Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201125
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1618201125.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkýň: 1. I., 2. Z. Česká republika, právne zastúpených: JUDr.
Ľuboslav Linder, advokát, Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1. P. a 2. M., v konaní
o určenie, že vec patrí do dedičstva o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e nasledujúce neodkladné opatrenie:

Súd z a k a z u j e žalovanému v 1. a 2. rade až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
nakladať s nehnuteľnosťami, a to:

a) s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX. vedenom pre katastrálne územie A. v
podiele 1/1 ako:

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. C-KN XXX. - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 234 m2,
- pozemok s parc. č. C-KN XXX -. zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2,
- pozemok s parc. č. C-KN XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2,

b) s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie Kuchyňa
v spoluvlastníckom podiele 1/4:

- pozemok s parc. č. C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 557 m2.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne podali dňa 16.04.2018 na súd žalobu, ktorou sa domáhajú, aby súd určil, že nimi
špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich zosnulom otcovi. Spolu so žalobou žalobkyne

predložili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú, aby súd žalovaným
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťami:

a) zapísanými na liste vlastníctva č. XXX. vedenom pre katastrálne územie A. v podiele 1/1 ako:

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. C-KN XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 234 m2,
- pozemok s parc. č. C-KN XXX . - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2,
- pozemok s parc. č. C-KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2,

b) zapísanými na liste vlastníctva č. XXX. vedenom pre katastrálne územie Kuchyňa v spoluvlastníckom

podiele 1 ako:- pozemok s parc. č. C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 557 m2.

2. Žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým, že sú dcérami

poručiteľa: P. naposledy bytom A. (ďalej ako „Poručiteľ“). Podľa tvrdenia žalobkýň bol poručiteľ v čase
svojej smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1 tohto odôvodnenia.
Na príslušných listoch vlastníctva sú však zapísaní ako vlastníci takých nehnuteľností žalovaní.

3. Poručiteľ bol dobrovoľne nezamestnaný a trpel duševnou poruchou, ktorá ho činila nespôsobilým na

niektoré právne úkony. Poberal sociálne dávky, žil sám v rodinnom dome č. XXX. v Kuchyni. Stravovanie
mu zabezpečovala sestra. Žalovaní so žalobcom žili v spoločnom dvore a zneužili jeho duševnú poruchu
a naivitu tak, že mu predložili na podpis „Kúpnu zmluvu na pozemok“ zo dňa 18.02.2016, kde predmetom
prevodu mali byť pozemky C-KN č. XXX, XXX. v podiele 1/1 a pozemok C-KN XXX/X v podiele 1, všetko
zakúpnucenu1.000,00Eur.PoručiteľzmluvupodpísalnaObecnomúradeA.dňa18.02.2016.Následne
bolPoručiteľovipredloženýnapodpis„DodatokkuKúpnejzmluveoprevodevlastníctvanehnuteľnostízo

dňa 24.09.2012“, ktorým mal byť zmenený článok 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2016, kde bol uvedený
predmet prevodu, a to tak, že predmetom prevodu sa stal aj rodinný dom so súpisným číslom XXX, a
to za nezmenenú celkovú cenu vo výške 1.000,00 Eur. Žalobkyne uviedli, že Poručiteľ sa ešte za života
vyjadril tak, že nemal vedomosť o tom, že by previedol dom. Žalobkyňa v 1. rade v júni 2017 zistila na
katastri nehnuteľností, že dom č. XXX je vedený na mená žalovaných, pričom následne bola z katastra

vyžiadanálistina,ktoroudošlokprevoduvlastníckehopráva. Poručiteľlistomzodňa16.10.2017odstúpil
od kúpnej zmluvy a ich dodatku pre ich neplatnosť. Na uvedené reagovali žalovaní tak, že možnosť
odstúpenia od zmluvy Poručiteľom odmietli.

4. Poručiteľ sa v rámci prípravy na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva podrobil znaleckému

skúmaniu svojho duševného stavu klinickým psychológom J.., znalcom v odbore psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý vypracoval znalecký psychologický
posudok č. XX/XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u Poručiteľa bola zistená významná
deteriorácia intelektu, pamäti na úroveň výrazného podpriemeru, subnormy. Kvalita myslenia Poručiteľa
bola nízka, a mechanizmy myslenia vykazovali nízku mieru efektivity so zlyhaniami aj v bežných

situáciách. Znalec konštatoval, že zvládnutie procesu predaja nehnuteľnosti bez rizika ujmy bolo
mimo kapacitu stavu poznávacích funkcií a tento stav si vyšetrený neuvedomoval. Sociálne zručnosti
Poručiteľa boli limitované na stabilné bezpečné prostredie, pričom mimo toho rámca nebol schopný
rozlišovať nekalé úmysly voči svojej osobe. Znalcom bolo odporučené zahájiť proces obmedzenia
spôsobilosti na niektoré právne úkony.

