005 - 2006. Tak isto mala manko keď pracovala u Z..
Finančné prostriedky poškodenej požičal aj na ubytovanie, mala problémy s rodinou, táto je vyhadzovala
z bytu. Peniaze, ktoré jej požičal, ako sa dozvedel, použila na iné účely ako jej ich požičal. Na otázku
predseda senátu prečo nepovedal v prípravnom konaní že poškodená bola gamblerka uviedol že, to
nepovažoval za nutné. Nevie uviesť či bola závislá na automatoch. Rodičia poškodenej mali vedomosť
že poškodenej požičiava peniaze. Hovoril im že bude požadovať požičané peniaze vrátiť. Nepovedali,

že by vyrovnali dlhy poškodenej za poškodenú. Písomné prehlásenie uvedené v obžalobe (číslo listu
48 ), písala poškodená v jeho prítomnosti. Prítomné boli aj ďalšie osoby. Bol tam C., F., ďalší pán
ktorého nepozná, zametal podnik. Prítomný bol tiež G.. Bol to blízky priateľ poškodenej. Poškodenú
nikto nenútil aby do prehlásenia uviedla, že podvodne vylákala od jeho osoby 95 000 slovenských
korún. Toto prehlásenie napísala poškodená potom, keď ju o to požiadal. Poškodená neodmietala

vyhlásenie napísať. Nezaujímalo ho kde rodina poškodenej, poškodená v priebehu dvoch týždňov
zoženie uvedenú sumu. Nie je pravdou že by pred spísaním, počas spisovania, po spísaní vyhlásenia
vulgárne nadával poškodenej. Poškodenej sa nevyhrážal že ju predá do Talianska, je to hlúposť, účelová
výpoveď. Nevyhrážal sa jej že bude voňať fialky odspodu. Chcel predsa aby sa mu peniaze vrátili. Na
otázku prokurátorky uviedol že spolu so S. prišli k bytu poškodenej, S. si pýtal peniaze, peniaze aj boli

vyplatené. Dostal cez 10 000 korún, videl to osobne. Malo ísť o manko, ktoré za poškodenú nezaplatil
on. On dostal 15 000 korún, viac nemali, čakali na výber po dvanástej hodine. Pri tomto výbere okrem
neho a Z. bol prítomný A. M., M. staršia. Poškodená tam nebola pri tom. Na druhý deň po tom prvom
odovzdávanípeňazídostal70000korún.Upresňujesvojuvýpoveďvnocidostalpreddvanástouhodinou
15 000 korún, po polnoci 70 000 korún. Podľa jeho názoru 70 000 korún mu bolo vyplatené 23. 12.

2006. Okrem neho vtedy bol prítomný F. a ďalšie 2 osoby. Bola tam prítomná poškodená a jej otec. Na
otázku prokurátorky či netrval na vyplatení 10 000 korún, keďže mal dostať podľa vlastného vyjadrenia
85 000 korún, uviedol že nech si to nechajú ako bonus. Podľa jeho názoru podanie trestného oznámenia
3 týždne po údajnom skutku bolo zo strany poškodenej aj je rodiny účelové. Chceli zo zištných dôvodov
peniaze naspäť. Na otázku obhajcu aby bližšie zdôvodnil prečo neuvádzal skôr svedkov C., G., uviedol

že C. ho prosil aby ho neuvádzal ako svedka. G. neuvádzal preto, lebo mal blízky vzťah s poškodenou.
Je pravdou že poškodenej dával aj rôzne darčeky, okrem toho, že platil za ňu manká. G. jej značkové
veci. Okrem toho mu pretelefonovala 29 000 korún. Ani na rodičov poškodenej nevyvíjal žiaden nátlak
aby za dcéru zaplatili. Peniaze uhradili dobrovoľne. Pri odovzdaní peňazí 70 000 korún bola prítomná
aj poškodená, nič nenamietala. Bol prekvapený prečo nebol urobený znalecký posudok grafologický,

poškodená v prípravnom konaní popierala podpis na vyhlásení ako svoj. Na otázku predsedu senátu
uviedol že v čase, keď poškodená podpisovala vyhlásenie mala vedomosť, že bol vo výkone trestu. Mala
vedomosť že je stíhaný za vydieranie. Na ďalšiu otázku uviedol že suma 80 000 korún bola finančná
čiastka ktorú investoval do poškodenej. Neposkytla mu žiadne sexuálne služby, ona chcela, v tomto
smere bol naivný. Jeho sestra ing. G. pracovala v banke, nepodieľala sa nijakým spôsobom na vybavení

pôžičky pre poškodenú z ktorej dostal peniaze. Už v čase skutku mal zlý vzťah so sestrou. Tvrdenie
svedkyne P. v prípravnom konaní že on vybavil pôžičku nie je pravdivé.
ZnalecO..U.,okreminého,uviedolževprípravnomkonanívyšetrovalpoškodenú.Vprípadeznaleckého
posudku na poškodenú zodpovedal otázky ktorému boli položené vyšetrovateľom. V súvislosti s tým
že mal zodpovedať aj otázky súvisiace s vieryhodnosťou výpovedí poškodenej, pribral si konzultanta

