Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8510204012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne O. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX Z., K. XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná 27, proti žalovanému Poľnohospodárskemu
družstvu so sídlom v Kamienke, 065 32 Kamienka, IČO: 00 204 421, právne zastúpené JUDr. Michalom
Dicom, advokátom so sídlom 064 01 Stará Ľubovňa, ul. 17. novembra č. 20 v konaní o zaplatenie 66
387,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
2C/230/2010-189 zo dňa 30.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j sa rozsudok vo výroku I. v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu
33.193,92 Eur.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti o úroky z omeškania a vo výroku III. o trovách konania sa rozsudok
z r u š u j e a v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 33 193,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne od 01.09.2010 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 27 % s tým, že o ich výške súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cit.:

„Dňa 08.03.2001 uzavrel žalovaný ako predávajúci a spol. ALKPRES sk, s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj nehnuteľností - parcely KN 1572/2 o výmere 345 m2, ostatné plochy, KN 1573/1 o
výmere 2755m2, zastavaná plocha, KN 1573/2 o výmere 13 m2, zastavaná plocha, KN 1574 o výmere
117m2,zastavanáplocha, KN1575/1ovýmere413m2,zastavanáplocha,ktorésúevidovanévkatastri
nehnuteľností na LV XXXX pod B1, kat. úz. S. J.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2.000.000,-Sk,
ktorú mal kupujúci zaplatiť v dvoch častiach, a to 1.000.000,-Sk pri podpise zmluvy a 1.000.000,- Sk do

1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra.

Podľa čl. III. kúpnej zmluvy hodnota parciel podľa znaleckého posudku Ing. O. W. bola určená sumou
615.350,- Sk. V čl. V. kúpnej zmluvy si strany dohodli, že ak kupujúci druhú splátku nezaplatí riadne avčas, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť, pričom prvá zaplatená splátka kúpnej ceny sa kupujúcemu
nevráti, pripadne predávajúcemu ako zmluvná pokuta za nedodržanie zmluvy. Ďalej v tejto časti bolo
dohodnuté, že predávajúci môže od zmluvy odstúpiť do lehoty jedného mesiaca od splatnosti druhej

splátky.

Svedok Ing. O. M., v tom čase konateľ spoločnosti ALKPRES sk, s.r.o. potvrdil, že o zmluve so
žalovaným rokoval p. Torma, on ju na naliehanie p. J. a po jeho ubezpečení ako aj ubezpečení
žalovaného, že nebude žiaden problém, podpísal aj keď s jej obsahom nesúhlasil. V čase keď už nebol

konateľom spoločnosti obdŕžal od žalovaného list, v ktorom si z uvedenej zmluvy uplatňovali nároky z
neplnenia kúpnej ceny, konkrétne zmluvnej pokuty. Odstúpenie od zmluvy mu nebolo doručené, v tom
čase už nebol konateľom spoločnosti a všetku poštu adresovanú spoločnosti ignoroval.

Svedok A. P. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podpredseda žalovaného potvrdil, že zmluvu
ako podpredseda podpísal, taktiež uviedol, že pokutu do zmluvy navrhol kupujúci. Svedok K. K.

zamestnanec žalovaného, potvrdil, že rokovania o kúpnej zmluve boli vedené s manželom žalobkyne,
zmluvná pokuta bola do zmluvy zapracovaná na jeho návrh.Svedkyňa G. O., bývalá zamestnankyňa
družstva, taktiež potvrdila, že rokovania o kúpnej zmluve sa viedli väčšinou s p. J., obsah zmluvy bol
pripravovaný spoločne, so zmluvnou pokutou p. J. súhlasil.

Kupujúci pri podpise uhradil sumu 1.000.000,-Sk a dňa 14.03.2001 sumu 270.000,- Sk. Keďže zvyšok
kúpnej ceny nebol zaplatený v lehote do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra, žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy v lehote určenej v kúpnej zmluve.

Následne sa žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde po sp. zn. 3Cb/82/2003 domáhal

určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k.
3Cb/82/2003-58 zo dňa 04.05.2004 návrhu vyhovel a určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Uvedený rozsudok na odvolanie spol. ALKPRES sk., s.r.o. potvrdil Krajský
súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Cob/44/2005-135 zo dňa 19.09.2006.

