Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205520
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614205520.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik

Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpeného JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
C. o zaplatenie 50,70 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o ktorých výške rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 50,70 €. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva mestskú hromadnú dopravu
(električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave. Žalovaný sa na výzvu revízora dňa 03.12.2013 na linke MHD č. 5 nepreukázal platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadkumestskejhromadnejdopravyvBratislaveačl.5TarifymestskejhromadnejdopravyvBratislave
vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 €a úhradu 50,- €.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k.17Ro/403/2014-7 zodňa10.11.2014,
ktorý však musel uznesením č. k. 4C/19/2016-43 zo dňa 10.02.2016 v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko
sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.

3. Podľa § 116 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

4. Podľa§116ods.2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach, s

poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP, doručená zverejnením oznámenia o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 06.07.2018. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril.6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
31.10.2018. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.10.2018.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

9. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. A926349, var. symbol 1342978 zo
dňa 03.12.2013 súd zistil, že žalovaný dňa 03.12.2013 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku

žalobcu, linkou č. 5, o 10.40 hod., číslo vozňa 7931, kedy bol kontrolovaný revízorom žalobcu na úseku
zastávok Botanická záhrada - Molecova, na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom.
Cena platného cestovného lístka predstavovala sumu 0,70 €, postih predstavoval sumu 50 €, žalovaný
tieto sumy nezaplatil.

10. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
do miesta určenia riadne a včas.

11. Podľa § 772 prvá veta Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy

určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

12. Podľa § 16 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o preprave (ďalej len „zák.č.56/2012 Z.z.“), cestujúci je povinný mať platný cestovný
lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide

o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, kúpiť si cestovný lístok bezprostredne
po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, označiť si
cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o
cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

13. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák.č.56/2012 Z.z. cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

14. Podľa § 14 ods. 2 zák.č.56/2012 Z.z., ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky

autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

15. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) zák.č.56/2012 Z.z. tarifa upravuje sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku
2.

16.Podľa§17ods.2zák.č.56/2012Z.z.sankčnúúhraduprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkom

určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

17. Z článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v čase vykonávania prepravy
(ktorá je súdu známa z jeho činnosti) vyplýva, že úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia
bola stanovená na sumu 50,- €.

18. Podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pravidelnej
autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy, vydaný Dopravným podnikom Bratislava a.s.,
cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovnýmlístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za
cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou

platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad
totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu,
zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/prirážky a manipulačného poplatku
je stanovená v tarife.

19. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly
bola výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 €.

20. Nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobcu došlo medzi účastníkmi k vzniku
zmluvy o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovaného
bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal

na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 € a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,
prepravného poriadku a tarify môže predstavovať až stonásobok základného cestovného. Základné
cestovné bolo v čase prepravy 0,70 €, stonásobok predstavuje sumu 70,- €, a teda základná sadzba
sankčných úhrad za cestovanie bez platného cestovného lístka môže dosahovať výšku až 70 €. Žalobca
si uplatňoval sadzbu sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 50,- €,

ktorú mu súd ako dôvodnú priznal.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci bol plne
úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

22. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to vo
výške 50 %. Použil pritom ustanovenie § 257 CSP podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného

absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že jedná sa o konanie, kde
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú
neprimerané voči pohľadávke. Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu v konaní pred súdom
prvej inštancie uplatňovaná náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku a trovách

právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to 1 - prevzatie a príprava zastúpenia, 2 - zaslanie
Pokusu o zmier, ďalšia porada s klientom, 3 - písomné podanie na súd, spolu vyčíslené sumou 88,70
€. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t.j. existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej
neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa

ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a to preto takéto trovy
konania nemožno priznať v požadovanej výške, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa

názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd právnemu zástupcovi žalobcu v časti 50 % náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).