- psychológa. Obaja vyšetrili ambulantnou formou poškodenú. Posudok bol vypracovaný v roku 2007.
Keďže mali informácie že poškodená v minulosti bola psychiatricky liečená, vyžiadali si aj podklady z
nemocnice v Bojniciach. Mali napríklad záznam od MUDr. B. z roku 2003. Taktiež bola hospitalizovaná
v tejto nemocnici v roku 2007. Konečným zdrojom informácií bolo samotné vyšetrenie poškodenej
znalcami. Spoločne s kolegom potom dospeli k záveru, v čase vyšetrenia a v čase, keď sa mal stať

skutok, nezistili u poškodenej žiadnu duševnú chorobu ani poruchu. Taktiež nezistili závislosť od
alkoholu, alebo iných psychoaktívnych látok. V prípade že sa stala obeťou vydierania, v tej dobe mohla
trpieť prechodnou duševnou poruchou v zmysle akútnej reakcie na stres. To jeho odpoveď na otázku
číslo 3. Toto mohol odoznieť aj bez liečby. Nezistili narušenie schopnosti poškodenej vnímať, zapamätaťsi a reprodukovať prežité udalosti. Kolega psychológ nezistil u poškodenej konfabulárne tendencie.
Zistili katatívne myslenie - myslenie ovplyvňované emociami. Nezistili poškodenej chorobu ani poruchu,
ktorá by túto robila apriórne nevieryhodnou. To však neznamená že takýto človek nemôže klamať,

vymýšľať si. V prípade že tak robí, robí to vedome. Pri vyšetrení poškodenej zistili že táto prechováva
negatívne myšlienky na obžalovaného. Poškodená sa pridržiavala svojho tvrdenia že obžalovaný jej
ublížil. Informáciu, že by poškodená mala gamblovať nemali k dispozícii, nevyplývalo to ani zo zdravotnej
dokumentácie. Ak by tomu tak aj bolo, neovplyvnilo by to ich záver o vieryhodnosti výpovedí poškodenej.
Na otázku obhajcu uviedol že pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii spis v tom rozsahu

ako je uvedené v posudku. Ich úlohou nebolo v znaleckom posudku hodnotiť vieryhodnosť výpovedí
obžalovaného. Na otázku predsedu senátu či sa prejavuje katatívny pocit voči inej osobe aj bezdôvodne,
uviedol že to musí mať dôvod, v prípade, ak sa jedná o duševne zdravého človeka. V prípade že by
sa medzi nimi nestalo nič, katatívny pocit by nenastal.
Znalkyňa MUDr. O., okrem iného, uviedla že vypracovala spolu s kolegom v tejto trestnej veci
znalecký posudok na obžalovaného. V čase posudzovaného trestného činu nezistili u obžalovaného

duševnú poruchu, zistili u neho abnormnú poruchu osobnosti. Konal v rámci svojej osobnostnej výbavy,
plne rozpoznával, uvedomoval si svoje konanie. Taktiež mohol plne ovládať svoje konanie. Konanie
uvedené v obžalobe bolo konanie obžalovanému vlastné, obžalovaný rieši záťažové situácie spôsobom
jemu typickým. Jeho správanie nebolo podmienené duševnou chorobou. Bipolárna afektívna porucha
sa prejavila u obžalovaného až od roku 2011. Znalci sú presvedčení že v čase skutku obžalovaný

netrpel žiadnou duševnou poruchou, ktorá by znižovala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Boli zachované v plnej miere. Na otázku prokurátorky uviedla že u obžalovaného zistili len škodlivé
zneužívanie alkoholu. Zmysel trestného konania obžalovaný chápe v plnej miere. Na otázku obhajcu
uviedla že pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii spisový materiál, predpokladá že
bol kompletný. Nevie posúdiť či spisový materiál po vypracovaní posudku sa nejakým spôsobom

doplnil. Pri vypracovaní posudku brali do úvahy spisový materiál, výsledky vyšetrenia obžalovaného,
taktiež zohľadnili výpisy zo zdravotnej dokumentácie. Na otázku obhajcu či trvajú na závere že pobyt
obžalovanéhonaslobodejenebezpečný,uviedlaževprípade,žetrpíodroku2011bipolárnouporuchou,
pričom dochádza ku agresívnemu správaniu, je to vážna skutočnosť, preto navrhli ochranné liečenie
ambulantnou formou. Na otázku predsedu senátu aby sa vyjadrila ku správe nemocnice s poliklinikou

Bojnice zo 04. 09. 2013, či správu mala k dispozícii pri vypracovaní posudku v decembri 2013 , uviedla
že predpokladá že mali k dispozícii uvedenú správu pri vypracovaní posudku. Pokiaľ sa týka správy na
čísle listu 239 o určitých psychických problémoch obžalovaného , uviedla že táto správa nemení nič na
záveroch znaleckého posudku.
Svedkyňa P., okrem iného, uviedla že v prípravnom konaní bola vypočutá v tejto veci v súvislosti s

tým že či mal obžalovaný v tejto veci vybavovať úver. Je to už 10 rokov, nepamätá sa. Spomína si
že obžalovaný vybavoval úver, boli to spolu podpísať, jej boli vyplatené peniaze. Ručiteľom bol jej
manžel. Obžalovaného poznala, je to príbuzný. Je to vzdialenejší príbuzný jej manžela. Považuje ho za
blízku osobu. Prípadnú ujmu ktorú by utrpel obžalovaný by nepovažovala za vlastnú ujmu. Na otázku
prokurátorky či pozná poškodenú uviedla, že áno, tej ručila. Táto povedala že potrebuje peniaze, chcela

aby jej išla za ručiteľku. Vyhovela jej, dostala sa však s touto do konfliktu, teraz je nútená tento úver
splácať. Poškodenú predtým nepoznala, zoznámili sa pri tejto príležitosti, keď jej išla ručiť, zoznámil ich
obžalovaný. Poškodená jej nepovedala načo potrebuje peniaze a akú sumu. Doklady potrebné k tomuto
úveru vybavovala spoločne s obžalovaným. Boli aj u notára. Prítomná bola aj poškodená. Doklady
potrebné k vybaveniu úveru videla. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného

konania z 19. 07. 2012, kde uviedla že celú pôžičku vybavil obžalovaný, zavolali ju až, keď mali ísť
k notárke, doviezol ich tam s poškodenou obžalovaný, tento mal so sebou všetky zmluvy, ani im
ich neukázal, u notárky ich podpísali a potom si ich vzal obžalovaný; bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, svedkyňa uviedla že to čo uviedla na polícii je pravda. Komunikovala osobne s
poškodenou v súvislosti s tým, že musí za ňu splácať pôžičku, sľúbila vtedy že pôžičku bude splácať,

nevysvetlila prečo pôžičku nespláca. Na otázku obhajcu uviedla že pravdivá jej výpoveď na polícii. Nevie
sa vyjadriť či pôžičku vybavovala poškodená pod nátlakom obžalovaného, nebola pri ich komunikácii.
Pôžičku podpísala dobrovoľne. Iniciatívu na túto pôžičku vyvinula ona. Potom čo bola prečítaná časť
výpovede z 19. 07. 2012 z prípravného konania, kde uviedla že prišiel za ňou obžalovaný, vtedy mala
určité dlžoby, povedal, že potrebuje ručiteľa na jednu pôžičku, že zabezpečí aj jej ručiteľa na pôžičku;

bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že to čo vypovedala 19. 07. 2012 je
pravdivé. Na otázku predsedu senátu uviedla že obidve pôžičky vybavil obžalovaný. Nemá vedomosť
čo sa stalo s tou pôžičkou pre poškodenú, len z počutia má vedomosť že poškodená nedostala peniaze.
Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania z 19. 07. 2012, kde uviedla žepred Vianocami komunikovala s poškodenou, táto jej povedala že obžalovaný jej zobral všetky peniaze
z pôžičky; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že poškodené jej povedala
že obžalovaný jej zobral všetky peniaze z pôžičky. Obžalovaný k výpovedi svedkyňa uviedol že preto

vybavoval veci potrebné na poskytnutie pôžičky pre poškodenú, lebo svedkyňu mal a má rád a táto
mala vtedy dlhy. Na otázku prokurátorky uviedla že keď išla ručiť poškodenej, nezaujímalo ju na akú
sumu ide ručiť. V súčasnosti spláca mesačne 75 euro. Až následne sa dozvedela o akú sumu pôžičky
u poškodenej ide.
Svedok S., okrem iného, uviedol že k prípadu nevie veľa uviesť, nepamätá si. Poškodená bola

zamestnaná u neho v krčme, ide o krčmu Gama v Liešťanoch. S prácou poškodenej bol nespokojný,
narobila mu dlžoby. Bolo to približne 12 000 korún. Zistil nakoniec že poškodená nehovorila pravdu
keď vysvetľovala akým spôsobom vznikla dlžoba, peniaze minula sama na vlastné potreby. Neskôr
sa dozvedel že hrala automaty. Nakoniec mu poškodená uvedenú sumu uhradila v Novákoch. Podľa
jeho názoru to bolo v dobe keď už nepracovala u neho. Za poškodenú nezaplatil jej dlžobu nikto iný.
Keď pracovala poškodená u neho, nestretol tam obžalovaného. Spomína si že zákazníci mu povedali

že poškodená mala mať, v jeho neprítomnosti, konflikt s priateľom. Je možné že mali spolu vzťah a
obžalovaný ju finančne podporoval. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde
uviedol že má vedomosť že poškodená mala vzťah s obžalovaným intímneho charakteru, podľa neho to
využívala žensky keď jej chýbali peniaze, on to zaplatil za ňu, tak sa s ním aj spoznal; bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že je to možné, že to tak bolo. Podľa jeho názoru poškodená

niečo dlhovala obžalovanému, nevie uviesť presnú sumu. Má vedomosť že obžalovaný požadoval od
poškodenej vrátenie dlžnej sumy. Detaily nevie. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného
konania, kde uviedol že, videl nejaký písomný doklad u obžalovaného, nespomína si presne text, doklad
znel na 90 000 korún, údajne mu popodpisovala viac ; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedok uviedol že je to možné. Na otázku obhajcu uviedol, že videl poškodenú gamblovať. Nevie uviesť

či obžalovaný poškodenú vydržiaval, bol zaľúbený. Potom čo svedkovi bol ukázaný listinný dôkaz na
čísle listu 48, uviedol že ten papier je od neho z krčmy, je možné, že videl niečo podobné. Videl papier
na ktorých boli aj iné sumy. Nevie povedať s istotou či videl papier na čísle listu 48.
Svedkyňa M. M. st., okrem iného, uviedla že dcéra - poškodená mala v tej dobe divné správanie, nosila
rôzne veci, keď sa jej spýtala odkiaľ ich má, povedala jej aby sa nestarala. Raz prišla s tým, že ten

úver bude schválený. Keď sa jej spýtala aký úver, keďže bola nezamestnaná, neodpovedala. Podľa
jej názoru nebolo možné aby nezamestnaný získal nejaký úver. Neriešila to, potom dcéra prišla s tým
že ten úver už nabehol na účet. V tej dobe mala dcéra zvláštne správanie, ako keby mala z niečoho
strach. Dcéra povedala že na účet jej nabehlo asi 100 000 korún. Bolo to medzi vianočnými sviatkami,
na dvere zabúchal obžalovaný, žiadal aby sa išli vybrať tie peniaze z účtu. Vtedy sa vyjadril obžalovaný