V prejednávanej veci je súd toho názoru, že účastníci konania písomnou formou v čl. V. dohodli zmluvnú
pokutu, určite a zrozumiteľne špecifikovali zmluvnú povinnosť na porušenie ktorej sa má zmluvná
pokuta vzťahovať, t.j. riadne a včasné nezaplatenie druhej splátky kúpnej ceny, čo je zrejmé z textu
listiny, pričom v čl. II. Kúpnej zmluvy určili splatnosť druhej splátky do jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Taktiež určite a zrozumiteľne vymedzili

výšku zmluvnej pokuty pevnou sumou - prvá splátka zaplatenej kúpnej ceny.

Vychádzajúc z právnej teórie dojednaná výška zmluvnej pokuty má svoj význam pri posudzovaní,
či sa dojednanie o zmluvnej pokute prieči dobrým mravom alebo nie avšak sama osebe nemôže
kvalifikovať dohodu o zmluvnej pokute ako nemravnú. K výške zmluvnej pokuty musí pristúpiť ešte

nejaká ďalšia významná skutočnosť, resp. skutočnosti. Len kombinácia výšky zmluvnej pokuty a tejto
ďalšej skutočnosti môže byť dôvodom diskvalifikácie dohody o zmluvnej pokute v tom zmysle, že bude
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

Dobré mravy môžeme charakterizovať ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie, ktoré zodpovedá

základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.

V súdenej veci kúpna cena nehnuteľností bola stanovená vo výške 2.000.000,- Sk, výška zmluvnej
pokuty bola stanovená v sume 1.000.000,- Sk, t.j. 1 kúpnej ceny, pričom nehnuteľností podľa
znaleckého posudku mali hodnotu 615.350,- Sk, teda ešte nižšiu ako dojednaná výška zmluvnej pokuty,

už na základe toho možno hodnotiť zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú. Ďalšou významnou
skutočnosťou, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri posudzovaní dojednanej zmluvnej pokuty z hľadiska
dobrých mravov, je skutočnosť, že žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy - čo v konečnom dôsledku aj
využil a nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy sa mu vrátili do jeho vlastníctva. Uvedené
potom vedie k tomu, že žalovanému porušením zabezpečenej povinnosti (povinnosti právneho

predchodcu žalobkyne doplatiť kúpnu cenu) nevznikla žiadna škoda, keďže opätovne nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že nehnuteľností boli zdevastované (myslel stavby), súd poznamenáva, že predmetom zabezpečeného
prevodu boli pozemky a nie stavby na nich stojace. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo/1568/2008 naktoré poukázal krajský súd okrem iného vyplýva, že zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje
výšku skutočne vzniknutej škody, môže byť hodnotená ako neprimeraná.

Po zohľadnení všetkých okolností existujúcich v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute vzhľadom na
cieľ inštitútu zmluvnej pokuty (posilniť postavenie veriteľa -žalovaného tým, že zabezpečí doplatenie
kúpnej ceny a uľahčí jej vymáhanie) a po zohľadnení rizika, ktoré žalovaný na seba zobral, pričom
čím je riziko vyššie tým je väčšia odôvodnenosť dojednať vyššiu zmluvnú pokutu, v súdenom prípade
žalovaný nešiel do rizika, keďže si vyjednal oprávnenie od zmluvy odstúpiť a tak opätovne nadobudnúť

vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam, naviac tým eliminoval riziko vzniku škôd súd dospel k
záveru, že dojednanie o zmluvnej pokuty v čl. V kúpnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a preto
v zmysle § 39 Obč. zák. je toto dojednanie absolútne neplatným právnym úkonom.

Po odstúpení od zmluvy sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur) mal žalovaný vrátiť v zmysle § 457 Obč.
zák. V tomto smere námietka premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného neobstojí vzhľadom

na § 107 ods. 3 Obč. zák., keďže uvedené ustanovenie vylučuje vznik neprípustnej nerovnováhy. V
prípade kúpnej zmluvy vydanie nehnuteľnosti pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené
uplynutím času, avšak právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Žalobkyňa
v tomto prípade námietku premlčania nemôže vzniesť, súd preto nemôže prihliadnuť ani námietku
premlčania zo strany žalovaného.

