Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/281/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618201125.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkýň: X/ Ž. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. XXX/
XX, B., Č. J., X/ Z. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. Na Z. XXXX/X, B., Č. J., zastúpených: JUDr. Ľuboslav Linder,
advokát, Záhorácka 1899/11A, Malacky, proti žalovaným: X/ P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.Ň. XXX T. X/
M. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX, zastúpeným: A|K|M|V advokátska kancelária s. r. o., Račianske

mýto 1/A, Bratislava, o určenie, že vec patrí do dedičstva a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 18. apríla 2018,
č.k. 32C/196/2018-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkýň na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmzakázalžalovaným
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A. v podiele 1/1 ako: rodinný
dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. C.-A. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 234 m2, pozemok s parc. č. C.-A. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 234 m2, pozemok s parc. č. C.-A. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

194 m2, a s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A.
v spoluvlastníckom podiele 1/4 ako pozemok s parc. č. C.-A. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 557 m2, a to s poukazom na § 324 ods.1, § 325 ods.1, ods.2, § 328 ods.1, § 329 ods.1
C.s.p. v spojení s § 37 ods.1, § 38 ods. 2 a § 39a Občianskeho zákonníka. Po oboznámení
s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyne s návrhom predložili, považoval za hodnoverne osvedčené, že
vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol

ku dňu svojej smrti poručiteľ, preto uvedené veci patria do dedičstva po ňom. Žalobkyne ako jeho dedičky
majú na podaní určovacej žaloby naliehavý právny záujem preto, že v katastri nehnuteľností je toho
času ako vlastník evidovaný niekto iný (žalovaní) a bez právoplatného rozsudku súdu zmenu zápisu
a následné prejednanie dedičstva dosiahnuť nemôžu. Kúpnu zmluvu v znení jej dodatku považoval
predbežne za neplatnú s poukazom na vadu v subjekte úkonu (žalobkyne osvedčili, že konajúci poručiteľ
trpel duševnou poruchou, ktorá ho pre taký právny úkon robila nespôsobilým), vadu vôle (žalobkyne

osvedčili, že vôľa poručiteľa, ak by aj bol plne spôsobilý, nebola vážna, keď mal úmysel previesť len
pozemkyaľsťoužalovanýchdošloajkprevodudomu),vadusamotnéhoprejavuvôle,ktorýsúdpovažuje
za nezrozumiteľný a neurčitý. Uviedol, že predložený dodatok má opravovať kúpnu zmluvu zo dňa
24.09.2012, pričom pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá 18.02.2016. Tento dodatok preto nemohol
spôsobiť zmenu článku 1 kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2016 a kupujúcim tak nemohlo vzniknúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, najmä rodinnému domu poručiteľa. Všetky uvedené vady spôsobujú absolútnu

neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti. Konštatoval, že ak súd neustáli
na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej iný skutkový stav než ako je vyššiepopísaný, bude potrebné návrhu žalobkýň vo veci samej vyhovieť. Z listu žalovaných a
z tvrdení žalobkýň má za osvedčenú dôvodnosť obavy žalobkýň, že žalovaní začnú s
demoláciou rodinného domu, preto je právam žalobkýň nevyhnutné poskytnúť dočasnú ochranu, aby

do skončenia konania vo veci samej nedošlo k zániku veci, vlastníctvo ku ktorej žalobkyne žiadajú
určiť. Nariadeným neodkladným opatrením objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyne
domáhajú, pretože žalovaní nebudú oprávnení s nehnuteľnosťami nakladať
nielen po právnej stránke v zmysle ich prevodu či zaťaženia, ale ani ich fakticky nebudú oprávnení
zlikvidovať, či poškodiť, keďže také úkony taktiež spadajú pod pojem "nakladanie" s nehnuteľnosťou.

Neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, keď spočíva v uložení zákazu konať, teda
sa súčasný faktický stav sporných nehnuteľností do skončenia konania len "zakonzervuje". Nariadené
neodkladné opatrenie zároveň neobmedzí žalovaných nad mieru primeranú pomerom, pretože títo
sporné nehnuteľnosti neužívajú na bývanie, ani na zárobkovú, či inú činnosť, preto im nenakladaním s
nimi nemôže vzniknúť žiadna škoda.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní domáhajúc sa
jeho zrušenia, dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky, uznesenie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávnych skutkových zistení, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentovali, že kúpna zmluva, a aj dodatok,

boli zmluvnými stranami uzavreté dobrovoľne a slobodne, čo bolo potvrdené aj poručiteľom v samotnej
kúpnej zmluve v článku 5 bod 2. Namietali, že znalecký psychologický posudok č. 19/2018 hodnoverne
neosvedčuje, že by poručiteľ v čase prevodu predmetných nehnuteľností trpel duševnou poruchou,
ktorá by ho pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti robila nespôsobilým. Namietali, že klinické
psychologické vyšetrenie poručiteľa sa uskutočnilo dňa 02.02.2018, pričom k podpisu kúpnej zmluvy

došlo dňa 18.02.2016 a ak podpisu dodatku dňa 14.03.2016, teda takmer o dva
roky. Zdôraznili, že zo znaleckého posudku nevyplýva, či v čase podpísania kúpnej zmluvy a dodatku
bola jednoznačne prítomná duševná porucha, ktorá ovplyvnila jeho spôsobilosť previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, keď podstatný je stav poručiteľa v čase uzavretia kúpnej zmluvy a dodatku,
a nie o dva roky neskôr. Zo znaleckého posudku jednoznačne nevyplýva závažnosť duševnej poruchy

poručiteľa, ani vplyv na jeho konanie v čase uskutočňovania psychologického vyšetrenia. Poukázali na
to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľ nebol hospitalizovaný na psychiatrii, nepovažoval
sa za závislého a užíval iba lieky na vysoký krvný tlak a že jeho kontakt s realitou bol v hlavných
rysoch zachovaný. Nie je teda zrejmé z akých dôvodov by poručiteľ nemal byť schopný posúdiť
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pokiaľ bol schopný napríklad

chápať dôvody jeho vyšetrenia alebo v základných rysoch opisovať udalosti.
Poukázali tiež na to, že v znaleckom posudku sa uvádza, že u poručiteľa ide pravdepodobne o organické
poškodenie centrálnej nervovej sústavy. V tejto súvislosti argumentovali rozhodovacou praxou súdov,
podľa ktorej pre určenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu duševnej poruchy nepostačuje, že
vplyv duševnej poruchy na platnosť právneho úkonu je pravdepodobný. Namietali, že podkladom

pre posúdenie stavu poručiteľa nebola jeho zdravotná dokumentácia. Uviedli, že duševná porucha
poručiteľa okrem znaleckého posudku nevyplýva zo žiadnych iných predložených dôkazov a v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe súdov je potrebné, aby bolo posúdenie, či sa jedná o konanie v duševnej
poruche, podložené viacerými dôkazmi, a nie iba znaleckým posudkom, ktorý nesmie ako jediný dôkaz
nahradzovať nedostatok skutkových zistení. Mali za to, že pokiaľ by si aj poručiteľ plne neuvedomoval

prevod vlastníckeho práva k domu, neznamená to, že by sa rovnaká vada mala vzťahovať na prevod
vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam, keď poručiteľ priamo v znaleckom posudku potvrdil, že
bol s nimi dohodnutý minimálne na predaji záhradky a že sám jej predaj navrhol. Uviedli, že iniciátorom
prevodu nehnuteľností bol samotný poručiteľ, ktorý ich oslovil s ponukou predaja, v čase uskutočnenia
ponuky im neboli známe žiadne podrobnosti o finančnej situácii poručiteľa a v žiadnom prípade

sa nepokúsili akýmkoľvek spôsobom zneužiť jeho údajnú tieseň, nevedomosť, neskúsenosť alebo
dôverčivosť. Ako susedia sa s poručiteľom poznali dlhodobo a mali korektné susedské vzťahy, nemali
preto dôvod nazdávať sa, že by nebol v čase prevodu vlastníckeho práva schopný a spôsobilý posúdiť
predaj nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Znenie kúpnej zmluvy a rovnako aj dodatku bolo poručiteľovi
vopred predložené a mal možnosť sa s ním oboznámiť. Namietali, že by mu bránili oboznámiť sa