že ak to nepôjde dobrovoľne, najprv pôjde jeden prst, potom druhý a nakoniec celá ruka. Malo sa
jednať o manžela. Mali strach, s obžalovaným komunikovali manžel a dcéra. Nemala vedomosť v akom
vzťahu je dcéra s obžalovaným, susedka ju upozornila. Keď sa pýtala dcéry, dcéra jej zatajovala vzťah
s obžalovaným. Dozvedel sa od známych že obžalovaný láka mladé dievčatá, kupuje im veci. Bližšie
si to už nepamätá. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla že v

poslednom období vzťahu sa dcéra vyhýbala obžalovanému, bála sa ho; bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, svedkyňa uviedla že je to možné, že to bolo tak ako vypovedala v prípravnom konaní.
Nikdy nekomunikovala s dcérou na tému aký vzťah má s obžalovaným. Na otázku obhajcu uviedla, že v
tej dobe dcéra nebola na tom dobre psychicky. Je pravdou že určitú dobu dcéra pracovala v motoreste
v Novákoch, jej vedúca spomínala že dcére chýbali peniaze. Na otázku predsedu senátu uviedla že

na tie Vianoce dcéra vybrala peniaze z úveru, potom sa vyberali peniaze v prítomnosti jej otca, má
vedomosť že peniaze boli vyberané aj z bankomatu. Na otázku obhajcu uviedla, že nebola prítomná ani
v jednom prípade keď sa vyberali peniaze z úveru pre obžalovaného. Vybavoval to manžel s dcérou.
Dcéra nechcela peniaze z úveru obžalovanému vyplatiť, vyplatené boli preto že obžalovaný sa vyhrážal.
Ako už uviedla vyhrážal sa manželovi. Aj keď pracovala v cudzine, keď bola v Novákoch obžalovaný sa

zdržiaval, pohyboval v jej blízkosti. Po tých Vianociach 2006 mala nepríjemný pocit.
Svedok A. M., okrem iného, uviedol že obžalovaného pozná. Pred decembrom 2006 obžalovaného
poznal z videnia. V prípade odovzdania peňazí pri automate bola prítomná aj manželka, bolo to večer.
Išlo o bankomat v NCHZ Nováky. Vtedy odovzdali obžalovanému peniaze. Obžalovaný im ukázal papier
na ktorom bolo napísané, že dcéra - poškodená mu dlhuje peniaze. Táto tvrdila že to nie je pravda, vtedy

to nejako neriešili. V tej dobe mali s dcérou problémy, nikdy však nedisponovala takou sumou peňazí ako
uvádzal obžalovaný. Na otázku prokurátorky uviedol že bolo to tak že obžalovaný prišiel za nimi s tým že
dcéra mu dlhuje väčší obnos peňazí. Žiadal tieto peniaze vrátiť. Keď prišiel obžalovaný k ním, rozhovor
sa odohrával pred dverami, obžalovaný jednal slušne, hovoril však že, ak to nepôjde dobrovoľne, pôjdejeden prst, potom druhý. Hovoril o tom všeobecne, o situácii keď dcéra nevyplatí tie peniaze. Dcéra
tvrdila že to nie je pravda, to čo je uvedené na papieri, že to musela podpísať. Dôvodom toho že peniaze
sa vyplatili obžalovanému bola obava o seba, manželku, dcéru. Išlo o peniaze pochádzajúce z úveru,

pôžičky dcéry. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania ( číslo listu 38,
39 ), kde uviedol že to bola druhá návšteva obžalovaného u nich doma, predtým bol v októbri 2006,
dcéra nebola doma, chcel hovoriť s ním a s manželkou, obžalovaný povedal že dcéra mu dlhuje 100
litrov, musel vyplatiť za ňu dlžobu; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že si
na to nepamätá, spomína si akurát že keď si manželka overovala či dcéra dlhuje svedkyne G., táto

to nepotvrdila. Ak si dobre spomína v čase keď obžalovaný požadoval po dcére tých 100 000 korún,
táto sa nechcela s ním stretávať. Myslí si že sa vyhýbala obžalovanému. Potom však bola prečítaná
časť výpovede svedka z prípravného konania kde uviedol že dcéra pripustila že obžalovanému dlhovala
nejaké peniaze, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že to je to že dcéra im
dávala rozdielne informácie. Je pravdou že keď sa už peniaze vyplácali, povedala manželke že to nie je
jej podpis. Na otázku obhajcu čo sa stalo so zvyškom sumy do 120 000 korún uviedol že potom s tým

nakladala dcéra. Pripúšťa že časť peňazí bola použitá pre potreby rodiny. Peniaze, ktoré boli vyplatené
obžalovanému, boli vyplatené viac menej zo strachu. Mali obavu že v prípade ak sa peniaze nevyplatia
môže sa niečo stať. Skutočnosť že obžalovaný sa vyhrážal vie len od dcéry. Na otázku predsedu senátu
uviedol že to o tých prstoch uviedol obžalovaný jeho prítomnosti, prítomná bola manželka, dcéra nebola
prítomná. Aj toto ich viedlo k tomu že postupovali tak ako postupovali. Bolo to adresované im. Vyhrážku

považovali v tomto prípade smerujúcu k ich osobám, nie k dcére. Na otázku predseda senátu aby
upresnil koľko peňazí sa dalo obžalovanému, obžaloba tvrdí 95 000 korún, on uviedol že to bolo na 2
krát 85 000 korún, uviedol že peniaze z bankomatu vyberala manželka, koľko vybrala nevie. Na otázku
predseda senátu že podľa listinných dôkazov nabehlo na účet 22. 12. 2006 120 000 korún, na druhý
deň sa vybralo 15 000 korún, 27. 12. 2006 sa vyberalo dva krát najprv 15 000 korún a potom 70 000