Na základe uvedeného súd považuje žalobu v zostávajúcej časti t.j. 33 193,92 eur za dôvodnú.

Súdu bola predložená výzva adresovaná žalovanému zo dňa 20.08.2010 a podací hárok z ktorého
vyplýva, že list bol odoslaný na poštovú prepravu dňa 25.08.2010. “

Poukázal na ustanovenie § 457, § 451 ods. 2, § 544 ods. 1, § 544 ods. 2, § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 39,
§ 107 ods. 1 ods. 2 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z..

O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 a § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V
prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol, aby súd v rozsahu podaného odvolania pripustil

možnosť podania dovolania.

V odvolaní ďalej uviedol, že cit.:

„S napadnutým rozsudkom súdu sa nestotožňujeme, považujeme ho za arbitrárny, vydaný v rozpore

zo zisteným skutkovými zisteniami a na základe nesprávneho právneho posúdenie veci. Hneď úvodom
žiada sa uviesť, že súd rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom , s výpoveďami účastníkov
konania - účastníkov ktorí bolo prítomní pri dohode zmluvy o zmluvnej pokute ako aj pri jej podpise.
Pričom zarážajúce a zo strany súdu právne nezdôvodnite ľne je to, že vôbec sa týmito skutočnosťami
nezaoberal, ba nevenoval im ani jednu holú vetu.

Predmetná problematika bola už riešená v konaní kde sa terajší žalovaný domáhal určenia vlastníckeho
práva. Rozsudkom OS v Starej Ľubovni sp. zn. 3Cb/82/2003 z 04.05.2004 bolo určené, že žalovaný je
vlastníkom sporných parciel vedených na LV č. XXXX v k.ú. obce S. J..

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 1Cob/44/2005, 1Cob/45/2005 z 19.09.2006 v konaní o
odvolaní žalovaného proti uvedenému rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z obsahu
uvedeného rozsudku ako aj rozsudku súdu prvého stupňa je zrejme, že v danom prípade boli splnené
podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve, že v prípade ak kupujúci druhú splátku nezaplatí riadne a včas,
predávajúci môže od kúpnej zmluvy odstúpiť, pričom prvá zaplatená splátka sa kupujúcemu nevráti,

pripadne predávajúcemu, lebo bolo dohodnuté, že bude tvoriť zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvy.
Predávajúci môže od zmluvy odstúpiť v lehote do 1 mesiaca od splatnosti druhej splátky. Vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že došlo k platnému účinnému odstúpeniu od kúpnejzmluvy podaním z 10.04.2002, ktoré bolo adresované konateľovi spoločnosti, Ing, M., ako aj pani J.,
ktoré to prevzali dňa 12.04.2012, pričom prevzatie popierali.

Tu sa žiada poukázať na to, že po dohode zmluvných strán parcely boli predane žalobkyni resp.
právnemu predchodcovi a budovy na parcelách postavené tete pani J., pričom to všetko bolo učinené na
základe návrhu kupujúceho s tým , aby celková kúpna cena dosiahla výšku pohľadávky predávajúceho
teraz žalovaného. Pričom medzi kupujúcimi mala byť uzavretí dohoda o vzájomnom vysporiadaní resp.
následnom prevode pozemkov.

Až neskôr počas súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám sme zistili, že zo
strany vlastníka parciel voči vlastnícke budov je vymáhaná náhrada škody za užívanie pozemkov, a to
súdnou cestou., To svedčí len o tom , aké ciele boli zo strany terajšieho žalobcu.

Napriek týmto skutočnostiam súd dospel k záveru, že pri dohodnutej kúpnej cene 2.000.000,-Sk je

dohodnutá zmluvní pokuta vo výške 1.000.000,- Sk t.j. V2 kúpnej ceny, neprimerane vysoká.