so znením kúpnej zmluvy a dodatku, alebo že by ho zavádzali o ich obsahu a ovplyvňovali ho. Vôľou
poručiteľa bolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na nich, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že
prevod nenapadol a k pokusu o odstúpenie od kúpnej zmluvy došlo až koncom roku 2017. Hodnotu
nehnuteľností uvedenú v znaleckom posudku č. 63/2018 považovali za neprimerane vysokú. Kúpnucenu navrhol samotný poručiteľ a oni ju akceptovali, poukázali na to, že rodinný dom mal minimálnu
hodnotu, keďže bol v dezolátnom stave a nie je napojený na dodávku elektriny a plynu, hodnotu
stavby, ako aj samotného pozemku, nepriamo znížila dohoda s poručiteľom, že na predmetných

nehnuteľnostiach mu bolo umožnené doživotné bývanie. Poručiteľ v predmetnom rodinnom dome býval
a bezodplatne užíval nehnuteľnosti až do svojho úmrtia. Hodnotu prevádzaných pozemkov nepovažovali
vzhľadom na obmedzené možnosti ich využitia za vysokú. Uviedli, že z kúpnej ceny vo výške 1 000 eur
bola suma 730 eur vyplatená súdnemu exekútorovi, ktorý viedol exekúciu na majetok poručiteľa, o čom
sa dozvedeli v priebehu dojednávania podmienok kúpy kontrolou listu vlastníctva, suma vo výške 36 eur

predstavovala úhradu za osvedčenie podpisov a návrh na vklad do katastra vo výške jednej polovice
a suma vo výške 22 eur bola pôžička poskytnutú poručiteľovi, ktorú si započítali, pričom zvyšok vo
výške 212 eur poručiteľovi v zmysle dohody vyplatili postupne, a to sumu 100 eur prevzal dňa 18. 02.
2016, sumu 12 eur dňa 07.03.2016 a sumu 100 eur dňa 15.03.2016, čo potvrdil poručiteľ
svojím podpisom. Aj keby bola kúpna zmluva nižšia ako je skutočná hodnota nehnuteľností, nebolo by
to samo osebe dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy a jej dodatku, keďže ani neprimerane nízka cena

sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Dodatok považovali za dostatočne zrozumiteľný a určitý, hoci v jeho úvode
z dôvodu nepozornosti uviedli nesprávny dátum. Poukázali aj na to, že žalobkyne žiadnym dôkazom
nepreukázali, že sú dcérami poručiteľa, a teda, že majú právny záujem na určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

3. Žalobkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že poručiteľ za života uvádzal, že sa
so žalovanými dohodol na predaji záhradky a podpísal v tom rozsahu aj kúpnu zmluvu, podpis dodatku
ku kúpnej zmluve, ktorým previedol vlastnícke práva k ostatným nehnuteľnostiam
vrátane rodinného domu, popieral a uvádzal, že rodinný dom nikdy žalovaným nepredal a je naďalej jeho

vlastníctvom a býva v ňom. Opätovne poukázali na závery vyplývajúce zo znaleckého psychologického
posudku č. 19/2018 a dodali, že poručiteľ nemal ustanoveného opatrovníka, jeho rozumové schopnosti
mu neumožňovali riešiť svoj zdravotný stav psychiatrickou liečbou, nakoľko si neuvedomoval svoju
duševnú poruchu a na preukázanie duševného stavu poručiteľa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako
ďalšie navrhnuté dôkazy označili výsluchy svedkov a znalca. Tvrdenia žalovaných o záujme ponechať