korún; svedok uviedol že už si presne nespomína na to. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka
z prípravného konania, kde uviedol, že v prítomnosti obžalovaného a ich syna sa vybral z bankomatu
15 000 korún; svedok uviedol že obžalovaný a syn sedeli v aute. Potom čo bola prečítaná ďalšia časť
výpovede z prípravného konania kde uviedol že bol prítomný v banke s dcérou keď sa vybralo 70 000
korún, tieto peniaze odovzdal obžalovanému; bolo

poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že tam bola prítomná manželka. Na otázku
predsedu senátu uviedol že výber tých druhých 15 000 zrealizovala zrejme dcéra. Na otázku predsedu
senátu uviedol že dcéra nakoniec povedala že si vybalila úver, za účelom vrátenia požičaných peňazí.
Svedok G., okrem iného, uviedol že 29. 09. 2006 bol prítomný v pohostinstve Gama v Liešťanoch,
keď tam prišiel obžalovaný. Prítomná bola aj poškodená M.. Neregistroval vtedy že by sa medzi sebou

hádali, kričali. Videl že poškodená napísala obžalovanému nejaký papier. Potom odtiaľ obžalovaný spolu
s ďalšími dvomi osobami, ktoré tam boli s ním, odišli preč. Je pravdou, že poškodená v tom období mala
dlžoby, hrávala na automatoch. Poškodená dlhovala, ale i dlhuje jemu 500 korún. Tí dvaja ktorí prišli s
obžalovaným čakali vonku v aute, nepoznal ich . Poškodená mu nepovedala osobne že dlhuje peniaze
obžalovanému. Na otázku prokurátorky podľa čoho si pamätá že videl v pohostinstve obžalovaného 29.

09. 2006, uviedol že to si nepamätá. Na otázku predsedu senátu ako vie povedať po desiatich rokoch
že bol svedkom udalosti 29. 09. 2006, uviedol že to má v pamäti. Na výpoveď pred súdom nebol nikým
nahováraný. Na otázku prokurátora uviedol že pred tromi rokmi mal porážku. Má väčšie problémy s
pamäťou ako predtým. Na otázku predsedu senátu uviedol že keď sa podpisoval ten papier sedel asi
o dva stoly ďalej. Zachytil z rozhovoru len niečo také že to mala byť pôžička. V tej dobe sa otváralo

pohostinstvo okolo desiatej hodiny.
Poškodená M. M., okrem iného, uviedla že skutok, ktorý jej bol pred výsluchom prečítaný, je pravda.
V tej dobe už bola záverečná, upratovala. Pod nátlakom musela podpísať ten papier, vybaviť pôžičku,
musela vyplatiť tých 95 000 korún. Tieto peniaze nevyberala z účtu ona, ale jej otec. Mala obavu nielen
o svoj život ale aj o život rodičov, brata. Ten papier podpísala pod nátlakom obžalovaného , boli tam

vyhrážky, vulgárne nadávky. Obžalovaný hovoril niečo také že bude vonať fialky odspodu, že je kurva a
podobne. Od obžalovaného dostala vtedy jednu facku. Facku dostala mimo pohostinstva. Tento konflikt
v pohostinstve trval 15 minút. Nevie vysvetliť skutočnosť prečo obžalovaný tvrdí že mu dlhuje peniaze.
Tvrdí že mal vyplatiť za ňu nejaké manko, žiadne manko u S. S. nemala. S obžalovaným neudržiavala
žiadny bližší vzťah. Bolo to v podstate tak, že tú pôžičku nevybavovala ona, ale obžalovaný. Na tú

pôžičku len podpísala papiere. Spomína si, že mala za ručiteľku pani P. z Novák. Papiere podpisovala
v Prvej stavebnej v Prievidzi. Tú ručiteľku nepoznala, až neskôr pretože pôžičku nesplácala. P. jej
napísala list aby začala splácať pôžičku, pretože môže prísť o rodinný dom. Aj v súčasnosti pôžičku
spláca, podľa svojich možností, nevie uviesť koľko zostáva zaplatiť. Na otázku prokurátorky uviedla žepeniaze z pôžičky sa dostali k obžalovanému tak že tieto vybral jej otec. Jeden večer prišiel k ním domov
obžalovaný, búchal na dvere, otec musel ísť k automatu, tam vybral 15 000 korún, na druhý deň ktorý bol
pracovný , vybral 80 000 korún, tieto odovzdal obžalovanému v obálke. V tomto prípade bola prítomná.

Nevie uviesť či niečo zostalo z pôžičky, bola to pôžička na stavebný materiál, musela sa zdokladovať
bločkami. Nezdokladovala takýmto spôsobom pôžičku, preto nedostala ďalšie peniaze z pôžičky. Potom
čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla že obžalovaný jej prikázal aby
ponechala na účte 3000 korún; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že to
mali byť peniaze na prvú splátku. Na otázku prokurátorky uviedla že žiadosť o pôžičku znela na sumu