Zmluvnú povinnosť možno definovať, ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej
povinnosti, ktorú j e oprávnenému subjekt povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť porušil.
Vo všeobecnosti zmluvná pokuta predstavuje určitú zmluvnými stranami dohodnutú náhradu škody.

Tak tomu bolo aj v konkrétnom prípade. Pričom k dohode došlo písomne, slobodne, bez nátlaku a s
jasným obsahom, prejavu vôle zmluvných strán. Preto je nelogický záver , aby
súd po 10 rokoch dospel k celkom inému právnemu záveru, ktorý je v rozpore s už uvedenými
skutočnosťami, a prejavom vôle zmluvných strán, ktorí zo strany kupujúceho - teraz žalobcu bol

potvrdený okrem konateľa aj majiteľku spoločnosti-- teraz vystupujúcej v pozícií žalobkyne, Navyše ak
tento nesprávny právny názor sa opieral o ničím nedoložené a skutočnému stavu veci sa priečiace
závery.

Vzhľadom k tomu, že obdobný právna problematika je veľmi podrobne riešená v Náleze Ústavného súdu
SR, sp.zn. I. ÚS 457/2010 poukazujeme na jeho obsah a dávame ho do pozornosti súdu.

Taktiež za nesprávne považujeme aj záver súdu o určení úroku z omeškania od 01.09.2010, čo bolo
odôvodnené, že v tomto období mohol byť žalovanému doručený list s výzvou na plnenie. Tento záver

je opätovne v rozpore s už citovaným rozsudkom z 12.06.2012, v ktorom začiatok doby omeškania bol
pri tých istých podmienkach určený dňom 16.07.2011.

Tu sa žiada poukázať, že žiadnym právne relevantným spôsobom nebolo preukázané doručenie
výzvy na plnenie žalovanému. Samotný podací lístok nie je toho dôkazom, že v skutočnosti aj takýto

údaj obsahoval a že tento bol doručený žalovanému. Čiže aj v tomto smere rozsudok súdu je
nepreskúmateľný.

Zaujímané na tom je, že v rozsudku z 12.06.2012 súd pri tých istých skutočnostiach opätovne dospel k
inému záveru ohľadne začiatku plynutia doby omeškania. Opätovne sa žiada poukázať, že aj v tomto

smere je rozsudok nepreskúmateľný.

Za nesprávny považujeme aj záver súdu o priznaní trov konania v rozsahu 27 %. Treba poukázať,
že pôvodne žalobkyne sa domáhala zaplatenia sumy 66,385,84 Eur s 16,5% úrokom z omeškania od
01.05.2012 do zaplatenia . Ročne takýto úrok predstavuje sumu 10 953,93 Eur“.

Žalobca podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a po tom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudokverejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.) iba v jeho časti.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil vo vzťahu k nároku žalobkyne na vydanie 33.193,92 Eur.

K odvolacím námietkam žalovaného vo vzťahu k nároku na vydanie 33.193,92 Eur udáva.

Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že prvostupňový súd vydal napadnutý rozsudok v rozpore so
skutkovými zisteniami a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený vo vzťahu
k časti posúdenia nároku žalobkyne na vydanie sumy 33.193,92 Eur.

Rozhodnutiu súdu vo vzťahu k tejto časti vyhovujúceho výroku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie

skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo. Ani, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Odvolateľ nesúhlasí s prijatým právnym záverom prvostupňového súdu, že dohodnutá zmluvná pokuta
vo výške 1.000.000,- Sk, t. j. polovica dohodnutej kúpnej ceny je neprimerane vysoká. Dôvody
prvostupňového súdu, pre ktoré posúdil zmluvnú dohodnutú pokutu medzi účastníkmi v kúpnej zmluve

uzavretej medzi nimi dňa 08.03.2001 ako neprimerane vysokú považuje za nesprávne. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 2 M-Obdo 3/2009 a nález Ústavného
súdu SR sp. značka I. ÚS 457/2010. Poukazuje na to, že k dohode o zmluvnej pokute došlo písomne,
slobodne, bez nátlaku, s jasným obsahom prejavu vôle zmluvných strán. Mal za to, že právny záver je
v rozpore s uvedenými skutočnosťami a z prejavmi vôle zmluvných strán.