poručiteľa bývať na dobu neurčitú v rodinnom dome považovali za irelevantné, nakoľko uvedené právo
nebolo zmluvne dohodnuté ako vecné bremeno zaťažujúce žalovaných. Mali zato, že v prípade zrušenia
neodkladného opatrenia pred skončením konania vo veci samej, by im v prípade úspechu vo veci hrozil
vznik škody a možnosť zmarenia výkonu ich vlastníckych práv. Zároveň do spisu doložili rodné listy.
Navrhli preto odvolanie žalovaných zamietnuť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej
inštancie, k záveru, že žalobkyne na základe nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených
listinných dokladov dostatočne hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany
ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú.8. Žalobkyne vyvodzujú neplatnosť kúpnej zmluvy a jej dodatku uzatvorených medzi poručiteľom ako
predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi zo skutočnosti, že poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá

ho robila na tieto právne úkony nespôsobilým. Na osvedčenie existencie duševnej poruchy poručiteľa v
čase uskutočnenia právnych úkonov predložili znalecký psychologický posudok č.19/2018, vypracovaný
klinickým psychológom na základe znaleckého psychologického skúmania duševného stavu poručiteľa
dňa 02.02.2018.

9. Odvolací súd, po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 19/2018; obsah ktorého bol v odvolaní
žalovanými namietaný; dospel k záveru, že na jeho základe nemožno považovať za presvedčivo
osvedčené, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2016 a jej dodatku zo dňa 14.03.2016
poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tieto právne úkony neschopným. Znalecký
posudok sa zameriava na všeobecný rozbor osobnosti poručiteľa so zreteľom na jeho správanie v
sociálnom priestore, nevyplýva však z neho prítomnosť konkrétnej duševnej poruchy u poručiteľa ku

dňu uskutočnenia právnych úkonov. Hodnovernosť záverov znalca je oslabená aj tou skutočnosťou,
že poručiteľ sa podrobil psychologickému vyšetreniu s odstupom takmer dvoch rokov (02.02.2018)
a krátko pred smrťou (21.03.2018). Znalecký posudok bol vyhotovený bez preštudovania zdravotnej
dokumentácie poručiteľa, jeho závery sú formulované veľmi všeobecne alebo len v
potencionálnej rovine (napr. pravdepodobnosť výskytu organického poškodenia CNS v

súvislostisnadužívanímalkoholu).Hocikonkrétneokolnosti,zaktorýchdošlo kuzatvoreniu
kúpnej zmluvy a jej dodatku, vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o spôsobilosti poručiteľa
na uskutočnenie právnych úkonov, tieto však nepostačujú pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia.

10. Závery znaleckého posudku svedčia v prospech dôvodov, pre ktoré poručiteľ odstúpil od zmluvy
(zneužitie jeho tiesne, nevedomosti, neskúsenosti a dôverčivosti). Podanou žalobou sa žalobkyne
domáhajú neplatnosti právnych úkonov poručiteľa výlučne z dôvodu ich uskutočnenia poručiteľom v
duševnej poruche (nedovolávajú sa právnych účinkov odstúpenia poručiteľa od zmluvy, ani neplatnosti
zmluvy z dôvodu úžery, omylu a pod.). Tieseň poručiteľa, jeho nevedomosť, neskúsenosť a dôverčivosť

však samé osebe neznamenajú prítomnosť duševnej poruchy. Odvolací súd zastáva názor, že znalecký
posudok nepostačuje; a to ani pri zohľadnení dojednaných podmienok kúpnej zmluvy, vrátane zjavne
nízkej kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti; na osvedčenie neplatnosti právnych úkonov v
dôsledku prítomnosti duševnej poruchy poručiteľa v čase ich uskutočnenia.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že nie je splnená základná podmienka pre
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúca v osvedčení takých konkrétnych skutkových okolností,
pri ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu žaloby
podanej vo veci samej.

12. Žalobkyne v danom štádiu konania dostatočne spoľahlivo neosvedčili hmotnoprávny základ
žaloby, pretože neboli zistené také právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť
právnych úkonov poručiteľa do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť žalobkyniam
okamžitú ochranu ich nároku vo veci samej požadovaným neodkladným opatrením, a preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh ako nedôvodný zamietol (§

388 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).