100 000 korún. Na otázku prečo poslúchla obžalovaného uviedla že sa bála. Bolo to preto že istá žena,
ktorú nebude menovať, ju upozorňovala aby si dala pozor. Dopadlo to tak že rodičia sa odsťahovali zo
strachu do Čiech. Ani brat už nebýva v Novákoch. Na otázku prokurátorky prečo to neoznámili polícii,
uviedla že potom to už polícii oznámili, ale až potom keď obžalovaný dostal peniaze. Obžalovaný použil
voči jej osobe dosť vážne vyhrážky, vyhrážal sa jej že ju predá do Talianska. Má vedomosť že mal také
kontakty. Povedal jej to v tom pohostinstve. Skutočnosť že pôžička bola vybavená v Prvej stavebnej

zabezpečil obžalovaný. Po vyhrážkach obžalovaného už nikam nechodila, kontaktoval aj jej rodičov,
brata. Bolo to predtým ako mu boli odovzdané tie peniaze z pôžičky. Potom podala trestné oznámenie
a odišla pracovať do Senice. Rodičia nevedeli kde sa nachádza. Odvtedy sa už nevrátila do Novák,
vydala sa, má 9 ročnú dcéru. Nevie si vysvetliť skutočnosť prečo obžalovaný žiadal práve od nej peniaze.
Je pravdou, že keď pracovala v pohostinstve nosieval jej vetrovky, šuštiakové súpravy. Tieto nechcela,

musela ich však zobrať. Je pravdou že na ten papier napísala že obžalovanému dlhuje tie peniaze.
Obžalovaný jej nadiktoval že to má tak napísať. Držal ju za ruku, vyhrážal sa jej že bude voňať fialky
odspodu. Na papieri bol jej podpis. Potom vybavil na jej meno pôžičku. V čase, keď sa písal papier, v
pohostinstve nebol prítomný nikto, bolo po záverečnej. Bolo to vo večerných hodinách. Bolo to v mesiaci
september 2006. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kde uviedla

že obžalovaný prišiel niekedy v októbri 2006 v dopoludňajších hodinách do pohostinstva a začal sa jej
vyhrážať; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že je to možné ak je uvedené
vo výpovedi v prípravnom konaní a v trestnom oznámení že to bolo o jedenástej hodine dopoludnia, že
to tak bolo. Pokiaľ sa týka tej pôžičky, bola mladá, nemala dôvod sa takýmto spôsobom zadlžovať. V
tom pohostinstve pracovala od septembra 2006, asi 3 mesiace. Na otázku obhajcu uviedla že trestné

oznámenie v januári 2007 podala na podnet otca. Trestné oznámenie sama nechcela podať, trval na
tom otec. Má vedomosť že vo veci vypovedala 5 krát, výpovede si nepamätá. Tvrdenie obžalovaného
že bude vonať fialky odspodu si vysvetlila že ju zabije. Nevie uviesť či povedala otcovi že to vyhlásenie
ona nepodpísala. Nepovedala to možno hneď, ale s určitým odstupom času. Nemá vedomosť že by
obžalovaný požičal nejaké peniaze rodičom. Od S. S., v súvislosti s pôžičkou, dostala len výplatné pásky.

Na otázku predsedu senátu uviedla že je pravdou že 22. 12. 2006 otec vybral cez bankomat 15 000
korún, viac sa nedalo. V tomto prípade bola prítomná aj ona, účet bol na jej meno, prítomný bol otec aj
obžalovaný, v banke vybrala 80 000 korún, ktoré otec odovzdal obžalovanému. Pôžička znela na sumu
100000korún.Potomčobolaprečítanáčasťvýpovedezprípravnéhokonaniaz18.01.2011,kdeuviedla
že na účet prišlo 90 000 korún; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že na

účte muselo zostať 3000 korún. Na otázku predsedu senátu ako si vysvetľuje svoje rozdielne výpovede
v prípravnom konaní uviedla že odstupom času, ale o tých peniazoch vedomosť má. Výška peňazí je v
poriadku. Na otázku obhajcu uviedla že pôžička neznela na 120 000 korún, pretože v prípade sumy 20
000 korún bolo potrebné sumu zdokladovať blokmi za materiál. Na otázku predsedu senátu uviedla že
ten úver nevybavovala ona, vybavoval to obžalovaný. Nevie jednoznačne potvrdiť že to vybavoval cez

nejakú príbuznú v banke, predpokladá to však , pretože si nevie predstaviť ako dostala úver po dvoch
mesiacoch zamestnania. S obžalovaným pred septembrom 2006 nemala žiaden vzťah. Obžalovaný jej
poskytoval oblečenie, platil telefóny, bolo to tak že takto na ňu naliehal aby si to zobrala. Nevie dôvod
prečo jej toto poskytoval. Na otázku obžalovaného uviedla že keď sa už vybavovala pôžička prišiel S. s
tým že vyplatil za ňu manko 10 400 korún, nevedela o tom nič. Žiadne peniaze mu nedala. Nevie uviesť

či tomuto peniaze vyplatil obžalovaný z tej pôžičky. Na ďalšiu otázku obžalovaného uviedla že nie je
pravdou že by v tom období hrávala automaty, brala drogy. Trestné oznámenie podala na obžalovaného
s odstupom času pretože na ňu naliehal otec.
Na číslo listu 80d sa nachádza výpis z účtu slovenskej sporiteľne a.s. 000000 - 037281835 na meno
M. M. podľa ktorého dňa 22. 12. 2006 na tento účet nabehla suma 120 000 slovenských korún.