Prvostupňový súd prijal záver, podľa ktorého účastníci konania písomnou formou v článku V. kúpnej
zmluvy dohodli zmluvnú pokutu určite a zrozumiteľne, špecifikovali zmluvnú povinnosť na porušenie
ktorej sa má zmluvná pokuta vzťahovať, t.j. riadne a včasné nezaplatenie druhej splátky kúpnej ceny.
Taktiež určite a zrozumiteľne si podľa názoru prvostupňového súdu vymedzili výšku zmluvnej pokuty

pevnou sumou - prvou splátkou zaplatenej kúpnej ceny.

Z týchto skutkových záverov a následne právneho záveru je zrejmé, že prvostupňový súd totožne s
názorom odvolateľa považoval zmluvnú pokutu za dohodnutú medzi účastníkmi právneho úkonu a
vychádzajúcu z prejavu vôle zmluvných strán.

Prvostupňový súd však dohodnutú zmluvnú pokutu podrobil preskúmaniu z hľadiska jej primeranosti.
Prvostupňový súd náležitým spôsobom odôvodnil svoje úvahy od ktorých sa vyvíjal záver , či zmluvná
pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej a primeranej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej asankčnej povinnosti. Konkretizoval dôvody pre ktoré túto pokutu považuje za neprimeranú v rozpore
s dobrými mravmi.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho
zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi
škoda (§ 544 ods. 1 O.z.).

Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá
sa môže týkať peňažného, alebo iného plnenia. Výška zmluvnej pokuty nie je v O.z. upravená,
nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou dohody
účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je
donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.

Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä)
zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo
ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho
má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane

veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe
zmluvnápokutamôžezahrňovaťiďalšiečiastky,ktorépredstavujútrest(sankciu)pretoho,ktopovinnosť
porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť
hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody.

Dojednanie o zmluvnej pokute však možno podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka posúdiť z
hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len ako platné, či
neplatné(t.j.bezmožnostividieťjuneplatnúlenčodovýškypresahujúcejrámecdobrýchmravov),môže
byť obdobne i výkon práva na zmluvnú pokutu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
len v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah

stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v
dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi

Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou. Často je

problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo
všeobecnosti sa v slovenskej právnej vede zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych
hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné
minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých
mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú

jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov
spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny si
bol systém ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne
uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a podobne. Dobré mravy sú súhrn spoločenských
kultúrnych a mravných noriem ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné

historické tendencie, súd zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných
ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel je potrebné použiť ďalšie vodítka, z ktorých
možno usúdiť čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými kultúrnymi a mravnými
normami Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/172/2007 )Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny

hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).

Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávaným
mienením, ktoré sa vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje aký má byť obsah ich konania aby bol
v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty je treba okrem takto všeobecne stanovených pravidiel použiť

ďalšie vodítka, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými,
kultúrnymi a mravnými normami. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty sa súd musí zaoberať
všetkými relevantnými okolnosťami prejednávanej veci. Pri hodnotení tak vychádza z viacerých kritérií:
hodnota a význam zabezpečovanej pohľadávky, skutočnosť čo došlo ku škode, odstúpenie od zmluvy ,
možnosť uplatnenia iných sankčných postihov , druh zabezpečovanej povinnosti.

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť
predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti
výšky dojednanej pokuty je tak treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v
hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej

povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj na úvahe, či zmluvná pokuta je
dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej
povinnosti (inými slovami je treba prihliadnuť aj k výške zabezpečenej čiastky). Zároveň treba posúdiť,
či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody,
ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. V

neposlednom rade je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. augusta 2008, sp. zn. 33 Odo 1064/2006).

V danej veci teda prvostupňový súd aplikoval správny právny predpis a nepochybil keď uzavrel, že
zmluvná pokuta a jej výška je podľa právnej úpravy § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka v dispozícii

zmluvných strán a ani v prípadoch neprimeranej zmluvnej pokuty nie je súd oprávnený pokutu znížiť,
lebo mu právna úprava ktorá sa vzťahuje na predmetnú vec žiadne moderačné právo nedovoľovala.

Medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške vo výške 1.000.000,- vtedajších Sk, za
porušenie zmluvnej povinnosti zaplatiť druhú splátku kúpnej ceny vo výške rovnajúcej sa polovici

dohodnutej kúpnej ceny.

Možno prisvedčiť prvostupňovému súdu súdu, že takáto výška zmluvnej pokuty prekračuje účel
zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi pre
prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným

škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. V posudzovanej veci bola
výška zmluvnej pokuty predstavujúca sumu rovnajúcu sa až polovici kúpnej ceny za nehnuteľností
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy.

Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú

vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú
časovú jednotku.

Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške zabezpečenej čiastky je možné pri súčasnom zohľadnení
všetkých okolností daného prípadu považovať za neprimeranú práve s ohľadom na pomer medzi

hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú v tomto prípade je povinný
zaplatiť veriteľovi dlžník síce za porušenie zmluvnej povinnosti ale pri možnosti veriteľa odstúpiť od
zmluvy a navyše ešte dohodnutému sankčnému úroku z omeškania v prípade nezaplatenia druhej
splátky v podobe úroku z omeškania vo výške 1 % denne z dohodnutej kúpnej ceny.Možno preto uzavrieť, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške jednej splátky dohodnutej kúpnej ceny
rovnajúcej sa jednej polovici kúpnej ceny pri navrátení predmetu kúpy do vlastníctva predávajúceho je s

ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu neprimeraná a dojednanie o zmluvnej pokute je preto
neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ dovolateľ
odkazuje v tomto smere na judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.2 Mobdo 3/ 2009
a nález Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 457/2010 je potrebné uviesť, že , primeranosť výšky
zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného

prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne
zovšeobecniť a predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu
v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru,
že v tomto konkrétnom prípade sa dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute prieči dobrým mravom (§

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Na tomto
závere nič nemenia ani okolnosti zdôraznené odvolateľom, že predávajúci rátal s kúpnou cenou za
nehnuteľnosti a jej následným použitím .

Napriek týmto tvrdeniam je nutné uviesť, že tieto okolnosti tvrdené odvolateľom nemôžu sami osebe

ospravedlniť neprimeraný majetkový prospech žalobcu z takto stanovenej zmluvnej pokuty. Ani odvolací
súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadnu výšku zmluvnej pokuty, a preto je správna
úvaha prvostupňového súdu, že ide o neprimeranú zmluvnú pokutu a správny právny záver o neplatnosti
právneho úkonu, ktorým bol tento zabezpečovací prostriedok dohodnutý.

K námietke odvolateľa, že dohodnutá zmluvná pokuta je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov kúpnej
zmluvy a účastníci si ju slobodne dohodli je potrebné dodať. Istotne medzi základné a dá sa povedať
dominujúce zásady súkromného práva možno nepochybne zaradiť aj zásadu zmluvnej slobody (zásadu
rovnosti strán, či zásadu ekvivalencie plnení). Všetky tieto zásady sa uplatňujú alebo mali by sa
uplatňovať v zmluvných vzťahoch, teda mali by byť akceptované pri tvorbe zmluvných noriem. Avšak

v súlade s právnou normou je akýkoľvek právny úkon alebo jeho časť absolútne neplatný, pokiaľ
sa dostane do rozporu s dobrými mravmi. Dohodnutie vysokých sankcií pre nesplnenie zmluvných
povinností môže byť podrobené súdnemu preskúmavaniu či nie je v rozpore s dobrými mravmi
Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to
však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon

výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať
pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

Práve takéto riešenie prostredníctvom právnej normy prispieva k stabilite súkromnoprávnych vzťahov,

posilneniuprávnejistoty,pričomzásadazmluvnejslobody pozváženívšetkýchokolnostíprípadu ustúpi
zásade ochrany dobrých mravov.

Zvyššieuvedenýchdôvodovtaknapadnutýrozsudokvovzťahukpovinnostižalovanéhovydaťžalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 33.193,92 Eur potvrdil ako vecne správny. Tento nárok správne

posúdilprvostupňovýsúdakonárokvyplývajúcizbezdôvodnéhoobohateniapotom,čodošlokplatnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 08. 03. 2001. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva zrušila od začiatku (§ 48 O.z.).