5. Žalobkyne ďalej predložili súdu znalecký posudok znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností D. č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností
prevedených Poručiteľom na žalovaných bola zaokrúhlene 36.600,00 Eur. Aj z uvedeného je zrejmé,
že Poručiteľ musel konať pri uzatváraní Kúpnej zmluvy a jej dodatku v stave duševnej poruchy, ktorá

ho na taký právny úkon činila nespôsobilým, pretože sa zbavil všetkého majetku o hodnote 36.600,00
Eur za cenu 1.000,00 Eur.

6. Žalobkyne majú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že uzavretá Kúpna zmluva a jej
dodatok sú neplatné, z akého dôvodu žiadajú určiť, že nimi prevedené nehnuteľnosti špecifikované v

žalobe patria do dedičstva po Poručiteľovi.

7. Žalovaní sa v liste zo dňa 14.11.2017 v odpovedi na odstúpenie Poručiteľa od Kúpnej zmluvy a
dodatku vyjadrili, že rodinný dom, ktorý nadobudli, pre nich nemá žiadnu hodnotu a majú v úmysle
ho zdemolovať a pod ním stojaci pozemok vypratať, čím by žalobkyniam spôsobili neodčiniteľnú ujmu.

Žalovaní už podľa žalobkýň začali s demoláciou oplotenia, možno preto predpokladať, že čoskoro
pristúpia aj k demolácií rodinného domu. Z uvedeného dôvodu žalobkyne žiadajú súd, aby vo veci
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným zakáže s nehnuteľnosťami až do skončenia konania
vo veci samej akokoľvek nakladať.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej jako „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 38 ods 2 OZ je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

15.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

16. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane
pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí
alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane
navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho

nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany
nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

17.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených

záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a
nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky
dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov
strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Po preskúmaní návrhu žalobkýň

v danej právnej veci súd dospel k záveru, že mu je potrebné vyhovieť.

19. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyne s návrhom predložili a mal z nich za
hodnoverneosvedčené(samozrejme,lenvrozsahupotrebnomprerozhodnutieoneodkladnomopatrení
a bez prejudikovania svojho rozhodnutia vo veci samej), že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v

žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol ku dňu svojej smrti Poručiteľ, preto uvedené
veci patria do dedičstva po ňom. Žalobkyne ako jeho dedičky majú na podaní určovacej žaloby naliehavý
právny záujem preto, že v katastri nehnuteľností je toho času ako vlastník evidovaný niekto iný (žalovaní)
a bez právoplatného rozsudku súdu zmenu zápisu a následné prejednanie dedičstva dosiahnuť nemôžu.
Kúpnu zmluvu v znení jej dodatku súd považuje predbežne za neplatnú pre jej:

a) vadu v subjekte úkonu (žalobkyne osvedčili, že konajúci Poručiteľ trpel duševnou poruchou, ktorá ho
pre taký právny úkon robila nespôsobilým),
b) vadu vôle (žalobkyne osvedčili, že vôľa Poručiteľa, ak by aj bol plne spôsobilý, nebola vážna, keď mal
úmysel previesť len pozemky a ľsťou žalovaných došlo aj k prevodu domu),

c) vadu samotného prejavu vôle, ktorý súd považuje za nezrozumiteľný a neurčitý. Predložený
dodatok má opravovať kúpnu zmluvu zo dňa 24.09.2012, pričom pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá
18.02.2016. Tento dodatok preto nemohol spôsobiť zmenu článku 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2016 a
kupujúcimtaknemohlovzniknúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiam,najmärodinnémudomuPoručiteľa.

Všetky uvedené vady spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej súd prihliada z úradnej
povinnosti.

20. Ak súd neustáli na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej iný skutkový stav
než ako je vyššie popísaný, bude potrebné návrhu žalobkýň vo veci samej vyhovieť. Súd z listu

žalovaných a z tvrdení žalobkýň má za osvedčenú dôvodnosť obavy žalobkýň, že žalovaní začnú s
demoláciou rodinného domu, preto je právam žalobkýň nevyhnutné poskytnúť dočasnú ochranu, aby
do skončenia konania vo veci samej nedošlo k zániku veci, vlastníctvo ku ktorej žalobkyne žiadajú určiť.
Súd konštatuje, že nariadeným neodkladným opatrením objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobkyne domáhajú, pretože žalovaní nebudú oprávnení s nehnuteľnosťami nakladať nielen po právnej

stránke v zmysle ich prevodu či zaťaženia, ale ani ich fakticky nebudú oprávnení zlikvidovať či poškodiť,
keďže také úkony taktiež spadajú pod pojem „nakladanie“ s nehnuteľnosťou. Neodkladným opatrením
nebude vytvorený nenávratný stav, keď spočíva v uložení zákazu konať, teda sa súčasný faktický stav
sporných nehnuteľností do skončenia konania len „zakonzervuje“. Nariadené neodkladné opatrenie
zároveň neobmedzí žalovaných nad mieru primeranú pomerom, pretože títo sporné nehnuteľnosti

neužívajú na bývanie ani na zárobkovú či inú činnosť, preto im nenakladaním s nimi nemôže vzniknúť
žiadna škoda.

21. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa
skončí konanie vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.