Dňa 23. 12. 2016 bankomatovou kartu bola vybratá suma 15 000 slovenských korún, dňa 27. 12.
2006 bankomatovou kartou suma 15 000 slovenských korún a v ten istý deň bol hotovostný výber 70
000 slovenských korún. Okrem týchto výberov bola dňa 24. 12. 2006 platba kartou 200 slovenských
korún, dňa 24. 12. 2006 výber kartou 4800 slovenských korún, dňa 26. 12. 2006 výber kartou 10 000slovenských korún a taktiež 4000 slovenských korún. Ku dňu 31. 12. 2006 zostalo na účte 1206,60
slovenských korún.
Na čísle listu 135 - 139 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou dňa 31. 10. 2013. V

rámci konfrontácie, okrem iného, poškodená uviedla že obžalovaný žiadal peniaze vrátiť, bolo to takým
spôsobom že sa jej vyhrážal že bude voňať fialky odspodu, že ju predá do Talianska, že je kurva. Hovoril
to z toho dôvodu že chcel od nej peniaze, spomínal že mu dlhuje peniaze, to však nie je pravda. Je
pravdou že v tom období jej kúpil šuštiakovú súpravu, dal jej nejaké darčeky, určite jej nedal žiadne
peniaze, nebola mu nič dlžná. Je pravdou že v jednom prípade jej požičal peniaze keď mala manko u

S., z týchto peňazí to zaplatila a z výplaty mu vrátila požičané peniaze. Potom súhlasila s vybavením
úveru, pretože sa jej vyhrážal. Nevie dôvod prečo bol vybavený úver na 120 000 slovenských korún,
tieto peniaze mu potom dali jej rodičia, bola pri jednom výbere, dali mu len asi 85 000 slovenských
korún, viac sa nedalo vybrať. Obžalovaný v rámci konfrontácie, okrem iného, uviedol že v roku 2006
poškodenej požičal na viackrát rôzne sumy peňazí, taktiež mu pretelefonovala na jeho telefóne asi
25 000 slovenských korún, z požičaných peňazí mu nevrátila nič, ťahala ho za nos, sľubovala mu že

roztiahne nohy, nesplnila to. Mohol jej požičať viac ako 90 000 korún, vedela, že peniaze musí vrátiť,
o pôžičkách si viedol záznam, tento už nemá. Prišiel za ňou do reštaurácií Gama v Liešťanoch v čase
okolo 10. 00 hodine bol s ním kamarát C., chcel, aby poškodená napísala úpis, nadiktoval jej čo má
napísať, nijako sa jej nevyhrážal, bolo to 29. 09. 2006, poškodená to bez akéhokoľvek jeho nátlaku
podpísala a rozišli sa s tým. Poškodená chcela pôžičku aby mohla vyplatiť svoje dlžoby aj u S., pomohol

jej vybaviť úver. Peniaze vyplatila poškodená a jej matka, aj S. dostal asi 12 000 korún ktoré boli vybraté
z bankomatu. Poškodená v rámci konfrontácie uviedla že to bolo pod nátlakom keď vyplatila v noci
obžalovanému z bankomatu denný limit 15 000 korún a potom ráno v banke 80 000 korún. Bolo to len
z dôvodu že obžalovaný sa jej vyhrážal. Skutok oznámila polícii s takým časovým odstupom pretože
obžalovaný ju sledoval, nedal jej pokoj, bála sa ho.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II č. 2 T 48/2000 vyplýva že rozsudkom zo dňa
14. 05. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. 4 To 70/2013 zo dňa 27. 06. 2013 bol
obžalovaný uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 a z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 a bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5

rokov a 1 deň v ústave na výkon trestu v II. NVS. Zároveň podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona účinného
do 31. 12. 2005 bol zrušený výrok o treste, ktorým bol uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č. 3 T 189/2001 zo dňa 10. 05. 2001, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3 T
127 /2002 zo dňa 28. 03. 2002, rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. 1 T 96/2008 zo dňa 28. 05.
2008, rozsudkom Okresného súdu Nitra č. 2 T 2/2001 zo dňa 09. 12. 2008, rozsudkom Okresného súdu

Prievidza č. 3 T 96/2012 zo dňa 04. 06. 2012 rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2 T 184/2010 zo
dňa 04. 06. 2012, ako aj všetky rozhodnutia na tieto rozhodnutia obsahovo nadväzujúce. Okrem toho
podľa § 55 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 bol uložený trest prepadnutia
veci, s tým, že podľa § 55 ods. 6 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 vlastníkom prepadnutej
veci sa stal štát.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,
že bolo preukázané že obžalovaný spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím
naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,
pretože iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom
spôsobil väčšiu škodu. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, nepoprel že poškodená na

základe jeho žiadosti vyhlásenie z 29. 09. 2006 podpísala, tvrdil však že to urobila dobrovoľne. Poprel,
že by v súvislosti s podpísaním vyhlásenia akýmkoľvek spôsobom sa poškodenej vyhrážal, tvrdil že
v tej dobe mu poškodená dlhovala sumu približne 100 000 korún a takýmto spôsobom si zabezpečil
vrátenie uvedenej sumy. Potvrdil tiež že potom čo bol vybavený úver, bolo mu vyplatené prostredníctvom
rodičov poškodenej 85 000 korún. Je potrebné uviesť že obžalovaný je zo spáchania trestnej činnosti

usvedčovaný výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní, vykonanou konfrontáciou obvineného a
poškodenej v prípravnom konaní, čo je možné považovať za priame dôkazy usvedčujúce obžalovaného
zo spáchania trestnej činnosti. Nepriamo je usvedčovaný aj výpoveďami rodičov poškodenej, ktorí
potvrdiližefinančnéprostriedkyvovýške95000korúnbolivyplatenézúčtupoškodenejdňa23.12.2006
a27.12.2006podvplyvomvyhrážokobžalovanéhoublíženímnazdravíbližšienešpecifikovanejosobez

rodiny poškodenej. Poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne obžalovaného
zo spáchania trestnej činnosti usvedčila, uviedla že vyhlásenie z 29. 09. 2006, ktoré je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku podpísala pod nátlakom obžalovaného, tento jej vulgárne nadával, urážal
ju, vyhrážal sa jej že ju predá do Talianska a pod vplyvom týchto vyhrážok obžalovaného uvedenévyhlásenie podpísala. Taktiež potvrdila, že v prípade výberu peňazí v dňoch 23. 12. 2006 a 27. 12. 2006,
bolitietovýberyuskutočnenézbankomatuapriamymvýberomzbankypodvplyvomvyhrážokublížením
na zdraví jej prípadne jej rodičov. Skutočnosť že trestné oznámenie proti obžalovanému podala s