Odvolací súd tak napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku v jeho časti potvrdil ako vecne správny

(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Žalovaný v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol, aby súd v rozsahu podaného odvolania
pripustil možnosť podania dovolania. Odvolací súd nie je viazaný návrhom účastníka konania
na vyslovenie prípustnosti dovolania proti rozsudku. Rozhodnutie nepovažuje po právnej stránke

zásadného významu a dovolanie nepripustil.

Po preskúmaní ďalšej časti vyhovujúceho napadnutého rozsudku vo vzťahu ku úrokom z omeškania,
ktoré zaviazal zaplatiť žalobkyni žalovaného vo výške 9,5 % ročne od 01. 09. 2010 do zaplateniapovažuje za predčasný a vzhľadom na nedostatočné a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) a § 221 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je potrebné pristúpiť k otázke dôvodnosti uplatnených úrokov
z omeškania komplexne a dôslednejšie.

Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 ustanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, ktorým je nariadenie Vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Prípustnosť výšky úrokovej
sadzby závisí od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli
k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkov ich nesplnenia i od záväzkov,
ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu. Právo na úroky z omeškania rovnako možno

porovnávať s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, či výkon tohto práva je
alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Za určitých výnimočných okolností možno výkon práva na
zaplatenie úroku z omeškania inak oprávnenému subjektu s poukazom na dobré mravy celkom alebo
od určitého okamžiku odoprieť.

Odvolací súd považuje za vhodné poznamenať, že prípadné odoprenie práva je chápané ako opatrenie
výnimočné, pretože nárok veriteľa na zaplatenie úroku z omeškania súdna prax zásadne nepovažuje
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Úrok z omeškania totiž predstavuje sankciu postihujúcu
dlžníka ktorý neplní svoj dlh riadne a včas.

Skutočnosťou, pre ktorú je potrebné posúdiť uplatnený nárok na úroky z omeškania sú však už
spomínané okolnosti prejednávanej veci. Kúpna zmluva bola uzavretá 08.03.2001. Predmetom bol
predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom územní S. J.. Podľa
dohody zmluvných strán kúpna cena mala byť zaplatená v dvoch splátkach. Kupujúci zaplatil iba jednu
splátku, s druhou splátkou bol v omeškaní, nesplnil ju a z tohto dôvodu využil predávajúci právo na

odstúpenie od kúpnej zmluvy. Kupujúci však napriek odstúpeniu od kúpnej zmluvy ktoré bolo zmluvnými
stranami dohodnuté neakceptoval .Predávajúci bol tak v dôsledku jeho konania nútený domáhať
sa v súdnom konaní určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Konanie bolo ukončené
rozsudkom a návrhu bolo vyhovené. Rozsudok bol vydaný Okresným súdom Stará Ľubovňa v konaní
3Cb/82/2003 - 58 dňa 04. 05. 2004. Rozsudok bol napadnutý odvolaním a právoplatne bolo konanie

ukončené až rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1Cob/44/2005 - 135 zo dňa 19. 09. 2006.

Od odstúpenia od kúpnej zmluvy táto uplynula pomerne dlhá doba. V konaní bolo nariadené predbežné
opatrenie súdom vo vzťahu k predchodcovi žalobkyne so zákazom scudziť, darovať, založiť predmetné
nehnuteľností a bola tak osvedčená jeho naliehavá obava v tomto konaní.K dohode o urovnaní medzi

účastníkmi nedošlo.

Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa o uplatnenom úroku z omeškania rozhodnúť až po tom, ako
vyhodnotí vyššie uvedené skutočnosti. Zostane už len spravodlivo vyvážiť vzájomné práva účastníkov
obidvoch zmlúv (ekvita) a v súlade s princípmi primeranosti, právnej istoty, zmluvnej slobody ale aj

zmluvnej spravodlivosti „dať každému, čo si zaslúži“<

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo tejto časti, vrátane výroku o trovách konania zrušil v súlade s
ustanovením § 221 ods. 1 písmeno h/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.