Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214300
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116214300.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: R. Y., narodený
X.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, Z., o zaplatenie 219,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/181/2016-56 zo dňa 13.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. r u š í a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 6 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6 eur od 24.6.2013 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom
III. žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, §
51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 44 ods. 1, § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods.
1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaný

dňa 10.11.2012 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej bola žalovanému
poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXXXXX. V konaní si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 1049695128
znejúcou na sumu 60,88 eur so splatnosťou dňa 23.3.2013, faktúrou č. 1051191493 znejúcou na
sumu 67,53 eur so splatnosťou dňa 23.4.2013, faktúrou č. 1053076270 znejúcou na sumu 85,04 eur
so splatnosťou dňa 23.5.2013 a faktúrou č. 1054665946 znejúcou na sumu 6 eur so splatnosťou dňa

23.6.2013. Žalobca dňa 2.5.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby v sume 276,57 eur, žalovaný však odo dňa postúpenia na uvedené faktúry nič
neplnil.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému

elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju
povinnosť uhrádzať predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnilv lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu
na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za dôvodný, avšak len vo výške
6 eur. Poskytnuté elektronické komunikačné služby si právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou

č. 1049695128 znejúcou na sumu 60,88 eur so splatnosťou dňa 23.3.2013, faktúrou č. 1051191493
znejúcou na sumu 67,53 eur so splatnosťou dňa 23.4.2013, faktúrou č. 1053076270 znejúcou na
sumu 85,04 eur so splatnosťou dňa 23.5.2013 a faktúrou č. 1054665946 znejúcou na sumu 6 eur so
splatnosťou dňa 23.6.2013. Súd prvej inštancie skúmaním týchto faktúr zistil, že faktúrou č. 1054665946
znejúcou na sumu 6 eur so splatnosťou dňa 23.6.2013, si predchodca žalobcu vyúčtoval mesačné

poplatky v sume 6 eur, pričom zvyšné faktúry, a to faktúra č. 1049695128 znejúca na sumu 60,88 eur
so splatnosťou dňa 23.3.2013, faktúra č. 1051191493 znejúca na sumu 67,53 eur so splatnosťou dňa
23.4.2013afaktúrač.1053076270znejúcanasumu85,04eursosplatnosťoudňa23.5.2013,bolivčase
podania žaloby na súde prvej inštancie dňa 17.6.2016, premlčané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby na základe faktúry č. 1054665946 v sume 6 eur s príslušenstvom,

pričom vo zvyšku žalobu o zaplatenie sumy 213,45 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poznamenal, že mu je známy nález ústavného súdu ohľadom
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., tento však v čase jeho rozhodovania ešte nebol vyhlásený
v Zbierke zákonov, preto vyššie uvedené ustanovenie považoval za ešte stále účinné a musel tak z
úradnej povinnosti k premlčaniu časti nároku žalobcu prihliadnuť.

5. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý bol úspešný v rozsahu 94,54 %, právo na náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti zamietajúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že zastáva názor, že
aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov
právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1

Listiny základných práva slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej
v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému
súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. l Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho
konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práva slobôd. Právna
úpravaplatnávSlovenskejrepublikedo30.4.2014umožňovalaspotrebiteľombrániťsaprotipohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Aplikáciou ustanovenia § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho

stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na
začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do
majetkových práv veriteľa. Žalobca si je vedomý, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania vychádzal
z platného a účinného zákonného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak zároveň

zastáva názor, že nie je možné poskytovať ochranu takému postupu súdu, keď na daný prípad síce
aplikoval zákonné ustanovenie, ktoré bolo v čase rozhodnutia súdu platné a účinné, avšak zároveň ide o
ustanovenie, ktoré prekračuje prah právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu, ako aj práva na
súdnu ochranu a preto bolo ústavným súdom vyhlásené za neústavné. Zároveň možno predpokladať, že
v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní bude rozhodnutie ústavného súdu platné,

a teda odvolací súd by mal na túto skutočnosť prihliadať, neposkytnúť ochranu postupu súdu prvej
inštancie, ktorý aplikoval neústavné zákonné ustanovenie a predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie. Zároveň žalobca uvádza, že je nepochybné, že vo veci konajúci súd prvej inštancie mal
vedomosť o tom, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie o súlade ustanovenia §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Žalobca na základe uvedeného zastáva názor, že za

takého stavu mal súd postupovať' v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
konanieprerušiťaždoskončeniakonaniavedenéhopredÚstavnýmsúdomSlovenskejrepublikypodsp.
zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom nauvedené žalobca zastáva názor, že súd v posudzovanom prípade nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, keď uvedené konanie neprerušil do skončenia konania vedeného pred

ÚstavnýmsúdomSlovenskejrepublikypodsp.zn.PL.ÚS11/2016.Navrhuje,abyodvolacísúdrozsudok
v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v

odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadkuacontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujedôvodné,vdôsledkučohojenevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušiť (§ 389 ods. 1
písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Už právoplatným prvým výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného
sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6 eur od 24.6.2013 do zaplatenia do troch

dní od jeho právoplatnosti. Keďže žalovaný proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, vo
vyhovujúcom výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho
prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok II. a závislý výrok III. o nároku na náhradu trov
konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces a či súd prvej inštancie právne správne posúdil uplatnený nárok.

11. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 213,45 eur
s príslušenstvom bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex
offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Dňa 7.2.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016
nálezom, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je
v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie právneho

predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).
Uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018 bol
vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 27.9.2018.

12. V čase vyhlásenia preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať.Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku
existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného

ustanovenia právneho predpisu (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR), predstavuje
tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v
spojenísčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky)vtomzmysle,žeichtrebavykladaťinak,nežichvyložil
zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade to znamená,
že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej

republiky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom,
avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje

porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená otázka
okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval,

že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené,
nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

14.Aplikáciaprotiústavnéhoustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súdom
prvej inštancie v danej veci predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo
znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto
aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom

pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku II., vrátane závislého výroku III. o nároku na náhradu trov konania (odvolaním
osobitne nenapadnutým), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a na
vrátenie veci v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyvodí z
vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení
podkladom pre rozhodnutie sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu a opätovne vo veci rozhodne, pričom
sa vysporiada aj námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).