určitým časovým posunom, poškodená vysvetlila tým že sama nechcela podať trestné oznámenie,
urobila tak až pod vplyvom rodičov, otca. V súvislosti s poskytnutým úverom poškodenej treba poukázať
na tú skutočnosť, ktorá podľa názoru súdu bola v konaní preukázaná, že uvedený úver poškodenej
vybavoval obžalovaný, bolo preukázané že poškodená v tej dobe nedisponovala takými finančnými
prostriedkami, na základe ktorých by bolo možné v prvej stavebnej sporiteľni vybaviť úver. Jednalo

sa o stavebný úver, ktorý v skutočnosti nemal slúžiť na deklarovaný cieľ, ale len na zabezpečenie
finančných prostriedkov pre poškodenú, aby táto mohla vyplatiť požadované, pod hrozbou násilia,
finančné prostriedky obžalovanému. Je preukázané že tento stavebný úver vybavil obžalovaný a
poškodená len podpísala potrebné doklady na vybavenie tohto úveru. Že tomu tak bolo nasvedčuje
aj tá skutočnosť že deň potom ako finančné prostriedky nabehli na účet poškodenej, bola vybratá z
bankomatu časť úveru vo výške 15 000 korún. Taktiež treba poukázať na tú skutočnosť, že bežný účet

na ktorý 22. 12. 2006 nabehol stavebný úver, bol zriadený 16. 11. 2006, zrejme za tým účelom aby
bolo kam finančné prostriedky presunúť. Aj toto nasvedčuje účelovosti uvedeného stavebného úveru,
nemal slúžiť na stavebné účely, mala slúžiť len a slúžil, na zabezpečenie finančných prostriedkov pre
obžalovaného, ktoré požadoval od poškodenej. V prípade uvedených finančných prostriedkov, ktoré
mala údajne poškodená dlhovať obžalovanému vo výške 95 000 korún, ako uvádzal obžalovaný, je

potrebné uviesť že poškodená v priebehu prípravného konania ale aj v konaní pred súdom poprela,
že by dlhovala obžalovanému peniaze, priznala len že prijala od obžalovaného ktorý voči nej pociťoval
citovú náklonnosť určité dary ako bola šuštiaková súprava, na strane druhej poprela deklarovaný dlh
obžalovaným vo výške 25 000 korún, ktoré podľa obžalovaného mala pretelefonovať. Súd považuje
za preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Podľa názoru súdu vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov,
ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Je síce
pravdou že v priebehu prípravného konania, vo svojich výpovediach poškodená v určitých, podľa názoru
súdu, nie podstatných skutočnostiach vypovedala rozdielne, avšak na strane druhej vo výpovedi na
hlavnompojednávanívypovedalapodľanázorusúduvieryhodnea logicky,vprípade,žesúdpoukazoval

narozporyoprotivýpovediamvprípravnomkonaní,poškodenávedelalogickyuvedenérozporyvysvetliť.
Všetky tieto skutočností, dôkazy a úvahy viedli súd k tomu že uznal obžalovaného zavineného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov zo dňa 31. 05. 2018 bol doteraz 14 krát súdne trestaný,
naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 2 T 48/2000

zo dňa 14. 05. 2013, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č. 4 To/70/2013 zo dňa 27.
06. 2013 mu bol uložený nepodmienečný trest 5 rokov 1 deň v II. NVS. Dva krát bol postihnutý v
priestupkovom konaní, podľa správy z miesta bydliska z roku 2010 bol viackrát súdne trestaný.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa , jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej priťažujúce okolnosti podľa § 37
písm. m) Trestného zákona ( bol už za trestný čin odsúdený ) a vzhľadom na ustanovenie § 38 ods.
4 Trestného zákona prichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí 6 rokov
odňatia slobody až 10 rokov odňatia slobody. Berúc do úvahy skutočnosť že obžalovaný spáchal skutok

dňa 29. 09. 2006, t. j. takmer 12 rokov predtým ako bol vyhlásený v tejto veci odsudzujúci rozsudok,
pričom obžaloba bola podaná až dňa 19. 05. 2014, bolo by neprimerane prísna uložiť obžalovanému
trest uvedený vyššie a preto súd ukladal trest aj za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona,
pretože mal za to že najmä vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej
trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania a preto súd uložil, za použitia ustanovenia § 51 ods. 1
Trestného zákona, trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, výkon, ktorého mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky. Treba ešte uviesť že znaleckým posudkom MUDr.
O. ale i výpoveďou tejto znalkyne na hlavnom pojednávaní bolo preukázané že obžalovaný od roku
2011 trpí bipolárnou afektívnou poruchou, touto síce netrpel v čase spáchania skutku, avšak aj táto

skutočnosť, aj tieto zdravotné problémy obžalovaného v súčasnosti, ktoré ovplyvnili aj dĺžku konania
pred súdom, keď bol obžalovaný opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, podľa názoru
súdu odôvodňujú podľa ustálenej súdnej praxe využitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona
pri ukladaní trestu. Uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosťkonania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej
činnosti. Súd zároveň obligatórne, podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona, uložil obžalovanému
povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii, alebo psychologickému poradenstvu. V súvislosti

s adhéznym konaním súd rozhodol že poškodenú Jarmilu Jurišovú s nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces, pretože podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.